{"guid": "ee989e0b-d81a-447c-8b5a-241cc474e1f0:dcc7120b-0305-49de-ab93-8db770662fce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1", "spisova_znacka": "10Sža/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/3/2015 z 20. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2015, sp. zn. 10Sža/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1", "identifikacne_cislo": "7014201429", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcc7120b-0305-49de-ab93-8db770662fce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/3/2015\n7014201429\n20. 01. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:7014201429.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna\npríslušnosť Sýria, bez platného cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla,\ns.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície\nPZ Košice, Trieda SNP č. 35, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-PO6ZVC-36-028/2014 zo dňa 05.11.2014 o zaistení, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 9Sp/58/2014-24, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/58/2014-24 zo dňa\n9. decembra 2014 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach uznesením uvedeným vo výroku rozhodnutia zastavil konanie a vec postúpil\nna prejednanie a rozhodnutie Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov. O trovách konania\nrozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu konania nepriznal. V dôvodoch uznesenia\nuviedol, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom zo dňa 12.11.2014 domáhal preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia odporcu č.p.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-36-028/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorým\nodporca podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol o\nžiadosti navrhovateľa o bezodkladné prepustenie cudzinca zo dňa 06.10.2014 tak, že účel zaistenia\nnavrhovateľa naďalej trvá.\nKrajský súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 103 v spojení s § 246c ods. 1 OSP kedykoľvek za konania\nprihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania).\nS poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP konanie zastavil.\nKrajský súd svoj záver o tom, že konanie je potrebné zastaviť a vec postúpiť na prejednanie a\nrozhodnutie Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov odvodil z dôvodov nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 557/2012-39, v ktorom ústavný súd uviedol, že právo na periodickú\nkontrolu dôvodnosti zaistenia je výslovne zakotvené v ustanovení § 90 ods. 2 písm. d) {v prejednávanej\n\nveci § 90 ods. 1 písm. d)} zákona o pobyte cudzincov. Ústavne, resp. dohovoru konformný výklad by preto\nmal byť taký, že zaistená osoba má právo požiadať správny orgán o preskúmanie dôvodnosti ďalšieho\ntrvania zaistenia, pričom tento je povinný o takejto žiadosti vydať rozhodnutie so všetkými obsahovými\na formálnymi náležitosťami, vrátane poučenia o opravnom prostriedku. Zaistená osoba môže potom\nnásledne podať návrh na preskúmanie takéhoto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva postupom\npodľa piatej časti druhej hlavy O.s.p..\nNa podporu svojho názoru, že predmetnú vec je potrebné postúpiť na prejednanie a rozhodnutie\nRiaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov krajský súd citoval ustanovenie§ 53 Správneho\nporiadku a ustanovenie § 247 ods. 2 OSP pričom zdôraznil, že ustanovenie § 90 zákona o pobyte\ncudzincov, ktorý je k ustanoveniu § 53 Správneho poriadku vo vzťahu lex specialis, neustanovuje\nosobitnú úpravu odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu o žiadosti skúmania dôvodnosti ďalšieho\ntrvania zaistenia.\nVzhľadom k tomu, že z ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa, nadriadený\nsprávnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, rozhodol tak, že vec po zastavení konania\npodľa § 104 ods. 1 OSP postúpil odvolaciemu správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa, ktorým je\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením §\n146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie\nkrajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovateľ predovšetkým poukázal\nna ustanovenie čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z\nktorého vyplýva, že každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na\nzačatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi\nprepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Ďalej poukázal na ustanovenie § 53 Správneho\nporiadku (ďalej len „SP“) a ustanovenie § 57 ods. 1 SP, podľa ktorého správny orgán, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa\nrozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania\nsúhlasia. Napokon citoval ustanovenie § 57 ods. 2 SP, podľa ktorého ak nerozhodne správny orgán,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a\nso spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a\nupovedomí o tom účastníka konania.\nV tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudok Sakik\na iní proti Turecku (sťažnosti č. OO023878/94 - OOO23883/94), z ktorého vyplýva, že preskúmanie\nrozhodnutia, ktoré trvalo 12 dní, nesplnilo požiadavku citovaného článku 5 ods. 4 na urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že bol vydaný aj\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. US 6/07-52 z 10. apríla 2008, podľa ktorého je možné\na primerané súdne preskúmanie pozbavenia slobody sťažovateľa vykonať v lehote pätnástich dní.\nV uvedenom náleze Ústavný súd konštatoval, že nedodržaním uvedenej lehoty došlo k hrubému\nporušeniu práva sťažovateľa na urýchlené preskúmanie dôvodnosti pozbavenia slobody podľa či. 5 ods.\n4 Dohovoru. V napadnutom rozhodnutí podľa navrhovateľa krajský súd dospel k záveru, že postup\nvo veci navrhovateľa, ktorý je konformný s Dohovorom je taký, že navrhovateľ má proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa podať odvolanie. Správny orgán prvého stupňa má lehotu 30 dní\nna postúpenie veci nadriadenému orgánu. Nadriadený orgán nemá žiadnu zákonom stanovenú lehotu\nna vybavenie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Taktiež jediná zákonom\n\nstanovená lehota pre vydanie rozhodnutia podľa piatej časti druhej hlavy OSP je stanovená v § 247\nods. 4. Toto ustanovenie sa však netýka prejednávanej veci, ale rozhodovania vo veciach vyvlastnenia.\nZ vyššie uvedených skutočností podľa navrhovateľa vyplýva, že záver krajského súdu v napadnutom\nrozhodnutí nie je správny, nakoľko z § 57 ods. 2 SP vyplýva, že už len správny orgán prvého stupňa môže\npredtým, ako vec postúpi nadriadenému orgánu, o odvolaní účastníka konania vo veci jeho pozbavenia\nosobnej slobody rozhodovať aj 30 dní, čo je v príkrom rozpore s výkladom čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ako\naj v rozpore s uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutím Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. US 6/07-52 z 10. apríla 2008. Odvolaciemu správnemu orgánu a\nani súdu, ktorý rozhoduje o žalobách podľa piatej časti druhej hlavy OSP žiadne zákonné ustanovenie\nneurčuje lehotu, v ktorej majú tieto orgány rozhodovať. Nemožno sa tak ani domnievať, že celý procesný\npostup v prejednávanej veci, ktorý je podľa krajského súdu správny, by aj s prihliadnutím k dĺžke trvania\ndoručovania medzi jednotlivými orgánmi, dĺžke trvania doručovania účastníkom a s prihliadnutím k §\n57 by skončil vydaním súdneho rozhodnutia o zákonnosti pozbavenia jeho osobnej slobody do 12 - 15\ndní. Navrhovateľ sa preto domnieva, že jediný konformný výklad Dohovoru v prejednávanej veci je ten,\nže proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, týkajúceho sa zaistenia účastníka konania je\nprípustný opravný prostriedok, o ktorom bude súd rozhodovať postupom podľa piatej časti tretej hlavy\nOSP a v lehotách stanovených v § 250sa OSP. Len takýmto postupom je možné dodržať lehotu na\nrozhodnutie súdu o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody. Navrhovateľ dôvodil, že zmyslom a účelom\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru je poskytnúť osobe pozbavenej osobnej slobody čo najúčinnejšiu a najrýchlejšiu\nochranu pred prípadným nezákonným zásahom do práva na osobnú slobodu. Záver krajského súdu tak\npodľa navrhovateľa nemôže byť správny. Navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu\nOdporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vyjadrovať sa k skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom\ntýkajúcim sa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach číslo 9Sp/58/2014-24 zo dňa\n09.12.2014, ako aj k ním citovanej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky považuje za irelevantné, nakoľko ich posúdenie je v kompetencii krajského\nsúdu, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja\nods. 2 OSP) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nie je možné vyhovieť.\nV správnom súdnictve podľa piatej časti OSP (§ 244 a nasl. OSP) preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( § 244 ods. l\nOSP).\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl. 1\nÚstavy SR). Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej\nochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa tretej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l\nods. 1 OSP) .\n\nPodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva\nprávoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických\nalebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému zákon\nnepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie o žalobách je správne súdnictvo založené\nna princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej súdy v zásade môžu a musia preskúmavať všetky\nrozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí\nje obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.).\nV správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady,\nv ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a\npostupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§\n247 ods. 1 O.s.p.).\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí\nsprávneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.)\nOdvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa posudzoval, či rozhodnutie vydané\nsprávnym orgánom podľa § 90 zákona o pobyte má byť preskúmané súdom podľa druhej alebo tretej\nhlavy OSP. Teda, či postup krajského súdu, ktorý konanie zastavil a vec postúpil správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa bol správny nielen s poukazom na ustanovenia Správneho poriadku, OSP a\ndôvodov nálezu, ktorým krajský súd rozhodnutie odôvodnil, ale či takýto jeho názor bol správny aj vo\nsvetle dôvodov, ktorými navrhovateľ jeho právny názor spochybňoval, najmä s poukazom na judikatúru\nESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej navrhovateľ vychádzal pri úvahe o nesprávnosti\nprávneho záveru krajského súdu.\nV prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie správneho orgánu predstavuje stanovený postup, ktorý\nsprávny orgán musí dodržiavať pri rozhodovaní v konkrétnych veciach. Výsledkom rozhodovania ako\nprejavu výkonu verejnej moci správneho orgánu je vydanie rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na právne\npostavenie fyzických a právnických osôb.\nSprávny poriadok je procesnoprávnym predpisom, ktorý má všeobecný charakter.\nV danom prípade správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov,\nktorým rozhodol o žiadosti navrhovateľa o prepustenie zo zaistenia, že účel zaistenia navrhovateľa\nnaďalej trvá. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o bezodkladné\nprepustenie, bolo vydané v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku.\nZákonodarca výslovne nezakotvil v ustanovení § 90 ods.1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov právo\nbrániť sa proti prvostupňovému rozhodnutiu podaním riadneho opravného prostriedku.\nUstanovenie § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru povinnosť\nskúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zákon o pobyte\ncudzincov neustanovuje osobitnú úpravu odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu o žiadosti\nskúmania dôvodnosti ďalšieho trvania zaistenia.\nPodľa § 53 ods. 1 SP, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať\nodvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo\nústne do zápisnice nevzdal. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ak osobitný\n\nzákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa, nadriadený\nsprávnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nVzhľadom k tomu, že osobitný zákon v danom prípade zákon o pobyte cudzincov neustanovil inak, kto\nje odvolacím správnym orgánom, krajský súd správne konanie zastavil podľa prvej vety ustanovenia\n§ 104 ods. 1 OSP a podľa druhej vety uvedeného ustanovenia vec postúpil Riaditeľstvu hraničnej a\ncudzineckej polície Prešov, ktorý je správnym orgánom najbližšie vyššieho stupňa, teda nadriadeným\nsprávnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\nUvedený právny záver je konformný jednak s odôvodnením rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 557/2012-39 z ktorého vyplýva, že právo na periodickú kontrolu dôvodnosti zaistenia\nje výslovne zakotvené v ustanovení § 90 ods. 2 písm. d) {v prejednávanej veci § 90 ods. 1 písm. d)}\nzákona o pobyte cudzincov.\nÚstavne, resp. dohovoru konformný výklad by preto mal byť taký, že zaistená osoba má právo požiadať\nsprávny orgán o preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania zaistenia, pričom tento je povinný o takejto\nžiadosti vydať rozhodnutie so všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami, vrátane poučenia o\nopravnom prostriedku. Zaistená osoba môže potom následne podať návrh na preskúmanie takéhoto\nrozhodnutia v rámci správneho súdnictva postupom podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p..\nJe pravdou, že napadnuté rozhodnutie odporcu správnym poriadkom stanovené náležitosti (§ 47)\nobsahuje a obsahuje aj poučenie o opravnom prostriedku.\nKeďže zákon č. 404/2011Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neobsahuje\nustanovenie, ktoré by vylučovalo aplikáciu správneho poriadku pri rozhodovaní podľa § 90 ods. 1 písm. d/\nzákona o pobyte cudzincov, krajský súd správne ustálil, že navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný\nprostriedok, o ktorom musí rozhodnúť odvolací správny orgán, ktorým je správny orgán najbližšie\nvyššieho stupňa, t. j. nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nPrávoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu podlieha preskúmavacej právomoci súdu na\nzáklade podanej žaloby (§ 247 a nasl. O.s.p.), a to podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, pretože právny záver krajského súdu nachádza oporu v citovaných\nustanoveniach Správneho poriadku, OSP ako aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a nie\nje ani v rozpore s judikatúrou ESĽP, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva.\nNavrhovateľom citované závery z rozhodnutia Sakik a iní proti Turecku (sťažnosť č. OO023878/94\n- OOO23883/94), z ktorého vyplýva, že preskúmanie rozhodnutia, ktoré trvalo 12 dní, nesplnilo\npožiadavku citovaného článku 5 ods. 4 na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody sa\ntotiž netýkalo preskúmania rozhodnutia, ktoré bolo výsledkom periodickej kontroly dôvodnosti zaistenia\ncudzinca, ale rozhodnutia, ktorým došlo k zaisteniu cudzincov.\nKým pri rozhodovaní o zaistení zákonodarca stanovil v zákone o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 8), že o\nopravnom prostriedku rozhodne súd v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 250sa OSP) a\nstanovil, že na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení alebo proti rozhodnutiu o\npredĺžení lehoty zaistenia sa použijú ustanovenia § 250l až 250s, ak nie je v odsekoch 2 až 7 ustanovené\ninak, teda stanovil, že súdy budú preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej\nčasti OSP a stanovil tiež lehotu (najneskôr do siedmich pracovných dní od doručenia návrhu na súd),\nv ktorej má rozhodnúť prvostupňový súd a súčasne stanovil lehotu, v ktorej má o odvolaní rozhodnúť\nodvolací súd (do siedmich pracovných dní), v konaní podľa § 90 zákona o pobyte cudzincov, ktoré\nukladá policajnému útvaru povinnosť skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny,\n\nči trvá účel zaistenia zákonodarca nestanovil osobitnú úpravu odvolania proti rozhodnutiu správneho\norgánu o žiadosti skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania zaistenia. Uvedenú problematiku zákonodarca\nexplicitne nezahrnul ani pod ustanovenie § 250 sa ods. 1 OSP, teda pod typy konaní, na ktoré sa\npoužijú ustanovenia tretej hlavy piatej časti OSP. Rovnako tak nestanovil lehotu súdom, v ktorej majú\nči už o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, resp. o odvolaní proti rozhodnutiu\nprvostupňového súdu rozhodnúť.\nZ rozdielnosti tejto úpravy podľa odvolacieho súdu vyplýva, že medzi rozhodovaním správneho orgánu\no zaistení, resp. predĺžení lehoty zaistenia a rozhodovaním o trvaní účelu zaistenia zákonodarca videl\nurčitý rozdiel, ktorý podľa odvolacieho súdu spočíva predovšetkým v tom, že pri zaistení cudzinca, ktoré\nsa preskúmava ako neprávoplatné rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti OSP je nutné rozhodnúť v\nzákonom stanovenej lehote práve preto, že dochádza k zásahu do práva na slobodu garantovaného čl. 5\nods. 1 Dohovoru. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním\nustanoveným zákonom:\nzákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo\npodať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a\nnariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\nPokiaľ teda správny orgán rozhodoval o tom, že účel zaistenia trvá, nerozhodoval explicitne (výslovne,\npriamo) o zaistení cudzinca, pretože k zaisteniu cudzinca došlo predchádzajúcim rozhodnutím\nsprávneho orgánu, ktorého preskúmateľnosť prichádzala do úvahy podľa požiadaviek na urýchlené\nrozhodnutie v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru a ustanovením § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov,\nktoré zákonodarca zahrnul pod typy rozhodnutí, ktorých zákonnosť súdy preskúmavajú v zrýchlenom\nkonaní so stanovením lehoty na rozhodnutie pre prvostupňový ako aj odvolací súd.\nCitované ustanovenia čl. 5 ods. 1 a ods. 4 Dohovoru takisto používajú termín zákonné zatknutie\nalebo pozbavenie slobody. Nie však rozhodnutie o trvaní účelu zaistenia, ktorému bezpochyby musí\npredchádzať rozhodnutie o zaistení cudzinca, ktorého zákonnosť súdy preskúmavajú v zákonom\nstanovenej lehote v súlade s požiadavkami stanovenými v čl. 5 ods. 4 Dohovoru.\nPri rozhodovaní o trvaní účelu zaistenia lehoty, v ktorých majú súdy rozhodnúť síce stanovené\nnie sú, zrejme práve preto, že súdy nepreskúmavajú explicitne rozhodnutie o pozbavení slobody,\nale preskúmavajú rozhodnutie o zotrvaní cudzinca v zaistení, pretože účel zaistenia trvá, to však\nneznamená, že odvolací správny orgán, resp. súdy, ktoré takéto rozhodnutie preskúmavajú podľa druhej\nhlavy piatej časti nemajú naplniť požiadavku urýchleného rozhodovania týkajúceho sa preskúmania\nrozhodnutia o žiadosti cudzinca o prepustenie zo zaistenia.\nHoci lehota na preskúmanie rozhodnutia nie je stanovená zákonom, požiadavku urýchleného\nrozhodovania vo veci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia je nutné dodržať najmä s poukazom na\nto, že prakticky rozhodujú o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu o zotrvaní cudzinca v zaistení,\nčo nepochybne je zásahom do práv cudzinca na osobnú slobodu garantovaného čl. 5 ods. Dohovoru.\nSúdy teda nepreskúmavajú rozhodnutie o zaistení cudzinca, ten už totiž v zaistení je a to na základe\npredchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu, avšak preskúmavajú rozhodnutie o dôvodnosti\nzotrvania cudzinca v zaistení. Preto na požiadavku urýchleného rozhodovania (vo veci preskúmania\nrozhodnutia krajského súdu, ktorým tento konanie zastavil a vec postúpil Riaditeľstvu hraničnej a\ncudzineckej polície Prešov), reagoval Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že rozhodol v lehote 5 dní\npráve preto, že ide sa jedná o vec preskúmania rozhodnutia o trvaní účelu zaistenia.\n\nHoci teda zákonodarca nestanovil lehotu, v ktorej majú súdy potom, ako im bude vec predložená po\nrozhodnutí odvolacieho správneho orgánu predložená rozhodnúť a to podľa druhej hlavy piatej časti\nOSP, požiadavka, aby o veci rozhodli urýchlene je aj s poukazom na citovanú judikatúru ústavného súdu\na ESĽP namieste.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/58/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f7e804a-88d2-4ffa-80e7-294dbbe614a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 557/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 557/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f7e804a-88d2-4ffa-80e7-294dbbe614a8"}, {"guid": "098ff4bd-29d6-4599-9e64-53457aea9de8:24186b45-84ab-4c15-9dea-de9c46cd8ed3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014201068.1", "spisova_znacka": "9Sp/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/58/2014 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014201068.1"}], "citovane_v": []}