{"guid": "b9d262b6-c5cd-4f52-be8f-16160275a2bb:ea1d0b4b-fc3e-4318-9a0d-33314e08d9cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1", "spisova_znacka": "10Sža/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/1/2015 z 11. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2015, sp. zn. 10Sža/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1", "identifikacne_cislo": "7014200857", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea1d0b4b-fc3e-4318-9a0d-33314e08d9cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/1/2015\n7014200857\n11. 02. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200857.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nz členiek JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nC. I. M. U., nar. XX.XX.XXXX. v meste L., Palestínske autonómne samosprávne územia (ďalej len\n„Palestína\"), palestínska štátna príslušnosť, posledný trvalý pobyt v zahraničí mesto L., Palestína,\numiestnený v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie\nslobody 12, 810 00 Bratislava, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-102-44/PO-Ž-2013 zo dňa 13.06.2014, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/32/2014-43 zo dňa 7. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v v Košiciach č. k. 5Saz/32/2014-43 zo\ndňa 7. októbra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-102-44/PO-Ž-2013 zo dňa 13. júna\n2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet veci\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-102-44/PO-Ž-2013 zo dňa 13.06.2014, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“)\nnavrhovateľovi neudelil azyl a podľa §13c ods.1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú\nochranu. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu\npodaného návrhu - opravného prostriedku.\nUviedol, že v predmetnej veci bolo potrebné vzhľadom na záväzný právny názor Najvyššieho\nsúdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 9Sža/10/2013 zo dňa 19.02.2014, ktorým bolo zrušené\npredchádzajúce rozhodnutie odporcu v tejto veci ČAS: MU-102-17/PO-Ž-2013 skúmať, či odporca\npovažoval navrhovateľa za subjekt pod aktívnou ochranou špecializovanej agentúry, resp. či v jeho\nprípade takáto ochrana už zanikla, prípadne, či okolnosti, za ktorých zanikla, majú alebo nemajú vplyv\n\nna účely posúdenia jeho žiadosti, resp. či je alebo nie je takáto ochrana navrhovateľovi naďalej dostupná\na aby toto svoje stanovisko náležite odôvodnil.\nPodľa názoru krajského súdu sa odporca podrobne zaoberal posúdením statusu navrhovateľa a\ntoto svoje stanovisko náležite odôvodnil. V Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 04.03.2013\nnavrhovateľ uviedol, že spolu s rodinou sú pod ochranou organizácie UNRWA, ktorá poskytovala\npotraviny, cukor, teda ochranu pre všetkých utečencov v Palestíne a zároveň predložil kópiu dokladu\nUNRWA celej rodiny. Svojej výpovede sa pridržiaval aj v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa 02.04.2014. Ak\nteda odporca dospel na základe vykonaného dokazovania k názoru, že okolnosti, na základe ktorých\nbola navrhovateľovi ako utečencovi poskytnutá pomoc agentúrou UNRWA, naďalej pretrvávajú a že on\nsám neprestal byť utečencom podľa zánikovej klauzuly a tento názor odporcu nie je v rozpore s obsahom\nspisov, nepochybil.\nKrajský súd dodal, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-364/11 El Karem El Kott a\ni. c/a Bevándorlási és Alampolgársági Hivatal, pomoc UNRWA zaniká nielen samotným zánikom tohto\núradu, ale aj v prípade nemožnosti splnenia jeho úlohy. Zánik pomoci môže vyplývať aj z okolností,\nktoré dotknutú osobu nezávisle od jej vôle nútia opustiť zónu pôsobenia UNRWA. V tomto ohľade\nsa palestínsky utečenec musí považovať za osobu, ktorá je nútená opustiť zónu pôsobenia UNRWA,\npretože sa osobne nachádza v situácii vážneho nebezpečenstva a táto agentúra nie je schopná zaručiť\nmu v uvedenej zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorou je uvedená agentúra\npoverená. Z výpovedí navrhovateľa nevyplýva, že by to bol jeho prípad.\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v\ntomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru krajského súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré\nzákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe\n- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.\nŽiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného\npostihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky\nudelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo\npreukázané. Navrhovateľ legálne vycestoval z pásma Gazy za účelom štúdia. Navrhovateľ sa teda\npresídlil do iného štátu na obdobie niekoľkých rokov, podľa dĺžky štúdia. Medzi prezentovaným dôvodom\nodchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie\nje zanedbateľné. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa\no udelenie azylu, respektíve doplnkovej ochrany. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií\nuvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Podľa\nkrajského súdu z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu\nnavrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukázal na\nskutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu\nz krajiny pôvodu.\nOdporca následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u\nnavrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a\núčinná právna úprava. S ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné\nvýpovede navrhovateľa v konaní tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny\npôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle.\nNavrhovateľ podľa krajského súdu nepredložil žiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré by mu bránili v\nnávrate do krajiny pôvodu. Navrhovateľ v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa 02.04.2014 uviedol, že sa\nnemôže vrátiť do pásma Gazy lebo by musel ísť cez Egypt alebo Izrael a je tam blokáda, sú zatvorené\nhranice. Ako ďalší dôvod uviedol problémy s Hamasom, ktorý kontroluje Gázu. Týmto skutočnostiam\nodporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj\n\nobsahom správ o krajine pôvodu (č. l. 64-71 a 136-152 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť\nv rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.\nV prejednávanej veci odporca podľa krajského súdu rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe\nnáležité zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o\nudelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov,\nktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.\nZ uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle\nako zákonné potvrdil.\nII.\nStručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP,\nteda z dôvodov, že krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ uviedol, že s napadnutým rozhodnutím odporcu v celom jeho rozsahu nesúhlasil, a preto\nproti nemu podal opravný prostriedok na krajský súd, v ktorom žiadal, aby ho súd v celom rozsahu zrušil\na vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a skutkové zistenia odporcu\nsú v rozpore s obsahom spisu.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v konaní pred krajským súdom uviedol, že o udelenie azylu požiadal\nz dôvodu obavy o svoj život. V roku 2007 bol v Palestíne v Pásme Gazy postrelený do nohy počas\nkonfliktu medzi členmi hnutí Fatah a Hamas a od tohto momentu začal uvažovať o úteku z Gazy. Žil\nv utečeneckom tábore Beach camp v Pásme Gazy pod záštitou UNRWA, avšak z dôvodu obáv o svoj\nživota sa rozhodol odísť z krajiny pôvodu. Pricestoval na Slovensko, kde začal následne aj študovať.\nPo ukončení štúdia na vysokej škole sa bál návratu do Pásma Gazy v Palestíne, a preto požiadal\no azyl. Pásmo Gazy je pod trvalou vojenskou blokádou Izraelom, toto územie je nepretržite po dobu\nniekoľkých desaťročí ostreľované Izraelom a podmienky v utečeneckých táboroch UNRWA na území\nGazy sú katastrofálne.\nNavrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa pritom poukázal na čl. 1D Ženevského dohovoru\nopravnom postavení utečencov z roku 1951, či. 12 ods. 1 písm. a) Smernice Rady 2004/83/\nES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“) a rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie zo dňa 19.12.2012 vo veci C-364/11. Súdny dvor EÚ predmetným\nrozhodnutím zaväzuje orgány posudzujúce žiadosť o medzinárodnú ochranu, aby overili, či je odchod\ndotknutej osoby odôvodnený dôvodmi vymykajúcimi sa jej kontrole a nezávislými od jej vôle, ktoré\nju nútia opustiť túto zónu a bránia tým využívaniu pomoci poskytovanej prostredníctvom UNRWA.\nNa základe individuálneho preskúmania žiadosti je treba overiť, či osoba bola nútená opustiť zónu\npôsobenia tejto agentúry alebo orgánu, čo platí v prípade, že sa nachádza v situácii vážneho\nnebezpečenstva a dotknutá agentúra alebo orgán nebol schopný zaručiť jej v tejto zóne životné\npodmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorá uvedenej agentúre alebo orgánu prináleží. Na základe\ncitovaného právneho názoru Súdneho dvora EÚ navrhovateľ v konaní pred krajským súdom tvrdil, že\nformulácia, že sa na žiadateľa vzťahujú „ ipso facto výhody tohto Dohovoru“ znamená, že má byť uznaný\nza utečenca bez osobitnej potreby aplikovať na neho ustanovenie čl. 1A Ženevského dohovoru a toto\nsvoje tvrdenie podporil aj dlhodobo prezentovaným postojom UNHCR v otázke ochrany palestínskych\nutečencov.\n\nNavrhovateľ zdôraznil, že je síce palestínsky utečenec registrovaný úradom UNRWA, avšak bez jeho\núčinnej ochrany, nakoľko sa nachádza mimo oblasti jeho pôsobenia. O medzinárodnú ochranu žiada z\ndôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Palestíne žil v Pásme Gazy v utečeneckom tábore Beach camp pod\nzáštitou UNRWA, pričom v Pásme Gazy sú neustále ozbrojené nepokoje. Aj samotný navrhovateľ bol v\nroku 2007 bol počas nepokojov medzi hnutiami Hamas a Fatah postrelený do nohy, čo mu zanechalo\njazvu. Túto skutočnosť odporca nespochybnil. Navrhovateľovi sa následne po tomto incidente podarilo\nvybaviť si študentské víza a v roku 2008 dostať cez egyptské hranice až na územie SR, kde začal\nštudovať. Hraničný prechod z Pásma Gazy do Palestíny bol v čase odchodu navrhovateľa z Palestíny\npo niekoľkých rokoch otvorený iba na pár hodín, čo chcel navrhovateľ využiť a nakoniec aj Palestínu\nopustil. Navrhovateľ bol nútený opustiť oblasť pôsobenia UNRWA, pričom z dôvodu trvalej vojenskej\nblokády územia Pásma Gazy a vojenských bombových náletov na Gazu zo strany Izraela nie je možný\njeho návrat na toto územie, a teda znova využívať pomoc UNRWA. Ochrana iných orgánov ako UNHCR\nnavrhovateľovi v súčasnosti nie je poskytovaná.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu prijal záver, že napadnuté rozhodnutie\nje vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke. Podľa krajského súdu odporca status\nnavrhovateľa náležite posúdil a podľa jeho názoru navrhovateľ neprestal byť utečencom podľa zánikovej\nklauzuly, nakoľko z jeho výpovedí nevyplýva, že by mu bola ochrana a pomoc zo strany UNRWA účinne\nzanikla a že by bol nútený opustiť zónu jej pôsobenia. Krajský súd sa stotožnil taktiež so závermi odporcu,\npokiaľ ide o navrhovateľove dôvody odchodu z krajiny pôvodu. Podľa krajského súdu navrhovateľ\nzároveň nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by mu bránili v návrate do krajiny pôvodu.\nS týmto záverom krajského súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas. Navrhovateľ uviedol, že sa aj naďalej v\nplnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v konaní pred krajským súdom.\nOdporca v konaní skonštatoval, že navrhovateľ opustil Gazu dobrovoľne iba za účelom štúdia, nemal\nžiadny reálny dôvod na odchod z krajiny. Podľa tvrdení odporcu Pásmo Gazy už nie je izolované,\nnavrátilci majú prístup k rovnakým službám poskytovaným úradom UNRWA ako všetci ostatní palestínski\nutečenci v Gaze. Krajský súd sa s týmto záverom odporcu stotožnil, čím pochybil. Takýto záver súdu\nje podľa navrhovateľa v rozpore so všeobecne dostupnými informáciami o Palestíne (predovšetkým\nPásme Gazy) a navyše sú v rozpore aj s informáciami, ktoré sú súčasťou spisu odporcu a ktoré pre\nkonanie zabezpečil odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce odporcu.\nVzhľadom na vojenskú blokádu Pásma Gazy Izraelom bolo opustenie územia Palestíny v čase úteku\nnavrhovateľa možné iba z niekoľkých prísne vymedzených dôvodov a aj to iba v prípade, že hranice\nbudú otvorené, z ktorých v prípade navrhovateľa prichádzalo do úvahy iba opustenie Gazy z dôvodu\nštúdia v zahraničí. Navrhovateľ bol po útokoch na prívržencov hnutia Fatah v Pásme Gazy zo strany\nhnutia Hamas nútený opustiť túto oblasť. Všeobecne dostupné informácie o bezpečnostnej situácii v\nPásme Gazy, resp. aj na ďalšom palestínskom území, poukazujú na ozbrojené strety medzi prívržencami\nhnutí Hamas a Fatah, poukazujú na násilné prevzatie moci hnutím Hamas v roku 2007 na území Pásma\nGazy, trvalú a závažnú vojenskú blokádu územia Pásma Gazy ozbrojenými silami Izraela, katastrofálnu\nhumanitárnu situáciu v tejto oblasti v dôsledku blokády (vrátane utečeneckých táborov pod záštitou\nUNRWA), vojenské letecké útoky medzi Izraelom a Palestínou - pásmom Gazy, uzatvorenie hraníc a\nobmedzenie, resp. zákaz slobody pohybu medzi palestínskymi územiami, palestínskymi občanmi ako\naj mimo palestínskych území, nepretržitú kontrolu obyvateľov a územia Palestíny izraelskými orgánmi,\natď. Na základe týchto všeobecných informácií je vysoko pravdepodobné, že tvrdenia navrhovateľa sú\npravdivé.\nUž v predošlom priebehu konania disponoval odporca informáciou z odboru dokumentaristiky, podľa\nktorej je vycestovanie z Gazy obmedzené, a to aj cez hraničný priechod Rafah (smerom do a z Egypta),\nnakoľko „ u mužov vo veku od 18-40 rokov, ak nie sú schopní predložiť doklad, že majú miesto na\nvysokej škole v zahraničí alebo zahraničné vízum, uviaznu v pásme Gazy...“ Navrhovateľ bol postrelený\nv roku 2007, pričom zo všeobecne dostupných informácií vyplýva , že v roku 2007 hnutie Hamas násilím\nprevzalo moc v Pásme Gazy nad hnutím Fatah, pričom došlo k mnohým obetiam, a túto moc si udržiava\naž doposiaľ. Jedinou možnosťou, ako mohol navrhovateľ opustiť územie kontrolované izraelskými\n\norgánmi, bolo z dôvodu štúdia v zahraničí. Na území SR mal navrhovateľ udelené povolenie na\nprechodný pobyt za týmto účelom. Zákon o azyle ani žiaden medzinárodný dohovor nestanovuje presnú\nlehotu, v ktorej má žiadateľ predložiť svoju žiadosť o priznanie medzinárodnej ochrany. Po dobu, po\nktorú navrhovateľ študoval na území SR mal povolené legálne sa zdržiavať sa na tomto území a nečelil\nreálnej hrozbe návratu na územie Palestíny, a preto ani reálne nepociťoval obavy o svoju bezpečnosť.\nNavyše po príchode na územie SR ho na príslušnom oddelení cudzineckej polície informovali, že\nnemusí žiadať o azyl, nakoľko je oprávnený legálne sa zdržiavať na území SR. Po ukončení štúdia\nzačal navrhovateľ skutočne pociťovať obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do Gazy, preto\npožiadal o udelenie azylu. Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce odporcu zabezpečil v\nkonaní informácie o pretrvávajúcej vojenskej blokáde Pásma Gazy a obmedzení slobody pohybu jej\nobyvateľov z a na územie Pásma Gazy. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ je schopný reálneho návratu\nna toto územie, s ktorým sa stotožnil aj prvostupňový súd, a že Pásmo Gazy už nie je izolované, je\npreto v rozpore s obsahom spisu odporcu a všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu\nnavrhovateľa. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na nanajvýš jednoduché skonštatovanie,\na to že v prípade, že sa dotknutá osoba vráti na územie Pásma Gazy, je jej poskytnutá rovnaká pomoc a\nslužby úradu UNRWA ako ktorýmkoľvek ďalším palestínskym utečencom. Skutočnosť, že dosahovanie\núzemia Pásma Gazy je vzhľadom na pretrvávajúcu bezpečnostnú situáciu a vojenskú blokádu (spojenú\ns uzatvorením hraničných priechodov) prakticky nemožné, odporca opomenul. Prvostupňový súd mal\nna tieto nedostatky prihliadnuť a rozhodnutie odporcu zrušiť.\nNavrhovateľ argumentoval, že nie je reálne schopný vrátiť sa na územie Pásma Gazy , do oblasti\npôsobenia UNRWA z dôvodu ozbrojeného konfliktu v tejto oblasti a pretrvávajúcej vojenskej blokády\nPásma Gazy zo strany Izraela, ako aj z dôvodu hrozby zo strany hnutia Hamas, členmi ktorého bol\nv minulosti postrelený. Vzhľadom na špecifické postavenie navrhovateľa ako Palestínčana z Pásma\nGazy spadajúceho do osobného rozsahu čl. 1D Ženevského dohovoru, ktorý nie je schopný vrátiť sa do\noblasti pôsobenia UNRWA a tým využívať účinnú pomoc UNRWA, a na všeobecne dostupné informácie\no situácii v Pásme Gazy, navrhovateľ má za to, že je utečencom, a preto bol oprávnený, aby mu bolo\nrozhodnutím odporcu priznané postavenie utečenca. Krajský súd podľa navrhovateľa vec nesprávne\nprávne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu prijal taktiež záver, že navrhovateľ\nnesplnil podmienky ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa krajského súdu neboli preukázané\nžiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu vystavený vážnemu bezpráviu a svoje tvrdenia a obavy\nničím nepodložil. Navrhovateľ s uvedeným vyjadril nesúhlas. Krajský súd podľa navrhovateľa dospel\nna základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne\nposúdil. Pochybil pri vyhodnotení bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa, v Pásme Gazy.\nKrajský súd sa tak ako odporca nevysporiadal s množstvom verejne dostupných správ preukazujúcich\nalarmujúcu situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, pričom navrhovateľ už v konaní pred odporcom ako aj\nkrajským súdom poukazoval okrem iného aj na varovanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí SR pred nebezpečnou situáciou v Pásme Gazy z dôvodu pretrvávajúceho vojnového konfliktu.\nNavrhovateľ opakovane, tak ako aj v konaní pred krajským súdom, poukázal na to, že Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí SR v súvislosti s Palestínou uvádza, že „Ide o krajinu v\npermanentnom ozbrojenom konflikte s Izraelom a rozhodne nie o pokojnú turistickú destináciu. Vyhýbajte\nsa cestám do pásma Gazy ako aj mestám Jenin, Nabulus, Hebron a Tulkarem, kde neustávajú bojové\nakcie a narastá počet únosov cudzincov. S miestnym a pomerov znalým sprievodcom možno navštíviť\nBetlehem a Jericho.“ (MZVEZ SR: Palestína. Oznamy a upozornenia pred cestovaním, dostupné na\n<http://www.mzv.sk>)\nV opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu navrhovateľ poukazoval na vysoko aktuálne udalosti\nposledných dní preukazujúce obzvlášť zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Pásme Gazy, keďže Izrael\nzačal masívnu vojenskú ofenzívu na Pásmo Gazy leteckými náletmi, pri ktorých zahynuli už stovky ľudí,\nz toho prevažná väčšina civilisti. Letecké údery na rôznych miestach Gazy sa uskutočnili ešte pred\nsvitaním, v čase zvolávania na ranné modlitby. Po bombardovaní zo vzduchu po niekoľkých sekundách\nnasledovalo ostreľovanie, pričom Izraelčania mierili aj na civilné ciele, ako sú školy, nemocnice či obydlia.\nLen v priebehu jedného dňa zahynulo osemdesiat ľudí, podľa OSN to boli väčšinou civilisti. Organizácia\n\nOSN upozornila, že situácia je neúnosná a systém pomoci v Gaze onedlho skolabuje. Ako dôkaz\nnavrhovateľ predložil krajskému súdu reportážne správy zahraničného spravodajstva denníka SME zo\ndňa 23.07.2014.\nRovnako aj samotné informácie zabezpečené odborom dokumentaristiky v konaní pred odporcom ako\naj informácie dostupné priamo od úradu UNRWA poukazujú na nedostatočnú humanitárnu situáciu v\nutečeneckých táboroch UNRWA, keďže blokáda má devastačné dôsledky na Palestínskych utečencov,\nvrátane tých, ktorí žijú v palestínskych utečeneckých táboroch. Tábor Beach camp je v súčasnosti\ndomovom pre viac ako 87.000 utečencov, ktorí všetci obývajú územie s rozlohou iba 0,52 kilometrov.\nIba niekoľko málo rodín sa dokážu uživiť samé, obrovská časť obyvateľov je závislá od potravinovej a\npeňažnej pomoci UNRWA. Zároveň, zákaz dovozu cementu a štrku znemožnil utečencom vybudovať\nalebo opraviť si prístrešky. Veľké znepokojenie vyvoláva aj základná hygiena, nakoľko 90 % vody\nje nevhodných pre ľudskú spotrebu. Uloženie limitu pre rybolov iba do 3 míľ Izraelskými obrannými\nzložkami obzvlášť poznačilo Beach camp. Zmenšenie rybárskeho úlovku viedlo k stratám na živobytí a\nzvýšilo chudobu. Aj v tejto súvislosti navrhovateľ citoval správu UNRWA: Camp profiles. Beach camp.\n(dostupná na: <http:www.unrwa.org>)\nĎalej navrhovateľ poukázal na Správu Generálneho tajomníka OSN zo dňa 22.08.2013, ktorá\nupozorňuje na vážne porušovanie medzinárodného práva v Palestíne: „V okupovanom palestínskom\núzemí stále dochádza k vážnemu porušovaniu medzinárodného práva. Všeobecná situácia v oblasti\nľudských práv zostáva vysoko znepokojujúca a musí byť určená za naliehavú záležitosť.“ (Report by\nthe Secretary-General: Human rights situation in the Occupied Palestinian Territory, including East\nJerusalem z 22.08.2013, bod VI., 61) a Operačnú príručku: Okupované palestínske územia. Hraničného\núradu Spojeného kráľovstva zo dňa 19.03.2013, ktorá uvádza, že Za obdobie niekoľkých rokov sa\nuskutočnilo viacero pokusov za účelom mierových rozhovorov, ale doposiaľ bez úspechu. Bezpečnostné\nsily palestínskych orgánov pravidelne strieľajú na militantov Hamasu, zatiaľ čo v pásme Gazy Hamas\nnepretržite uväzňuje aktivistov Fatahu.\nK záveru roka 2012 bolo pri násilnostiach týkajúcich sa konfliktu zabitých celkovo 253 obyvateľov Gazy a\n206 bolo zranených. (...) V priebehu roka 2011 a 2012 boli pri rôznych príležitostiach izraelskými vojakmi\nzastrelení palestínski civilisti.\nKrajskému súdu navrhovateľ vyčítal, že sa týmito dôkazmi nezaoberal, ale naopak nedôvodne\nskonštatoval, že navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepodložil.\nV neposlednom rade navrhovateľ poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nč. C-465/07 zo\ndňa 17.02.2009 vo veci Elgafaji, v ktorom Európsky súdny dvor zdôraznil, že „existencia vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená\npodmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho\nosobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ\nmiera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými\nvnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu,\nktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú\npodstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny,\nprípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila\nreálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia.“ Bezprávie definované v článku 15 písm. c) smernice ako\nbezprávie, ktoré predstavuje „vážne a individuálne ohrozenie života alebo osoby“ žiadateľa, pokrýva\nvšeobecnejšie riziko zásahu. (...) Nakoniec predmetné násilie, pri ktorom vznikajú uvedené ohrozenia,\nje kvalifikované ako „nediskriminačné“, čo je pojem, ktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby\nbez ohľadu na ich osobnú situáciu.\nA taktiež navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sufi and Elmi v.\nThe United Kingdom z 28.06.2011, v ktorom súd reagoval aj na možné porušenie čl. 3 Európskeho\ndohovoru v prípade návratu do krajiny pôvodu v súvislosti s humanitárnymi podmienkami prevládajúcimi\nv utečeneckých táboroch: „ Ak je odôvodnený predpoklad, že by sa navrátilec ocitol po svojom návrate v\n\npresídleneckom tábore, také aké sú v koridore Afgooye, alebo v utečeneckom tábore ako napr. Dadaab\ntábory v Keni, má súd za to, že by hrozilo reálne riziko, že by bol dotknutý jednotlivec vystavený\nzaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 Dohovoru v súvislosti s humanitárnymi podmienkami prevládajúcimi v\ntakýchto táboroch.\nZo všeobecne dostupných informácií ako aj doložených správ a reportáží vyplýva, že samotný úrad\nUNRWA a Generálny tajomník OSN poukazuje na alarmujúcu humanitárnu situáciu a hroziaci celkový\nkolaps systému pomoci v Gaze. Európsky súd v citovanom rozsudku síce rozhodoval o sťažovateľovi\npochádzajúcom zo Somálska, avšak vo všeobecnosti v ňom súd poukazuje na možné porušenie\nEurópskeho dohovoru v prípade návratu jednotlivca do utečeneckého tábora, v ktorom prevládajú\nhumanitárne podmienky nezlučiteľné s čl. 3 Dohovoru. Návrat navrhovateľa na územie Pásma Gazy za\npretrvávajúcej bezpečnostnej a humanitárne situácie je nezlučiteľný s čl. 3 Dohovoru. Na katastrofálnu\nhumanitárnu situáciu v utečeneckých táboroch na území Pásma Gazy (dokonca aj v tábore Beach\nCamp) poukazoval navrhovateľ v konaní opakovane a túto situáciu priznáva aj samotný úrad UNRWA,\nako je uvedené vyššie. Podľa navrhovateľa odporca bezpečnostnú a humanitárnu situáciu v Pásme\nGazy nedôvodné bagatelizuje. Krajský súd sa s jeho názorom neodôvodnene stotožnil, čím vec\nnesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam.\nPodľa navrhovateľa v jeho právnej veci sú splnené zákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej\nochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do Palestíny.\nVzhľadom na humanitárnu, ako aj bezpečnostnú situáciu v Pásme Gazy, kde prebieha ozbrojený konflikt\nmedzi Palestínou a Izraelom ako aj ozbrojené konflikty medzi hnutím Hamas a hnutím Fatah, mu\nnebude zabezpečená potrebná pomoc zo strany štátu. Úrad UNRWA nie je schopný ochrániť civilné\nobyvateľstvo pred leteckými náletmi izraelskej armády ani ozbrojenými útokmi znepriatelených hnutí ako\nsú napr. Hamas. Navyše, samotný systém už aj tak nedostatočnej humanitárnej pomoci úradu UNRWA\nje v ohrození. Rovnako nie je prakticky možné dosiahnutie územia Pásma Gazy, ktoré je dlhodobo\npodrobené vojenskej blokáde Izraelskými ozbrojenými silami.\nIII.\nVyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nNapadnutým rozhodnutím ČAS: MU-102-44/PO-Ž-2013 zo dňa 13.06.2013 odporca podľa § 13 ods. 1\nzákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.\nz. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky\n(ďalej len „SR“).\nZ dôvodov rozhodnutia odporcu vyplynulo, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné z\ndôvodu obavy o svoj život v Palestíne, v pásme Gazy, kde sú neustále ozbrojené nepokoje medzi\nskupinami Hammas a „Fate“, ktorej je členom s časťou jeho rodiny a v minulosti pri ozbrojených\nnepokojoch medzi týmito dvomi skupinami bol postrelený do nohy.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odporca zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa počas vstupného\npohovoru, počas ktorého uviedol, že na územie SR pricestoval legálne za účelom štúdia, pre ktoré\n\nmal od 18.12.2008 do 31.08.2012 povolený prechodný pobyt. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity\nKomenského v Bratislave, no v lete 2012 musel štúdium predčasne ukončiť, nakoľko neurobil všetky\npotrebné skúšky a následne mu nebol pobyt na území SR predĺžený. Ako dôvod žiadosti uviedol\nnavrhovateľ obavy o svoj život, nakoľko on i jeho rodina sú prívržencami hnutia Fatah a od roku 2007\nzačali konflikty s prívržencami hnutia Hammas, ktorý má pod kontrolou mesto Gaza. V júli 2007 bol\npostrelený do nohy. Kvôli sporom medzi týmito hnutiami požiadal o udelenie azylu.\nDňa 25.08.2013 navrhovateľovi rozhodnutím ČAS: MU-102-17/PO-Ž-2013 podľa § 13 ods. 1 zákona o\nazyle nebol udelený azyl, pričom súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola\nposkytnutá doplnková ochrana. Na základe podaného opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach\nrozhodnutím č. 5Saz/18/2013-30 zo dňa 02.10.2013 potvrdil rozhodnutie odporcu. Najvyšší súd SR\nrozsudkom č. 9Sža/10/2013 zo dňa 19.02.2014 zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nOdporca v ďalšej časti napadnutého rozhodnutia citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.\n9Sža/10/2013. Rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/43/2011 a 1Sža 5/2014 odporca\npoukázal na skutočnosť, že tým, že navrhovateľ bol uznaný za utečenca UNRWA v Palestíne, nie je\ndôvod na automatické udelenie azylu na území iného štátu a že je potrebné skúmať, či navrhovateľovi\nje alebo nie je v skutočnosti dostupná pomoc UNRWA.\nOdporca, vychádzajúc z potvrdenia UNRWA, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol ešte 14.11.2012\nregistrovaný agentúrou UNRWA ako palestínsky utečenec v Gaze, skonštatoval, že navrhovateľovi\npomoc zo strany UNRWA doteraz nezanikla.\nOdporca pristúpil aj ku skúmaniu dôvodu opustenia Gazy navrhovateľa. Jediným dôvodom\nnavrhovateľovho odchodu bolo štúdium na Slovensku. Gazu opustil dobrovoľne a legálnym spôsobom. V\nčase odchodu navrhovateľ žil v Gaze normálnym životom, študoval na vysokej škole a využíval ochranu\nUNRWA. Z týchto skutočností odporca vyvodil záver, že odchod navrhovateľa nebol odôvodnený\ndôvodmi vymykajúcimi sa jeho kontrole a nezávislými od jeho vôle, ktorá by ho nútili opustiť túto zónu\na brániace využívaniu pomoci, poskytovanej prostredníctvom UNRWA.\nOdporca na základe vyhodnotenia skutočností uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že\nnavrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade\nnebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru\no právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“).\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal z pohľadu § 2 písm. d/ zákona o azyle pojmom\nprenasledovania tak zo strany štátnych orgánov, zo strany ktorých vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo\nk žiadnemu konaniu, ako aj zo strany neštátneho aktéra, hnutia Hammas. Vychádzal pritom z analýzy\ninformácií o pásme Gazy, z materiálov „Palestína -informácie o krajine pôvodu“, vypracovaných k tomuto\nprípadu pod č. p.: MU-ODZS-2014/000265-002. Uviedol, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás\ninformoval o vymenovaní novej vlády „národnej jednoty“. Medzi Hammasom a Fatahom nedochádza\nk žiadnym bojom ani stretom. Navrhovateľ nikdy nemal také postavenie, aby sa musel politického\nprenasledovania obávať a zranenie jeho nohy postrelením sa udialo pri strete, ktorý nebol cielený\nna jeho osobu, o čom svedčí fakt, že po vyliečení pokračoval bez akýchkoľvek problémov v štúdiu.\nSubjektívne obavy navrhovateľa zo situácie v Gaze musia vychádzať z taxatívne vymenovaných\ndôvodov opodstatnenosti týchto obáv. Navrhovateľ bez problémov študoval na vysokej škole a krajinu\nopustil legálne, s vlastným cestovným pasom. V Gaze žijú všetci rodinní príslušníci navrhovateľa a\nnečelia prenasledovaniu z dôvodu príslušnosti k Fatahu.\nOdporca mal za to, že:\n\nnavrhovateľovi podľa dostupných informácií nezanikla pomoc UNRWA v pásme Gazy,\nnavrhovateľ dobrovoľne opustil pásmo Gazy za účelom štúdia a nie z dôvodov, ktoré by sa vymykali\nkontrole jeho osoby,\nnavrhovateľ nebol nikdy prenasledovaný a také prenasledovanie nebolo možné ani\npredpokladať, teda nenaplnil ani dôvody na udelenie azylu,\nnavrhovateľ mal snahu zlegalizovať svoj pobyt na území SR potom, čo bol vylúčený z vysokoškolského\nštúdia a nebol mu predĺžený pobyt na území SR,\nnavrhovateľ dobrovoľne nevyužíva ochranu UNRWA a nie preto, že by ju nemohol využívať tzn.,\nže odporca vyhodnotil a zdôvodnil svoje stanovisko v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.\n9Sža/10/2013.\nVýrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, odôvodnil tým, že\nnebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. februára\n2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nDohovor o právnom postavení utečencov obsahuje vo svojom čl.1 definíciu pojmu „utečenec“. Slovenský\npreklad Dohovoru bol vyhlásený oznámením MZV SR č. 319/1996 Z.z.\nČl. 1\nA. Na účely tohto dohovoru sa pojem „utečenec“ vzťahuje na ktorúkoľvek osobu, ktorá\n1. bola považovaná za utečenca podľa dohôd z 12. mája 1926 a 30. júna 1928 alebo podľa dohovorov\nz 28. októbra 1933 a 10. februára 1938, podľa protokolu zo 14. septembra 1939 alebo podľa Stanov\nMedzinárodnej organizácie pre utečencov. Rozhodnutia Medzinárodnej organizácie pre utečencov o\nodmietnutí postavenia utečenca urobené počas jej činnosti nebránia priznaniu postavenia utečenca\nosobám, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 2 tejto časti,\n\n2. v dôsledku udalosti pred 1. januárom 1951 sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy\npred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku\nuvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza\nmimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené\nobavy nemôže alebo nechce vrátiť. V prípade osoby, ktorá má niekoľko štátnych občianstiev, sa pojem\n„štát, ktorého štátne občianstvo má“ vzťahuje na všetky štáty, ktorých je štátnym občanom; žiadna\nosoba sa však nebude považovať za zbavenú ochrany štátu, ktorého štátne občianstvo má, ak sa bez\nzávažného dôvodu založeného na oprávnených obavách vzdala ochrany jedného zo štátov, ktorých je\nštátnym občanom.\nB.\n1. Na účely tohto dohovoru slová „udalosti pred 1. januárom 1951“ uvedené v článku 1 časti A možno\nvysvetľovať\na) buď ako „udalosti pred 1. januárom 1951 v Európe“, alebo\nb) „udalosti pred 1. januárom 1951 v Európe alebo kdekoľvek inde“ a každý zmluvný štát urobí pri\npodpise, ratifikácii alebo pri pristúpení vyhlásenie vysvetľujúce, ktorý z týchto pojmov hodlá používať pri\nplnení svojich povinností ustanovených týmto dohovorom.\n2. Každý zmluvný štát, ktorý prijal alternatívu uvedenú v písmene a), môže kedykoľvek rozšíriť svoje\nzáväzky prijatím alternatívy uvedenej v písmene b) prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu\ntajomníkovi Organizácie Spojených národov.\nC. Tento dohovor stráca platnosť pre ktorúkoľvek osobu, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v\nčasti A, ak\n1. dobrovoľne znova požiadala o ochranu štát, ktorého štátne občianstvo má, alebo\n2. po tom, čo stratila štátne občianstvo, znova ho dobrovoľne nadobudla, alebo\n3. nadobudla nové štátne občianstvo a nachádza sa pod ochranou štátu, ktorého nové štátne občianstvo\nmá, alebo\n4. dobrovoľne sa znova usadila v štáte, ktorý opustila alebo do ktorého sa nevrátila z obavy pred\nprenasledovaním, alebo\n5. nemôže ďalej odmietať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má, pretože zanikli okolnosti, pre\nktoré sa jej priznalo postavenie utečenca. Tento odsek sa netýka utečenca, na ktorého sa vzťahuje\nustanovenie časti A ods. 1 tohto článku a ktorý je schopný uviesť na odmietnutie ochrany štátu, ktorého\nštátne občianstvo má, závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní,\n6. ako osoba bez štátneho občianstva je schopná vrátiť sa do štátu svojho predchádzajúceho pobytu,\npretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa jej priznalo postavenie utečenca. Tento odsek sa netýka utečenca,\nna ktorého sa vzťahuje ustanovenie časti A ods. 1 tohto článku a ktorý je schopný uviesť na odmietnutie\nnávratu do štátu svojho predchádzajúceho pobytu závažné dôvody založené na predchádzajúcom\nprenasledovaní.\nD. Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných\norgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára\n\nOrganizácie Spojených národov pre utečencov. Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov\nzanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení\nValného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto\ndohovoru.\nE. Tento dohovor sa nevzťahuje na osobu, ktorej príslušné orgány štátu, v ktorom má pobyt, priznali\npráva a povinnosti, ktoré udeľujú štátnym občanom tohto štátu.\nF. Ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na žiadnu osobu, u ktorej sú vážne dôvody domnievať\nsa, že\na) sa dopustila trestného činu proti mieru, trestných činov vojenských alebo trestných činov proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch,\nb) sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu predtým, než v ňom bola\nprijatá ako utečenec,\nc) je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.\nPodľa článku 12 ods. 1 písm. a) Smernice štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho\nobčianstva je vylúčená z postavenia utečenca, ak spadá do rozsahu čl. 1D Dohovoru, týkajúceho sa\nochrany alebo pomoci od orgánov alebo agentúr OSN iných ako UNHCR. Ak takáto ochrana alebo\npomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v\nsúlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia OSN, tieto osoby budú oprávnené ipso facto\nna výhody z ustanovení tejto smernice.\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\n\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej\nochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Odbor dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce MÚ MV SR: Palestína - informácie o krajine pôvodu“ vypracované k uvedenému\nprípadu pod č.p.: MU- ODZS-2014/000265-002) z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politickospoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie\nazylu.\nZ administratívnych spisov vyplynulo, že navrhovateľ požiadal o azyl na území SR 22.09.2009 z dôvodu\nobavy o svoj život v Palestíne, v pásme Gazy, kde sú neustále ozbrojené nepokoje medzi skupinami\nHammas a Fatah, ktorej je členom s časťou jeho rodiny a v minulosti pri ozbrojených nepokojoch medzi\ntýmito dvomi skupinami bol postrelený do nohy.\nVzhľadom na záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 9Sža/10/2013\nzo dňa 19.02.2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odporcu v tejto veci ČAS:\nMU-102-17/PO-Ž-2013, odporcovi bolo uložené skúmať, či navrhovateľa je možné považovať za subjekt\npod aktívnou ochranou špecializovanej agentúry, resp. či v jeho prípade takáto ochrana už zanikla,\nprípadne, či okolnosti, za ktorých zanikla, majú alebo nemajú vplyv na účely posúdenia jeho žiadosti.\nOdporca následne vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú\nochranu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Krajský súd potvrdil\nnapadnuté rozhodnutie odporcu. Navrhovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu odvolal.\nZ administratívnych spisov odporcu ďalej vyplýva, že navrhovateľ s rodinou žil v utečeneckom tábore\npod ochranou organizácie UNRWA. Bol členom hnutia Fatah, asi od 15 rokov. Spolu s otcom a celou\nrodinou chodil podporovať hnutie Fatah na oslavy, schôdze a iné aktivity. Medzi prívržencami Hamas\na Fatah dochádzalo k stretom, pri jednom z nich v júli 2007 bol postrelený do nohy. Bol asi 20 dní v\nnemocnici, potom nemohol 3 mesiace chodiť. Z krajiny pôvodu vycestoval legálne za účelom štúdia v\nnovembri 2008. Na Slovensku nežiadal o azyl, pretože mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt\nza účelom štúdia. V prípade návratu sa obával o svoju bezpečnosť, nakoľko by sa musel vrátiť cez Egypt\nalebo Izrael, kde je blokáda, sú zatvorené hranice a má problémy s Hamasom, ktorý kontroluje Gazu.\nNa podporu svojich tvrdení predložil v súdnom konaní informácie o krajine pôvodu, ktoré poukazujú na\nnepriaznivú situáciu v tábore, ktorý je pod kontrolou UNRWA. Navrhovateľ tvrdil, že nie je reálne schopný\nvrátiť sa na územie Pásma Gazy, do oblasti pôsobenia UNRWA z dôvodu ozbrojeného konfliktu v tejto\noblasti a pretrvávajúcej vojenskej blokády Pásma Gazy zo strany Izraela, ako aj z dôvodu hrozby zo\nstrany hnutia Hamas, členmi ktorého bol v minulosti postrelený.\n\nVzhľadom na špecifické postavenie navrhovateľa ako Palestínčana z Pásma Gazy spadajúceho do\nosobného rozsahu čl. 1D Ženevského dohovoru, ktorý nie je schopný vrátiť sa do oblasti pôsobenia\nUNRWA a tým využívať účinnú pomoc UNRWA, a na všeobecne dostupné informácie o situácii v Pásme\nGazy, navrhovateľ má za to, že je utečencom, a preto bol oprávnený, aby mu bolo rozhodnutím odporcu\npriznané postavenie utečenca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sža/43/2011 zo dňa13.09.2011 uviedol, že z\nčlánku 1D Dohovoru o postavení utečencov nevyplýva, že u osoby, ktorá požívala ochranu UNRWA, no z\nakýchkoľvek dôvodov ju už nepožíva a ochrana iných orgánov ako UNHCR navrhovateľovi v súčasnosti\nnie je poskytovaná, sa už neposudzuje, či u nej existujú opodstatnené obavy z prenasledovania z\nvymedzených dôvodov (§ 8 zákona a o azyle, čl. 1A Dohovoru). Takáto osoba síce je registrovaná ako\npalestínsky utečenec, to však neznamená, že je automaticky utečencom v zmysle Dohovoru o právnom\npostavení utečencov.\nČlánok 1D Dohovoru stanovuje len možnosť priznať status utečenca, v texte Dohovoru totiž nie je\nvýslovne ustanovené, že takejto osobe, ktorej bola poskytovaná pomoc od UNRWA, sa má automaticky\nudeliť azyl.\n– Mať právo požívať ipso facto výhody Dohovoru automaticky neznamená udelenie azylu v zmysle\nDohovoru. Každú takúto žiadosť je potrebné skúmať individuálne a to vo svetle výhod čl. 1 A Dohovoru,\nza ktoré sa považuje skutočnosť, že osoba je utečencom v zmysle Dohovoru akonáhle vyhovuje kritériám\nobsiahnutým v definícii. To nastane nevyhnutne skôr, než je formálne rozhodnuté o udelení statusu\nutečenca (udelení azylu). Uznanie statusu utečenca preto osobu utečencom nečiní, ale ju za utečenca\noficiálne prehlasuje. Osoba sa teda nestáva utečencom tým, že by jej bol priznaný status utečenca,\nale status jej bol priznaný, pretože utečencom je. Všeobecné klauzuly definujú kritéria, ktoré je nutné\nsplniť, aby sa osoba stala utečencom. Predstavujú pozitívny základ, z ktorého vychádzajú rozhodnutia\no statuse utečenca. Na otázku, či navrhovateľ spĺňa kritéria utečenca v zmysle jej definície, musí dať\nodpoveď odporca v konaní po dôkladnom zvážení všetkých skutočností, pre ktoré navrhovateľ o azyl\npožiadal a po vykonaní dokazovania obsahom správ o krajine jeho posledného trvalého pobytu.\nOdporca svoj záver o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu vyvodil najmä z toho, že\nnavrhovateľ nebol nútený opustiť zónu pôsobenia UNRWA, pretože túto opustil dobrovoľne.\nOdporca v danom prípade dospel k záveru, že\ndobrovoľne za účelom štúdia.\n\nnavrhovateľ odišiel zo zóny pôsobenia UNRWA\n\nRozhodujúcim pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi, ako\nosoby, ktorá bola pod ochranou UNRWA, preto bolo posúdiť, či odporca vykonal náležité dokazovanie na\nposúdenie požiadaviek, ktoré vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-364/11 El Karem\nEl Kott a i. c/a Bevándorlási és Alampolgársági Hivatal.\nPodľa uvedeného rozsudku samotnú neprítomnosť v tejto zóne alebo dobrovoľné rozhodnutie opustiť ju\nvšak nemožno kvalifikovať ako zánik pomoci. Ak je naopak uvedené rozhodnutie odôvodnené nutnosťou\nnezávislou od vôle dotknutej osoby, takáto situácia môže viesť k záveru, že pomoc, ktorá sa poskytovala\ntejto osobe, zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2004/83. Tento výklad je\nv súlade s cieľom uvedeného článku 12 ods. 1 písm. a), ktorým je najmä zaručiť nepretržitosť ochrany\npalestínskych utečencov prostredníctvom účinnej ochrany alebo pomoci a nielen zaručením existencie\nagentúry alebo orgánu povereného poskytovaním tejto pomoci alebo ochrany, ako to tiež vyplýva z\nvýkladu odseku 20 rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 302 (IV) v spojení\ns odsekom 6 jeho rezolúcie č. 2252 (ES-V).\nNa účely určenia, či pomoc alebo ochrana skutočne zanikli v zmysle uvedeného ustanovenia smernice,\npríslušným vnútroštátnym súdom prináleží, aby overili, či je odchod dotknutej osoby odôvodnený\ndôvodmi vymykajúcimi sa jej kontrole a nezávislými od jej vôle, ktoré ju nútia opustiť túto zónu a tým\nbránia využívaniu pomoci poskytovanej prostredníctvom UNRWA. Pokiaľ ide o preskúmanie okolností\n\nvedúcich k odchodu zo zóny pôsobenia UNRWA v konkrétnom prípade, vnútroštátne orgány musia\nzohľadniť cieľ článku 1 D Ženevského dohovoru, na ktorý odkazuje článok 12 ods. 1 písm. a) smernice\n2004/83, a síce zaručiť nepretržitosť ochrany palestínskych utečencov ako takých, až kým sa ich situácia\ndefinitívne nevyrieši v súlade s príslušnými rezolúciami Valného zhromaždenia Organizácie spojených\nnárodov. Vzhľadom na tento cieľ sa palestínsky utečenec musí považovať za osobu, ktorá je nútená\nopustiť zónu pôsobenia UNRWA, pretože sa osobne nachádza v situácii vážneho nebezpečenstva a\ntáto agentúra nie je schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou,\nktorou je uvedená agentúra poverená. V tomto ohľade je potrebné doplniť, že v prípade, keď sa príslušné\norgány členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl, snažia stanoviť, či dotknutá osoba z\ndôvodov vymykajúcich sa jej kontrole a nezávislých od jej vôle v skutočnosti už nemala možnosť využívať\npomoc, ktorá jej bola poskytovaná pred jej opustením zóny pôsobenia UNRWA, tieto orgány musia\npristúpiť k individuálnemu vyhodnoteniu všetkých relevantných skutočností, v rámci ktorého sa možno\nbude môcť analogicky uplatniť článok 4 ods. 3 smernice 2004/83.\nPodľa odvolacieho súdu sa uvedenou požiadavkou odporca náležte nezaoberal najmä vo svetle tvrdení\nnavrhovateľa, že bol prívržencom hnutia Fatah od svojich 15 rokov, a že bol postrelený pri strete s hnutím\nHamas v roku 2007. Toto tvrdenie navrhovateľa síce odporca nespochybnil, ale neprikladal mu žiadnu\nrelevanciu pri posudzovaní nutnosti jeho úteku zo zóny pôsobenia UNRWA. Dostatočne ani nezohľadnil\nmožnosti jeho odchodu s poukazom na tvrdenie navrhovateľa, že pre vojenskú blokádu Pásma Gazy\nIzraelom bolo opustenie územia Palestíny v čase úteku navrhovateľa možné iba z niekoľkých prísne\nvymedzených dôvodov, a aj to iba v prípade, že hranice budú otvorené, z ktorých v prípade navrhovateľa\nprichádzalo do úvahy iba opustenie Gazy z dôvodu štúdia v zahraničí.\nPokiaľ teda odporca poukazuje na to, že navrhovateľ opustil zónu pôsobenia dobrovoľne a jediným jeho\ndôvodom odchodu bolo štúdium v zahraničí, bude potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní vysporiadal\ns otázkou nutnosti, resp. dobrovoľnosti odchodu navrhovateľa vo svetle jeho tvrdenia, že skutočným\ndôvodom opustenia zóny boli jeho problémy s hnutím Hamas, s ktorým sa dostal do konfliktu a že\nopustenie zóny bolo prakticky možné iba z prísne vymedzených dôvodov, a to len v prípade otvorenia\nhranice a z dôvodu štúdia.\nZa takýchto okolností bez objasnenia a vyhodnotenia uvedených skutočností sa odvolaciemu súdu javí\nako predčasné vyhodnotiť jeho odchod zo zóny za dobrovoľný, resp. nie nútený.\nPodľa názoru vyjadreného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-364/11 El Karem El Kott a i. c/\na Bevándorlási és Alampolgársági Hivatal Hivatal príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu\nzodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl podanej takouto osobou prináleží na základe individuálneho\npreskúmania takejto žiadosti overiť, či uvedená osoba bola nútená opustiť zónu pôsobenia tejto agentúry\nalebo orgánu, čo platí v prípade, že sa nachádzala v situácii vážneho nebezpečenstva a dotknutá\nagentúra alebo orgán nebol schopný zaručiť jej v tejto zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s\núlohou, ktorá uvedenej agentúre alebo orgánu prináleží.\nPodľa odvolacieho súdu odporca sa náležite nezaoberal otázkou nutnosti opustenia zóny pôsobenia\nUNRWA. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu, že pokiaľ ide o navrhovateľove\ndôvody odchodu z krajiny pôvodu, navrhovateľ odišiel z krajiny pôvodu dobrovoľne.\nZ rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-364/11 El Karem El Kott a i. c/a Bevándorlási és\nAlampolgársági Hivatal súčasne vyplýva, že v prípade, že takáto osoba opustila zónu pôsobenia\nUNRWA, nemožno jej priznať postavenie utečenca bez toho, aby preukázala, že má obavy pred\nprenasledovaním.\nŽenevský dohovor definuje pojem „utečenec“ v tom zmysle, že sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá\n„má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov\nalebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo zastávania určitých politických názorov“.\nDefinuje tiež okolnosti, za akých možno určitej osobe priznať postavenie utečenca. V kontexte Európskej\n\núnie sú záväzky vyplývajúce z dohovoru prebraté do smernice 2004/832. Smernica s odkazom na\nŽenevský dohovor stanovuje, že osoby, ktoré v súčasnosti využívajú ochranu alebo pomoc iného orgánu\nalebo agentúry Organizácie Spojených národov než Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených\nnárodov pre utečencov, teda napríklad od UNRWA, sú vylúčené z postavenia utečenca. Ak však takáto\nochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa situácia týchto osôb definitívne\nvyriešila, tieto osoby budú oprávnené ipso facto využívať výhody vyplývajúce z ochrany poskytnutej\ntouto smernicou.\nRozsudok Súdneho dvora tiež poukazuje na to, že jednoduchá absencia alebo dobrovoľný odchod zo\nzóny pôsobenia UNRWA nestačí na to, aby sa zrušilo vylúčenie z možnosti priznať postavenie utečenca.\nSúdny dvor súčasne spresňuje prípady, v ktorých sa možno domnievať, že pomoc zo strany UNWRA\nzanikla takým spôsobom, že palestínski žiadatelia o azyl sa môžu ipso facto dovolávať priznania\npostavenia utečenca na základe dotknutej smernice. Pomoc UNRWA teda zaniká nie len samotným\nzánikom tohto úradu, ale aj v prípade nemožnosti splnenia jeho úlohy. Rovnako môže zánik pomoci\nvyplývať aj z okolností, ktoré dotknutú osobu nezávisle od jej vôle nútia opustiť zónu pôsobenia UNRWA.\nRozsudok zdôrazňuje, že tento výklad je v súlade s cieľom zaručiť nepretržitú ochranu palestínskym\nutečencom prostredníctvom účinnej ochrany alebo pomoci.\nV tomto ohľade sa palestínsky utečenec musí považovať za osobu, ktorá je nútená opustiť zónu\npôsobenia UNRWA, pretože sa osobne nachádza v situácii vážneho nebezpečenstva a táto agentúra\nnie je schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorou je\nuvedená agentúra poverená.\nNakoniec Súdny dvor zdôrazňuje, že možnosť dovolávať sa ipso facto ochrany uvedenej smernice\nvšak nezakladá bezpodmienečné právo na priznanie postavenia utečenca. Hoci teda dotknuté osoby\nnevyhnutne nemusia preukázať, že sa obávajú prenasledovania, aj tak musia predložiť, ako v\nprejednávanej veci, žiadosť o priznanie postavenia utečenca, ktorú musia posúdiť príslušné orgány. V\nrámci tohto posúdenia musia tieto orgány overiť nielen to, že žiadateľ skutočne využíval pomoc UNRWA\na že táto pomoc zanikla, ale aj to, že sa na tohto žiadateľa neuplatňuje nijaká z podmienok vylúčenia\nuvedených v smernici. Tieto ustanovenia vylučujú z postavenia utečenca najmä osoby, ktoré spáchali\ntrestný čin proti mieru, vojnový zločin alebo trestný čin proti ľudskosti, alebo vážny nepolitický trestný čin,\nako aj osoby vinné za spáchanie činov, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených\nnárodov.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že odporca jednoznačne neustálil, či\nnavrhovateľa možno považovať za osobu, ktorá bola nútená opustiť zónu pôsobenia UNRWA, pretože\nby sa nachádzal v situácii vážneho nebezpečenstva a nedostatočne skúmal, či agentúra UNRWA\nje schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky v súlade s úlohou, ktorou bola uvedená\nagentúra poverená, a to aj vo svetle správ o krajine pôvodu, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva odporcovi do pozornosti správy o krajine pôvodu navrhovateľa,\nktoré je potrebné vyhodnotiť najmä z pohľadu kritérií stanovených v rozsudku Európskeho súdu pre\nľudské práva Sufi and Elmi v. The United Kingdom z 28.06.2011, v ktorom súd reagoval aj na možné\nporušenie čl. 3 Európskeho dohovoru v prípade návratu do krajiny pôvodu v súvislosti s humanitárnymi\npodmienkami prevládajúcimi v utečeneckých táboroch. Odporca teda v ďalšom konaní posúdi, či by\nnavrhovateľovi v prípade návratu do zóny pôsobenia UNRWA nehrozilo reálne riziko, že by bol vystavený\nzaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 Dohovoru v súvislosti s humanitárnymi podmienkami prevládajúcimi v\ntejto zóne.\nÚlohou odporcu preto bude opätovne vypočuť navrhovateľa na dôvody, pre ktoré opustil zónu UNRWA.\nVyhodnotí dobrovoľnosť, resp. nútenosť jeho odchodu zo zóny pod ochranou UNRWA, do spisu vyhľadá\nsprávy o krajine pôvodu navrhovateľa na preukázanie schopnosti organizácie UNRWA zaručiť mu v\nuvedenej zóne životné podmienky v súlade s úlohou, ktorou bola uvedená agentúra poverená.\nV prípade, že odporca dospeje k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu, rozhodne\no tom, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany a za tým účelom vyhľadá správy, ktoré\nbudú zamerané na posúdenie bezpečnostných rizík v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.\n\nNajmä sa zameria na to, či navrhovateľ nebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas vnútroštátneho konfliktu medzi hnutím Hamas a Fatah.\nS poukazom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s\n§ 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}