{"guid": "2e70052c-0363-4e6c-b6a7-f5e0b8e0c63d:886ecec6-5182-4ee1-88f3-ba790c605901", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1", "spisova_znacka": "1Sža/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/1/2015 z 29. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2015, sp. zn. 1Sža/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1", "identifikacne_cislo": "7014201430", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/886ecec6-5182-4ee1-88f3-ba790c605901", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/1/2015\n7014201430\n29. 01. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7014201430.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a\nz členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., mestská štvrť B. E., ulica Q. E. č. XXX, L.,\nštátny príslušník Mongolska, bez cestovných dokladov, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov,\nSečovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie Slobody 12, 810 00 Bratislava, proti odporcovi:\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014, na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014, č. k. 6Sp/58/2014-27, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014, č.\nk. 6Sp/58/2014-27 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. p.\nPPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorým bol navrhovateľ dňom 13.11.2014 o 21:00\nhod. zaistený podľa § 88a ods. l písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.02.2015 na účel zistenia tých\nskutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré bez zistenia nebolo možné\nzískať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov podaného opravného\nprostriedku dospel k záveru, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil\nskutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a opravný prostriedok\nnavrhovateľa, podaný prostredníctvom splnomocnenej advokátky, nie je dôvodný.\nPodľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými\nokolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie žiadateľa o udelenie azylu je potrebné z dôvodu § 88a\nods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Existenciu rizika úteku navrhovateľa odporca v napadnutom\nrozhodnutí náležite odôvodnil skutkovými okolnosťami, že navrhovateľ po tom, čo prvýkrát požiadal o\nudelenie azylu na území SR, svojvoľne opustil pobytový tábor s voľným pohybom a územie SR, aby\n\nuskutočnil svoj pôvodný zámer dostať sa do Nemecka a od tohto času sa o výsledok azylového konania\nnezaujímal. Túto odvolaciu námietku súd preto považoval za neopodstatnenú.\nSúd prvého stupňa poukázal na to, že odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťami uložiť\nnavrhovateľovi povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov a jeho neuloženie odôvodnil\nosobnými a ekonomickými pomermi účastníka konania. Aj v tomto smere preto krajský súd považoval\nodvolaciu námietku ohľadom alternatívy zaistenia za nedôvodnú. Pripomenul, že v roku 2013 po podaní\nžiadosti o azyl bol navrhovateľ umiestnený v pobytovom tábore, teda nebol zaistený, čo využil na\nnelegálny vstup na územie Nemecka.\nNavrhovateľ bol prvýkrát zaistený rozhodnutím odporcu č. s. PPZ-HCP-P09-363-011/2014 zo dňa\n26.08.2014 v deň jeho transferu z územia Veľkej Británie. Citované rozhodnutie bolo tunajším súdom\npotvrdené rozsudkom č. k.: 4Sp/24/2014-38 zo dňa 01.10.2014 a následne potvrdené rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. lSža/42/2014 zo dňa 11.11.2014.\nPo doručení rozhodnutia Migračného úradu MV SR ČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014 zo dňa 24.10.2014,\ndňa 12.11.2014, navrhovateľ dňa 13.11.2014 opakovane požiadal o azyl s tým, že v azylovom konaní\ndobre nerozumel anglickému tlmočeniu a niektoré skutočnosti, ktoré chcel uviesť, nevedel v anglickom\njazyku vyjadriť. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto odôvodnený záver odporcu o účelovosti žiadosti\nnavrhovateľa o azyl, hoci táto skutočnosť nie je zákonnou podmienkou zaistenia navrhovateľa v zmysle\n§ 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\nK námietke, týkajúcej sa doby zaistenia súd uviedol, že jej dĺžka bola riadne odôvodnená v súlade s\nplatnou právnou úpravou, pričom táto sa počas celého zaistenia monitoruje, či je opodstatnená alebo\nnie, s poukazom na ust. § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca stanovil čas dokedy sa\nnevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia k tomu, aby sa zistili skutočnosti uvádzané navrhovateľom\nv azylovom konaní, o ktorom sa má rozhodnúť v zákonnej lehote podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii\ndôvodov zaistenia poukázal na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožnil, námietkam navrhovateľa preto nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle\n§ 250q ods. 2 OSP ako zákonné potvrdil.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že súd\nprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .\nUviedol, že naďalej sa pridržiava svojich tvrdení a skutočností uvedených v konaní pred prvostupňovým\nsúdom a má za to, že pozbavenie jeho osobnej slobody na základe rozhodnutia odporcu je nezákonné\na neúčelné z dôvodov, ktoré bližšie rozviedol v podanom opravnom prostriedku.\nZdôraznil, že opakovane požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že v\npredošlom konaní nemal tlmočníka z mongolského jazyka a pri vyhlásení rozhodnutia Ministerstva\nvnútra SR, Migračného úradu dňa 12.11.2014 zistil, že niektoré jeho výpovede v konaní boli skreslené v\ndôsledku nedostatočného tlmočenia a jeho neschopnosti vyjadrovať sa v anglickom jazyku na vysokej\núrovni. Preto sa rozhodol opakovane požiadať o azyl na území SR s tým, že v novom konaní trvá\nna zabezpečení tlmočníka z mongolského jazyka. Nesúhlasil s tvrdením o účelovosti jeho žiadosti o\nazyl ani so záverom o riziku jeho úteku. Poukázal na to, že medzičasom došlo k totožnej situácii aj v\nprávnej veci manželky navrhovateľa, ktorá avšak nebola opätovne zaistená rozhodnutím odporcu pre\núčely jej novej žiadosti o azyl, ale bola spolu s deťmi prepustená do zariadenia pre žiadateľov o azyl,\nčím došlo k rozdeleniu rodiny, čo zle znáša navrhovateľ a obzvlášť jeho manželka. Navrhovateľ preto\nžiadal, aby odvolací súd na tieto námietky prihliadol a napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a nariadil\njeho prepustenie.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že zotrváva na vyjadrení k veci tak, ako uviedol\nv stanovisku pod č. p. PPZ-HCP-P09-489-024/2014 zo dňa 30.11.2014 (toto stanovisko je súčasťou\nspisového materiálu č. s. PPZ-HCP-PO9-489/2014). Na tomto stanovisku aj naďalej trvá a žiada o jeho\nakceptáciu pri ďalšom posudzovaní odvolania navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-489-016/2014 zo dňa 13.11.2014 podľa § 88a ods. 1 písm. b)\ntohto zákona rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 13.11.2014 v čase od 21.00 hod. na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 13.02.2015 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť\no udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a\nzároveň odporca rozhodol o jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nOdporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ bol 26.08.2014 vrátený na územie\nSlovenskej republiky z územia Veľkej Británie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.\n604/2013/EÚ z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Odporca šetrením zistil, že\nnavrhovateľ spoločne so svojou rodinou v roku 2013 neoprávnene prekročil štátnu hranicu z územia\nUkrajiny do Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa týmto zdržiaval bez cestovného\ndokladu a ako vízový cudzinec bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt, alebo dočasného\npovolenia k pobytu vydaného jednou zo zmluvných strán, čím zároveň porušil aj ustanovenie čl. 19 ods.\n1 a čl. 21 ods. 1, 2 Schengenského dohovoru.\nDňa 31.05.2013 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na základe čoho\nbol odoslaný do Záchytného tábora Humenné, odkiaľ bol následne presunutý do pobytového tábora pre\nžiadateľov o azyl, odkiaľ následne dňa 13.08.2013 odišiel a konanie o udelenie azylu navrhovateľovi bolo\nrozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu zo dňa 26.08.2013 zastavené\nv zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.\nDňa 26.08.2014 bol navrhovateľ vrátený na územie Slovenskej republiky v zmysle dublinského\nnariadenia a odporca v ten istý deň rozhodol na základe svojho predošlého rozhodnutia pod č. PPZHCP-PO9-363-011/2014 o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nDňa 24.10.2014 Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad svojím rozhodnutím ČAS:MU-259-16/POŽ-2014 zamietlo žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 12\nods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 12.11.2014. Dňa\n13.11.2014 začal odporca voči navrhovateľovi konanie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCPP09-489-009/2014, ktoré bolo prerušené jeho rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-489-014/2014 zo dňa\n13.11.2014, nakoľko navrhovateľ požiadal opakovane o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,\npretože v predošlom konaní nemal tlmočníka z mongolského jazyka a pri vyhlásení rozhodnutia\nMinisterstva vnútra SR, Migračného úradu dňa 12.11.2014 zistil, že niektoré jeho výpovede v konaní boli\nskreslené s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku nedostatočného tlmočenia a jeho neschopnosti\nvyjadrovať sa v anglickom jazyku na vysokej úrovni. Navrhovateľ sa preto rozhodol opakovane požiadať\no azyl na území SR s tým, že v novom konaní trvá na zabezpečení tlmočníka z mongolského jazyka.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ svojou opakovanou žiadosťou o azyl\nmá za cieľ oddialiť vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a dostať sa do azylového\ntábora s voľnejším režimom, a preto existuje riziko jeho úteku, nakoľko aj v minulosti opustil zariadenie\npre žiadateľov o azyl ešte pred vydaním rozhodnutia v konaní o azyle.\n\nV ďalšej časti rozhodnutia odporca citoval výpoveď navrhovateľa zo Zápisnice o vyjadrení účastníka\nkonania, spísanej dňa 13.11.2014 pod číslom č. s.: PPZ-HCP-P09-489-009/2014. Odporca poukázal\nna právnu úpravu - Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Smernicu Rady 2003/9/\nES, Smernicu EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, čl. 18 Charty základných práv EU, čl. 14\nVšeobecnej deklarácie o ľudských právach, Smernicu EP a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008,\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/52/2008. Podkladom pre vydanie rozhodnutia\nboli informácie o Dublinskom transfere, zápisnica o vyjadrení účastníka, výsledok z lustrácie v IS MV SR\na rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 24.10.2014, z ktorých vyvodil, že u navrhovateľa existuje\nvysoké riziko jeho úteku z územia Slovenskej republiky, s prihliadnutím na skúsenosti s utečencami po\npodaní žiadosti o azyl.\nVo svojom rozhodnutí odporca skúmal rodinné väzby a ekonomickú situáciu navrhovateľa a zistil,\nže tento nemá žiadne rodinné väzby na území SR, nemá finančné prostriedky, nemá na území SR\nrezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu mu policajný útvar neuložil\npovinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, pretože nemá na území SR žiadne väzby,\nnielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie\nubytovania.\nOdporca dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľa je nevyhnutné, nakoľko je vysoké riziko jeho úteku,\na preto rozhodol, vzhľadom na podanú žiadosť o azyl podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov. Zaistenie určil do 13.02.2015 a odôvodnil lehotami, ktoré sú uvedené v ust. § 20 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikačnou praxou Migračného úradu\nMV SR. Ďalej poukázal na ust. § 88 ods. 3, 4, § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, ako aj\nna čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2015 (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 2501 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov\". Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 2501 ods. 2 OSP).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\n\nRizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo\npriamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo\nak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.\nPodľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa ods. 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle\") nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu je zrejmé, že svoj postupu, ktorým rozhodol o zaistení\nnavrhovateľa odôvodnil naplnením zákonných predpokladov pre zaistenie vyplývajúcich z ustanovenia\n§ 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov potom, čo mal na základe v konaní vykonaného\ndokazovania za preukázané, že zaistenie navrhovateľa je potrebné na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 13.02.2015 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho nová žiadosť o udelenie\nazylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nZ rozhodnutia tiež vyplýva z akých dôkazných prostriedkov odporca pri rozhodovaní vychádzal - z\ninformácií z predošlého konania o udelenie azylu vedeného správnym orgánom pod č. p. PPZ-HCPPO9-363-011/2014, zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. p,:PPZ-HCP-PO9-489-01()/2014, z\nvýsledkov lustrácie v informačných systémoch MV SR a z rozhodnutia Migračného úradu MV SR zo\ndňa 24.10.2014, kedy bolo konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej republiky ukončené\nMigračným úradom MV SR v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle,\na možno z neho ustáliť akými úvahami sa odporca pri ich hodnotení a pri použití právnych predpisov\nspravoval.\nNa základe takto v konaní o zaistení zistených skutočností odporca usúdil, že vzhľadom na nové\nskutočnosti, pre ktoré navrhovateľ podal novú žiadosť o azyl a pre existenciu reálneho rizika úteku\nnavrhovateľa, nakoľko tento už porušil povinnosti vyplývajúce mu ako žiadateľovi o azyl zo zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle ako aj ostatných právnych noriem spojených s azylovou procedúrou, pričom\nutiekol z územia Slovenskej republiky do Nemecka je dôvodné rozhodnúť o zaistení navrhovateľa.\nPodľa názoru odporcu navrhovateľ svojou novou žiadosťou o azyl na území SR má snahu dostať sa do\nazylového tábora, kde má voľný režim pohybu žiadateľa o azyl a tento voľný režim by vzápätí využil na\nútek. Po zhodnotení dôkaznej situácie podľa odporcu reálne riziko úteku účastníka konania v konaní o\nudelení azylu trvá a existuje dôvodné podozrenie, že navrhovateľ sa opäť pokúsi o útek z územia SR.\nNavrhovateľ v odvolaní nespochybnil, že požiadal opakovane o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky, čo zdôvodnil tým, že v predošlom konaní nemal tlmočníka z mongolského jazyka a pri\nvyhlásení rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu dňa 12.11.2014 zistil, že niektoré jeho\nvýpovede v konaní boli skreslené v dôsledku nedostatočného tlmočenia a jeho neschopnosti vyjadrovať\nsa v anglickom jazyku na vysokej úrovni a preto v novom konaní bude trvať na zabezpečení tlmočníka\nz mongolského jazyka. S tvrdením o účelovosti jeho žiadosti o azyl ani so záverom o riziku jeho úteku\nvšak nesúhlasil.\nOkrem tohto tvrdenia navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, tieto všeobecne formulované námietky však ani v konaní pred krajským súdom\nani odvolacím súdom bližšie nekonkretizoval.\nV tejto súvislosti preto odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo samotnej podstaty\npreskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že\n\nadministratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá jeho priebeh a\nskutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové\ndôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu\n- v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto konania nepreskúmateľným\npre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené\n(§ 250i ods. 1 OSP), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia.\nPokiaľ teda krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z obsahu administratívneho spisu, nemožno takémuto\npostupu principiálne nič vytknúť, najmä ak ani odvolanie navrhovateľa neponúka dôkazy, ktoré by viedli\nlepšiemu zisteniu skutkového stavu veci resp. by odôvodňovali iné skutkové závery, preto na námietky\nv tomto smere nebolo možné prihliadnuť.\nNapadnuté rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje\nriziko jeho úteku je vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať podľa odvolacieho súdu za riadne\nodôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. lSža/94/2010 vyplýva, že správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet\nkonania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vyporiadal s\nnávrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu tieto atribúty spĺňa. Je nesporné, že odporca pri\nrozhodovaní o zaistení prihliadol aj na tzv. „návratovú smernicu\" (smernica Európskeho parlamentu a\nRady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene\npobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín.\nČlánok 15 smernice ustanovuje, kedy je možné zaistiť cudzinca, voči ktorému prebieha konanie o\nnávrate a to bez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, uložený trest\nvyhostenia, či sa tak stalo za účelom readmisie, prípadne na účely výkonu prevozu podľa osobitného\nzákona. Uvedený článok sa vzťahuje na zaistenie cudzinca bez ohľadu na účel zaistenia. V článku 15\nsmernice sú uvedené len dva dôvody zaistenia existencia rizika úteku alebo vyhýbanie sa, či bránenie\nprocesu prípravy návratu alebo odsunu.\nToto ustanovenie je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora povinný dodržiavať aj\nodporca. Z rozhodnutia odporcu je zrejmé, že odporca objasnil v čom vidí existenciu rizika úteku\nnavrhovateľa.\nV zmysle článku 15 ods. 1 smernice môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o\nktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkone vyhostenia, najmä\nv prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo sa štátny príslušník tretej krajiny vyhýba príprave\nnávratu, či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy,\npokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné avšak miernejšie opatrenia.\nOdporca sa zaoberal možnosťou uloženia miernejších opatrení, po zistení, že navrhovateľ nemá na\núzemí Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby, nemá dostatočné finančné prostriedky, nemá na\núzemí Slovenskej republiky rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, nebola mu\nuložená povinnosť v zmysle § 89 zákona.\nPodľa odvolacieho súdu odporca sa v konaní o zaistení navrhovateľa, ktorý bol v postavení žiadateľa\no azyl dôsledne riadil zákonom o pobyte cudzincov (§ 88a ods. 1 písm. b/ zákon o pobyte cudzincov)\nako aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy\npre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Odporca dôsledne aplikoval závery rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.05.2013 (vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR, C-534/11,\ndostupný na <http://curia.europa.eu>; ďalej len vec A), z ktorého vyplýva, že pokiaľ cudzinec zaistený\npodľa zákona o pobyte cudzincov požiada o udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť\npodaná účelovo (slovami Súdneho dvora „iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o\nnavrátení\") a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať\nv zaistení.\n\nObmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci\nvšeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako\nna neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im priznať(okrem iného) právo na slobodu pohybu na\núzemí krajiny, v ktorej sa nachádzajú (pozri čl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení utečencov\nz roku 1951; ďalej len „Ženevská konvencia\").\nZároveň Súdny dvor v predmetnej veci zdôraznil, že členské štáty musia mať možnosť zabrániť tomu,\naby zaistený cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol\nnarušený zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území (bod 60 rozsudku vo veci A.).\nUstanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré aplikoval na uvedený prípad totiž umožňuje zaistiť\nžiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú\ns požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie takejto kategórie cudzincov, v konkrétnom prípade\nžiadateľa o azyl, ktorý bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie\nazylu je príslušná Slovenská republika.\nDôvod pre zaistenie navrhovateľa teda spočíval v tom, že zaistenie je nutné za zistenie tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, pretože\nv prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil ani žiadne pochybenie v\npostupe odporcu ani krajského súdu. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.\nPreto záver krajského súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, vzhľadom k tomu, že sa\nvysporiadal s uplatnenými námietkami navrhovateľa (na ich vyhodnotenie pre ich správnosť odvolací\nsúd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa plne stotožňuje)\nvypovedá o správnosti postupu krajského súdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku a z\nuvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa\npodľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné považovať za rozhodnutie vydané\nv súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym\nzáverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok\npodľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi\nkonania trovy odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sp/58/2014", "guid": "88c4979e-e93e-4381-b428-f89c248245f4:6630c501-4f35-4ee0-91c8-9d13209edce5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}