{"guid": "e8fc6f6b-4772-4756-94d2-9c454ceb2495:f56eec15-598e-4335-a4b0-0a73d60bed93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1", "spisova_znacka": "1Sža/10/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/10/2015 z 21. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 1Sža/10/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1", "identifikacne_cislo": "7014201241", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f56eec15-598e-4335-a4b0-0a73d60bed93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/10/2015\n7014201241\n21. 04. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J. L.\nJ., nar. XX.XX.XXXX, somálska štátna príslušnosť, somálska národnosť, kmeňová príslušnosť Midgan,\nmoslimské vierovyznanie, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste L., mestská časť W. T., obvod P.,\nSomálsko, t. č. miesto pobytu U., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová\n21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.6.2014, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/7/2014-40 zo dňa 27.\nnovembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/7/2014-40 zo dňa 27.\nnovembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.6.2014\nv časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-122-14/POŽ-2014 zo dňa 26.6.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13 ods.\n1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa §\n13 a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že všetkým skutočnostiam uvedeným\nnavrhovateľom venoval odporca náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa\naj obsahom správ o krajine pôvodu. Odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých\ndôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.\nK výroku o neudelení azylu krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8\nzákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto\n\nustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako\nprenasledovanie, okrem všeobecných predpokladov musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov,\nsmerujúce voči konkrétnej osobe. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky\nadministratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže\ndôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu. Odporca sa podrobne zaoberal dôvodmi navrhovateľa\na tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone v azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.\nZáver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle,\nje vecne správny, nakoľko ide o žiadateľa, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany\nštátnych orgánov, ani zo strany neštátnych pôvodcov. Jeho matku síce zabili príslušníci Al-Shabaab, ale\nnešlo o cielený útok voči jeho rodine, ale k výbuchu smetného koša na ulici, kde jeho matka upratovala.\nSkutočnosti uvádzané navrhovateľom sa javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v\nprípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa\nnež tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle\na potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu. Nebola\ntu preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\nNavrhovateľ neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu\nklanovej príslušnosti Midgan zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu, pričom odporca venoval náležitú\npozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v Somálsku a za tým účelom si zaobstaral potrebné\npodklady.\nKrajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného\nzistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodné a spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie\nv celom rozsahu z dôvodov, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd, tak ako aj\nodporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci s ohľadom na postavenie navrhovateľa\nako príslušníka minoritného kmeňa Midgan. Je preukázané, že Somálsko je klanovo založenou\nspoločnosťou, kde neexistuje záruka klanovej ochrany a najmä príslušníci menšinových klanov sú\nohrození. Takéto osoby čelia prenasledovaniu zo strany majoritných klanov, z tohto dôvodu odporúča\nPríručka UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľuďom, ktorí utekajú z južného a\ncentrálneho Somálska, takýmto osobám udeliť medzinárodnú ochranu. Má za to, že u navrhovateľa\nide o prenasledovanie vo forme použitia fyzického alebo psychického násilia zo strany majoritného\nkmeňa, či zo strany Al-Shabaab. Odporca nebral do úvahy odporúčania Príručky UNHCR, ktorá hovorí\npriamo o príslušníkoch menšinových klanov. Krajský súd sa k tejto námietke nevyjadril, iba skonštatoval,\nže odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v Somálsku a za tým\núčelom si zaobstaral aj potrebné podklady. S týmto tvrdením navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko odporca\nuprednostnil správy Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva pred Príručkou UNHCR, k zohľadneniu\nktorej ho zaväzuje priamo kvalifikačná smernica.\n\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zástupkyňa navrhovateľa\nuviedla, že prvostupňový súd, rovnako ako odporca, nesprávne skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu. K jednotlivým pojmovým znakom azylu preto opakovane zdôraznila, čo\nsa týka - formy prenasledovania, že navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním\nspočívajúcim v použití fyzického alebo psychického násilia, zo strany majoritného kmeňa, či zo strany\nAl-Shabaab; čo sa týka - pôvodcu prenasledovania, že pôvodcom prenasledovania boli neštátni aktéri,\navšak nemožno vylúčiť ani ohrozeniu zo strany štátu; čo sa týka - dôvodu prenasledovania, že dôvodmi,\npre ktoré navrhovateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie sú jednak dôvody\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine ako aj národnostné dôvody; čo sa týka - objektívnosti obáv,\nje preukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré preukazujú, že\npríslušníci minoritných klanov sú zneužívaní a vystavení zaobchádzaniu, ktoré môže mať charakter\nperzekúcie, UNHCR považuje osoby patriace medzi príslušníkov menšinových klanov medzi rizikové\nprofily s odporúčaním udelenia azylu, navrhovateľ je príslušníkom menšinového klanu, bol v minulosti už\nvystavený útokom z dôvodu jeho príslušnosti k menšinovému klanu, celá rodina musela opustiť domov,\nmatka umrela a otec bol zavraždený väčšinovým klanom. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že pokiaľ v zmysle\n§ 19a ods. 2 zákona o azyle predchádzajúce prenasledovanie je dôležitým dôkazom opodstatnenosti,\ntoto nie podmienkou na udelenie azylu, pokiaľ z iných dôkazov vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ\nby mohol byť v prípade návratu prenasledovaný, v jeho prípade je však jednoznačné a podložené\nkonkrétnymi verejne dostupnými správami, že takéto osoby čelia dennému zneužívaniu ako zabíjanie,\nfyzické útoky, krádeže a znásilnenie, a to i bez právneho postihu, či už v rámci formálnej justície alebo\nzvykového právneho systému a to všetko iba z dôvodu príslušnosti k menšinovému klanu. Je preto\nnepochybné, že aj keby navrhovateľ nebol v minulosti prenasledovaný (hoci tvrdí, že v minulosti bol\nterčom útokov a prenasledovania), v prípade návratu by mu prenasledovanie bezpochyby hrozilo.\nS ohľadom na uvedené navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu\nsa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nV úvode svojho vyjadrenia odporca popísal prebiehajúce konanie i svoje rozhodnutie. K podanému\nodvolaniu uviedol, že námietky navrhovateľa považuje za účelové a právne irelevantné. Jeho žiadosť\nbola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti ním uvádzané boli posúdené individuálne, ako aj\nvo všetkých relevantných súvislostiach, tak ako v rozsudku uviedol krajský súd. Navrhoval preto potvrdiť\nrozsudok krajského súdu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol doplnkovú ochranu uviedol, že\nnavrhovateľ bol 1.4.2014 na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nemecka.\nPrvýkrát požiadal navrhovateľ o azyl na území SR 20.07.2012 z dôvodu obavy o svoj život, pretože\nv jeho domovskej krajine pretrvávajú ozbrojené konflikty. Chcel by na Slovensku ostať žiť a pracovať,\npretože v Somálsku sú zlé ekonomické a sociálne podmienky. Toto konanie vedené pod ČAS: MU-439/\nPO-Ž-2013 bolo dňa 18.10.2012 podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené, nakoľko svojvoľne\nopustil azylové zariadenie a mimo PT sa bez priepustky zdržiaval viac ako 7 dní.\nDňa 19.9.2013 bol navrhovateľ vrátený v zmysle Dublinského dohovoru zo Švédska. Aj toto konanie\nvedené pod ČAS: MU-429/PO-Ž-2013 dňa 30.10.2013 bolo z rovnakých dôvodov zastavené.\n\nPočas pohovoru vykonaného na účely súčasnej žiadosti uviedol, že v roku 2007 ukončil štyri triedy\nzákladnej školy. Potom dva roky študoval na súkromnej škole anglický jazyk. Základnú školu neukončil\nkvôli tomu, že mu zomrel otec, nemal ho kto živiť, a tak musel ísť pracovať. Po skončení školy sa\nzamestnal ako čašník v reštaurácii s názvom Maalin, kde pracoval od mája 2007 do roku 2010. Po\nukončení zamestnania v roku 2010 nikde viac nepracoval. V uvedenom roku mu zomrela aj mama, a\npreto sa spolu so svojimi dvoma sestrami rozhodol, že opustia krajinu pôvodu. Odišli do Ugandy, kde\nbývali v meste Kampala v utečeneckom tábore. O udelenie azylu sa rozhodol požiadať z dôvodu, že\npotrebuje ochranu, pretože trpí. Jeho klan je minoritný, jeho rodičia boli zabití a on potrebuje humanitárnu\nochranu. Takisto žiada o získanie vzdelania, dokumentov a práce na Slovensku. Zo Somálska, mesta\nMogadišo, odišiel spolu so svojimi sestrami v roku 2011 do mesta Kampala v Ugande, kde zotrval asi dva\nmesiace. Z Ugandy vycestoval 15.11.2011 do Turecka. Tu žil v meste Ankara až do februára 2012, kedy\nodišiel do Grécka a následne 17.07.2012 prišiel na Slovensko. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa\nbojí ľudí, ktorí zaútočili na jeho rodičov. Patrí k minoritnému kmeňu a nemajú toľko práv. Nemajú vodcu\nani člena v parlamente, ktorý by im pomohol. Nemajú žiadnu silu ani práva.\nVšetky skutočnosti, uvedené menovaným, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne\nposúdené.\nOdporca uviedol, že osobu navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú, pretože 1. Pri prvom pohovore v\nroku 2012 ako jeden z dôvodov svoje žiadosti uviedol, že jeho otec bol v roku 2009 zabitý príslušníkmi\nhnutia Al-Shabaab, ktorí ho zajali a chceli, aby s nimi spolupracoval. On to odmietol a preto mu po troch\ndňoch väzenia podrezali hrdlo. Vo vstupnom pohovore z roku 2013 a 2014 však uviedol, že otca zabili\npríslušníci kmeňa Hawiye a to v roku 2007, pretože sa chceli zmocniť ich domu. Jeho otec im to však\nnechcel dovoliť, a preto ho zabili. 2. V predchádzajúcom konaní v roku 2012 tiež uvádzal, že z krajiny\npôvodu vycestoval v roku 2012 do mesta Kampala v Ugande, odkiaľ odišiel do mesta Kesinya za svojimi\nsestrami, ktoré do Ugandy prišli už v roku 2010. V konaní z roku 2013 a 2014 však uviedol, že do Ugandy\nodišiel v roku 2011 a to spoločne so svojimi sestrami, pričom bývali v utečeneckom tábore v meste\nKampala. 3. Rovnako nedôveryhodne vyznieva aj tvrdenie týkajúce sa jeho manželky. Počas pohovoru\nv roku 2013 uviedol, že sa spolu so svojou manželkou spoznali vo Švédsku a Dánsku, kam prišla na\ndovolenku. Vo výpovedi z roku 2014, ale tvrdil, že sa s manželkou spoznali v meste Kampala, kam prišla\npozrieť svoju rodinu, ktorá sa nachádzala v utečeneckom tábore. Keďže v jednotlivých konaniach došlo\nk výrazným rozporom týkajúcich sa jeho výpovede, dostal menovaný priestor, aby uvedené rozpory\nobjasnil. Menovaný následne uviedol, že to čo uvádzal v prvom konaní z roku 2012 nie je pravda, a\nže pravda je tá, ktorú uvádza dnes, resp. že si už nepamätá, čo predtým hovoril alebo prečo to tak v\nminulosti povedal. Takéto tvrdenie však nie je objektívnym zdôvodnením uvedených nezrovnalostí.\nNa základe výpovede menovaného a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom\nstanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná\nopodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako\nto vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov alebo zo zákona o\nazyle. Z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany\npolície, armády či iných zložiek štátu. Preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že objektívne nečelil\nžiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Ako počas pohovoru uviedol, v krajine pôvodu\nnevykonával žiadnu vojenskú službu, nikdy nebol trestne stíhaný, a taktiež nikdy nemal žiadne problémy\ns políciou. Nie je a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a ani sa v Somálsku\npoliticky neangažoval.\nPodľa vyjadrenia menovaného mali príslušníci Al-Shabaab zabiť jeho matku. Ako vo výpovedi uviedol,\njeho matka bola obeťou bomby ukrytej v smetnom koši, ktorá vybuchla v čase, keď upratovala na ulici.\nPo týchto udalostiach sa začal obávať, že aj on by sa mohol stať obeťou ich útokov. Nešlo však o útok,\nktorý by bol nasmerovaný voči rodinne menovaného. Príslušníci Al-Shabaab sa zameriavajú na vládnych\núradníkov, pracovníkov AMISOMu, občanov, ktorí pracujú pre medzinárodné organizácie a občanov,\nktorých považujú za špiónov. Na dosiahnutie týchto cieľov využívajú rôzne metódy od gerilových útokov,\nsamovražedných atentátnikov až po bombové útoky, pričom ich obeťou sa často krát stávajú aj civilní\n\nobyvatelia. Menovaný navyše nikdy nepracoval pre vládu ani nevykonával vojenskú službu a nebol ani\npríslušníkmi Al-Shabaab označený za špióna. Všeobecná obava pred hnutím Al-Shabaab v žiadnom\nprípade nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951, ani zákona\no azyle. Tá v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z\nujmy v prípade návratu do jeho krajiny pôvodu. Objektívne sa týkajú odôvodnenosti strachu žiadateľa,\nčo znamená, že existuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený\nstrach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin, uvedených v Ženevskom\ndohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru.\nOkrem subjektívneho prvku jeho strachu z domnelého prenasledovania - teda obavy pred hnutím AlShabaab - chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského\ndohovoru. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší, a v prípade menovaného tento\nv priebehu konania nebol preukázaný. Preto odporca jednoznačne skonštatoval, že obava pred hnutím\nAl-Shabaab ako taká, nevychádza z dôvodov uvedených v Dohovore, a preto menovaného nemožno\npovažovať za utečenca.\nĎalším dôvodom jeho žiadosti o azyl je jeho príslušnosť k menšinovému kmeňu Midgan. Podľa tvrdení\nmenovaného ide o minoritný kmeň. Nemajú veľkú silu ani toľko práv. Nemajú žiadneho vodcu ani člena\nv parlamente, ktorý by im pomohol. Podľa dostupných informácií sa členovia kmeňa Midgan tradične\nusadili v oblastiach, kde môžu získať určitý stupeň ochrany od dominantného klanu a zapájajú sa aj\ndo hospodárskej činnosti. Väčšina z nich sa asimilovala do hlavného klanu alebo subklanu. Zatiaľ čo\nsa môžu z času na čas stretnúť s diskrimináciou a zneužívaním zo strany iných klanových skupín\nkvôli ich nízkemu spoločenskému postaveniu, môžu byť schopní využiť ochranu patrónskeho klanu, ak\nexistuje historický vzťah. Pokiaľ klanová ochrana nie je v Somálsku k dispozícií, civilisti sú náchylnejší na\ndiskrimináciu alebo cielené porušovanie ľudských práv. Menšinové klany sú naďalej vylúčené z účasti\nna spoločenskom živote, majú obmedzený prístup k spravodlivosti, a sú im upierané ďalšie práva, ako je\nprávo na primeranú životnú úroveň, právo na zásobovanie potravinami a právo na vzdelanie. Spoločná\ndánsko-nórska zisťovacia misia v apríli a máji 2013 bola informovaná medzinárodnou mimovládnou\norganizáciou, že v Mogadišu klanová ochrana už nie je dôležitá, pretože tu nie sú žiadne klanové\nmilície. Osoby navracajúce sa zo zahraničia nie sú osobitne ohrozené kvôli ich klanovému spojeniu.\nV Mogadišu už neexistujú nijaké s klanom súvisiace konflikty a ľudia sa môžu pohybovať kdekoľvek v\nMogadišu bez ohľadu na ich klanové spojenie. Je teda potvrdené nízke postavenie klanu menovaného,\nale nepotvrdilo sa, že by boli jeho členovia v Somálsku nejakým spôsobom prenasledovaní. Menovaný\nsíce vo vstupnom pohovore uviedol, že bol raz v škole zbitý príslušníkom klanu Hawiye, išlo však o\nojedinelý incident, po ktorom sa do konfliktu s uvedenou osobou už nikdy viac nedostal a ani nebol\nžiadnym ďalším príslušníkom tohto kmeňa ohrozovaný. Menovaný navyše v konaní nijakým spôsobom\nnepreukázal, že by bol uvedený útok na jeho osobu motivovaný jeho príslušnosťou k menšinovému\nkmeňu. Preto je jeho kmeňová príslušnosť z hľadiska udelenia azylu irelevantná.\nPočas vstupného pohovoru ďalej uviedol, že členovia klanu Hawiye zabili jeho otca, pretože sa chceli\nzmocniť ich domu, v ktorom bývali. Keďže im ho ich otec nechcel dať, tak ho zabili. Nezákonné\nkonfiškácie a zaberanie pôdy sú bežné vo vidieckych a mestských oblastiach kvôli rozšírenému\nbezpráviu a neistote. Je to praktizované tak klanmi ako aj jednotlivcami, aj keď často na rôzne účely.\nPočas posledných dvoch desaťročí bolo zbavenie pôdy bežnou praxou somálskeho konfliktu. V praxi\nto znamenalo, že lepšie ozbrojené väčšie klany, sa snažili získať najcennejšiu pôdu a bojovali proti\nsúperiacim klanom, ktoré obývali cielené územie. V mestských oblastiach, kde sa \"pravidlo zbraní\" stalo\nvýhradným kritériom pre získanie práva na bývanie, sú mnohé rôzne druhy zneužitia práva na bývanie\na práva na majetok zrejmé. Warlordmi riadené milície bežne násilne vysťahujú súkromných vlastníkov\nz ich domov. Niekedy malo toto vysťahovanie formu vojnovej koristi poskytnutej príslušníkom miestnej\npolície warlordmi. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv v\nkrajine za rok 2013 z 27.02.2014, mali boje medzi klanmi a subklanmi, najmä kvôli zdrojom vody a\npôdy, za následok zabíjanie a vysídlenie. Tiež sa vyskytli správy o vraždách z pomsty. Úrady vyšetrovali\nveľmi málo prípadov a neboli žiadne správy o vyšetrovaní zo strany miestnych štátnych orgánov. Z\ndostupných informácii možno konštatovať, že udalosti, tak ako ich menovaný v pohovore uviedol, mohli\nskutočne nastať, nakoľko k bojom medzi menšinovými a väčšinovými klanmi o pôdu a majetok skutočne\ndochádza. V danom prípade však nešlo o perzekúciu, ale o majetkový spor, ktorý sa skončil smrťou\notca menovaného. K podobným útokom, ktoré sú charakteristické svojou násilnou formou, dochádza na\ncelom území Somálska a sú dôsledkom všeobecnej nepriaznivej situácie v krajine. Uvedené problémy\n\ns členmi väčšinového klanu sa rodina menovaného rozhodla vyriešiť tým, že sa presťahovali do iného\ndomu v inej časti mesta, kde už do styku s členmi klanu Hawiye viac neprišli. Od uvedeného incidentu,\nktorý sa odohral v roku 2007, až do odchodu menovaného z krajiny pôvodu v roku 2011, žiadne ďalšie\nproblémy s väčšinovými klanmi nemali. Možno teda konštatovať, že sa nejednalo o akty tak závažného\ncharakteru, ktoré by menovanému bránili naďalej zotrvať v krajine pôvodu. Zo Somálska sa rozhodol\nodísť až potom, ako sa jeho matka stala obeťou bombového útoku, ktorý mali údajne na svedomí\npríslušníci militantného hnutia Al-Shabaab, Dôvody, pre ktoré sa teda rozhodol opustiť krajinu pôvodu,\nbezprostredne súvisia s pretrvávajúcim vojnovým konfliktom v Somálsku. Ak teda opustil Somálsko\nvýlučne z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie, táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre\nudelenie azylu. Všeobecnou nepriaznivou situáciou v Somálsku sú dotknutí všetci obyvatelia tejto krajiny,\nbez ohľadu na vek, pohlavie alebo svoju národnosť. Prenasledovanie v zmysle zákona o azyle je však\nchápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva.\nOdporca ďalej uviedol, že po odchode navrhovateľa z krajiny pôvodu v roku 2011, mu bola poskytnutá\nurčitá forma ochrany v Ugande. Tak ako v dotazníku uviedol, do Ugandy odišiel spolu so svojimi sestrami\ndo mesta Kampala, kde spolu bývali v utečeneckom tábore. Uganda je signatárom Dohovoru z r. 1951 o\nprávnom postavení utečencov a protokolu z r. 1967. Tieto medzinárodné právne nástroje vládu Ugandy\nzaväzujú, aby zabezpečila, že z územia svojej krajiny nepremiestni žiadnu osobu do krajiny, kde by\nčelila reálnemu nebezpečenstvu prenasledovania. V prípade menovaného navyše nebolo preukázané,\nže by na neho bol vyvíjaný nejaký nátlak, aby sa nútene vrátil do krajiny pôvodu. Podľa vyjadrenia\nmenovaného, z Ugandy sa rozhodol vycestovať z dôvodu, lebo mu jeho teta povedala, že on je muž a mal\nby ísť pracovať a zarobiť nejaké peniaze, aby tým pomohol svojej rodine. Preto sa rozhodol vycestovať do\nEurópy, čo je však z hľadiska hľadania ochrany absolútne irelevantné. Na základe uvedenej skutočnosti\ndospel migračný úrad k záveru, že v prípade menovaného neexistovali žiadne objektívne prekážky jeho\nďalšieho zotrvania v Ugande, a teda neexistoval žiaden relevantný dôvod, prečo túto krajinu opustil a\nvycestoval do Európy. Keďže sa k tomuto kroku skutočne odhodlal, možno sa objektívne domnievať,\nže to bolo výlučne z ekonomických dôvodov, s cieľom usídliť sa v takej demokratickej krajine, ktorá by\nmu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Takéto konanie však nezakladá\nrelevantný dôvod na poskytnutie azylu v zmysle Ženevskej konvencie, resp. § 8 zákona o azyle.\nNásledne odporca skúmal, či sú dané dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Pri posudzovaní\nuvedených kritérií sa správny orgán prikláňa k záveru, že v prípade návratu menovaného do\nkrajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo\nnedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie, resp. že by nebol vystavený\nnediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt. V súvislosti s jeho\nvýpoveďou správny orgán posudzoval bezpečnostnú situáciu v regióne jeho bydliska, teda konkrétne v\nmeste Mogadišo. Z dostupných informácií možno konštatovať, že sa situácia v tomto mesta za posledné\nobdobie zhoršila. Podľa Správy generálneho tajomníka OSN o Somálsku z 03.03.2014 je bezpečnostná\nsituácia v Mogadišu aj naďalej volatilná. Al-Shabaab naďalej používa gerilovú a teroristickú taktiku,\nktorá má často za následok civilné obete s cieľom oslabiť federálnu vládu Somálska a zastrašiť\nmedzinárodných partnerov. K ozbrojeným útokom proti misii Africkej únie (AMISOM) a somálskej\nnárodnej armáde dochádza takmer každý týždeň. Oddelenie bezpečnosti OSN (ďalej UNDSS) vysvetlilo,\nže celkovo došlo k zlepšeniu, pokiaľ ide o rozšírenie dosahu somálskych síl v Mogadišu, ale mesto je\nstále veľmi roztrieštené. Aj ak tam sú somálske sily a polícia, na úrovni okresu má stále moc okresný\nkomisár s jeho milíciou a záleží na ňom, či spolupracuje s vládou, alebo sa on správa ako vláda. Tieto\nmilície nie sú technicky klanové milície, pretože tam je určité zmiešanie klanov, ale v skutočnosti sú\nzaložené na klanovej báze. Avšak tieto milície je potrebné vnímať skôr ako bezpečnostné sily, než\nako klanové milície. Podľa UNHCR južné a stredné Somálsko zostáva veľmi nebezpečným miestom\na oblasťou, kde prebieha asymetrická vojna spôsobom, ktorý je veľmi podobný Afganistanu. Civilisti\nsú v nebezpečenstve, pretože môžu budú zabití alebo zranení pri prestrelke medzi vládnymi silami\na bojovníkmi Al-Shabaab, ako aj pri bombových útokoch a ako okoloidúci pri cielených útokoch. Aj\nv Mogadišu, ktoré je nominálne pod kontrolou vlády s podporou AMISOMU, Al-Shabaab opakovane\npreukázal svoju schopnosť uskutočniť smrtiace útoky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že boje aj\nnaďalej pokračujú v mnohých častiach južného a stredné Somálska, vrátane hlavného mesta Mogadišo,\nkde je situácia v súčasnom období značne riziková. Na základe vyššie uvedených skutočností migračný\núrad dospel k záveru, že v prípade nedobrovoľného návratu menovaného do krajiny pôvodu, resp. do\n\nMogadiša, by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a preto je potrebné mu\nposkytnúť doplnkovú ochranu na území SR.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie\nodporcu zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.\n2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.\napríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\n\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nZástupkyňa navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že krajský súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala predovšetkým na to, že Somálsko je klanovo\nzaloženou spoločnosťou, kde však neexistuje záruka klanovej ochrany, najmä príslušníci menšinových\nklanov sú ohrození a takéto osoby často čelia prenasledovaniu zo strany majoritných klanov a z toho\ndôvodu Príručka UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú z\njužného a centrálneho Somálska“ takýmto osobám udeliť medzinárodnú ochranu.\nTrvala na tom, že dôvodmi, pre ktoré navrhovateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu\nprenasledovanie, sú dôvody založené na príslušnosti k k určitej sociálnej skupine ako aj národnostné\ndôvody.\nAj keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé že odporca ako zdroje pri získavaní\nrelevantných informácií o krajine pôvodu použil informácie z odboru dokumentaristiky a zahraničnej\nspolupráce č. p.: MU-ODZS-2014/000152-012 z 28.03.2014, MU-ODZS-2014/000152-008 z\n21.03.2014, MU-ODZS-2013/000039-052 z 22.10.2013 a MU-ODZS-2013/000039-054 z 18.10.2013,\nnevyplýva z neho či a v akom rozsahu sa pri posudzovaní objektívnej situácie riadil aj uvedenou\npríručkou UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú z južného a\ncentrálneho Somálska“ keďže táto sa medzi citovanými zdrojmi ako podkladmi pre vydanie rozhodnutia,\nnapriek tomu, že využívanie zdrojov od Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre\nutečencov odporúča aj Kvalifikačná smernica.\nV tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania (§ 32 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok).\nVýznam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré majú správne orgány v rámci konania o žiadosti\no azyl zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv žiadateľa z prenasledovania alebo reálnosti\njeho ohrozenia vážnym bezprávím je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 Kvalifikačnej smernice (smernice\n2011/95/EÚ z 13.12.2011), kde sa ako jeden zo zdrojov, z ktorých majú členské štáty čerpať informácie\nuvádza Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov.\nPri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený\nvážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v\nčasti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o\nžiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s\nčlánkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných\nzdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho\npodporného úradu pre azyl.\n\nPredmetná príručka UNHCR (UN High Commissioner for Refugees (UNHCR), International Protection\nConsiderations with Regard to people fleeing Southern and Central Somalia, 17 January 2014, HCR/PC/\nSOM/14/01, (dostupná na <http://www.refworld.org/docid/52d7fc5f4.html>) bola publikovaná 17. januára\n2014 a jej obsah je nepochybne dôležitý pre posúdenie bezpečnostných rizík prípadného návratu\ndo krajiny pôvodu navrhovateľa a hoci nie je spochybnená viazanosť správnych orgánov zákonmi a\nostatnými právnymi predpismi, nemožno opomenúť záväzky členských štátov EÚ v dodržiavaní smerníc\nvzhľadom na výsledok, ktorý sa má nimi dosiahnuť (čl. 288 ZFEÚ), a pretože sa voľba foriem a metód\nponecháva vnútroštátnym orgánom, tieto s nimi nemôžu byť nesúladné.\nV citovanej príručke sa konštatuje, že osoby rizikových profilov, medzi ktorými sú aj výslovne citovaní\npríslušníci menšinových klanov, môžu byť v postavení osôb, ktorým je potrebné poskytnúť medzinárodnú\nochranu v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov.\nUNHCR sa domnieva, že osoby uvedených profilov, alebo ich kombinácie, môžu byť v postavení\nosôb, ktorým je potrebné poskytnúť medzinárodnú ochranu v zmysle Dohovoru o právnom postavení\nutečencov („Dohovor z roku 1951“). Tam, kde je to relevantné, osobitnú pozornosť je potrebné venovať\nakémukoľvek predchádzajúcemu prenasledovaniu, ktorému boli alebo môžu byť vystavení žiadatelia o\nazyl. Vo svetle histórie násilného konfliktu a porušovania ľudských práv v Somálsku, môže byť potrebné\nzvážiť použiteľnosť vylučujúcich klauzúl.\nPokiaľ teda odporca pri rozhodovaní nevzal do úvahy aj závery z nej vyplývajúce ani sa k nim nevyjadril\na k námietke navrhovateľa v tomto smere nezaujal stanovisko ani súd prvého stupňa, bolo podľa názoru\nodvolacieho súdu potrebné považovať námietku vytýkajúcu nedostatočné zistenie skutkového stavu za\ndôvodnú.\nV nadväznosti na namietaný nedostatočne zistený skutkový stav je potom aj rozpor v zistení\nkonštatovanom odporcom na strane 5 napadnutého rozhodnutia, kde uvádza, že v Mogadišo klanová\nochrana už nie je dôležitá, pretože tu nie sú žiadne klanové milície (informácia zo správy spoločnej\ndánsko-nórskej zisťovacej misie z apríla 2013 zhrnutej v operatívnej príručke Ministerstva vnútra\nSpojeného kráľovstva zo septembra 2013), kým informácia pochádzajúca priamo z UNHCR, ktorá mal\nodporca tiež k dispozícii konštatuje, že „k dispozícii sú aj naďalej správy o klanovom napätí v kontexte\nboja o kontrolu nad štvrťami/ okresmi, a klanové milície sú ďalším zdrojom neistoty (str. l4 správy MUODZS-2014/000152-012, ktorej zdroj je: UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k\nľuďom, ktorí utekajú z južného a stredného Somálska. (17/01/2014 ).\nPokiaľ teda odporca vzal do úvahy správu Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva, avšak nepovažoval\nza relevantnú správu UNHCR, k zohľadneniu ktorej ho zaväzuje kvalifikačná smernica, možno mu\ndôvodne vytknúť, že jeho čiastkový záver, že „preto je kmeňová príslušnosť navrhovateľa z hľadiska\nazylu irelevantná, nakoľko sa nepotvrdilo, že by boli členovia minoritného kmeňa, z ktorého pochádza\naj navrhovateľ, prenasledovaní“, v tomto smere predčasný a nepresvedčivý.\nAj keď odporca mal pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa z dôvodu niektorých rozdielov v jeho\nvýpovediach z predchádzajúcich výsluchov pripustil, že v súvislosti s jeho príslušnosťou k menšinovému\nklanu Midgan, že z dostupných informácií je potvrdené nízke postavenie tohto klanu, ale nepotvrdilo\nsa, že by boli jeho členovia v Somálsku nejakým spôsobom prenasledovaní. Obdobne ustálil, že aj\nkeď rodina navrhovateľa mohla problémy s členmi väčšinového klanu Hawiye, ktorí zabili jeho otca,\nkeď sa chceli zmocniť ich domu, v ktorom bývali, nešlo o perzekúciu, ale išlo o majetkový spor, ktorý\nsa skončil smrťou otca navrhovateľa. Pochybnosti o jednoznačnosti takéhoto záveru však nepochybne\nvzbudzuje tvrdenie zástupkyne navrhovateľa, že príslušníci menšinových klanov sú vystavovaní\nporušovaniu ľudských práv zástupkyňa podporené odkazom na informáciu z Operational Guidance Note\nSomalia, September 2013 (dostupný na <http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/\npolicyandlaw/countryspecificasylumpolicyogns/somaliaogn?view=Binary>), podľa ktorej “vnútorne\npresídlené osoby z minoritných klanov vo všetkých oblastiach Somálska čelia dennému zneužívaniu\nako zabíjanie, fyzické útoky, krádeže a znásilnenie, a to bez právneho postihu či už v rámci formálnej\njustície alebo zvykového právneho systému - výsledkom je, že môžu byť zneužívaní beztrestne“.\n\nV zmysle uvedeného možno konštatovať, že aj záver, ku ktorému dospel odporca len na\nzáklade všeobecných informácií, navyše staršieho dáta, že nedošlo k preukázaniu prenasledovania\nnavrhovateľa z dôvodu jeho príslušnosti k minoritnému klanu, je predčasný a v rozpore s požiadavkou\npresného úplného zistenia skutkového stavu veci, najmä ak navrhovateľ prezentoval vo svojich\nvýpovediach skúsenosti z prenasledovaním v minulosti, čo tiež malo byť zohľadnené pri posudzovaní\nrizikovosti ohrozenia navrhovateľa.\nV tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení . Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať\nza situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č. j. 2 AZS\n100/2007 - 64, a z 27.3.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.7.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014) ), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j posudzuje sa opodstatnenosť\nstrachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nTýmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom , že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti zaraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je\npotrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so všetkými relevantnými zisteniami týkajúcimi\nsa situácie v krajine pôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti , ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\nsituáciu žiadateľa v budúcnosti dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo,\nalebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej\nnúdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“\n\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolacie námietky\ntýkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci ohľadne posúdenia bezpečnostnej situácie v krajine\npôvodu navrhovateľa boli dôvodné a pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie\nodporcu za vydané v súlade so zákonom o azyle, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto\nprávnym záverom krajského súdu nestotožnil a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\npodľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nOdporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdeným obavám, ktoré uvádzal v\npriebehu administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa aj v kontexte\nodporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľuďom,\nktorí utekajú z južného a stredného Somálska. (17/01/2014 ).\nV ďalšom konaní odporca po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie\nuvedených skutočností rozhodne o udelení resp. neudelení azylu.\nVzhľadom na to, že navrhovateľovi trovy konania nevznikli resp. ich náhradu si neuplatnil, súd o trovách\nkonania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu\nnavrhovateľovi nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/7/2014", "guid": "9278557b-8dd0-470d-965c-d0ad532bf7fb:7c5f7c47-9ebb-4d5d-b4a2-662d3447597a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}