{"guid": "54cb3c1a-633e-4d7d-8d06-d89bf813bc3c:81d4f716-c7f2-4d07-93c3-ce9cd7c71e23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1", "spisova_znacka": "10Sža/10/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/10/2015 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 10Sža/10/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1", "identifikacne_cislo": "7014201097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81d4f716-c7f2-4d07-93c3-ce9cd7c71e23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/10/2015\n7014201097\n25. 03. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:7014201097.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: U.\nA. V., nar. XX.XX.XXXX v C., U., štátnej príslušnosti Eritrea, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto\nF., mestská časť R. X, ul. H., bez bližšieho označenia čísla domu, provincia Anseba, Eritrea, t. č. J. XXX/\nXX, XXX XX B. - R., Slovenská republika (ďalej len „SR\"), zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka,\nBrečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS:\nMU-68-22/PO-Ž-2014 zo dňa 8. augusta 2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 4Saz/6/2014-20 zo dňa 27. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/6/2014-20 zo dňa\n27. novembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-68-22/PO-Ž-2014 zo dňa 8. augusta\n2014 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-68-22/POŽ-2014 zo dňa 08.08.2014 v časti o neudelení azylu, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle\") navrhovateľovi neudelil azyl na území\nSlovenskej republiky a súčasne mu poskytol podľa §13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle doplnkovú ochranu\nna dobu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti bolo\nvydané v súlade so zákonom.\nKrajský súd poukázal na to, že navrhovateľ svoju azylovú žiadosť zakladal predovšetkým na\nprenasledovaní z dôvodu: dezercie z povinnej vojenskej služby, úteku z väzenia, príslušnosti k cirkvi\nPentecoste, požiadania o azyl v inej krajine.\n\nMal za preukázané, že dezertéri predstavujú rizikovú skupinu, ktorej by mala byť poskytnutá\nmedzinárodná ochrana vo forme azylu. Považoval za nepochybné, že v krajine pôvodu sú členovia cirkvi\nPentecoste prenasledovaní.\nNavrhovateľ sa nechce a nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, pretože je považovaný za dezertéra a\nosobu, vyhýbajúcu sa vojenskej službe. Za prejav politickej opozície voči vláde sú považované osoby,\nktoré nelegálne prekročili eritrejské hranice. Navrhovateľ poukázal na správne zistenie odporcu, že\nnavrhovateľovi, ako neúspešnému žiadateľovi o azyl, v prípade návratu do krajiny pôvodu by hrozilo\nuväznenie a teda aj mučenie, ktoré je pravidlom v eritrejských väzniciach.\nNavrhovateľ mal za to, že odporca zle situáciu vyhodnotil a zle právne posúdil, keď obavy navrhovateľa\nsubsumoval iba pod dôvody napĺňajúce hrozby vážneho bezprávia.\nKrajský súd uviedol, že dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných\npodmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil\nv Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 01.04.2014 skutočnosťou „že v Eritrei vládne diktátorský\nrežim, ktorý porušuje ľudské práva, najmä právo na voľný pohyb, právo na slobodu vierovyznania\". Ďalej\nuviedol, že bol nútený proti svojej vôli a slobodnému rozhodnutiu slúžiť v armáde, je hľadaný armádou\na chcel by viesť riadny, pokojný a zmysluplný život v nejakej bezpečnej krajine, ktorá zaručuje ľudské\npráva a slobody, bez stresu a tlaku a byť sám sebou. Týmto skutočnostiam odporca venoval náležitú\npozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.\n1. 55-66 a 70-75 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj\nuviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne\nvyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v\ntomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru krajského súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré\nzákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba\nza predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu,\nteda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu.\nTieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli\nsplnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.\nPodľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v\nzmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa\nzjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych\norgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľ\nnebol nikdy vo väzení, nemal problémy s políciou, príp. inými štátnymi orgánmi.\nNavrhovateľ síce v opravnom prostriedku poukázal na povinnú vojenskú službu v krajine pôvodu a\ns tým súvisiacu problematiku dezertérov, ale tak, ako to vyplýva aj z Príručky UNHCR z roku 1992\n- Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu\nz roku 1967 o postavení utečencov (bod 167. a nasl.), za utečencov nemožno považovať osoby, ak\njediným motívom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe bola nechuť k vojenskému výcviku\nalebo strach z boja. Na druhej strane UNHCR uznáva, že pokiaľ by si výkon vojenskej služby vyžiadal\núčasť vo vojenských operáciách, ktoré sú v rozpore s jeho vnútorným politickým, náboženským alebo\nmorálnym presvedčením alebo svedomím, je možné trest alebo jeho hrozbu za dezerciu alebo vyhnutie\nsa vojenskej službe považovať za prenasledovanie. Výnimočnými situáciami pritom musia byť vojenské\noperácie (činy) podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ktoré sú zavrhnutiahodné z pohľadu medzinárodného\nspoločenstva pre ich rozpor s morálkou. Trest hroziaci žiadateľovi o azyl za dezerciu alebo vyhnutie sa\nvojenskej službe je možné považovať za prenasledovanie, až po splnení týchto ostatných predpokladov\ndefinície.\n\nSkutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu\njavili z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako\nneopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie\nazylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa\nnie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Sám navrhovateľ\nuviedol, že okrem uvedených problémov súvisiacich s výkonom povinnej vojenskej služby a jeho\nuväznenia za dezerciu iné problémy so štátnymi orgánmi nemal.\nK námietke navrhovateľa, týkajúcej sa opomenutia skúmania postavenia príslušníkov náboženstva\nPentecoste, krajský súd dodal, že navrhovateľ v rámci správneho konania neuviedol skutočnosti, ktoré\nby nasvedčovali tomu, že by bol prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k tejto cirkvi. V Dotazníku\nžiadateľa o udelenie azylu zo dňa 01.04.2014 uviedol len, že „vláda v Eritrei od roku 2002 uzatvorila\nvšetky kostoly cirkvi Pentacoste a prenasleduje všetkých kňazov tejto cirkvi a uväzňuje ich\".\nV prípade navrhovateľa nebola podľa krajského súdu\npreukázaná opodstatnenosť obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského\ndohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.\nKrajský súd uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v\nopravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o\nazyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.\nKrajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného\nzistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodné. Námietky navrhovateľa\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal,\npričom dospel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne\nzistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii\ndôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13\nods. 1 zákona o azyle.\nOdporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu krajský súd nemal žiadne\nvýhrady, a preto bolo potrebné podľa krajského súdu rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení\nazylu ako vecne správne.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že je muž, štátnej\npríslušnosti Eritrea, príslušníka etnickej skupiny Tigriňa. Navrhovateľ spresnil, že je v bojaschopnom\nveku, preto podlieha povinnej vojenskej odvodovej povinnosti, z ktorej opakovane dezertoval, a aj z tohto\ndôvodu sa obáva možného väzenia a tiež následného povolania do vojenskej služby, v ktorej navrhovateľ\nodslúžil už 8 rokov. Navrhovateľ je náboženského vyznania Pentecoste.\nNavrhovateľ uviedol, že požiadal o udelenie azylu z nasledujúcich dôvodov:\n- hrozba prenasledovania z dôvodu opakovanej dezercie z povinnej vojenskej služby,\n- obavy z možného väznenia za dezerciu,\n- obavy pred ďalším núteným nástupom do vojenskej služby,\n- obavy pred eritrejskou vládou a jej porušovaním ľudských práv, a to najmä práva na slobodu pohybu\na práva na slobodu vierovyznania.\nOdporca však vydal rozhodnutie ČAS: MU-68-22/PO-Ž-2014, ktorým síce poskytol navrhovateľovi\ndoplnkovú ochranu, avšak neudelil mu azyl.\n\nNavrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok z dôvodu, že\nrozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.\nNakoľko so závermi krajského súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas, podal odvolanie z nasledovných\ndôvodov:\n- súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností,\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci\nPodľa navrhovateľa krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci s\nohľadom na postavenie navrhovateľa ako osoby vyhýbajúcej sa vojenskej službe. Poukázal na to, že v\nEritree je povinná vojenská služba. Nenastúpenie alebo dezertovanie z armády je vnímané ako politická\nopozícia voči vláde, a že takéto osoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho\nobvinenia, či súdu. V prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym\ntrestom, preto by im podľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre\nžiadateľov z Eritree, mal byť poskytnutý azyl. Podľa navrhovateľa v jeho prípade sa jednoznačne jedná\no prenasledovanie vo forme zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú\ndiskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie\nk neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom\nstíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase\nkonfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku doložil množstvo správ a aj vyššie spomínanú\nPríručku UNHCR, ktoré tieto skutočnosti preukazujú, a to na strane 4-6.\nPodľa navrhovateľa krajský súd sa vôbec nezaoberal správami citovanými v opravnom prostriedku,\nako dôkazmi, ktoré mal vykonať (oboznámiť sa s nimi). Situácia v krajine Eritrea presne zodpovedá\nsituácii, ktorá stavia mužov podliehajúcich povinnej vojenskej službe, v prípade nenastúpenia alebo\ndezertovania z armády do situácie, kedy im hrozia zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutie súdnej ochrany,\nktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní podľa § 2 písm. d/ bod 1-4 zákona o azyle. (Tu sa jedná následne i o zjavné zlé právne\nposúdenie veci, viac v texte nižšie).\nIde o perzekúciu v zmysle zákona o azyle napĺňajúcu všetky jej pojmové znaky: navrhovateľovi skutočne\nhrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba nástupu na vojenskú službu, pričom dostupné správy\npotvrdzujú, že takéto osoby čelia väzneniu v príšerných podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú.\nNevykonaním dôkazu - teda správ citovaných v opravnom prostriedku, ako aj tých, ktoré boli založené\ndo administratívneho spisu odporcu, nezistil krajský súd dostatočne skutkový stav veci. Keby sa krajský\nsúd dôsledne zaoberal dostupnými správami, musel by dôjsť k záveru, že ide o čin, ktorý napĺňa znaky\nprenasledovania.\nRovnako namietal neúplné zistený skutkový stav veci v kontexte nevykonania dôkazu: Príručky UNHCR:\nPosudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree. Mám za to, že je chybou,\npokiaľ prvostupňový súd nepoužije zásadný dokument, ktorý priamo hovorí o potrebe poskytnutia\nmedzinárodnej ochrany pre osoby vyhýbajúce sa povinnej vojenskej službe.\n\nPodľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree z\n20.04.2011 (UN High Commissioner for Refugees, UNHCR Eligibility Guidelines for Assessing the\nInternational Protection Needs of Asylum-Seekers from Eritrea, 20.04.2011):\n„UNHCR sa domnieva, že jedinci s profilmi nižšie uvedenými vyžadujú zvlášť starostlivé posúdenie\nmožných rizík. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a je založený na informáciách dostupných UNHCR\nv čase napísania príručky. Preto by žiadosť nemala byť automaticky považovaná za neopodstatnenú\njednoducho preto, že nepatrí do žiadneho z profilov.(...)\ni) Nároky osôb vyhýbajúcich sa vojenskej službe a prebehlíkov\nOdmietnutie vykonávať vojenskú službu môže byť posudzované eritrejskými orgánmi, ako výraz\npolitickej opozície voči vláde. Po ich zatknutí, sú osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe a dezertéri\nčasto údajne mučení. Osoby, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe alebo dezertovali možno považovať\nza nelojálnych a zradcov voči vláde, a preto môžu byť potrestaný za ich vnímanú zradu. Po zatknutí,\nmnoho zadržaných údajne ,,zmizne\"....Jedinci vo veku odvodu, ktorí odišli z Eritrey nelegálne, môžu\nbyť vnímaní ako vyhýbajúci sa vojenskej službe, bez ohľadu na to, či dokončili aktívnu vojenskú službu\nalebo boli demobilizovaní.\"\nVýznam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v rámci konania pri\nposudzovaní žiadosti o azyl posudzovať, a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv\nz prenasledovania (al. reálnosti ohrozenia vážnym bezprávím) je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods.\n2 kvalifikačnej smernice, ktorá konštatuje, že pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu\nz prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti\nprenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty\nzohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\na osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali\npresné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených\nnárodov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.\nK zohľadneniu týchto správ ho preto zaväzuje priamo kvalifikačná smernica. Pokiaľ odporca\nnezohľadňoval závery uvedené v uvedenej príručke, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo\nnásledne viedlo k nesprávnym skutkovým i právnym záverom.\nK námietke neposudzovania žiadosti navrhovateľa s ohľadom na jeho príslušnosť k náboženskej\nmenšine Pentecoste, krajský súd vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že:\n„Navrhovateľ v rámci správneho konania neuviedol skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol\nprenasledovaný z dôvodu príslušnosti k tejto cirkvi. V Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa\n01.04.2014 uviedol len, že vláda v Eritrei od roku 2002 uzatvorila všetky kostoly cirkvi Pentecoste a\nprenasleduje všetkých kňazov tejto cirkvi a uväzňuje ich.\".\nTakéto skonštatovanie navrhovateľ považuje za absolútne nedostačujúce. Podľa navrhovateľa je\nchybou pokiaľ krajský súd nevykonal dôkazy navrhnute v opravnom prostriedku a to predovšetkým už\nspomínanú Príručku UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree,\nktorá hovorí priamo o ohrození príslušníkov Pentecoste:\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nKrajský súd, rovnako ako odporca pred ním podľa navrhovateľa nesprávne konštatuje, že nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu. K jednotlivým pojmovým znakom azylu navrhovateľ uviedol:\nK forme prenasledovania:\nNavrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcim v použití zákonných,\nsprávnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané\ndiskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo\n\ndiskriminačnému potrestaniu, resp. trestnému stíhaniu alebo trestu za odmietnutie výkonu vojenskej\nslužby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13\nods. 2. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, a to jednak tie, ktoré sú\nzaložené v spise, ako aj tie, ktoré sme doložili v opravnom prostriedku.\nK pôvodcovi prenasledovania:\nŠtát je/bude pôvodcom prenasledovania v prípade navrhovateľa.\nK dôvodu prenasledovania:\nNavrhovateľ sa obáva prenasledovania najmä z dôvodov:\n- dezercie z povinnej vojenskej služby,\n- úteku z väzenia,\n- príslušnosti k náboženskej menšine Pentecoste,\n- požiadania o azyl v inej krajine. Dôvodom je teda politické presvedčenie (aj navrhovateľovi\nprisudzované) a náboženské dôvody.\nObjektívnosť obáv:\nOkrem subjektívneho prvku, a teda strachu navrhovateľa, je potrebné pre zváženie udelenia azylu,\npreskúmavať aj objektívnu stránku jeho obáv. Objektívnosť obáv je však v prípade navrhovateľa\npreukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, a to tými, ktoré sú zaradené\nv spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami pojednávajúcimi o situácii tých osôb, ktoré\nnenastúpili na vojenskú službu, či z usmernenia UNHCR v prípadoch posudzovania žiadostí žiadateľov\nz Eritrei. Dostupné správy preukazujú, že: je pravdou, že v Eritree je povinná vojenská služba a\nnavrhovateľ spadá medzi osoby, ktoré sú povinné nastúpiť povinnú vojenskú službu, je pravdou,\nže UNHCR považuje osoby rovnakého profilu, ako je navrhovateľ, za osoby spĺňajúce podmienku\nprenasledovania a odporúča takýmto osobám udeliť azyl, je pravdou, že dezercia/nenastúpenie na\nvojenskú službu, ako aj požiadanie o azyl sú vnímané ako prejav politickej opozície voči vláde Eritrei,\na teda takéto osoby môžu byť ohrozené z dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, je\npravdou, že v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym trestom\nvo forme mučenia a iného neľudského zaobchádzania, je pravdou, že príslušníci cirkvi Pentecoste sú\nprenasledovaní a UNHCR im odporúča poskytnúť medzinárodnú ochranu.\nTieto závery, ktoré sú podložené konkrétnymi, v spise založenými správami a správami citovanými\nv opravnom prostriedku, teda podľa navrhovateľa preukazujú, akým spôsobom mal navrhovateľa\nneskôr aj krajský súd posudzovať žiadosť navrhovateľa. Pokiaľ tak neurobili, museli dospieť k\nnesprávnemu právnemu názoru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu. Navrhovateľ\nvyjadril presvedčenie, že napĺňa podmienky pre udelenie azylu z dôvodu jeho politického presvedčenia a\nz náboženských dôvodov, nakoľko mu preukázateľne hrozí prenasledovanie zo strany štátnych aktérov,\na to vo forme citovanej v tomto odvolaní, ako aj v opravnom prostriedku.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, vydal rozsudok, ktorým\nrozsudok krajského súdu zmení tak, že rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu zrušuje a vec\nsa vracia odporcovi na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť ako vecne správny.\n\nOdporca poukázal na to, že v podanom opravnom prostriedku sa navrhovateľ odvoláva na to, že\nodporca a neskôr krajský súd, mali vydať rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového a\nprávneho posúdenia veci. Navrhovateľ pritom poukazuje na skutočnosť, že dezercia je v krajine trestným\nčinom, pričom dezertéri sú často popravovaní bez súdu, resp. opatrenia voči nim sú neprimerané\na prísne. Tvrdé výsluchy, pri ktorých nie je vylúčené mučenie, sa týkajú všetkých navrátilcov, ktorí\nopustili nelegálne krajinu a boli do nej policajnými opatreniami vrátení. Tieto opatrenia sa týkajú\nplošne všetkých obyvateľov, ktorí dezertovali alebo nelegálne opustili krajinu a spadajú pod definíciu\nvážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdeniami\nnavrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodu náboženskej príslušnosti. Navrhovateľ síce uviedol,\nže bol príslušníkom náboženskej sekty Pentecoste, pričom žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým\nproblémom, v súvislosti so svojím náboženstvom, čelil. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na čl. 8 ods.\n2 kvalifikačnej smernice (Smernice Rady EU 2011/95/EÚ z 13.12.2011), ide o demonštratívny výpočet\nspráv a nemožno ho vykladať ako „conditia sine qua non\" pre posúdenie aktuálnej situácie v krajine\npôvodu. Rovnako námietka, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa nebola zohľadnená príručka\nUNHCR Eligibility Guidelines for Assesing the international Protection needs of Asylum-Seekers from\nEritrea, teda Návod UNHCR na posúdenie spôsobilosti potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov\no azyl z Eritrei, podľa odporcu neobstojí.\nTáto príručka nedefinuje nanovo štatút utečenca, a čo sa týka podmienok možnosti udelenia azylu za\nvyhýbanie sa vojenskej službe, ich vymedzuje na strane 11 rovnako, ako bod 169 „Kritérií a postupov\npre udeľovanie štatútu utečenca\", vydaných UNHCR v januári 1992 v Ženeve. Ten stanovuje, že zbeh,\nalebo osoba vyhýbajúca sa vojenskej službe môže byť považovaná za utečenca, ak vie preukázať,\nže by bola neúmerne kruto potrestaná za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných,\nsociálnych apolitických dôvodov, čo však v prípade menovaného neplatí, nakoľko jeho potrestanie z\ndôvodov uvedených v Ženevskom dohovore opravnom postavení utečencov z roku 1951 preukázané\nnebolo. Všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom boli komplexne a objektívne vyhodnotené, pričom\nv jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu.\nK námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu odporca uviedol, že povinnosť zistiť skutkový stav\nveci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré\nnavrhovateľ (žiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia\nzákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné\ndôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné\nskutkové zistenia. V podanom opravnom prostriedku právna zástupkyňa neuvádza také skutočnosti,\nktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Postup správneho orgánu pri vydaní\nrozhodnutia, zaobstaraní a vyhodnotení dôkazov bol preskúmaný krajským súdom, pričom krajský súd\nkonštatoval, že rozhodnutie migračného úradu bolo vydané v súlade zo zákonom.\nOdporca napokon uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že bol prenasledovaný\nz dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná\nreálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov,\ndôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako\nto vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle.\nPokiaľ ide o dôvody odvolania, ide o rovnaké dôvody na základe ktorých už bolo podané odvolanie proti\nrozhodnutiu odporcu.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV dôvodoch rozhodnutia, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu\nna území Slovenskej republiky odporca uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie\nSR požiadal dňa 11.03.2014 pred príslušníkmi UPZC Sečovce o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Navrhovateľ počas vstupného pohovoru\nuviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval v decembri 2011 do Sudánu. V Sudáne býval u svojich\n\npríbuzných. Dňa 03.01.2014 sa z Chartumu letecky dopravil do Kyjeva, následne do mesta Odesa,\nodkiaľ na územie SR.\nNavrhovateľ uviedol, že o azyl požiadal z dôvodu, že v Eritrei vládne diktátorský režim, ktorý porušuje\nľudské práva, najmä právo na slobodu pohybu a právo na slobodu vierovyznania. Osobne s týmto\nrežimom nemal žiadne problémy, avšak proti svojej vôli a slobodnému rozhodnutiu musel narukovať\ndo armády. Z armády utiekol trikrát. V prípade návratu sa obával možného väzenia za svoju dezerciu\nz armády.\nOdporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom\nboli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná\nv súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec\" zo\ndňa 04.03.1996.\nZa účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa o nepriaznivej situácii v Eritrei si odporca zadovážil aktuálne\ninformácie o všeobecnej situácii v tejto krajine, ktoré v rozhodnutí stručne uviedol. Následne citoval\npríslušné ustanovenia zákona o azyle.\nVychádzajúc z výpovede navrhovateľa odporca mal za to, že navrhovateľ nebol vládnucim autoritárskym\nrežimom priamo dotknutý tak, že by bol nútený krajinu pôvodu opustiť. Eritreu navrhovateľ opustil\npredovšetkým s cieľom vyhnúť sa dlhodobej a náročnej vojenskej službe, za čo už v minulosti bol podľa\nplatných zákonov potrestaný odňatím slobody. Podľa odporcu navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal,\nže by bol za dezerciu potrestaný z dôvodov uvedených v Ženevskej konvencii z r. 1951, a preto ho\nnemožno považovať za utečenca.\nOdporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že v prípade nedobrovoľného návratu\nnavrhovateľa do krajiny pôvodu by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia,\nposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2015\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\n\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi. Navrhovateľ napadol tú časť rozhodnutia, ktorá sa týkala neudelenia azylu, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nrozhodnutie odporcu v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľov v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Podľa navrhovateľa krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne\nzistil skutkový stav veci s ohľadom na jeho postavenie ako osoby vyhýbajúcej sa vojenskej službe.\n\nPoukázal nie len na situáciu v krajine jeho pôvodu, kde je vojenská služba povinná, ale aj na skutočnosť,\nže nenastúpenie alebo dezertovanie z armády je vnímané ako politická opozícia voči vláde, a že takéto\nosoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho obvinenia, či súdu.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto\nosoby môžu čeliť nehumánnym trestom, preto by im podľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby\nmedzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree, mal byť poskytnutý azyl. Podľa navrhovateľa je v jeho\nprípade jednoznačne preukázané, že sa jedná o prenasledovanie vo forme zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému\npotrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo\ntreste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal\ntrestné činy alebo činy uvedené v§ 13 ods. 2.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku doložil množstvo správ a aj vyššie spomínanú\nPríručku UNHCR, ktoré tieto skutočnosti preukazujú.\nTieto námietky navrhovateľa zostali zo strany krajského súdu bez povšimnutia, krajský súd sa totiž vôbec\nnezaoberal správami citovanými v opravnom prostriedku, ako dôkazmi, ktoré mal vykonať.\nUvedená námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.\nPodľa názoru najvyššieho súdu však nebolo účelné z uvedeného dôvodu rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné rozsudok\nkrajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať\nnáležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl. Nevykonaním\ndôkazov, ktoré boli založené do administratívneho spisu odporcu totiž odporca nezistil dostatočne\nskutkový stav veci. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine\npôvodu navrhovateľa nie len z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o\nnavrhovateľovej žiadosti o azyl, ale aj z hľadiska správ o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľ predložil ako\ndôkazy v súdnom konaní. Úlohou odporcu bude posúdiť, či situácia v krajine Eritrea zodpovedá situácii,\nktorá stavia navrhovateľa podliehajúceho povinnej vojenskej službe v prípade nenastúpenia alebo\ndezertovania z armády do situácie, kedy mu hrozia zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutie súdnej ochrany,\nktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní, a teda úlohou odporcu bude posúdiť tieto okolnosti z pohľadu ustanovenia § 2 písm. d/\nbod 1-4 zákona o azyle. Najmä, či sa jedná o perzekúciu v zmysle zákona o azyle napĺňajúcu pojmové\nznaky prenasledovania definovaného v ustanovení § 2 písm. d/ bod 1-4 zákona o azyle.\nNavrhovateľ totiž tvrdí, že mu hrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba nástupu na vojenskú\nslužbu, pričom poukazuje na dostupné správy o krajine pôvodu, ktoré preukazujú, že takéto osoby čelia\nväzneniu v zlých podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach\nmedzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\na v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť\njeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu ,aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nPokiaľ sa, teda žiadateľ o azyl, teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n\nTýmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci navrhovateľovu výpoveď nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o možnom postihu - trestnému stíhaniu za vyhýbanie sa nástupu\nna vojenskú službu a zlým podmienkam vo väzeniach sa nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či\nnavrhovateľom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\nOdporca tak musí dať odpoveď na legitímnu otázku, či vyhýbanie sa vojenskej služby v krajine pôvodu\nnavrhovateľa môže byť vnímané ako politická opozícia voči vláde, a či v krajine pôvodu hrozí, že\ntakéto osoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho obvinenia, či súdu ako tvrdí\nnavrhovateľ.\nZásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom\norgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu .\nKonanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať\nza situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR z 26.02.2008 , č. k. 2\nAzs 100/2007-64 a z 27.03.2008, č. k. 4 Azs 103/2007-63, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje\nsa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne\nrozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nTýmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo .\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (,,benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti\n\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\nOdporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od\nsamého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa aj v\nkontexte odporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany\npre žiadateľov z Eritree, podľa ktorého vyhýbanie sa vojenskej službe považuje za výraz politickej\nopozície voči, a to aj s ohľadom na jeho príslušnosť k náboženskej menšine Pentecoste, ktorej sa\nuvedená príručka UNHCR osobitne venuje.\nOdporca teda opätovne posúdi, či navrhovateľ spadá do skupiny osôb, ktoré sú považované za\nnelojálnych a zradcov voči vláde, a teda, či spadá pod jeden z rizikových profilov podľa UNHCR z dôvodu\nim prisudzovaného politického presvedčenia.\nV ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné, aby odporca\nrozhodol o udelení/neudelení azylu, po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých\nvyššie uvedených skutočností.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151\nods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi\nktorý mal úspech vo veci ich náhradu trov nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania\nneuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/6/2014", "guid": "0dc2290c-d86a-4627-be4d-61182baf5cd8:4f55f766-a378-4737-8fdb-7964867a7311", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}