{"guid": "7839fccf-602e-42f1-828e-88a19a5e6da1:16b5cff6-5a5d-475f-8359-9c6a26859ecc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1", "spisova_znacka": "1Sža/15/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/15/2015 z 18. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 1Sža/15/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1", "identifikacne_cislo": "7014201407", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16b5cff6-5a5d-475f-8359-9c6a26859ecc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/15/2015\n7014201407\n18. 06. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7014201407.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: G.\nB. K., nar. XX.XX.XXXX v obci R. R., okres L. K., provincia L., Afganská islamská republika (ďalej len\n„Afganistan\"), afganskej štátnej príslušnosti, tadžickej národnosti, islamského vierovyznania - sunnitskej\nvetvy, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v obci R. R., okres L. K., provincia L., Afganistan,\nt.č. miesto pobytu Z. E., R. X, Q., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová\n21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6,\nBratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-403-40/PO-Ž-2013 zo dňa 20. októbra 2014,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/52/2014-24 zo dňa 28.\njanuára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/52/2014-24 zo dňa\n28. januára 2015, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-403-40/POŽ-2013 zo dňa 20.10.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa\n§ 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že dôvodom neudelenia azylu tu bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Svoju žiadosť navrhovateľ\nzdôvodnil skutočnosťou, že pracoval pre firmu RMA Afganistan - Mercedes Benz ako tlmočník a\nchodieval na nákupy. Odporca venoval týmto dôvodom náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem\nvýsluchu navrhovateľa, aj obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré poukázal v rozhodnutí. Odporca\nsprávne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.\n\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto\nustanovení. Podľa krajského súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako\nprenasledovanie, okrem všeobecných predpokladov, musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov,\nsmerujúce voči konkrétnej osobe. Tu však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.\nŽiaden štátny orgán nevykonal voči nemu žiadne kroky administratívneho, trestného či iného postihu.\nOdporca tieto skutočnosti vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.\nZáver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle\nje vecne správny, keďže ide o žiadateľa, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany\nštátnych orgánov, ani neštátnych pôvodcov. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu azylového\nkonania sa javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine\npôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody\npre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle.\nOdporca sa zaoberal aj podmienkami udelenia azylu podľa § 10 zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia\nrodiny. Neboli tu splnené zákonné podmienky, nakoľko nemá rodinných príslušníkov s udeleným azylom.\nPodľa názoru krajského súdu odporca v ďalšom konaní po rozhodnutí krajského súdu, ktorý\npredchádzajúce rozhodnutie o neudelení azylu zrušil a vrátil, doplnil dokazovanie v intenciách\nrozhodnutia a zistený skutkový stav náležite posúdil. K námietke, že odporca neprihliadol na Príručku\nUNHCR, krajský zdôraznil, že ide o odporúčací dokument, ktorý v rozhodnutí odporcu našiel svoj odraz.\nV prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť záver, že by z dôvodu tadžickej národnosti zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu.\nK odvolacej námietke, že pri skúmaní dôvodov prenasledovania a pôvodcov prenasledovania je\npotrebné vychádzať z aktuálnych správ, krajský súd zdôraznil, že pri skúmaní podmienok pre udelenie\nazylu je potrebné vychádzať z času, kedy navrhovateľ opustil krajinu pôvodu, na rozdiel od aplikácie\ninštitútu doplnkovej ochrany, ktorá sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa\ndo krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastavajúcim v odlišnom čase, než v prípade\naplikácie inštitútu azylu.\nPodľa názoru krajského súdu je zrejmé, z akých argumentov odporca vychádzal, dokazovanie vykonal a\nvyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu vychádzal. Podrobne\nsa zaoberal všetkými skutočnosťami, a k ich vyhodnoteniu nemal krajský súd výhrady.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd\nprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd, tak ako odporca\npred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci a to v kontexte nevykonania dôkazu: Príručka UNHCR:\nPosudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z Afganistanu. V príručke sa konštatuje, že UNHCR považuje\ntakéto osoby, t.j. zamestnancov rozvojových agentúr, za spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme\n\nazylu z dôvodu ich politického presvedčenia. K zohľadneniu týchto správ zaväzuje priamo kvalifikačná\nsmernica.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci navrhovateľ uviedol,\nže prvostupňový súd ako odporca pred ním, nesprávne skonštatovali, že navrhovateľ nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu. K forme prenasledovania uviedol, že v prípade návratu má obavy pred\nprenasledovaním spočívajúcim v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\npričom oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu. K pôvodcovi prenasledovania je\npodľa navrhovateľa neštátny aktér a štát jeho ochranu zabezpečiť nedokáže. Majú za to, že odporca\nmusí zohľadniť všetky skutočnosti týkajúce sa krajiny žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu. K dôvodu prenasledovania navrhovateľ uviedol: 1. Politické presvedčenie - podľa\nPríručky sú osoby s podobným profilom ako má navrhovateľ spôsobilé na poskytnutie medzinárodnej\nochrany vo forme azylu za ich politické presvedčenie. 2. Príslušnosť k národnostnej menšine navrhovateľovi ako príslušníkovi tadžickej národnostnej menšiny odporúča spomínaná Príručka udeliť\nazyl. Pokiaľ ide o objektívnosť obáv, tá je preukázaná všeobecnými informáciami o krajine pôvodu, a\nto tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami pojednávajúcimi o\nsituácii a Príručka. Dostupné správy preukazujú, že je pravdou, že navrhovateľ je ako zamestnanec\nrozvojovej agentúry považovaný za spolupracujúceho medzinárodnými silami, čím je mu prisudzované\npolitické presvedčenie, je pravdou, že osoby sú z tohto dôvodu prenasledované, príslušníci tadžickej\nnárodnostnej menšiny sú rovnako prenasledovaní, je pravdou, že UNHCR považuje osoby rovnakého\nprofilu, ako je navrhovateľ, za osoby spĺňajúce podmienku prenasledovania a odporúča takýmto osobám\nudeliť azyl. Tieto skutkové závery ukazujú ako mal odporca a prvostupňový súd rozhodnúť a ak tak\nneurobili, dospeli k nesprávnemu právnemu názoru a na základe nesprávnych skutkových zistení dospel\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nS ohľadom na uvedené žiadali odvolací súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK podanému odvolaniu odporca uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ktorým nebol navrhovateľovi\nudelený azyl považuje za vecne správne a zákonné. Navrhovateľ počas konania o udelenie azylu,\nani v opravnom prostriedku neuviedol také dôvody, ktoré by oprávňovali správny orgán udeliť azyl.\nNámietky právnej zástupkyne nepovažuje odporca za dôvodné, pretože tu absentuje odôvodnenosť\nnavrhovateľovej obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keď na udelenie\nazylu musia byť splnené predpoklady na jeho udelenie. Teda opodstatnenosť obavy z prenasledovania z\ndôvodov rasových, náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Odporca poukázal aj\nna skutočnosť, že navrhovateľ nikdy nepožiadal o azyl z dôvodu svojej tadžickej národnosti. Táto\nnámietka sa preto javí ako účelová. Odporca akceptoval navrhovateľove pôsobenie ako tlmočníka pre\nnemeckú firmu, čo sa prejavilo v tom, že mu poskytol doplnkovú ochranu, ktorá mu poskytuje dostatočnú\nzáštitu pred eventuálnym bezprávím. Navrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol doplnkovú ochranu uviedol, že\nnavrhovateľ bol 22.08.2013 na základe Dublinského dohovoru vrátený z územia Švédskeho kráľovstva.\n\nPrvýkrát požiadal navrhovateľ o azyl 15.10.2011 po nelegálnom príchode a následnom zadržaní na\núzemí SR, pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné, z dôvodu, že na Slovensku\nplatia zákony a pokladá sa za človeka, ktorý chce ľuďom pomôcť. Chce tu ostať žiť a pracovať. Po podaní\nvyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora Humenné, kde s ním boli vykonané prvotné úkony, spojené\ns azylovou procedúrou. Bol poučený o svojich právach a povinnostiach, počas konania o azyle. Dňa\n07.11.2011 bol s ním vykonaný vstupný pohovor. Pred pohovorom prehlásil, že poučeniu v plnej miere\nporozumel. Bol upozornený na to, že musí vypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti, pre ktoré\npožiadal o medzinárodnú ochranu. Počas pohovoru uviedol iné identifikačné údaje, pričom nesprávne\núdaje po zadržaní na území SR uviedol zámerne, lebo mu tak poradil prevádzač. Ďalej uviedol, že v\nAfganistane v roku 2008 ukončil dvanásťročnú školskú dochádzku a koncom roka 2009 si v provinčnom\nmeste Kundúz otvoril obchod s potravinami, v ktorom okrem iného predával aj alkoholické nápoje.\nNiekedy večer, začiatkom augusta 2011, keď nebol doma, prišli k nim domov príslušníci hnutia Taliban.\nOtcovi povedali, že vedia o tom, že jeho syn predáva alkoholické nápoje, čo je v Afganistane zakázané.\nOtec im povedal, že nemá vedomosť o tom, kde sa jeho syn momentálne nachádza. Talibanci potom\notca zbili a odišli preč. Synovi zatelefonoval, že ho doma hľadali kvôli nelegálnemu obchodovaniu s\nalkoholom. Odporučil mu, aby sa domov radšej nevracal. Žiadateľ potom zostal týždeň bývať u známeho\nv meste Kundúz. Cez deň chodieval do obchodu a snažil sa predať všetok tovar. Po dohode s rodičmi sa\npotom rozhodol, že bude pre neho bezpečnejšie, keď Afganistan opustí, aby mu Talibanci za nelegálny\npredaj alkoholu neublížili. Na vycestovanie z Afganistanu minul všetky usporené peniaze, dokonca časť\npeňazí /3000 USD/ si musel požičať od známeho, čo je tiež dôvod, pre ktorý sa rozhodol požiadať o azyl.\nIné dôvody svojej prvej žiadosti neuviedol. Pretože žiadateľ 22.11.2011 svojvoľne azylové zariadenie\nopustil a bez priepustky sa zdržiaval viac ako sedem dní mimo toto zariadenie, bolo toto konanie\nrozhodnutím číslo ČAS: MU-467-13/PO-Ž-2011 podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené.\nPo tom, čo bol na územie SR vrátený zo Spolkovej republiky Nemecko opakovane požiadal pred\npracovníkmi Oddelenia azylu policajného zboru Gbely Adamov, o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa tu cíti bezpečne a doma má strach z nestabilnej\npolitickej situácie. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora v Humennom, kde s ním\nboli opäť vykonané všetky prvotné úkony spojené s azylovou procedúrou. Za účelom zdôvodnenia\nopakovanej žiadosti bol s ním 18.01.2012 vykonaný vstupný pohovor. V úvode opäť uviedol, že v\npredchádzajúcom konaní si svoje identifikačné údaje, ktoré v priebehu samotného konania menil,\nvymyslel, lebo mu tak poradil prevádzač. Ďalej prehlásil, že nielen identifikačné údaje, informácie o\nsvojich príbuzných, ale všetky informácie, teda aj dôvody žiadosti o azyl, ktoré uviedol počas vstupného\npohovoru v predchádzajúcom azylovom konaní si vymyslel, lebo mu tak radil prevádzač. Ako problém,\npre ktorý Afganistan opustil uviedol, že v meste Kundúz tlmočil pre nemeckú firmu RMA Mercedes Benz,\nktorá servisovala aj vozidlá ISAF. Žiadateľ si myslí, že o jeho práci sa zrejme dozvedeli príslušníci hnutia\nTaliban, pretože mu kňaz z miestnej mešity, niekedy v júli 2011 presnejšie dátum nevedel uviesť, povedal,\naby pre túto firmu prestal pracovať. Žiadateľ to však ignoroval. Neskôr, niekedy v auguste 2011, v noci\nneznáme osoby klopali na bránu. Keď im otec otvoril, pýtali sa na žiadateľa. Otec im povedal. že nie\nje momentálne doma. Žiadateľ cez strechu domu ušiel k susedovi a nevie ako celá udalosť dopadla,\nlebo domov sa nevrátil a niekoľko nasledujúcich dní ostal u otcovho kamaráta. Asi po týždni sa otec\nnakontaktoval s prevádzačom, ktorý mal žiadateľovi za 13 000 USD zabezpečiť cestu do Nemecka.\nKoncom augusta 2011 spolu s prevádzačom vycestoval autobusom k iránskym hraniciam. Pred hranicou\nprestúpil do kamióna, v ktorom bolo niekoľko ďalších krajanov. Po dni vystúpil z kamióna a prevádzač\nho ukryl do domu, v ktorom bolo niekoľko ďalších cudzincov. Po približne troch dňoch ho prevádzač\nnaložil do iného auta a pokračoval neznámou trasou v ceste ďalej. Po vyše mesiaci ho vodič vyložil\nna neznámom mieste a povedal, aby ho tam čakal. Vodič sa však nevrátil a žiadateľ spolu s ostatnými\ncudzincami, bol zadržaný políciou. Na polícii požiadal o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Po\nkomplexnom posúdení tejto žiadosti, zohľadnením relevantných informácií o krajine pôvodu žiadateľa\nmigračný úrad rozhodnutím číslo ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 z 26.03.2012, podľa § 13 ods. 1 zákona\no azyle menovanému neudelil azyl. Súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu\nneposkytol doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok na Krajský\nsúd v Bratislave. Krajský súd rozsudkom č. k. 9Saz/36/2012-37 z 19.09.2012 rozhodnutie migračného\núradu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ opravný prostriedok na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ktorý rozsudkom č. k. 1Sža/29/2012-103 zmenil rozsudok krajského súdu tak,\nže rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pretože cudzinec počas\n\nodvolacieho konania /20.12.2012/ opustil azylové zariadenie a bez priepustky sa mimo toto zariadenie\nzdržiaval viac ako 7 dní, bolo konanie 17.04.2013 rozhodnutím číslo ČAS: MU-9-33/PO-Ž-2012, podľa\n§ 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené.\nDňa 22.08.2013 bol navrhovateľ vrátený späť na územie SR zo Švédskeho kráľovstva, z dôvodu, že na\nkonanie je príslušná SR. Bol zaslaný do Záchytného tábora v Humennom, kde s ním boli vykonané všetky\núkony spojené so vstupom do azylovej procedúry. Opäť bol poučený o svojich právach a povinnostiach\npočas azylového konania. Po upozornení, že je povinný vypovedať pravdivo, bol s ním 10.09.2013\nvykonaný vstupný pohovor a na odstránenie nezrovnalostí 26.09.2013 doplňujúci pohovor. Počas\npohovorov uviedol, že od podania predchádzajúcej žiadosti sa v jeho osobnom živote nič nezmenilo,\nže informácie, ktoré poskytol migračnému úradu si veľmi dobre pamätá, pretože všetko, čo naposledy\nuvádzal bola pravda. Ďalej sa priznal, že v predchádzajúcom konaní neuvádzal pravdivé informácie o\nsvojich príbuzných. Okrem toho, že v krajinách Európskej únie žijú niektorí jeho príbuzní /starí rodičia\nz otcovej strany, strýkovia/, čo doteraz nepovedal, neuvádzal pravdivé informácie ani o svojich blízkych\npríbuzných /v ostatnom konaní uviedol, že má dve sestry, v aktuálnom konaní uviedol, že okrem toho má\naj dvoch bratov/. Konal tak preto, lebo jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko a prevádzač mu povedal,\nže pokiaľ bude zadržaný v inej ako cieľovej krajine, nemá hovoriť pravdu. Ako ďalej uviedol, o azyl\nopäť žiada z dôvodu, že v Afganistane pracoval ako tlmočník pre nemeckú firmu RMA Afghanistan Mercedes Benz, ktorá opravovala aj vozidlá ISAF, čo sa zrejme nepáčilo príslušníkom hnutia Taliban.\nHoci do žiadneho kontaktu s nimi nikdy neprišiel, jedine otec raz v noci otvoril dvere neznámym mužom,\nktorí sa na neho vypytovali, rozhodol sa Afganistan opustiť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\nVšetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania opäť objektívne vyhodnotené a komplexne\nposúdené. Po zohľadnení všetkých dôležitých skutočností, týkajúcich sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase\nrozhodovania o žiadosti o udelenie azylu a skutočností o ktorých menovaný vypovedal, migračný úrad\nrozhodnutím číslo ČAS: MU-403-13/PO-Ž-2013 z 21.10.2013, podľa § 12 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a\nods. 3 zákona o azyle zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu\npodal žiadateľ opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č. k. 5Saz/22/2013-13\nz 21.01.2014 opravný prostriedok odmietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal žiadateľ odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sža/7/2014 z 29.04.2014 napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd rozsudkom č. k.\n5Saz/22/2013-48 z 24.06.2014 rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nAko je v rozsudku uvedené, v ďalšom konaní bude potrebné, aby migračný úrad opätovne objasnil, či, kto\na ako sa žiadateľovi vyhrážal v súvislosti s jeho tlmočníckou činnosťou pre zahraničnú firmu a až potom\nbolo treba vyhodnotiť, či takéto konanie voči jeho osobe, možno považovať za prenasledovanie zo strany\nTalibanu, ako neštátnych pôvodcov prenasledovania, z politických dôvodov. V súvislosti s opätovným\nposúdením doplnkovej ochrany sa bude treba zaoberať námietkou, že v prípade iného žiadateľa o azyl\nz Afganistanu, z provincie Kundúz, bola tomuto žiadateľovi rozhodnutím migračného úradu číslo ČAS:\nMU-544-21/PO-Ž-2013 z 05.03.2014 poskytnutá doplnková ochrana. Zároveň bude potrebné, aby v\nďalšom konaní migračný úrad zistil, ako rozhodoval o príbuzných žiadateľa, ktorí tiež požiadali o azyl na\núzemí SR, v súvislosti s posudzovaním žiadosti podľa § 10 a 13 b zákona o azyle.\nZ dôvodu uvedených skutočností sa migračný úrad opäť podrobne zaoberal predmetnou žiadosťou\no azyl. V zmysle rozsudku krajského súdu správny orgán 26.09.2014 vykonal so žiadateľom ďalší\ndoplňujúci pohovor. Súčasne boli vyžiadané a do spisu založené aktuálne a relevantné informácie k\nprípadu. Ako v ostatnom pohovore žiadateľ uviedol, po skončení školy v roku 2006, až do približne\njúla 2010 nikde nepracoval. Keďže však pracovať chcel, tak si hľadal prácu a podarilo sa mu zohnať\nprácu pre firmu RMA Afghanistan - Mercedes Benz, so sídlom v meste Kundúz. Pokiaľ by nezískal túto\nprácu, tak by si hľadal inú. Práca ho bavila a bola dobre platená. Vo firme pracoval ako tlmočník alebo\nchodieval na nákupy podľa potrieb firmy napríklad súčiastok, tonerov, a iné. Približne po roku sa raz\npri ňom zastavil miestny kňaz, ktorý mu povedal, aby radšej prestal pracovať pre cudzincov, aby nemal\nproblémy. Žiadateľ aj napriek tomu pracoval pre firmu ďalej. Okrem toho, raz večer, keď bol žiadateľ a\nostatní členovia rodiny doma. niekto začal búchať na bránu. Otec bránu otvoril a tam stáli štyria neznámi,\nozbrojení muži, ktorí sa pýtali na žiadateľa. Žiadateľ, ktorý bol v tom čase vo vedľajšej izbe sa zľakol, že\nmožno ho hľadajú kvôli jeho práci, tak ušiel k otcovmu kamarátovi do mesta Kundúz. Otec ozbrojencom\npovedal, že jeho syn nie je doma. Potom odišli preč. Keď sa neskôr žiadateľ telefonicky skontaktoval so\n\nsvojim otcom, ten mu povedal, že to boli zrejme príslušníci hnutia Taliban, ktorí ho hľadali. U otcovho\nkamaráta zotrval približne týždeň a potom sa rozhodol, že bude asi najlepšie, ak Afganistan opustí. Iné\nproblémy pre ktoré opustil krajinu pôvodu a na území SR požiadal o azyl neuviedol.\nVšetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade\nso Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov, za prenasledovanie môžu\nbyť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim\ncharakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša ďalej\nžiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. IA Ženevského\ndohovoru. Ohrozenie slobody alebo života z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951\npredstavuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru vykonávanú\nprostredníctvom štátnych orgánov alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, príp. ak je táto úradmi\ntolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť ochranu perzekvovaným. V súlade so\nspoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu ,,utečenec“ zo dňa\n04.03.1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu skúma individuálne, na základe predložených skutočností\na so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samej podstaty azylového\npráva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna,\nmedzinárodná ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prvom rade\nmusí byť preukázané, že osoba bola prenasledovaná tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Zároveň\ndôvody prenasledovania, relevantné pre priznanie statusu utečenca musia vychádzať zo skutočností\nuvedených v čl. IA Ženevskej konvencie, teda k príslušnosti k 1/ rase, 2/ náboženstvu, 3/ národnosti,\n4/ inej sociálnej skupine alebo 5/ politickým názorom. To znamená. že iba prenasledovanie z vyššie\nuvedených dôvodov alebo opodstatnená obava z takéhoto prenasledovania môže viesť k poskytnutiu\nmedzinárodnej ochrany, pričom pôvodcom prenasledovania môže byť A/ štát B/ politické strany alebo\npolitické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo C/\nneštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné\nalebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Je pritom vecou žiadateľa, aby predložil\npotrebné dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti.\nPretože žiadateľ počas pohovorov uviedol, že nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy\nnebol zadržaný, väznený ani vypočúvaný, neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými\nštátnymi orgánmi, migračný úrad prenasledovanie jeho osoby štátnymi orgánmi vylúčil. Keďže nebol\nčlenom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie, politicky sa neangažoval, možno v jeho prípade\nprenasledovanie politickými stranami, či hnutiami tiež vylúčiť. Pretože uviedol, že sa obával o svoju\nbezpečnosť z dôvodu výkonu práce, najmä tlmočenia pre zahraničnú firmu, o čom sa zrejme dozvedeli\npríslušníci hnutia Taliban, pristúpil migračný úrad v konečnom dôsledku ku skúmaniu podmienok\nprenasledovania neštátnymi pôvodcami, keďže v určitých prípadoch môžu rôzne skupiny vystupovať ako\nneštátni aktéri prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ak možno preukázať, že štát, resp. politické\nstrany, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Vzhľadom na to, že\nžiadateľ sa so svojim problémom neobrátil na oficiálne afganské štátne orgány, ani o tom neuvažoval,\nnemožno hovoriť o neschopnosti, resp. neochote poskytnúť mu pomoc. Pritom z informácií o situácii\nv provincii Kundúz, v čase, keď žiadateľ mal mať problémy kvôli výkonu práce pre zahraničnú firmu /\nrok 2011/ vyplýva, že v tejto provincii boli za podpory Američanov naverbované miestne milície proti\nozbrojencom Talibanu. Nábor ozbrojených miestnych obyvateľov kvôli bezpečnosti malo svoje výhody,\nboli efektívnejší pri vyradení povstalcov, pretože pochádzali z tejto oblasti, a tak dokonale poznali krajinu\na obyvateľov. Výmenou za zabránenie vstupu Talibanu, špeciálne zložky USA školili milície po dobu\nniekoľkých týždňov. Príslušníkom milícií boli poskytnuté zbrane a plat 150 USD. Hovorca Nezávislej\nkomisie Afganistanu pre ľudské práva v Kundúze uviedol, že napriek tomu, že došlo aj k zneužívaniu zo\nstrany príslušníkov milícií, program miestnej polície zvýšil v sledovanom období bezpečnosť v Kundúze.\nV prípade, ak bolo hlásené zneužitie, bola Afganská národná polícia povinná to vyšetriť. Podľa správy\nMinisterstva obrany USA o pokroku na ceste k bezpečnosti a stabilite v Afganistane bolo hlavné\noperačné úsilie v Regionálnom velení - Sever /RC-N/ zamerané na udržanie afganskej vládnej kontroly\nnad kľúčovým terénom v provinciách Kundúz a Baghlan a podporu slobody pohybu po hlavných cestných\nťahoch k hraničnému priechodu s Tadžikistanom. Tieto operácie viedli k zvýšeniu bezpečnosti v týchto\nprovinciách a umožnili tak afganským národným silám spolu s medzinárodnými silami preorientovať\noperačné úsilie na západ do provincie Earyab.\n\nZ výpovední žiadateľa jednoznačne vyplýva, že v Afganistane sa mu nikdy nič nestalo. S nikým neprišiel\ndo žiadneho konfliktu, či iného kontaktu, ktorý by mal za následok ohrozenie jeho života. Dôvod jeho\nžiadosti, teda práca, najmä tlmočenie pre zahraničnú firmu /kvôli ktorej mu miestny duchovný odporučil\nskončiť s takouto prácou, aby mal pokoj, resp. príchod neznámych mužov, zrejme Talibancov do\nrodičovského domu, ktorý sa na žiadateľa vypytovali/, je založený iba na jeho domnienkach. Okrem\ntoho, konanie, ako ho žiadateľ opísal, nemožno považovať za prenasledovanie ako také, v zmysle § 2\npísm. d/ zákona o azyle. V jeho prípade nedošlo k ničomu, čo by bolo možné považovať za také znášané\nalebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa, a\nktoré musia preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu. Odhliadnuc\nod toho, prípadné problémy za výkon povolania /aj tlmočenie, resp. iná práca pre zahraničné subjekty/,\nnie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie z dôvodov relevantných na udelenie azylu v zmysle § 8\nzákona o azyle. Ako žiadateľ uviedol, sám z vlastnej vôle sa rozhodol pracovať pre zahraničnú firmu, táto\npráca bola dobre finančne ohodnotená, a pokiaľ by si nenašiel túto prácu, tak by si hľadal inú. V prípade,\nak v súvislosti s výkonom práce žiadateľovi vznikli nejaké problémy, tieto boli iné, ako tie, ktoré sú presne\nvymedzené v zákone o azyle, a teda nie sú relevantné na udelenie azylu na území SR. Migračný úrad\nje toho názoru, že v žiadateľovom prípade nedošlo k naplneniu znakov prenasledovania uvedených v\n§ 2 písm. d/ zákona o azyle a jeho obava nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského\ndohovoru, ani zákona o azyle.\nV žiadateľovom prípade nebola preukázaná ani opodstatnená obava pred prenasledovaním tak, ako\nto vyplýva zo zákona o azyle. Tá v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týkajú\nstrachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu. Obava alebo strach, ako taký, je\nsubjektívny pocit danej osoby, avšak na to, aby obava alebo strach pred prenasledovaním bola v zmysle\nzákona o azyle opodstatnená, musí byť podložená objektívnou situáciou, panujúcou v krajine pôvodu\nžiadateľa a zároveň odôvodnený strach z prenasledovania sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin\nuvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951, resp. v § 8 zákona o azyle, t.j. rasy, náboženstva,\nnárodnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru, čo ani v jednom nekorešponduje s prípadom\nžiadateľa. Okrem toho situácia v provincii Kundúz sa v období, kedy žiadateľ mal mať problémy kvôli\npráci pre zahraničnú firmu /rok 2011/ výrazne zlepšila. V uvedenom období bolo na severe Afganistanu\niba v malom meradle zaznamenané obťažovanie ,,kolaborantov“ /napr. aj tlmočníci pre zahraničné\nfirmy/ príslušníkmi hnutia Taliban. Tí, ktorí sa nakoniec vzdali svojho zamestnania, kvôli ktorému mali s\nhnutím problémy, a ich rodinní príslušníci, viac neboli aktívne cielení hnutím Talibán. Vysoko profilovými\ncieľmi Talibanu ostali osoby z radov vládnych úradníkov, plukovníci polície a armády, veliaci dôstojníci\nbezpečnostných zložiek, čo ani v jednom nebol prípad žiadateľa.\nS problémami, kvôli výkonu tlmočníckej práce pre zahraničné subjekty, konkrétne pre americkú\narmádu, sa migračný úrad stretol aj v ďalšom prípade žiadateľa z Afganistanu, kde správny orgán\ntaktiež rozhodol o neudelení azylu, a zároveň o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR. Po\npreskúmaní rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave /rozsudok č. k. 9Saz/9/2013-49 z 15.05.2013/\na Najvyšším súdom Slovenskej republiky /rozsudok č. k. 9Sža/5/2013 z 30.10.2013/, nadobudlo\nrozhodnutie migračného úradu číslo ČAS: MU-567/PO-Ž-2011 z 22.11.2013, právoplatnosť. Nakoľko\nteda v žiadateľovom prípade chýba objektívny prvok odôvodnenosti strachu v zmysle Ženevského\ndohovoru a zákona o azyle, ktorý je pre posúdenie možnosti udelenia azylu zásadný, odporca\nskonštatoval, že jeho obava pred prenasledovaním z dôvodov relevantných pre udelenie azylu je\nneopodstatnená.\nŽiadateľ počas predchádzajúceho azylového konania predložil afganský občiansky preukaz, ktorého\npravosť bola podrobená odbornému skúmaniu. Nakoľko z výsledku tohto skúmania vyplynulo, že s\nnajväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o pravý afganský občiansky preukaz, migračný úrad ustálil\nžiadateľovu identitu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ďalej predložil afganský\nvodičský preukaz, k pravosti ktorého sa z relevantných dôvodov nebolo možné zodpovedne vyjadriť,\nfotografie, na ktorých je zachytený žiadateľ s ďalšou osobou, ktorá má na sebe pracovný odev s logom\náut značky Mercedes Benz a dokument - ocenenie jeho práce pre firmu. Iné dokumenty do konania\nnepredložil. V súvislosti s predloženými dokladmi, resp. fotografiami a dokumentom odporca uviedol, že\nani jeden z nich nie je hodnoverným dôkazom toho, že v Afganistane pracoval pre zahraničnú firmu /\nžiadateľ uviedol, že síce mal pracovnú zmluvu, ale že tá ostala v Afganistane/, resp. aj keď skutočne pre\n\nfirmu RMA Afghanistan - Mercedes Benz pracoval, nie sú dôkazom toho, že by kvôli výkonu práce mal\nv Afganistane problém, pre ktoré krajinu pôvodu opustil a požiadal o azyl.\nBerúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, že v žiadateľovom prípade\nneboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\nPo tom, čo žiadateľ v roku 2011 požiadal na území SR o udelenie azylu, boli v júli 2012 za nelegálny\npríchod na územie SR zadržaní jeho blízki rodinní príbuzní /matka, otec, 2 bratia, 2 sestry/. Po\ntom čo títo tiež požiadali na území SR o udelenie azylu, im rozhodnutiami migračného úradu ani v\njednom prípade nebol udelený azyl, ani poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutia migračného úradu\nnadobudli v marci 2013 právoplatnosť. Po tom, čo boli jeho rodinní príbuzní v auguste 2013 v rámci\nDublinského dohovoru vrátení späť na územie SR, títo opakovane požiadali na území SR o udelenie\nazylu. Rozhodnutiami migračného úradu boli opakované konania o azyle z dôvodu, že boli splnené\nzákonné podmienky ustanovené v § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené. Konania v novembri\n2013 nadobudli právoplatnosť.\nVzhľadom na uvedené odporca skonštatoval, že v prípade žiadateľa neboli splnené zákonné podmienky\nna udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, keďže nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.\nVzhľadom na to, že v prípade žiadateľa neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné tiež\nposúdiť, či podľa § 13a a § 13b nespĺňa podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany.\nZ výpovede žiadateľa je zrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený,\nzatknutý alebo zadržaný a nikdy nemal žiadne problémy s oficiálnymi afganskými štátnymi orgánmi.\nPreto v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu možno hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia\ntrestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že v minulosti nebol\nv Afganistane vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a\nnevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne afganské orgány k neprimeraným opatreniam\nvoči jeho osobe. Zákon v Afganistane naďalej zaručuje slobodu pohybu po celej krajine, cestovanie\ndo zahraničia, emigrácie a repatriácie. Vláda niekedy z bezpečnostných dôvodov obmedzovala pohyb\nobčanov po krajine. Vláda spolupracuje s organizáciou pre utečencov UNHCR, medzinárodnou\norganizáciou pre migráciu IOM a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a\npomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom, navrátilcom a iným osobám v ohrození. Osoby,\nktoré Afganistan opustili nelegálne, sú pri návrate, či už dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom, málokedy\nv ohrození, pokiaľ sa o ne afganské štátne orgány nezaujímajú z dôvodu iných nezákonných aktivít,\nčo tiež nie je žiadateľov prípad. Čo sa týka možnosti hrozby tejto formy vážneho bezprávia zo strany\nneštátnych pôvodcov, správny orgán dospel k záveru, že ani v tomto prípade neexistujú objektívne\ndôvody domnievať sa, že by jej mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený v zmysle\nzákona o azyle. Navyše Európsky súdny dvor pre ľudské práva v prípade H. a B. proti Spojenému\nkráľovstvu vo veci sťažnosti dvoch občanov Afganistanu, z ktorých jeden pracoval ako vodič pre OSN\na druhý ako tlmočník pre ozbrojené sily USA v Afganistane, že v prípade návratu do Afganistanu, by\ndošlo k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vo svojom\nrozsudku z 09.04.2013 dospel k záveru, že jedinci, ktorí sú vnímaní ako podpora pre medzinárodné\nspoločenstvo môžu preukázať skutočné a osobné riziko zo strany Talibanu v závislosti od konkrétnych\nokolností prípadu, povahy ich spolupráce s medzinárodným spoločenstvom a ich profilu. Súd však\nnebol presvedčený o tom, že každý kto bol napojený na OSN alebo americké ozbrojené sily môže byť\npovažovaný za osobu, ktorej hrozí reálne nebezpečenstvo zaobchádzania v rozpore s čl. 3 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez ohľadu na profil osoby. Preto v prípade\nžiadateľovho návratu do krajiny pôvodu možno hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu\nsmrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Z vyššie uvedených dôvodov možno v prípade žiadateľovho návratu\ndo krajiny pôvodu vylúčiť hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. V konečnom dôsledku sa migračný úrad zaoberal, či žiadateľ,\nv prípade návratu do Afganistanu, by mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\n\nozbrojeného konfliktu. V súvislosti s týmto možno uviesť, že bezpečnostná situácia v Afganistane je\nznačne komplikovaná. Jednotlivé členské štáty Európskej únie pristupujú k definovaniu tejto situácie z\nhľadiska jej vnímania ako situácie vnútroštátneho konfliktu diferencovane. Odhliadnuc od uvedeného\nmožno však skonštatovať, že intenzita a lokalizácia incidentov, ktoré idú na vrub militantných skupín\nhnutia Taliban sú v rôznych oblastiach Afganistanu rôzne. Všeobecne platí, že najhoršie je na tom južná\na centrálna oblasť Afganistanu, pričom severné provincie a Kábul patria z tohto pohľadu k bezpečnejším\noblastiam. Čo sa týka konkrétne provincie Kundúz, odkiaľ menovaný pochádza, možno skonštatovať,\nže ani tam nie je bezpečnostná situácia rovnaká. Hoci informácie označujú bezpečnostnú situáciu v\nregionálnom veliteľstve Sever, kde sa nachádza aj provincia Kundúz, ako prevažne kontrolovateľnú, v\nniektorých častiach pôsobia nelegálni ozbrojenci a niektoré časti okresov Dasht-i-Archi, Iman Sahib a\nChahar Dara sú pod kontrolou hnutia Taliban. Bezpečnostná situácia sa po prvom kole prezidentských\nvolieb v priebehu roka 2014 v Kundúze zhoršila. Následne však Afganské národné bezpečnostné sily\nopäť zahájili rozsiahle operácie s cieľom odstrániť povstalcov z celej provincie. Minister obrany uznal,\nže ozbrojenci narúšajú bezpečnosť v severnom Afganistane. Z dostupných informácií má migračný úrad\nza to, že bezpečnostnú situáciu v provincii Kundúz možno v súčasnosti hodnotiť ako nepredvídateľnú.\nPri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania každej\nžiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany má správny orgán za to, že v prípade návratu\nžiadateľa do Afganistanu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život\nalebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu súčasnej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v provincii\nKundúz, odkiaľ pochádza. Po opätovnom preskúmaní žiadosti o azyl menovaného dospel migračný\núrad k záveru, že v prípade návratu do Afganistanu by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako je to\nuvedené v § 2 písm. j/ bod 3 zákona o azyle, preto mu na území SR podľa § 13a/ zákona o azyle poskytne\nmedzinárodnú ochranu v podobe doplnkovej ochrany. Čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany v\nzmysle § 13b zákona o azyle, to znamená na účel zlúčenia rodiny, táto podmienka nebola v jeho\nprípade splnená, a to z objektívnych dôvodov, keďže žiadateľ na území SR nemá žiadnych rodinných\npríslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n18.06.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\n\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR - Afganstan, č. MU-ODZS-2014/000065-083\nz 26.09.2014, č. MU-ODZY-2011/000769-002 z 12.12.2011, ktoré čerpajú z verejne dostupných,\nvyvážených zdrojov).\nV odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa považuje za dôležité\nzdôrazniť, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 250f\nOSP a za použitia § 250q ods. 2 OSP dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné\npotvrdiť ako vecne správne.\nNa podrobné závery krajského súdu o nesplnení podmienok na udelenie azylu odvolací súd v\npodrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu\nstotožňuje.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav\nveci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie\nazylu v zmysle ust. § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o azyle.\nOdporca sa aj podľa názoru odvolacieho súdu podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich\nvyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady.\nOdvolacie námietky navrhovateľa, ktorými vyčítal krajskému súdu neúplné zistenie skutkového stavu\na nesprávne skutkové zistenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné. Krajský\nsúd podľa názoru odvolacieho súdu riadne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.\nOdvolací súd je toho názoru, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného\nskutkového stavu, keďže navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10\nzákona o azyl, ale splnil podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že navrhovateľ v krajine pôvodu nečelil žiadnemu\nprenasledovaniu zo strany štátnych, či neštátnych pôvodcov, ktoré by zakladalo dôvod na udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky. Z jeho výpovedí jednoznačne vyplýva, že sa mu v krajine pôvodu\nnič nestalo, s nikým neprišiel do žiadneho konfliktu. Prípadné problémy za výkon povolania, tak ako\nich navrhovateľ opisoval, nie je možné kvalifikovať ako prenasledovanie z dôvodov relevantných pre\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Navyše zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že situácia sa od\njeho odchodu ešte zlepšila a v prípadoch, kedy sa tlmočníci vzdali svojej práce, nemali ďalej žiadne\nproblémy. Pokiaľ ide o namietanú tadžickú národnosť, odvolací súd súhlasí s konštatovaním krajského\nsúdu, že navrhovateľ nikdy, v žiadnej svojej výpovedi neuviedol skutočnosti, s ktorých možno vyvodiť\nzáver, že by z dôvodu tadžickej národnosti zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu.\nTaktiež jeho opakované odchody z územia Slovenskej republiky počas trvania azylových konaní,\nnesvedčia o skutočnosti, že by mal navrhovateľ o poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu\nna území Slovenskej republiky skutočný záujem.\nZhoršená bezpečnostná situácia v krajine pôvodu bola odporcom vzatá do úvahy, a práve preto mu bola\nposkytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany, ktorej zmyslom a účelom je poskytnúť\nsubsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú\nochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o\nazyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu\ndoplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,\nteda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu\nazylu.\n\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nNavrhovateľ počas celého správneho konania uvádzal ako dôvod svojej žiadosti obavu o svoju\nbezpečnosť z dôvodu výkonu práce, najmä tlmočenia pre zahraničnú firmu, o čom sa zrejme dozvedeli\npríslušníci hnutia Taliban. Odporca vo svojom rozhodnutí riadne a dostatočne zdôvodnil, prečo nie je\nmožné na základe tohto dôvodu navrhovateľovi azyl udeliť a s týmto zdôvodnením sa odvolací súd\nplne stotožňuje. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že odporca v novom konaní po vrátení mu\nveci krajským súdom, doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu (tlmočenie pre\nzahraničnú firmu a s tým súvisiace problémy, doplnková ochrana, konania o udelení azylu príbuzných\nnavrhovateľa), zistený skutkový stav riadne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný\nza účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom.\nAzyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie,\npovažuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že\núčelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone\nvymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom\nurčitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo\nmá (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z\ndôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému\nprenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť.\nPodľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu\nv zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že\nby odporca, resp. krajský súd k niektorým predloženým podkladom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje, z ktorých informácie\nčerpal. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje\nnavrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu, a na základe akých skutočností dospel k záveru, že\nnavrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa\nobsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa dostatočne zaoberal\nvšetkými námietkami a dospel k správnemu záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný.\n\nNavrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov odporcu a krajského súdu vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/52/2014", "guid": "aabc2add-4ec1-4dd0-b466-2f133d6dae5d:cf0057bf-1d79-4213-a65a-c34532896f05", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "af8ba8c9-d5b5-42d5-870c-0424205fb274:62a6495c-b025-4831-9525-e75769220321", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201509.1", "spisova_znacka": "5Saz/22/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/22/2013 z 20. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201509.1"}, {"guid": "d0147908-0102-4f5c-9b7a-1799aa98e984:acc5af19-6336-47b6-b34b-546bce817254", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013200197.2", "spisova_znacka": "9Saz/9/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/9/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200197.2"}, {"guid": "ce523c60-b374-439a-9775-d053b1dc7e04:90814c76-77c2-4aa8-9a37-cd0b76b09f93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012200823.1", "spisova_znacka": "9Saz/36/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/36/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200823.1"}], "citovane_v": []}