{"guid": "4df4e60e-28f9-4403-8f26-73bcf6a8965a:d1ae4729-e4be-4390-8cd9-cf221d274af7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1", "spisova_znacka": "1Sža/48/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/48/2014 z 13. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. januára 2015, sp. zn. 1Sža/48/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1", "identifikacne_cislo": "7014200823", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1ae4729-e4be-4390-8cd9-cf221d274af7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/48/2014\n7014200823\n13. 01. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200823.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: F. T.\nT., nar. XX.XX.XXXX v A., štátnej príslušnosti Eritrea, naposledy bytom v krajine pôvodu v obci O., bez\nbližšieho označenia ulice alebo čísla domu, okres A., M., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce\"), Slovenská republika (ďalej len „SR\"), právne zastúpený: Mgr.\nJarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia\nČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 8. októbra 2014 č. k. 4Saz 5/2014-35\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. októbra 2014 č. k.\n4Saz 5/2014-35 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014\nv časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle\")\nneudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol\ndoplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť\nako vecne správne. Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok\npre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku\nžiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.03.2014 skutočnosťou „aby dosiahol svoje ciele\", medzi ktoré patrí\nzískať slobodu, príležitosť študovať, prácu a stabilný život, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť\na vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č. 1. 48-63\nadministratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd\npri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď\nnavrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.\n\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa\n§ 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v\ntomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru krajského súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré\nzákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba\nza predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu,\nteda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu.\nTieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli\nsplnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.\nPodľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v\nzmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa\nzjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych\norgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľ\nbol síce niekoľkokrát zadržiavaný a uväznený kvôli pokusom o útek z krajiny, ale tak, ako to vyplýva aj\nz Príručky UNHCR z roku 1992 - Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie\nz roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov (bod 167 a nasl.), za utečencov\nnemožno považovať osoby, ak jediným motívom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe\nbola nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Na druhej strane UNHCR uznáva, že pokiaľ\nby si výkon vojenskej služby vyžiadal účasť vo vojenských operáciách, ktoré sú v rozpore s jeho\nvnútorným politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením alebo svedomím, je možné trest\nalebo jeho hrozbu za dezerciu alebo vyhnutie sa vojenskej službe považovať za prenasledovanie.\nVýnimočnými situáciami pritom musia byť vojenské operácie (činy) podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle,\nktoré sú zavrhnutiahodné z pohľadu medzinárodného spoločenstva pre ich rozpor s morálkou. Trest\nhroziaci žiadateľovi o azyl za dezerciu alebo vyhnutie sa vojenskej službe je možné považovať za\nprenasledovanie, až po splnení týchto ostatných predpokladov definície.\nSkutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu\njavia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako\nneopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie\nazylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa\nnie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Z Dotazníku žiadateľa\no udelenie azylu zo dňa 18.03.2014 totiž vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o udelenie\nazylu z obavy o svoj život tak, ako to uviedol vo Vyhlásení cudzinca č. PPZ-HCP-SE1-12/2014 zo dňa\n11.03.2014 pred pracovníkmi UPZC Sečovce, pretože podľa jeho výpovede skutočné dôvody ozrejmil\naž pri pohovore. Obával sa, že po vrátení do krajiny pôvodu by bol uväznený, po prepustení z ktorého\nby musel pracovať pre armádu a nemohol by viesť život aký chcel a on takto ďalej žiť nechcel.\nV prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o\npostavení utečencov a zo zákona o azyle.\nKrajský súd uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v\nopravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o\nazyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.\nKrajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného\nzistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu zisteného skutkového\nstavu s obsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa podľa krajského súdu neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal,\npričom došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne\nzistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii\n\ndôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13\nods. 1 zákona o azyle.\nOdporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemal krajský súd žiadne\nvýhrady, a preto rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa\n§ 250q ods. 2 O.s.p..\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nNavrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie a to z nasledujúcich dôvodov: súd\nprvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ uviedol, že je mladý muž pochádzajúci z M.. V krajine pôvodu mal nastúpiť na povinnú\nvojenskú službu, z ktorej utiekol avšak potom, čo ho našli bol väznený a následne navrátený do\nvojenského tábora. Obáva sa opätovného väznenia a mučenia, ktoré vo väzniciach prebieha, a bol by\nmu vystavený. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z nasledujúcich dôvodov: dezercia z vojenského\ntábora, osobné skúsenosti s ponižujúcim zaobchádzaním počas jeho uväznenia, obavy pred opätovným\npotrestaním, a to tak z dôvodu dezercie, vyhýbaniu sa vojenskej službe, ako aj jeho postavenia ako\nneúspešného žiadateľa o azyl.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci a nesprávnym skutkovým zisteniam\nPodľa navrhovateľa krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci s\nohľadom na postavenie navrhovateľa ako osoby vyhýbajúcej sa vojenskej službe. Poukázal na to, že\nv M. je povinná vojenská služba. Nenastúpenie alebo dezertovanie z armády je vnímané ako politická\nopozícia voči vláde, a že takéto osoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho\nobvinenia, či súdu. V prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym\ntrestom, preto by im podľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre\nžiadateľov z M., mal byť poskytnutý azyl. Podľa navrhovateľa je v jeho prípade jednoznačne preukázané,\nže sa jedná o prenasledovanie vo forme zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany,\nktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom\ntrestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v\nčase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v§ 13 ods. 2.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku doložil množstvo správ a aj vyššie spomínanú\nPríručku UNHCR, ktoré tieto skutočnosti preukazujú, a to na strane 5-7.\nMá za to, že krajský súd sa vôbec nezaoberal správami citovanými v opravnom prostriedku, ako\ndôkazmi, ktoré mal vykonať (oboznámiť sa s nimi). Situácia v krajine M. presne zodpovedá situácii,\nktorá stavia mužov podliehajúcich povinnej vojenskej službe, v prípade nenastúpenia alebo dezertovania\nz armády do situácie, kedy im hrozia zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia, ktoré sú\ndiskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutie súdnej ochrany, ktoré vedie\nk neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom\nstíhaní podľa § 2 d) bod 1-4 zákona o azyle.\n\nIde o perzekúciu v zmysle zákona o azyle napĺňajúcu všetky jej pojmové znaky: navrhovateľovi skutočne\nhrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba nástupu na vojenskú službu, pričom dostupné správy\npotvrdzujú, že takéto osoby čelia väzneniu v príšerných podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú.\nNevykonaním dôkazu - teda správ citovaných v opravnom prostriedku, ako aj tých, ktoré boli založené\ndo administratívneho spisu odporcu, nezistil súd dostatočne skutkový stav veci. Keby sa prvostupňový\nsúd dôsledne zaoberal dostupnými správami, musel by dôjsť k záveru, že ide o čin, ktorý napĺňa znaky\nprenasledovania.\nRovnako namietal neúplné zistený skutkový stav veci v kontexte nevykonania dôkazu: Príručky\nUNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z M.. Mám za to, že je chybou,\npokiaľ prvostupňový súd nepoužije zásadný dokument, ktorý priamo hovorí o potrebe poskytnutia\nmedzinárodnej ochrany pre osoby vyhýbajúce sa povinnej vojenskej službe.\nPodľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z M. z 20. apríla\n2011 (UN High Commissioner for Refugees, UNHCR Eligibilíty Guidelines for Assessing the International\nProtection Needs of Asylum-Seekers from Eritrea, 20 Apríl 2011):\n„UNHCR sa domnieva, že jedinci s profilmi nižšie uvedenými vyžadujú zvlášť starostlivé posúdenie\nmožných rizík. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a je založený na informáciách dostupných UNHCR v\nčase napísania príručky. Preto by žiadosť nemala byť automaticky považované za neopodstatnenú\njednoducho preto, že nepatrí do žiadneho z profilov.\n(...)\ni) Nároky osôb vyhýbajúcich sa vojenskej službe a prebehlíkov\nOdmietnutie vykonávať vojenskú službu môže byť posudzované eritrejskými orgánmi, ako výraz\npolitickej opozície voči vláde. Po ich zatknutí, sú osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe a dezertéri často\n1 Príručka UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree, UN High\nCommissioner for Refugees (UNHCR), UNHCR Eligibility Guidelines for Assessing the International\nProtection Needs of Asylum-Seekers from Eritrea, 20 Apríl 2011, HCR/EG/ERT/11/01, dostupné na:\n<http://www.refworld.org/docid/4dafe0ec2.html>\núdajne mučení. Osoby, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe alebo dezertovali možno považovať za\nnelojálnych a zradcov voči vláde, a preto môžu byť potrestaný za ich vnímanú zradu. Po zatknutí, mnoho\nzadržaných údajne \"zmizne\".... Jedinci vo veku odvodu, ktorí odišli z Eritrey nelegálne, môžu byť vnímaní\nako vyhýbajúci sa vojenskej službe, bez ohľadu na to, či dokončili aktívnu vojenskú službu alebo boli\ndemobilizovaní.\"\nZáver krajského súdu, ako i odporcu, že sa v prípade navrhovateľa nejedná o politické dôvody, sú preto\npodľa navrhovateľa v rozpore s uvedenými závermi UNHCR, ale i inými správami, ktoré mal odporca (i\nsúd) k dispozícii. K rovnakému záveru sa prikláňa aj Príručka k posudzovaniu žiadostí o azyl podaných\nžiadateľmi z Eritrey vo Veľkej Británii z augusta 2012 (UKBA - UK Border Agency: Country Specific\nAsylum Policy OGNs: OPERATIONAL GUIDANCE NOTE ERITREA) výslovne konštatuje nasledovné:\n\"Dezercia z armády, alebo dokonca vyjadrenie nesúhlasu s časovo neobmedzenou vojenskou službou\nje vládou vnímané ako politická záležitosť. Preto väčšina väzňov zadržaných z politických dôvodov je\nväznená bez riadneho obvinenia či súdu za odmietnutie vojenskej služby alebo za priestupky trestné\npodľa vojenského práva. Najnovšia správa amerického ministerstva zahraničných vecí konštatuje:\nBezpečnostné sily mučili a fyzicky napádali dezertérov z armády a osoby, ktoré sa snažili vyhnúť\nvojenskej službe. Osoby zadržané pre vyhýbanie sa vojenskej službe vo viacerých prípadoch zomreli\n\nv dôsledku drsného zaobchádzania a mladí muži a ženy boli údajne surovo zbití a následne usmrtení\npočas razií vojenskej služby. Rozšírené týranie a preťažovanie brancov malo v niektorých prípadoch za\nnásledok úmrtie či samovraždy príslušníkov vojenskej služby. Vláda pokračuje v hromadných popravách\na popravách jednotlivcov v blízkosti ťažobných táborov a hraničných regiónov pre údajné pokusy o útek\nz vojenskej služby, ktoré sú spojené s ťažobnými prácami, alebo kvôli pokusom opustiť krajinu bez víz.\nAmnesty Inernational podobne informoval, že trest za dezerciu a vyhýbanie sa vojenskej službe zahŕňa\nmučenie a väznenie bez akéhokoľvek súdu.\nZáver: Vláda vníma ako politických oponentov osoby, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, alebo\ndezertujú z armády a zaobchádza s nimi spôsobom, ktorý je definovaný ako prenasledovanie podľa\nnoriem Konvencie o utečencoch. Za opodstatnených aplikantov sú považovaní tí, ktorí môžu dokázať,\nže:\nsú vo veku pre povinnú vojenskú službu, alebo sa k nemu blížia\nnie sú zdravotne nespôsobilí,\nopustili krajinu nelegálne pred začatím/ukončením povinnej vojenskej služby (tak ako je definované v\nčlánku 8 Vyhlásenia z roku 1995), alebo odišli nelegálne po tom ako boli prepustení z vojenskej služby\n(pretože autority ich stále považujú za príslušníkov štátnej služby, ktorých môžu znova povolať do služby)\nTieto osoby tak budú kvalifikované pre udelenie azylu, pokiaľ nespadajú pod výnimky z Konvencie z\nroku 1951, článok 1F alebo ak neexistujú určité individuálne okolnosti, ktoré by to znemožňovali. Rodinní\npríslušníci tých ktorí sa vyhýbajú povinnej vojenskej službe, alebo z nej dezertovali, môžu byť predmetom\nzlého zaobchádzania alebo prenasledovania.\"\nVýznam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v rámci konania pri\nposudzovaní žiadosti o azyl posudzovať a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv\nz prenasledovania (al. reálnosti ohrozenia vážnym bezprávím) je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods.\n2 kvalifikačnej smernice, ktorá konštatuje, že pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu\nz prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti\nprenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty\nzohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\na osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa\nzískali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie\nSpojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl. K zohľadneniu týchto\nspráv ho preto zaväzuje priamo kvalifikačná smernica. Pokiaľ odporca nezohľadňoval závery uvedené\nv uvedenej príručke, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo následne viedlo k nesprávnym\nskutkovým i právnym záverom.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nKrajský súd, rovnako ako odporca pred ním, podľa navrhovateľa nesprávne konštatuje, že navrhovateľ\nnespĺňa podmienky na udelenie azylu. K jednotlivým pojmovým znakom azylu uviedol:\nK forme prenasledovania:\nNavrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcom v použití fyzického\nalebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej\nochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, v trestnom stíhaní alebo\ntreste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal\ntrestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa, a to jednak tie, ktoré sú založené v spise, ako aj tie, ktoré sme doložili v opravnom\nprostriedku.\n\nK pôvodcovi prenasledovania:\n- štát\nprenasledovanie zo strany neštátnych aktérov rovnako však nemožno vylúčiť.\nK dôvodu prenasledovania:\nDôvodmi, prečo navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie, je\npredovšetkým nenastúpenie na povinnú vojenskú službu a vyhýbanie sa výkonu vojenskej službe, čo\nje v zmysle Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree\npovažované za výraz politickej opozície voči vláde. Tieto osoby sú považované za nelojálnych a zradcov\nvoči vláde a spadajú pod jeden z rizikových profilov podľa UNHCR z dôvodu im prisudzovaného\npolitického presvedčenia. Takéto osoby možno rovnako zaradiť aj do osobitnej sociálnej skupiny.\nObjektívnosť obáv:\nOkrem subjektívneho prvku, a teda strachu navrhovateľa, je potrebné pre zváženie udelenia azylu,\npreskúmavať aj objektívnu stránku jeho obáv. Objektívnosť obáv je však v prípade navrhovateľa\npreukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, a to tými, ktoré sú zaradené\nv spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami pojednávajúcimi o situácii tých osôb, ktoré\nnenastúpili na vojenskú službu, či z Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany\npre žiadateľov z Eritree. Dostupné správy preukazujú, že: je pravdou, že v Eritree je povinná vojenská\nslužba a navrhovateľ spadá medzi osoby, ktoré sú povinné nastúpiť povinnú vojenskú službu je pravdou,\nže UNHCR považuje osoby rovnakého profilu, ako je navrhovateľ, za osoby spĺňajúce podmienku\nprenasledovania a odporúča takýmto osobám udeliť azyl, je pravdou, že dezercia/nenastúpenie na\nvojenskú službu, ako aj požiadanie o azyl sú vnímané ako prejav politickej opozície voči vláde Eritrei,je\npravdou, že v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym trestom\nvo forme mučenia a iného neľudského zaobchádzania.\nTieto skutkové závery, ktoré sú podložené konkrétnymi, v spise založenými správami a správami\ncitovanými v opravnom prostriedku, podľa navrhovateľa preukazujú, akým spôsobom mal navrhovateľ\na neskôr aj krajský súd posudzovať žiadosť navrhovateľa. Pokiaľ tak neurobil, musel dospieť k\nnesprávnemu právnemu názoru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu.\nPodľa navrhovateľa záver krajského súdu, podľa ktorého „ k naplneniu a preukázaniu konania,\nktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d) bod 1) okrem všeobecných\npredpokladov(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči\nkonkrétnej osobe-navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby\nnebol naplnený\", nie je správny.\nNavrhovateľ poukázal na ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle podľa ktorého prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\n\nPodľa navrhovateľa v danom prípade ide presne o jeho prípad. Záver krajského súdu, že v danom\nprípade nejde o prenasledovanie je podľa navrhovateľa absolútne nesprávny.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd uviedol: „že v danom prípade sa zjavne jedná\no žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov.\"\nNavrhovateľ zdôraznil, že bol väznený za nenastúpenie na povinnú vojenskú službu. Zároveň poukázal\nna veľmi zlú situáciu vo väzniciach, kde sú väzni mučení a niektorí zmiznú. V tejto súvislosti odkázal na\nPríručku UNHCR, ktorá výslovne konštatuje, že rizikové profily žiadateľov (o. i.) sú:\ndezertéri; tí, ktorí sa vyhýbajú nástupu do armády; rodinní príslušníci takýchto osôb, príslušníci\nopozičných skupín, žurnalisti, príslušníci náboženských menšín.\nPrvostupňový súd tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval nenaplnenie\npodmienok na udelenie azylu.\nNa základe uvedeného navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o\nnávrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými predpismi a pri svojom konaní sa dopustil\npochybení uvedených vyššie.\nS ohľadom na vyššie uvedené, preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť. Poukázal\nna to, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp.\nmal obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Dôvody, ktoré uviedol takýmito\nnie sú. Azyl môže byť udelený výlučne po splnení všetkých predpokladov uvedených v § 8 zákona o\nazyle. Žiadateľ musí preukázať odôvodnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto\nustanovení. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom pomerne úzko vymedzené a nepokrývajú celú\nškálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom\nkontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie\nzo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti. Odporca má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa\n§ 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol,\npričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby\nsi sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenia azylu žiadateľom neuplatnené a následne\nsi k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Odporca uviedol, že preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu dôvodov uvádzaných v opravnom prostriedku a dospel k názoru, že správny\norgán rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci, pretože navrhovateľovi sa nepodarilo\npreukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. V\nodôvodnení rozhodnutia zároveň zistený stav veci komplexne opísal, uviedol z akých podkladov pri\nrozhodnutí vychádzal, a prečo navrhovateľovi azyl neudelil, a prečo mu poskytol doplnkovú ochranu.\nZákon o azyle, podobne ako Ženevský dohovor z r. 1951 opravnom postavení utečencov, ktoré ako\njediné stanovujú podmienky udelenia azylu, neustanovujú, že iba samotné odmietnutie, resp. dezercia\nz vojenskej služby by malo byť dôvodom na jeho udelenie. Ak by navrhovateľovi z dôvodu jeho\ndezercie z armády aj hrozilo uloženie neprimeraného či ponižujúceho trestu, takáto skutočnosť vykazuje\nznaky vážneho bezprávia, čo odporca správne vyhodnotil a z tohto dôvodu mu poskytol medzinárodnú\nochranu vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany. Správny orgán skutkový stav veci zistil dostatočným\na zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie zákonným spôsobom aj odôvodnil. Vzhľadom na uvedené\n\nje odporca toho názoru, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, ani právna zástupkyňa v opravnom prostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti,\nktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, a má za to, že správny orgán objektívne\na individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že navrhovateľ\nuvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 9, 10 zákona o azyle, a preto považuje napadnuté\nrozhodnutie v časti o neudelení azylu za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom\nz r. 1951 o právnom postavení utečencov.\nZ vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR potvrdil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014 navrhovateľovi neudelil azyl a\nsúčasne podľa § 13a a § 20 ods.4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľovi poskytol doplnkovú\nochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie SR, požiadal dňa 11.03.2014\npred príslušníkmi ÚPZC Sečovce o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR, z dôvodu obavy o svoj život. Navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že: z krajiny pôvodu\nvycestoval v decembri 2009 do Sudánu, kde prvých 5 mesiacov býval v meste Kasala, odkiaľ neskôr\nodišiel do hlavného mesta Chartum. Pred vycestovaním do Egypta v októbri 2012 študoval a príležitostne\npracoval. Po vybavení víz, letecky pricestoval do Kyjeva, odkiaľ odišiel do Charkova, kde príležitostne\npracoval na stavbách. V meste Cop bol jeden týždeň väznený, po zadržaní pri pokuse o nelegálne\nprekročenie štátnej hranice medzi Ukrajinou a SR. Po prepustení žil u svojho krajana do februára\n2014, kedy sa znova nakontaktoval na prevádzača. S ďalšími šiestimi osobami ich zadržala slovenská\npolícia. Podaním žiadosti o azyl sa snaží o dosiahnutie svojich cieľov, medzi ktoré patria slobodný\nživot, štúdium, práca a stabilný život. V krajine pôvodu vládne diktatúra, nakoľko človek sa aj napriek\nukončenému vysokoškolskému štúdiu musí zamestnať tam, kde mu vláda určí. On osobne nikdy\nnepracoval, nakoľko podmienkou ukončenia stredoškolského štúdia bolo absolvovanie vojenského\nvýcviku, ktorý neabsolvoval, pretože utiekol z vojenského objektu do Sudánu, odkiaľ ho vrátili naspäť do\nEritrey, kde ho uväznili na 2 až 3 mesiace. V novembri 2007 začal slúžiť pre armádu v meste Wia. V júli\n2008 dostal mesačnú dovolenku, po ktorej sa ale nevrátil naspäť. Ukrýval sa 4 mesiace, až do pokusu\no nelegálne vycestovanie do Sudánu, keď ho zadržali a uväznili na 9 mesiacov. Po ukončení trestu ho\nposlali naspäť do vojenského zariadenia v meste Wia a neskôr v meste Mietir, odkiaľ asi po mesiaci\nutiekol do Sudánu. V Sudáne si urobil maturitu a príležitostne aj pracoval.V prípade návratu do krajiny\npôvodu sa obáva možného väzenia a následnej niekoľkoročnej služby v armáde.\nOdporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom\nboli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná\nv súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec\" zo\ndňa 04.03.1996.\nOdporca za účelom posúdenia tvrdení žiadateľa o všeobecnej nepriaznivej situácii v Eritrey, zadovážil\naktuálne informácie o všeobecnej situácii v tejto krajine, pričom z analýz Odboru dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce migračného úradu zistil, že:\nVládu Eritrey, tvorenú jedinou politickou stranou, ktorou je Ľudový front pre demokraciu a spravodlivosť,\nje možné považovať za autoritársky režim pod kontrolou prezidenta Isaisa Afewerka.\nVojenská služba sa vzťahuje na mužov vo veku 18 - 54 rokov a tiež na ženy, pričom vojenská služba\nnie je pevne vymedzená a zvyčajne trvá 10 rokov a niekedy aj dlhšie.\nTisíce Eritrejčanov, väčšinou mladej generácie utiekli z krajiny v dôsledku krutých podmienok vo\nvojenskej službe. Politika „zastreliť pri úteku\" zostala platná pre tých, ktorý sa pokúsili prejsť do Etiópie.\n\nNásilne vrátení žiadatelia o azyl boli za kritiku vlády a aj na účely výsluchu mučení.\nOdporca dodal, že zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny\ninštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom\nvymedzené podmienky. Ohrozenie slobody alebo života z dôvodov, uvedených v Ženevskom dohovore\nz roku 1951, predstavuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru,\nvykonávanú prostredníctvom štátnych orgánov alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, príp. ak je\ntáto úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť ochranu perzekvovaným. Potom\npristúpil k citovaniu jednotlivých ustanovení zákona o azyle.\nZ informácií o krajine pôvodu odporca vyvodil, že v Eritrey vládne autoritársky režim, ktorý potláča\nvšetky základné demokratické hodnoty. Týmto režimom sú dotknutí všetci obyvatelia krajiny, bez rozdielu\npohlavia, veku, náboženského alebo politického presvedčenia. Podľa odporcu navrhovateľ Eritreu\nopustil s cieľom vyhnúť sa dlhodobej a náročnej vojenskej službe, za ktorý bol následne podľa platných\nzákonov potrestaný odňatím slobody. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol vládnym režimom priamo\ndotknutý tak, že by bol nútený krajinu pôvodu opustiť.\nOdporca nepovažoval navrhovateľa za utečenca z dôvodu, že navrhovateľ počas konania ničím\nnepreukázal, že by bol za dezerciu potrestaný z dôvodov, uvedených v Ženevskej konvencii z roku 1951.\nPomocou voľného prekladu UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Ženevskej\nkonvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov\", odporca poukázal na to, že\nzbeh alebo osoba, vyhýbajúca sa vojenskej službe, môže byť považovaná za utečenca, ak vie preukázať,\nže by bola neúmerne kruto potrestaná za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných,\nsociálnych alebo politických dôvodov.\nOdporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že v prípade nedobrovoľného návratu\nnavrhovateľa do krajiny pôvodu by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia,\nposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdporca ďalej uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom splnomocnenej právnej zástupkyni navrhovateľa,\nktorá uviedla, že vzhľadom na výpoveď navrhovateľa by mu mala byť poskytnutá určitá forma\nmedzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. januára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľom. Navrhovateľ napadol tú časť rozhodnutia, ktorá sa týkala neudelenia azylu, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nrozhodnutie odporcu v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľov v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\n\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Podľa navrhovateľa krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne\nzistil skutkový stav veci s ohľadom na jeho postavenie ako osoby vyhýbajúcej sa vojenskej službe.\nPoukázal nie len na situáciu v krajine jeho pôvodu, kde je vojenská služba povinná, ale aj na skutočnosť,\nže nenastúpenie alebo dezertovanie z armády je vnímané ako politická opozícia voči vláde, a že takéto\nosoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho obvinenia, či súdu.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto\nosoby môžu čeliť nehumánnym trestom, preto by im podľa Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby\nmedzinárodnej ochrany pre žiadateľov z Eritree1, mal byť poskytnutý azyl.\nPodľa navrhovateľa je v jeho prípade jednoznačne preukázané, že sa jedná o prenasledovanie vo\nforme zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo\nsú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému\nalebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\ntrestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v§ 13 ods. 2.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku doložil množstvo správ a aj vyššie spomínanú\nPríručku UNHCR, ktoré tieto skutočnosti preukazujú.\nTieto námietky navrhovateľa zostali zo strany krajského súdu bez povšimnutia, krajský súd sa totiž vôbec\nnezaoberal správami citovanými v opravnom prostriedku, ako dôkazmi, ktoré mal vykonať.\nUvedená námietka navrhovateľa bola dôvodná.\nPodľa názoru najvyššieho súdu však nebolo účelné z uvedeného dôvodu rozsudok krajského súdu zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné rozsudok krajského\nsúdu zmeniť a rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O udelení\nresp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náležité dokazovanie\nzamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl. Nevykonaním dôkazov, ktoré boli\nzaložené do administratívneho spisu odporcu totiž odporca nezistil dostatočne skutkový stav veci.\nPreto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie\nlen z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o navrhovateľovej žiadosti\no azyl, ale aj z hľadiska správ o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľ predložil ako dôkazy v súdnom\nkonaní. Úlohou odporcu bude posúdiť, či situácia v krajine Eritrea zodpovedá situácii, ktorá stavia\nnavrhovateľa podliehajúceho povinnej vojenskej službe v prípade nenastúpenia alebo dezertovania\nz armády do situácie, kedy mu hrozia zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia, ktoré sú\ndiskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutie súdnej ochrany, ktoré vedie\nk neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom\nstíhaní a teda úlohou odporcu bude posúdiť tieto okolnosti z pohľadu ustanovenia § 2 d) bod 1-4 zákona\no azyle.\nNajmä či sa jedná o perzekúciu v zmysle zákona o azyle napĺňajúcu pojmové znaky prenasledovania\ndefinovaného v ustanovení § 2 d) bod 1 - 4 zákona o azyle.\nNavrhovateľ totiž tvrdí, že mu hrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba nástupu na vojenskú\nslužbu, pričom poukazuje na dostupné správy o krajine pôvodu, ktoré preukazujú, že takéto osoby čelia\nväzneniu v zlých podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú.\n\nK veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 10/2013 zo dňa\n9.4.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval\ninými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nPokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nTýmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci navrhovateľovu výpoveď nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o možnom postihu - trestnému stíhaniu za vyhýbanie sa nástupu\nna vojenskú službu a zlým podmienkam vo väzeniach sa nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či\nnavrhovateľom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\nOdporca tak musí dať odpoveď na legitímnu otázku, či vyhýbanie sa vojenskej služby v krajine pôvodu\nnavrhovateľa môže byť vnímané ako politická opozícia voči vláde, a či v krajine pôvodu hrozí, že\ntakéto osoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené bez riadneho obvinenia, či súdu ako tvrdí\nnavrhovateľ.\nZásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom\norgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl , alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať\nza situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008 , č . j . 2 AZS\n100/2007 - 64 , a z 27. 3. 2008 , č . j . 4 AZS 103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014)), že ide o prospektívne rozhodovania (t.j. posudzuje sa opodstatnenie\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky .\nTýmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu . Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom , že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\n\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií , a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j . Vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo .\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo\" v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu (\" benefit of doubt \"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že\nk porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl . \"\nOdporca preto ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od\nsamého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa aj v\nkontexte odporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany\npre žiadateľov z Eritree, podľa ktorého vyhýbanie sa vojenskej službe sa považuje za výraz politickej\nopozície voči vláde.\nOdporca teda opätovne posúdi, či navrhovateľ spadá do skupiny osôb, ktoré sú považované za\nnelojálnych a zradcov voči vláde a teda či spadá pod jeden z rizikových profilov podľa UNHCR z dôvodu\nim prisudzovaného politického presvedčenia.\nÚlohou odporcu bude posúdiť, či navrhovateľa možno zaradiť do osobitnej sociálnej skupiny. V ďalšom\nkonaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/neudelení azylu,\npo doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151\nods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi\nktorý mal úspech vo veci ich náhradu trov nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania\nneuplatnil.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/5/2014", "guid": "970170e1-dc25-46ac-92f7-49b2d284c8b4:50a03643-f519-4d94-bf8c-403f1727573f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}