{"guid": "a2175ede-3f63-4406-bbf6-5315860e522b:18815b7f-3856-40db-b608-3226ca576963", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1", "spisova_znacka": "10Sža/9/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/9/2015 z 15. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. 10Sža/9/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1", "identifikacne_cislo": "7014200624", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/562/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 562/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/562/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/562-2006/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/562#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18815b7f-3856-40db-b608-3226ca576963", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/9/2015\n7014200624\n15. 04. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200624.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nU. L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., toho času Pobytový tábor v Rohovciach, zastúpeného\nJUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou, so sídlom Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti\nžalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, Sobrance, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. p.: PPZ-HCP-SO3-94-001/2014 zo dňa 20.03.2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/63/2014-37 zo dňa 15. októbra 2014 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/63/2014-37 zo dňa\n15. októbra 2014 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-SO3-94-001/2014 zo dňa 20.03.2014, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCPSOl 1-17-002/2014 zo dňa 07.02.2014 o odopretí vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky\npodľa čl.13 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorý sa ustanovuje\nkódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len Kódex schengenských\nhraníc) z dôvodu, že žalobca nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v predmetnom konaní po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu dospel k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná.\nNa pojednávaní pred krajským súdom dňa 15.10.2014 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobných\nnámietkach. Uviedla, že navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľností jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nPoukázala na to, že žalobca sa na územie Slovenskej republiky pricestoval s cieľom požiadať tu o\nazyl. Ďalej uviedla, že v konaní došlo k porušeniu jeho procesných práv pokiaľ ide o právo, aby mu bol\npridelený tlmočník, čo vyplýva z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom toto ustanovenie\nsa vzťahuje na všetky orgány verejnej moci a na všetky typy v konaní. Uviedla, že žalobca požiadal o túto\n\nformu medzinárodnej ochrany, pričom nebolo v tomto smere zo strany správneho orgánu prvého stupňa\nna jeho žiadosť reagované. Poukázala na judikát Najvyššieho súdu SR uvedený aj v podaní žaloby,\npokiaľ ide o procesné práva cudzinca vo vzťahu k tlmočeniu. V prípade, ak by bola akceptovaná žiadosť\nžalobcu o poskytnutie azylu, o jeho žiadosti by rozhodoval migračný úrad. Podľa názoru žalobcu došlo k\nporušeniu jeho procesných práv, a to pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ako aj porušenie článku\n3 Európskeho dohovoru. Poukázala na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyporiadal\ns námietkou týkajúcou sa nároku žalobcu na tlmočníka, a preto jeho rozhodnutie vo vzťahu k tejto\nodvolacej námietke je potrebné považovať za nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec žalovanému\nna ďalšie konanie.\nPoverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní krajského súdu uviedla, že zástupkyňa žalobcu\nnemá dostatočné informácie o následnom azylovom konaní jej klienta. Uviedla, že žalobca dňa\n24.04.2014 na hraničnom priechode v Ubli požiadal o udelenie azylu, pričom Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky mu azyl neudelilo a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Ďalej uviedla,\nže dňa 09.09.2014 žalobca opustil Pobytový tábor v Rohovciach a dňom 16.09.2014 bol vyradený z\nevidencie žiadateľov o poskytnutie azylu.\nPodľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán je\npovinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nmohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípade navrhnúť jeho doplnenie.\nŽalobca v podanej žalobe uviedol, že podľa jeho názoru je nesporné, že keďže zákon o pobyte cudzincov\nneupravuje postup pri odopretí vstupu, že platí zásada prednosti Kódexu schengenských hraníc.\nNamietal však, že Kódex neupravuje procesné oprávnenie cudzincov v súvislosti s odopretím vstupu,\na preto platí, že pokiaľ ide o ich dodržanie, mal správny orgán postupovať v súlade s vnútroštátnou\nprávnou úpravou a aplikovať aj vnútroštátne normy, teda napríklad aj zákon č. 71/1967 Zb..\nK uvedenej žalobnej námietke krajský súd uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného o výlučnej aplikácií Kódexu, pretože z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že žalovaný orgán Kódex výlučne uplatňoval len v súvislosti s mechanizmom\nodopretia vstupu a jeho postupom, pričom tak ako správne uviedol žalobca, na ostatné procesné\noprávnenie cudzincov v súvislosti s odopretím vstupu, je možné, pokiaľ to nie je zákonom vylúčené,\naplikovať aj inú vnútroštátnu úpravu. O uvedenom svedči aj skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa\npoučoval žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nK námietku žalobcu, že požiadal o azyl, a že mu nebol ustanovený tlmočník, a teda dokladom, ktoré mu\nboli predložené nerozumel a odmietol ich podpísať, žalovaný poukázal na Ústavu Slovenskej republiky a\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/9/2014, v zmysle ktorého sa Najvyšší súd SR zaoberal\nabsenciou tlmočníka, ako aj právneho zástupcu, v priebehu rozhodnutia o zaistení cudzinca.\nK uvedenej žalobnej námietke krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS\n157/2011-17, podľa ktorého: Podstatou a zmyslom čl. 47 ods. 4 Ústavy SR je zabezpečiť každému\núčastníkovi konania pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci tlmočenie do\njazyka, v ktorom sa vedie konanie z akéhokoľvek iného jazyka. Oprávnená osoba tak môže v konaní pred\nsúdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej správy komunikovať v ktoromkoľvek jazyku, ktorý\nje rozdielny od jazyka, v ktorom sa konanie vedie. V zmysle tohto článku Ústavy SR sa každému (teda\naj cudzincovi), kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, zaručuje právo na tlmočníka.\nPrávo na poskytnutie tlmočníka je však podmienené vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk,\nv ktorom sa konanie vedie (m. m. I. ÚS 38/96, III. ÚS 39/01).\nZ príslušných ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. vyplýva, že možnosť zvoliť si alebo povinnosť\nustanoviť tlmočníka, je možné v prípade žiadosti o udelenie prechodného pobytu, žiadosti o udelenie\ntrvalého pobytu a pri pretlmočení obsahu a dôvodov rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Naproti\ntomu zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 18 ods.\n1 a 2 špecifikuje, že ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle\nprizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.\nÚčastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.\n\nŽalobca v podanej žalobe nepopiera, že ovláda anglický jazyk a rovnako z úradných záznamov\npolicajtov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, ktorí vykonávali hraničnú kontrolu vyplýva,\nže konania sa zúčastnil príslušník Policajného zboru práp. Bc. F. F. za účelom tlmočenia jednotlivých\núkonov pri odopretí vstupu, ktorý žalobcovi vysvetlil jednotlivé úkony a ich význam a taktiež ďalší postup,\nktorý sa bude vykonávať za účelom odopretia vstupu. Rovnako aj rozhodnutie o odopretí vstupu bolo\nžalobcovi predložené aj v anglickom jazyku, takže žalobca bol informovaný o skutočnostiach týkajúcich\nsa odopretia vstupu v jazyku, ktorému rozumie.\nTvrdenie žalobcu o tom, že žiadal o azyl, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom k\ntomu krajský súd uviedol, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, žalobca sa\npred vydaním rozhodnutia o odopretí vstupu, k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia mohol vyjadriť,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konkrétnom prípade mohol teda žalobca na predloženom tlačive o\nodopretí vstupu na hranici, ktorý odmietol podpísať, konkrétne uviesť, že žiada o azyl, čo však žalobca\nneučinil. Z oznámenia žalovaného zo dňa 26.06.2014 vyplýva, že žalobca tak urobil až 24.04.2014, kedy\npricestoval na hraničný priechod v Ubli, kde požiadal o udelenie azylu a momentálne sa nachádza v\nPobytovom tábore v Rohovciach.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe namietal, že pokiaľ mu správny orgán\nprvého stupňa svojim konaním umožnil vstup na územie Slovenskej republiky, nemal už teda zákonnú\nmožnosť na vydanie rozhodnutia o odopretí vstupu. K uvedenej žalobnej námietke krajský súd uviedol,\nže v napadnutom rozhodnutí bola žalobcovi dostatočne vysvetlená situácia s hraničnými priechodmi.\nŽalobca sa v čase od 04.50 hod. do 14.00 hod. nachádzal vo vestibule budovy Oddelenia hraničnej\nkontroly Policajného zboru v Čiernej nad Tisou z dôvodu, že najbližší vlak smerom na Ukrajinu bol\nvypravený z hraničného priechodu Čierna nad Tisou - Čop až o 14.41 hod. a hraničný priechod Čierna\nnad Tisou - Čop nie je vybavený tranzitnou miestnosťou, kde by žalobca mohol počas konania odopretia\nvstupu zotrvať do odchodu najbližšieho spoja na Ukrajinu. Ďalším dôvodom bola aj tá skutočnosť, že\nvšetky potrebné úkony k odopretiu vstupu bolo možné vykonať len v priestoroch budovy OHK PZ Čierna\nnad Tisou, ktorá je špecifická tým, že sa nachádza mimo hraničný priechod v meste Čierna nad Tisou,\nvzdialená cca 3 km od hraničného priechodu. Keďže žalobca počas celej doby zotrvania na OHK PZ\nČierna nad Tisou bol v štádiu konania o odopretí vstupu a nebol mu na hraničnom priechode povolený\nvstup na územie SR, preto aj túto žalobnú námietku považuje súd za neopodstatnenú.\nPokiaľ žalobca v podanej žalobe poukázal na Správu Vysokého komisára OSN, k tomu krajský súd\nuviedol, že táto správa pojednáva o dodržiavaní práv osôb podliehajúcich azylovému režimu, teda osôb,\nktoré požiadajú o azyl na území Ukrajiny. Žalobca, ako to vyplýva z jeho odvolania proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa, sa pred svojím neoprávneným vstupom na územie Slovenskej\nrepubliky zdržiaval na území Ukrajiny, kde však o azyl nepožiadal.\nKrajský súd uviedol, že skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca (riziká hroziace žalobcovi na Ukrajine),\nby mohli byť predmetom skúmania v konaní o udelenie azylu, nakoľko v zmysle § 8 zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak žiadateľovi, ktorý\nmá v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nje v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPre konanie o odopretí vstupu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. platí, že vstup nemožno\nodoprieť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt v Slovenskej republike, ktorý\npočas hraničnej kontroly podal žiadosť o udelenie azylu, ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej\nrepubliky, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktorý požiadal\no poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ktorému bolo poskytnuté dočasné\nútočisko na území Slovenskej republiky alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa\nosobitného predpisu.\nKeďže podmienky uvedené v § 12 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., pre ktoré nemožno odoprieť vstup\npríslušníkovi tretej krajiny, žalobca nenapĺňal a nakoľko nespĺňal základné podmienky pre vstup štátnych\npríslušníkov tretej krajiny, ktoré sú upravené v čl. 5 ods. 1 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n\n(ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez\nhranice (Kódex schengenských hraníc), je irelevantná aj žalobná námietka týkajúca sa porušenia čl. 3\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonnými\nustanoveniami, ktoré krajský súd v dôvodoch rozhodnutia citoval, žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP\nzamietol.\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozsudok\npovažuje za nesprávny a nezákonný z dôvodov ustanovených v § 205 ods. 2 písm. b) d), a f) OSP, teda z\ndôvodov, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca uviedol, že dňa 07.02.2014 vstúpil na územie Slovenskej republiky cez železničný hraničný\npriechod Čierna nad Tisou. Vo vlaku bol podrobený hraničnej kontrole, počas ktorej požiadal príslušníkov\nPolicajného zboru o azyl. Svoju žiadosť ako aj dôvody žiadosti uvádzal v angličtine, keďže slovenský\njazyk neovládal. V sprievode príslušníkov Policajného zboru musel vystúpiť z vlaku a bol prevezený\nna prvostupňový správny orgán. Príslušníci Policajného zboru do konania so žalobcom neustanovili\nžiadneho tlmočníka, ktorý by zabezpečil tlmočenie medzi nimi a žalobcom. Na prvostupňovom správnom\norgáne mu boli predložené na podpis dokumenty, ale z dôvodu, že im neporozumel ich odmietol\npodpísať. Prvostupňový správny orgán odoprel žalobcovi dňa 07.02.2014 vstup na územie Slovenskej\nrepubliky a previezol ho na vlak smerujúci naspäť na územie Ukrajiny. Na prvostupňovom správne\norgáne mal k dispozícii letáčik mimovládnej organizácie Ligy za ľudské práva. Po návrate na Ukrajinu\nihneď na druhý deň kontaktoval emailom Ligu za ľudské práva a žiadal ju o pomoc. Ligu za ľudské\npráva informoval o tom, že na prvostupňovom správnom orgáne nebol vypočutý, príslušníci Policajného\nzboru nehovorili po anglicky, a že ho nechali čakať na lavici na policajnom útvare predtým ako bol\nvrátený na Ukrajinu. Keďže žalobca nesúhlasil s postupom prvostupňového správneho orgánu, podal\nproti odopretiu vstupu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že dňa 20.03.2014 potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Dňa 24.04.2014 sa žalobca opätovne\npokúsil vstúpiť na územie Slovenskej republiky a žiadať o azyl, čo sa mu v konečnom dôsledku nakoniec\naj podarilo a v jeho veci prebehlo azylové konanie, ktoré je už ukončené.\nPorušenie práva na tlmočníka\nŽalobca poukázal na to, že v žalobe, namietal, že prvostupňový správny orgán nezabezpečil na\npolicajnom útvare prítomnosť riadneho tlmočníka a konal so žalobcom aj napriek tomu, že neovládal\njazyk, v ktorom sa viedlo konanie.\nPorušenie procesného práva žalobcu (právo na tlmočníka) malo za následok skutočnosť, že žalobca\nneporozumel obsahu dokumentov, preto ich odmietol podpísať.\nPrvostupňový správny orgán ako aj žalovaný orgán mali povinnosť rešpektovať ústavne právo žalobcu\nna tlmočníka, keď v konaní zistili, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa viedlo konanie. V\nprospech žalobcu je možné analogicky aplikovať aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.10Sža/9/2014 vo veci zaistenia cudzinca, podľa ktorého účastník konania musí mať „možnosť\ntlmočenia a právnej služby v čase, keď to považuje za nevyhnutné na ochranu a realizáciu svojich\npráv a slobôd“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vtom istom rozsudku uviedol, že „vzhľadom na to,\nže navrhovateľ v - pre neho - kritickom čase nemal k dispozícii ani právneho zástupcu, ani tlmočníka,\nnemohol bez pochybností, či si týmto postupom nepriťaží (riadne vyplniť dotazník) a teda nebolo\nmožné v ďalšom konaní pričítať v jeho neprospech, že s orgánmi hraničnej a cudzineckej polície\nnespolupracoval,...“\n\nOba správne orgány preto nemôžu mať pochybnosti o rozhodnutí žalobcu nepodpísať dokumenty, ak\nargumentuje tým, že im neporozumel. Je zrejmé, že v danom kritickom čase - zotrvanie na útvare\nžalovaného - nemal žalobca k dispozícii riadneho, nezávislého a nestranného tlmočníka. Ako tlmočník\nbol ustanovený iný príslušník policajného zboru, čo v tomto prípade možno považovať za sporné, keďže\nnie je možné prijať domnienku o jeho nestrannosti a nezávislosti.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaný, po tom, čo umožnil faktický vstup na územie SR, mal dosť času na\nprizvanie riadneho tlmočníka, keďže žalobca strávil na území SR 9 hodín. V takom prípade by bol mohol\nzistiť, že žalobca neovláda anglický jazyk natoľko, aby mohol porozumieť obsahu a významu konania,\nktoré s ním bolo vedené. Jeho materinským jazykom je francúzština a hovorí so silným francúzskym\nprízvukom, čiže vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa s ním mohol správny orgán vôbec dorozumieť.\nŽalovaný si navyše vo svojich vyjadreniach protirečí, keď najprv tvrdí, že „účastník konania počas výkonu\nhraničnej kontroly, počas jeho prevozu na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru v Čiernej\nnad Tisou a pri realizácii úkonov súvisiacich s odopretím vstupu a následnom zotrvaní na uvedenom\noddelení, ako ani pri prevoze z OHK PZ na hraničný priechod za účelom výkonu odopretia vstupu s\npolicajtmi nekomunikoval (str. 3 rozsudku Krajského súdu v Košiciach) a následne uvádza, že „počas\ncelého pobytu sa s účastníkom konania v prípade potreby komunikovalo v anglickom alebo ruskom\njazyku“ (str. 3 rozsudku Krajského súdu v Košiciach).\nPrvostupňový správny orgán mal preto v konaní o odopretie vstupu žalobcu na územie Slovenskej\nrepubliky ustanoviť riadneho tlmočníka, ktorý by žalobcovi tlmočil konanie, preložil mu dokumenty, ktoré\nmal podpísať a vyhnúť sa tomu, že by žalobca mohol mať pochybnosť o tom, čo podpisuje. Keďže\nžalobca pochybnosti mal a prvostupňový správny orgán do dokonania tlmočníka neustanovil, porušil\ntým ústavné právo žalobcu na tlmočníka.\nKrajský súd v Košiciach sa zaoberal žalobcovou námietkou týkajúcou sa porušenia práva na tlmočníka,\ntúto však vyhodnotil za nedôvodnú.\nS právnym názorom krajského súdu žalobca vyjadril nesúhlas, nakoľko sa prieči ústavným garanciám.\nPri opätovnom vychádzaní z ustanovení Ústavy SR, článku 47 ods. 2 je potrebné zdôrazniť, že\nprvostupňový správny orgán konal s osobou, ktorá neovládala slovenský jazyk, v ktorom sa viedlo\nkonanie. Samotné zistenie, že účastník konania neovláda slovenský jazyk malo byť pre prvostupňový\nsprávny orgán natoľko závažnou skutočnosťou, že mal postupovať rovnako ako v iných konaniach\nso štátnymi príslušníkmi tretích krajín. V prípade, keď príslušník PZ kontroluje osobu, ktorá sa nevie\npreukázať platným cestovným dokladom a platným vízom alebo pobytom, je takáto osoba predvedená\nna oddelenie hraničnej kontroly za účelom spísania zápisnice o podaní vysvetlenia. Ak sa zistí, že\ndotknutá osoba neovláda slovenský jazyk, spočíva postup príslušníka PZ, okrem iného aj vtom, že\ndo konania prizve tlmočníka za účelom tlmočenia konania. Tento postup tiež výslovne nevyplýva z\nkonkrétneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ale priamo z Ústavy SR. Judikatúra slovenských\nsúdov vo veciach práva na tlmočníka je rozsiahla a jednoznačne z nej vyplýva, že právo na tlmočenie je\nústavným právom a je povinnosťou konajúceho štátneho orgánu zabezpečiť tlmočníka vždy, ak koná s\nosobou, ktorá neovláda slovenský jazyk. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného\nsúdu v Pezinku sp. zn. 2T 100/2008, v ktorom súd uviedol, že „Správny orgán prejednávajúci priestupky\nnie je kompetentný posudzovať rozsah znalosti jazyka, v ktorom sa konanie vedie a iba na základe\nskutočnosti, že cudzí štátny príslušník sa na prejednanie dostaví bez tlmočníka, konštatovať, že jazyk\novláda. Cudzí štátny príslušník nie je povinný si tlmočníka zabezpečiť sám, ale v prípade, že na dotaz\nuvedie, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, je správny orgán povinný tlmočníka do konania\npribrať. Rovnako nie je účastník povinný sám uviesť, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie,\nna uvedené je povinný ho vyzvať správny orgán v rámci všetkých relevantných poučení spojených s\nnásledným riadnym priebehom priestupkového konania.“\nŽalobca vyjadril presvedčenie, že na konanie o odopretie vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nvzťahuje, okrem Kódexu schengenských hraníc, aj právny poriadok Slovenskej republiky (s čím súhlasí\naj Krajský súd v Košiciach), a preto bolo potrebné do konania ustanoviť tlmočníka, ktorý by zabezpečil\nnezávislé a nestranné tlmočenie.\nDané odôvodnenie krajského súdu nevychádza z posúdenia reálnych možností žalobcu, ktorý bol vo\nfaktickej moci prvostupňového správneho orgánu, pričom z postupu správneho orgánu je možné odvodiť,\nže tento svojím konaním sledoval záujem spočívajúci v odopretí vstupu žalobcovi.\n\nKeďže prvostupňový správny orgán so žalobcom - po tom, čo mu fakticky umožnil vstup a zotrvanie\nna území SR - nekonal za súčinnosti s riadnym, nestranným a nezávislým tlmočníkom, nemohol ani\nriadne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, najmä to, či nekoná s osobou, ktorá má záujem žiadať o\nmedzinárodnú ochranu.\nJe síce pravdou, že v predloženom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak z konania žalobcu,\nktorý odmietol podpísať formulár o odopretí vstupu a ďalšie dokumenty, ako aj z toho, že na druhý\ndeň po odopretí vstupu kontaktoval Ligu za ľudské práva emailom a od začiatku tvrdil, že sa pokúšal\nžiadať o azyl, je možné získať minimálne odôvodnené pochybnosti o zákonnosti postupu žalovaného.\nV neprospech žalovaného je tiež možné pričítať skutočnosť, že so žalobcom nekonal za prítomnosti\nriadneho tlmočníka, ale tlmočníkom bol príslušník policajného zboru, čo v tomto prípade nemožno\npovažovať za splnenie procesných podmienok zo strany žalovaného.\nKrajský súd podľa žalobcu nesprávne právne posúdil vec pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa práva na\ntlmočníka.\nNemožnosť odoprieť vstup na územie SR po faktickom vstupe na územie\nŽalobca poukázal na to, že v podanej žalobe namietal aj postup prvostupňového správneho orgánu\nv súvislosti s jeho samotným vstupom na územie Slovenskej republiky, pretože prvostupňový správny\norgán mu umožnil svojim konaním vstup na územie, keďže počas hraničnej kontroly opustil vlak a strávil\nniekoľko hodín na policajnom útvare, a teda fakticky vstúpil na územie Slovenskej republiky. Žalobca má\nza to, že prvostupňový správny orgán v danom čase už nemal zákonnú možnosť na vydanie rozhodnutia\no odopretí vstupu, pretože svojim vlastným postupom zapríčinil, že žalobcovi bolo umožnené vstúpiť a\nzotrvať niekoľko hodín na území Slovenskej republiky. Žalobca sa v čase, v ktorom prvostupňový správny\norgán vydal napadnuté rozhodnutie už nachádzal pod jurisdikciou Slovenskej republiky, preukázateľne\nsa na území SR fyzicky nachádzal (t.j. vstúpil a zdržiaval sa) a teda už nebol daný zákonný dôvod na\nvydanie napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd sa pri preskúmavaní tejto žalobnej námietky zaoberal opisom postupu zo strany Oddelenia\nhraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou. Ten je žalobcovi známy. Čo bolo ale podstatou tejto žalobnej\nnámietky, je posúdenie právnej otázky, či po faktickom vstupe žalobcu na územie Slovenskej republiky,\nteda v čase, keď už bol pod jurisdikciou Slovenskej republiky, mohol prvostupňový správny orgán vydať\nrozhodnutie o odopretí vstupu.\nPodľa žalobcu žalovaný správny orgán sa v tejto situácii nemôže brániť skutočnosťou, že hraničný\npriechod Čierna nad Tisou nie je vybavený tranzitnou miestnosťou a že sa tam nedajú vykonávať\npotrebné úkony. Ak totiž takáto situácia existuje, znamená to, že štát nevytvoril dostatočné podmienky\npre to, aby mohlo konanie o odopretí vstupu na danom konkrétnom hraničnom priechode prebehnúť\nriadne a zákonne. Ak teda nie sú vytvorené materiálne a technické podmienky na konanie o odopretí\nvstupu, dokonca ani nie je vytvorená tranzitná miestnosť, v dôsledku čoho dôjde k faktickému povoleniu\nvstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na územie SR, nie je možné na danom hraničnom priechode\nrozhodovať o odopretí vstupu.\nŽalobca poukázal na to, že odopretie vstupu je právna možnosť, ktorú má štát k dispozícii a ktorá už\nsamotnou svojou podstatou vedie k tomu, že štátny orgán počas kontroly na hraniciach odoprie vstup\nosobe, o ktorej zistí, že nespĺňa podmienky na povolenie vstupu. Aj z jazykového výkladu tohto pojmu\nje možné usúdiť, že k takémuto konaniu môže nutne prísť len vtedy, ak osoba (účastník konania) ešte\nnevstúpil na územie štátu. Preto sa toto konanie využíva najmä v priestoroch letísk alebo priamo na\nhraničnom priechode v mieste, kde sa vykonáva hraničná kontrola a teda ešte nedôjde k vstupu na\núzemie štátu. Žalobca podporne poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-575/10\nzo dňa 4. septembra 2014 (Air Baltic Corporation AS) - odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej\nkrajiny na letisku v Rige (Lotyšsko) a rozsudok vo veci C-364/10 zo dňa 16. októbra 2012 (Maďarsko\nproti Slovenskej republike), v ktorej išlo o odopretie vstupu na územie SR maďarskému prezidentovi.\nV týchto prípadoch síce nešlo o rozhodnutia, ktoré by sa týkali rovnakej otázky ako je prejednávaná\nvec, avšak z ich kontextu je možné vyvodiť, že k odopretiu vstupu skutočne dochádza len vtedy, ak ešte\nnedošlo k samotnému fyzickému vstupu osoby na územie dotknutého štátu.\n\nŽalobca tiež poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktorý upravuje, čo je\nhraničný prechod:\nPodľa § 4 ods. 1 „Hraničným priechodom na vonkajšej hranici je\nmiesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a vycestovanie, na prejazd dopravných prostriedkov\na na prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu,\nverejné letisko, ktorému bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letov do tretích krajín alebo letov z\ntretích krajín podľa osobitného predpisu 15) (ďalej len \"medzinárodné letisko\")“.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny):\n„Policajný útvar na hraničnom priechode je oprávnený štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odoprieť vstup\npodľa osobitného predpisu“.\nĎalej, Kódex Schengenských hraníc upravuje v čl. 2 bodoch 7-10 nasledujúce pojmy:\n„hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších\nhraníc (bod 8);\n„kontrola hraníc“ je činnosť vykonávaná na hraniciach na účely tohto nariadenia a v súlade s ním, výlučne\nv nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na\nakýkoľvek iný úmysel, ktorá zahŕňa hraničné kontroly a hraničný dozor (bod 9);\n„hraničné kontroly“ sú kontroly vykonávané na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich\ndopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na územie členských štátov, alebo\naby smeli toto územie opustiť (bod 10);\nŽalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. 13 ods. 4 Kódexu schengenských hraníc (časť „Odopretie\nvstupu“), ktorý uvádza:\n„Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej\nkrajiny, ktorému bol vstup odopretý.\"\nZ uvedeného je teda podľa žalobcu jednoznačne zrejmé, že k odopretiu vstupu môže dôjsť len na\nhraničnom priechode pri vykonávaní hraničnej kontroly. V prípade Čiernej nad Tisou je jednoznačne\ntýmto hraničným priechodom železničný priechod na slovensko-ukrajinskej hranici Čierna nad Tisou Čop, teda miesto, kde aj bola vykonaná hraničná kontrola.\nZ dôvodu, aby konanie o odopretie vstupu prebehlo čo najrýchlejšie a priamo na hraniciach, sa v\ntomto konaní používajú rozhodnutia v jednotnom štandardnom formáte v súlade s čl. 13 ods. 2 Kódexu\nschengenskych hraníc („Vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom\nsa uvedú presné dôvody odopretia. Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo.\nRozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite. Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné\ndôvody odopretia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní\norgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne právo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá\ndotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopretí vstupu\nprostredníctvom uvedeného formulára.“). Je teda zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo použitím týchto\nformulárov umožniť, aby konanie o odopretí vstupu prebehlo priamo na hraniciach, rýchlo a efektívne.\nAj žalovaný priznáva, že k odopretiu vstupu došlo až na oddelení hraničnej kontroly Čierna nad Tisou,\nteda po tom, čo žalobcovi fakticky umožnil vstup a niekoľkohodinový pobyt na území SR. Z uvedeného\nje podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný konal v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov ako aj s Kódexom\nSchengenskych hraníc a umožnením vstupu žalobcu na územie SR stratil možnosť vydať rozhodnutie\no odopretí vstupu. Ak chcel žalovaný ukončiť pobyt žalobcu na území SR, mohol postupovať tak, že by\nbol začal konanie o administratívnom vyhostení, čo by bolo bývalo zákonným postupom.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že rozsudok krajského aj túto žalobnú námietku\nnesprávne právne posúdil, resp. vada rozsudku spočíva vtom, že sa nedostatočne zaoberal touto\n\nnámietkou z hľadiska právneho posúdenia vstupu, resp. svoje rozhodnutie v tejto časti nedostatočne\nodôvodnil.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky alternatívne žalobca navrhol, aby sa obrátil na Súdny dvor\ns návrhom na začatie prejudiciálneho konania, v rámci ktorého by položil Súdnemu dvoru otázku\no výklad článku 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) 562/2006 z 15. marca 2006,\nktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex\nschengenských hraníc) a konkrétne toho, či je možné odoprieť vstup štátneho príslušníka tretej krajiny\nna územie členského štátu Európskej únie aj po tom, čo fakticky už vstúpil na územie členského štátu\nEurópskej únie.\nPorušenie práva na azyl\nĎalšou žalobnou námietkou žalobcu bolo porušenie práva na azyl. Žalobca v žalobe uviedol, že:\n„Žalobca žiadal o udelenie azylu počas hraničnej kontroly na železničnom hraničnom priechode Čierna\nnad Tisou ako aj na prvostupňovom správnom orgáne. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky ako aj\nprávo Európskej únie takúto situáciu predvídajú a upravujú príslušný postup. Podľa § 3 ods. 2 písm.\na) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) je „príslušným na prijatie vyhlásenie, ak ide o cudzinca, ktorý žiada\no udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pri vstupe na územie Slovenskej republiky,\npolicajný útvar v mieste hraničného priechodu.“ Železničný priechod Čierna nad Tisou je oficiálne\nustanovený za hraničný priechod, preto v tomto prípade bola splnená podmienka miestnej príslušnosti\nna podanie žiadosti o udelenie azylu (tzv. vyhlásenie). Príslušníci Policajného zboru porušením ústavne\ngarantovaného práva žalobcu na tlmočníka nemali možnosť zistiť, či osoba v prípade ktorej konajú\no odmietnutí vstupu na územie Slovenskej republiky nie je osoba, ktorá potrebuje medzinárodnú\nochranu. Žalovaný orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní uvádza, že „vo veci námietky\nproti nezákonnosti vydaného rozhodnutia odvolací orgán na základe vyššie uvedeného konštatuje, že\núčastník konania nespĺňal podmienku pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny stanovenú v článku\n5 ods. 1 písm. b) kódexu schengenských hraníc, čím v plnej miere naplnil zákonný dôvod na odopretie\nvstupu , ktoré bolo vydané v súlade s článkom 13 ods. 1 (formulár pre odopretie vstupu na hranici písm. „C“) Kódexu schengenských hraníc a z tohto dôvodu mu bolo vydané rozhodnutie o odopretí\nvstupu, ktoré bolo vydané v súlade s článkom 13 ods. 2 Kódexu schengenských hraníc“. S názorom\nžalovaného správneho orgánu nie je možné súhlasiť, pretože Kódex schengenských hraníc sa uplatňuje\nna každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov, ale nie sú ním dotknuté\n„práva utečencov a osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zásadu zákazu\nvyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“. Rovnako aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) ustanovuje, že „vstup\nnemožno odoprieť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý počas hraničnej kontroly podal žiadosť o\nudelenie azylu“. Na základe týchto právnych úprav je zrejmé, že prvostupňový správny orgán nemal v\ndanom prípade postupovať podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, pretože v\nčase rozhodovania o odopretí vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky žiadal o udelenie azylu a\nteda neboli splnené podmienky pre odopretie vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky.\nŽalovaný ďalej v rozhodnutí o odvolaní tvrdí, že „v prípade odopretia vstupu štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny sa policajný útvar riadi v zmysle ustanovenia čl. 13 (Kódex schengenských hraníc) a nie\npodľa Správneho poriadku.“ Tento právny názor žalovaného nie je možné akceptovať. Podľa rozsudku\nSúdneho dvora v prípade Costa v. ENEL, 6/64 „prednosť komunitárneho práva potvrdzuje článok 189\n(teraz či. 249) Zmluvy o založení ES, podľa ktorého sú nariadenia „záväzné“ a „priamo uplatniteľné vo\nvšetkých členských štátoch“; toto bezvýhradné ustanovenie by stratilo význam, ak by členský štát mohol\njednostranne zmariť jeho účinky právnym aktom odporujúcim komunitárnym predpisom“.\nZásada prednosti Kódexu schengenských hraníc na postup pri odopretí vstupu je nesporná, keďže\nzákon o pobyte cudzincov neupravuje postup pri odopretí vstupu. Nakoľko však Kódex schengenských\nhraníc neupravuje procesné oprávnenia cudzincov v súvislosti s odopretím vstupu, platí, že pokiaľ\nide o ich dodržanie, mal prvostupňový správny orgán postupovať v súlade s vnútroštátnou právnou\núpravou a teda aplikovať na prípad žalobcu vnútroštátne právne normy a teda aj zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej ako „Správny poriadok“), resp. zákon o pobyte cudzincov. Nie je zrejmé\nna základe akej správnej úvahy dospel žalovaný k záveru, že pri odopretí vstupu sa „má riadiť“ len\n\nKódexom schengenských hraníc a nie aj vnútroštátnou právnou úpravou. Analogicky je totiž možné\npoukázať na priamu aplikáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa\nstanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti\nvjednom z členských štátov (ďalej len ako „Nariadenie Dublin III”) Migračným úradom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, ktorý v prípade začatia konania podľa Nariadenia Dublin III sa riadi týmto\nnariadením pri rozhodovaní o transfere, ale pokiaľ ide o dodržanie procesných práv cudzincov postupuje\nrovnako ako pri ostatných žiadateľoch o azyl, tzn., zabezpečuje im tlmočníkov na pohovor, oboznamuje\nich s obsahom spisov pred vydaním rozhodnutia a pod.\nK tejto žalobnej námietke sa Krajský súd v Košiciach vyjadril len veľmi stručne, keď uviedol, že „tvrdenie\nžalobcu o tom, že žiadal o azyl, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom k tomu, súd\npovažuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, žalobca\nsa pred vydaním rozhodnutia o odopretí vstupu, k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia mohol vyjadriť,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konkrétnom prípade mohol teda žalobca na predloženom tlačive o\nodopretí vstupu na hranici, ktorý odmietol podpísať, konkrétne uviesť, že žiada o azyl, čo však žalobca\nneučinil. Zoznámenia žalovaného zo dňa 24.04.2014, kedy pricestoval na hraničný priechod v Ubli, kde\npožiadal o udelenie azylu a momentálne sa nachádza v Pobytovom tábore v Rohovciach.\"\nDané odôvodnenie súdu nevychádza z posúdenia reálnych možností žalobcu, ktorý bol vo faktickej moci\nprvostupňového správneho orgánu, pričom z postupu správneho orgánu je možné odvodiť, že tento\nsvojím konaním sledoval záujem spočívajúci v odopretí vstupu žalobcovi.\nKeďže prvostupňový správny orgán so žalobcom - po tom, čo mu fakticky umožnil vstup a zotrvanie\nna území SR - nekonal za súčinnosti s riadnym, nestranným a nezávislým tlmočníkom, nemohol ani\nriadne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, najmä to, či nekoná s osobou, ktorá má záujem žiadať o\nmedzinárodnú ochranu.\nJe síce pravdou, že v predloženom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak z konania žalobcu,\nktorý odmietol podpísať formulár o odopretí vstupu a ďalšie dokumenty, ako aj z toho, že na druhý\ndeň po odopretí vstupu kontaktoval Ligu za ľudské práva emailom a od začiatku tvrdil, že sa pokúšal\nžiadať o azyl, je možné získať minimálne odôvodnené pochybnosti o zákonnosti postupu žalovaného.\nV neprospech žalovaného je tiež možné pričítať skutočnosť, že so žalobcom nekonal za prítomnosti\nriadneho tlmočníka, ale tlmočníkom bol príslušník Policajného zboru, čo v tomto prípade nemožno\npovažovať za splnenie procesných podmienok zo strany žalovaného V takomto prípade a predovšetkým\nkvôli tomu, že do konania nebol ustanovený riadny tlmočník máme za to, že právo žiadať o azyl v prípade\nžalobcu bolo porušené, a že právo žiadať o azyl má mať vždy prednosť pred odopretím vstupu, s čím\npočíta aj samotný Kódex schengenských hraníc (či. 13 ods. 1 Kódexu).\nPorušenie článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\nŽalobca uviedol v žalobe, že jeho návrat na Ukrajinu bol porušením princípu zákazu vrátenia (tzv.\nprincíp non-refoulement), ako aj ochrany zaručenej čl. 3 Dohovoru a odvolal sa na správu Úradu\nVysokého Komisára OSN pre utečencov z júla 2013: „Ukraine as a country ofasylum. Observations\non the situation of asylum-seekers and refugees in Ukraine\"5, v ktorom UNHCR uvádza, že ukrajinský\nazylový systém potrebuje zásadné zlepšenia. UNHCR konštatuje, že absentuje účinná ochrana pred\nvrátením, spravodlivé a účinné konanie a vyzýva štáty, aby nevracali žiadateľov o azyl na Ukrajinu. Mal\nza to, že v jeho prípade prvostupňový správny orgán tieto informácie nezohľadnil a žiadnym spôsobom\nsa nevysporiadal s rizikami, ktoré mi na Ukrajine hrozia a to konkrétne odopretie vstupu do azylového\nkonania, spravodlivé konanie a najmä, riziko návratu do krajiny môjho pôvodu - Beninu.\nKrajský súd v Košiciach nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že žalobná námietka týkajúca sa\nporušenia článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je irelevantná. V\nrozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Hirsi Jamaa a ostatní proti Taliansku (sťažnosť č. 27765/09,\nrozsudok z 23.02.2012) sa konštatuje, že zmluvný štát Dohovoru má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie\npráv uvedených v Dohovore každému, kto sa nachádza pod jurisdikciou zmluvného štátu Dohovoru.\nESĽP uviedol, že jurisdikcia štátu je daná v prvom rade územne. Jurisdikcia zmluvného štátu je podľa\nESĽP založená aj v prípade, ak agenti štátu operujúci mimo územia zmluvného štátu vykonávajú nad\njednotlivcom kontrolu a právomoc. ESĽP jednoznačne uviedol, že aj v prípade, kde ide o kontrolu\n\nhraníc a povoľovanie vstupu, sú zmluvné štáty Dohovoru povinné dbať na zachovanie práv jednotlivcov\nuvedených v Dohovore a najmä rešpektovať absolútny zákaz zaobchádzania v rozpore s čl. 3 Dohovoru.\nV súvislosti s právom na účinný opravný prostriedok (čl. 4 Protokolu č. 4 Dohovoru), ESĽP uviedol že\nnedostatočný prístup k informáciám je hlavnou prekážkou prístupu k azylovému konaniu. Zdôraznil, že\nkaždý, kto je podrobený návratu, ktorého dôsledky môžu byť potenciálne nezvratné, má právo získať\ndostatočné informácie umožňujúce mu získať účinný prístup k relevantnému konaniu, v ktorom môže\nuplatniť svoje námietky (čl. 204 a 205 rozsudku).\nŽalobca má za to, že aj s ohľadom na citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva je možné\ndospieť k záveru, že právo žalobcu na účinný prístup k azylovému konaniu, ako aj právo na tlmočníka\na v tej súvislosti ochrana pre navrátením do krajiny, kde by mu mohlo hroziť zaobchádzanie v rozpore s\nčl. 3, boli porušené a že Krajský súd v Košiciach aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia, sa vydáva na\nštandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne\nprávo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopreti vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.\"\nPodľa článku 13 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc: „Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na\nodvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny\nsa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o\npredstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym\nprávom.\nPodanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok.\nBez toho, aby bola dotknutá náhrada poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, má štátny príslušník\ntretej krajiny v prípade, že sa v odvolacom konaní zistí, že rozhodnutie o odopretí jeho vstupu bolo\nnepodložené , právo na opravu odtlačku pečiatky, ktorou sa odoprel vstup, a na opravu všetkých\nostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup.“\nPodľa článku 13 ods. 4 Kódexu schengenských hraníc: „Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie\ndotknutého členské štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vstup odopretý \"\nPodľa článku 13 ods. 6 Kódexu schengenských hraníc: „Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odopretie\nvstupu, sú uvedené v časti A prílohy V. \"\nPodľa časti A prílohy V ods. 1 písm. a) Kódexu schengenských hraníc: „ Pri odopretí vstupu oprávnený\npríslušník pohraničnej stráže vyplní štandardný formulár pre odopretie vstupu podľa vzoru v časti B.\nDotknutý štátny príslušník tretej krajiny tento formulár podpíše a obdrží jeho podpísanú kópiu. Ak\nštátny príslušník tretej krajiny odmietne podpísať formulár, príslušník pohraničnej stráže zaznačí takéto\nodmietnutie v časti formulára „pripomienky“.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa porušenie práva na tlmočníka žalovaný uviedol, že z úradných\nzáznamov policajtov, ktorí vykonávali hraničnú kontrolu žalobcu, ako aj z úradného záznamu policajta\nvykonávajúceho stálu službu a policajta, ktorý komunikoval so žalobcom vyplýva, že pri vykonávaní\núkonov súvisiacich s odopretím vstupu bol prítomný policajt ovládajúci anglický jazyk, s ktorým žalobca\nkomunikoval. Týmto policajtom boli žalobcovi vysvetlené jednotlivé úkony a ich význam a taktiež ďalší\npostup, ktorý sa bude vykonávať za účelom odopretia vstupu. Odopretie vstupu je upravené v článku\n13 Kódexu schengenských hraníc. Žalobcovi bolo vydané, podľa ustanovenia článku 13 ods. 2 Kódexu\nschengenských hraníc, odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia vstupu.\nUvedené rozhodnutie sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V. Kódexu\nschengenských hraníc. Policajti na hraničnom priechode majú vyššie uvedený formulár k dispozícií vo\n\nviacerých svetových jazykoch. Žalobcovi bol tento formulár pretlmočený do anglického jazyka a z dôvodu\npochopenia jeho obsahu bol žalobcovi vydaný aj formulár s vyznačením dôvodu odopretia vstupu v\nanglickom jazyku. Žalobca však odmietol podpísať aj prevzatie formulára v anglickom jazyku. Žalobcovi\nbola odovzdaná aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie\no predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym\nprávom. Táto písomná informácia bola žalobcovi odovzdaná a pretlmočená obdobným spôsobom ako\nformulár pre odopretie vstupu.\nK vyššie uvedenému je potrebné uviesť, že osoba ktorá nespĺňa podmienky vstupu podpisuje uvedený\nformulár o odopretí vstupu nie z dôvodu, že súhlasí so skutočnosťami uvedenými vo formulári t. j., že\nsúhlasí s odopretím vstupu, ale svojím podpisom iba potvrdzuje prevzatie uvedeného tlačiva.\nPrítomnosť policajta, ktorý so žalobcom komunikoval v anglickom jazyku, ktorému žalobca rozumel, je\npodľa právneho názoru žalovaného postačujúca na vykonanie úkonov súvisiacich s odopretím vstupu a\nz uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že došlo k porušeniu jeho\nprocesného práva (právo na tlmočníka). Prítomnosť tlmočníka počas vykonávania hraničnej kontroly,\nako aj pri vykonávaní úkonov o odopretí vstupu neukladá žiadna právna norma viď zákon o pobyte\ncudzincov, Kódex schengenských hraníc.\nŽalovaný je toho názoru, že odopretie vstupuje možné považovať za obdobu rozkazného konania, čo\nv praxi znamená, že po zistení dôvodu na odopretie vstupu (je nepochybné, že osoba nespĺňa všetky\npodmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1 a nepatrí do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 5\nods. 4 Kódexu schengenských hraníc) Oddelenie hraničnej kontroly PZ vydá štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny rozhodnutie podľa ustanovenia článku 13 ods. 2 Kódexu schengenských hraníc (štandardný\nformulár pre odopretie vstupu uvedený v časti B prílohy V. Kódexu schengenských hraníc). Z dôvodu, že\nrozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite po jeho vydaní, že podanie odvolania nemá odkladný účinok,\na z dôvodu, že rozhodnutie o odopretí vstupu musí byť vykonané neodkladne, žalovaný nevidí žiaden\ndôvod (ani právny dôvod) na pribratie tlmočníka.\nOdopretie vstupu nezakladá právne následky do budúcnosti. Ide o rozhodnutie, ktoré je vydané z\ndôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky vstupu v danom okamihu, t. j. v dobe keď\nsa pokúša prekročiť vonkajšiu hranicu.\nZ uvedeného vyplýva, že Kódex schengenských hraníc jasne definuje orgán ako aj obsah a formu v\nakej sa samotné rozhodnutie o odopretí vstupu vydáva, a teda nie je možné uplatniť postup podľa\nvnútroštátneho práva (napr. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, kde je v rámci konania potrebné\nzabezpečiť aj tlmočenie osobe ak neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa konanie vedie). Kódex\nschengenských hraníc v čl. 13 a ani v prílohe V nevyžaduje, aby bol tento formulár pretlmočený osobe v\njazyku, ktorému rozumie. Takáto európska právna úprava bola prijatá v záujme rýchleho a efektívneho\na najmä jednotného konania na hranici vo všetkých členských štátoch.\nNa konanie o odopretí vstupu sa vnútroštátne právo vzťahuje až v druhostupňovom odvolacom konaní\nv súlade s čl. 13 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc.\nK námietke žalobcu, ktorý poukazuje na čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, ktorý znie: „Kto vyhlási, že neovláda\njazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka“, krajský súd dal do pozornosti\nuznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 157/2011-17 podstatou a zmyslom čl. 47 ods. 4 Ústavy SR je\nzabezpečiť každému účastníkovi konania pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej\nmoci tlmočenie do jazyka, v ktorom sa vedie konanie z akéhokoľvek iného jazyka. Oprávnená osoba\ntak môže v konaní pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej správy komunikovať\nv ktoromkoľvek jazyku, ktorý je rozdielny od jazyka, v ktorom sa konanie vedie. V zmysle tohto článku\nÚstavy SR sa každému (teda aj cudzincovi), kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie,\nzaručuje právo na tlmočníka. Právo na poskytnutie tlmočníka je však podmienené vyhlásením účastníka\nkonania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie (m.m. I. ÚS 38/96, III. ÚS 39/01).\nŽalobca počas celého konania týkajúceho sa odopretia vstupu také vyhlásenie nespravil. To, že počas\nkonania o odopretí vstupu nekomunikoval resp. komunikoval minimálne, neznamená, že nerozumel\npolicajtovi, ktorý žalobcovi vysvetlil všetky úkony, ich význam a ďalší postup týkajúci sa konania o\nodopretí vstupu.\n\nK námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti odoprieť vstup na územie SR po faktickom vstupe na\núzemie žalovaný uviedol, že vzhľadom na špecifikáciu hraničného priechodu Čierna nad Tisou - Čop\nsa žalobca v čase od 04.50 hod. do 14.00 hod. nachádzal vo vestibule budovy Oddelenia hraničnej\nkontroly Policajného zboru v Čiernej nad Tisou z dôvodu, že najbližší vlak smerom na Ukrajinu bol\nvypravený z hraničného priechodu Čierna nad Tisou - Čop až o 14.41 hod. Tento hraničný priechod nie\nje vybavený tranzitnou miestnosťou, kde by účastník konania mohol počas konania odopretia vstupu\nzotrvať do odchodu najbližšieho spoja na Ukrajinu. Ďalším dôvodom bolo aj to, že všetky potrebné\núkony k odopretiu vstupu je možné vykonať len v priestoroch budovy OHK PZ Čierna nad Tisou, ktorá\nje špecifická tým, že sa nachádza mimo hraničný priechod v meste Čierna nad Tisou, vzdialená cca\n3 km od hraničného priechodu. Účastník konania počas celej doby zotrvania na OHK PZ Čierna nad\nTisou bol „de jure“ v štádiu konania o odopretí vstupu a nebol mu na hraničnom priechode povolený\nvstup na územie SR.\nPodľa žalovaného prepravou štátneho príslušníka tretej krajiny na Oddelenie hraničnej kontroly Čierna\nnad Tisou sa na jednej strane zabezpečuje prijatie opatrení, aby táto osoba nevstúpila na územie\nSlovenskej republiky nelegálne a na druhej strane zabezpečenie základných hygienických a sociálnych\npodmienok pre túto osobu (priamo na mieste, kde sa vykonáva hraničná kontrola nie sú takéto\npodmienky k dispozícii, sú tam výhradne iba služobné priestory, kde je vstup nepovolaným osobám\nzakázaný).\nTakáto preprava osoby na Oddelenie hraničnej kontroly Čierna nad Tisou nemôže byť považovaná za\nvstup na územie Slovenskej republiky, pretože sa ňou sleduje v súlade s Kódexom schengenských\nhraníc prijatie opatrení na bezpečný a bezodkladný odsun osoby a zabezpečenie minimálnych\nhygienických a sociálnych štandardov. Navyše všetky úkony súvisiace s odopretím vstupu sú po celý\nčas vykonávané jediným príslušným orgánom, ktorým je Oddelenie hraničnej kontroly Čierna nad Tisou\nv rámci jeho územnej pôsobnosti.\nPodľa žalovaného za vstup na územie Slovenskej republiky možno považovať iba prípad, ak štátny\npríslušník tretej krajiny splnil všetky podmienky na vstup podľa čl. 5 Kódexu schengenských hraníc alebo\nby bol uplatnený iný postup v súlade s vnútroštátnym alebo medzinárodným právom (napr. ak by osoba\npožiadala o určitú formu medzinárodnej ochrany). Táto zásada by nemala byť spochybňovaná miestom\nani dobou, ktorú osoba strávi čakaním na opätovný návrat na územie odkiaľ pricestovala, v prípade ak\njej bol odopretý vstup.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa porušenie práva na azyl a porušenie článku 3 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv žalovaný uviedol, že žalobca počas výkonu hraničnej kontroly, počas\njeho prevozu na prvostupňový správny orgán a pri realizácii úkonov súvisiacich s odopretím vstupu\na následnom zotrvaní na prvostupňovom správnom orgáne, ako ani pri prevoze z prvostupňového\nsprávneho orgánu na hraničný priechod za účelom výkonu odopretia vstupu neprejavil vôľu o udelenie\nazylu a ani nepožiadal o azyl.\nŽalobca po odopretí vstupu prvostupňovým správnym orgánom pricestoval dňa 24.04.2014 na hraničný\nprechod v Ubli, kde požiadal o udelenie azylu. Migračný úrad dňa 19.08.2014 vydal žalobcovi\nrozhodnutie, kde v zmysle § 13/1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov mu azyl nebol udelený a v zmysle § 13c/l zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov mu taktiež nebola poskytnutá doplnková ochrana.\nŽalobca dňa 09.09.2014 svojvoľne opustil pobytový tábor v Rohovciach, dňa 16.09.2014 bol vyradený\nz evidencie a dňa 26.09.2014 bolo konanie právoplatne ukončené. Keďže žalobca svojvoľne opustil\npobytový tábor, kde sa mal zdržiavať až do právoplatného ukončenia azylovej procedúry a jeho pobyt\nnie je známy, zdržiava sa v schengenskom priestore neoprávnene.\nŽalovaný uviedol, že preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu a nezistil žiadne relevantné\nskutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné vydané rozhodnutie o odopretí vstupu zrušiť. Žalovaný má\nzato, že svojim postupom nijako nepoškodil účastníka konania v jeho právach a právom chránených\nzáujmoch. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný a podložený dôkaz na základe ktorého by bolo\nmožné rozhodnutie o odopretí vstupu zrušiť. Na základe uvedených skutočností považujeme svoje\nrozhodnutie za zákonné a rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.\n\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla\n2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa článku 13 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca\n2006, ktorým sa ustanovuje Kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice\n(Kódex schengenských hraníc):vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1 a nepatrí do kategórií\nosôb, ktoré uvádza článok 5 ods. 4. Týmto nie je dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré\nsa týkajú práva na azyl, medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt. Vstup sa\nmôže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia.\nRozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo. Rozhodnutie nadobúda účinnosť\nokamžite. Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia, sa vydáva na\nštandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne\nprávo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odvovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.\nOsoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym\nprávom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach,\nktoré sú schopné poskytnúť informácie o predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka\ntretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom. Podanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu k\nrozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok. Bez toho, aby bola dotknutá náhrada poskytovaná podľa\nvnútroštátneho práva, má štátny príslušník tretej krajiny v prípade, že sa v odvolacom konaní zistí, že\nrozhodnutie o odopretí jeho vstupu bolo nepodložené, právo na opravu odtlačku pečiatky, ktorou sa\nodoprel vstup, a na opravu všetkých ostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu\nodoprel vstup.\nPohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej\nkrajiny, ktorému bol vstup odopretý.\nČlenské štáty zostavujú štatistiky o počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odopretia, štátnej\npríslušnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná alebo námorná), na\nktorej sa im vstup odoprel. Členské štáty odošlú tieto štatistiky raz ročne Komisii. Komisia každý druhý\nrok zverejní porovnanie štatistík poskytnutých členskými štátmi.\nPodrobné pravidlá, ktorými sa riadi odopretie vstupu, sú uvedené v časti A prílohy V.\nPodľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým\nsa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex\nschengenských hraníc), na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov,\nmusia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:\nmajú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;\nmajú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15.\nmarca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri\nprekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od\ntejto povinnosti(1), s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt;\nzdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku\nplánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich\nurčite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom;\n\nnejde o osoby, na ktoré bolo vydané v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu;\nnepokladajú sa za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo\nmedzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä na nich z takéhoto dôvodu nebolo vo\nvnútroštátnych databázach členských štátov vydané upozornenie na účely odopretia vstupu.\nPodľa článku 5 ods. 4 citovaného Nariadenia, odchylne od odseku 1:\nštátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 1, ale majú\npovolenia na pobyt alebo návratné vízum vydané jedným z členských štátov, alebo ak je potrebné,\naj oba doklady, sa povolí vstúpiť na územia iných členských štátov na účely tranzitu na územie\nčlenského štátu, ktorý vydal povolenie na pobyt alebo návratné vízum, pokiaľ sa ich mená nenachádzajú\nna vnútroštátnom zozname nežiaducich osôb členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia\nprekročiť, a upozornenie nie je doplnené o pokyny týkajúce sa odopretia vstupu alebo tranzitu;\nvstup na územia členských štátov sa môže povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí spĺňajú\npodmienky stanovené v odseku 1, okrem tých, ktoré sú stanovené pod písm. b/, a ktorí na hranici\npreukážu svoju totožnosť, ak sa im udelí vízum na hranici v súlade s nariadením Rady (ES) č. 415/2003\nz 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa\nrozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie\nprávnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych\norgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. p.: PPZ-HCPSO3-94-001/2014 zo dňa 20.03.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SOl 1-17-002/2014 zo dňa 07.02.2014 o odopretí\nvstupu žalobcovi na územie SR podľa čl. 13 ods.1 Kódexu schengenských hraníc z dôvodu, že žalobca\nnemá platné vízum alebo povolenie na pobyt, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nMeritom prejednávanej veci vzhľadom na uplatnené námietky žalobcu bolo posúdiť, či boli splnené\nzákonné predpoklady pre rozhodnutie o odopretí vstupu na územie SR podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia\nEP a Rady (ES) č. 562/2006 z 15.03.2006 najmä, či takýto postup prichádzal v danom prípade do\núvahy, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadal o udelenie azylu počas hraničnej kontroly na železničnom\nhraničnom priechode Čierna nad Tisou, navrhovateľovi však prvostupňový správny orgán nezabezpečil\nna policajnom útvare prítomnosť riadneho tlmočníka a konal so žalobcom aj napriek tomu, že neovládal\njazyk, v ktorom sa viedlo konanie. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný orgán mali\npovinnosť rešpektovať ústavne právo žalobcu na tlmočníka, keď v konaní zistili, že neovláda slovenský\njazyk, v ktorom sa viedlo konanie.\nUvedená námietka podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná, nakoľko z obsahu pripojeného\nadministratívneho spisu, a to z úradného záznamu zo dňa 04.03.2014 z výkonu služby týkajúceho sa\nodopretia vstupu príslušníka Beninskej republiky vyplýva, že práp. Bc. F. F. sa dňa 07.02.2014 v čase\no 04.30 hod. som sa na pokyn vedúceho zmeny npor. D., presunul na hraničný priechod, za účelom\n\ntlmočenia jednotlivých úkonov, vykonávaných na hraničnom priechode za účelom odopretia vstupu,\nštátnemu príslušníkovi Beninskej republiky. Tlmočenie vykonával zo slovenského jazyka do anglického\njazyka. Štátnemu príslušníkovi Beninskej republiky boli vysvetlené jednotlivé úkony a ich význam a\ntaktiež ďalší postup, ktorý sa bude vykonávať za účelom odopretia vstupu. So štátnym príslušníkom\nBeninskej republiky nebola vedená žiadna iná komunikácia. Z úradného záznamu zo dňa 28.02.2014\nvyplynulo, že npráp. C. I. vykonával stálu dozornú službu. Počas pobytu na OHK PZ štátny príslušník\nBeninskej republiky neprejavil žiadny úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nZ úradného záznamu zo dňa 28.02.2014 ďalej vyplynulo, že pprap. Mgr. U. N. dňa 07.02.2014 v čase\nod 14.15 do 14.30 hod., vykonával hraničnú kontrolu medzinárodného osobného vlaku Os 8864 na\nhraničnom priechode Čierna nad Tisou - Čop , kde počas hraničnej kontroly bol prítomný a kontrolovaný\ncudzinec, a to štátny príslušník Beninskej republiky menom L. K. U., nar. XX.XX.XXXX, muž, BEN,\nč. CD; R., ktorému bol odopretý vstup, nakoľko nemal v platnom cestovnom doklade platné vízum\nalebo povolenie na pobyt. Počas kontroly a realizácie vycestovania štátny príslušník Beninskej republiky\nnevyhlásil a neprejavil žiadny úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nZ úradného záznamu zo dňa 03.03.2014 vyplynulo, že ppráp. Bc. D. dňa 06.02.2014 od 19.30 do 7.30.\nhod. vykonával stálu dozornú službu, počas pobytu na OHK PZ počas jeho služby menovaný cudzinec\nneprejavil žiadny úmysel požiadať o udelenie azylu.\nZ obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobcovi bol formulár uvedený v časti B prílohy Kódexu\nschengenských hraníc predložený v slovenskom aj anglickom jazyku, žalobca ho však popísať. Z obsahu\nspisu vyplynulo, že počas vykonávania hraničnej kontroly ako aj pri vykonaní úkonov o odopretí vstupu\nbola zo strany správneho orgánu zabezpečená prítomnosť príslušníka policajného úradu hraničnej a\ncudzineckej polície, ktorý tlmočil do anglického jazyka, ktorému ako žalobca tvrdí rozumie. Napriek\ntomu, že príslušníci hraničnej a cudzineckej polície podľa vlastných vyjadrení nezaznamenali, že by\nžalobca namietal, že im nerozumie alebo že by chcel tlmočníka z anglického do slovenského jazyka a\nnezaregistrovali žiadne prekážka v komunikácii, žalobca namieta, že správny orgán nezabezpečil na\npolicajnom útvare prítomnosť riadneho tlmočníka.\nJudikatúra slovenských súdov vo veciach práva na tlmočníka je rozsiahla a jednoznačne z nej vyplýva,\nže právo na tlmočenie je ústavným právom a je povinnosťou konajúceho štátneho orgánu zabezpečiť\ntlmočenie vždy, ak koná s osobou, ktorá neovláda slovenský jazyk.\nZo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov ani Kódexu schengenských hraníc však nevyplýva,\nže správny orgán je povinný v konaní o odopretí vstupu na územie SR ustanoviť tlmočníka z radov\ntlmočníkov vedených v zozname tlmočníkov.\nPokiaľ teda prebiehala v správnom konaní komunikácia v jazyku anglickom, ktorému žalobca ako tvrdí\nrozumie, neobstojí námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo na tlmočenie, najmä, ak odmietol\nžalobca prevziať a podpísať predložený formulár aj v anglickom jazyku.\nŽalobcovo tvrdenie, že žiadal o udelenie azylu počas hraničnej kontroly na železničnom hraničnom\npriechode Čierna nad Tisou nebolo preukázané, nakoľko príslušníci hraničnej a cudzineckej polície\nzhodne uviedli, že počas kontroly a realizácie úkonov vykonávaných na hraničnom priechode za účelom\nodopretia vstupu žalobca neprejavil žiaden úmysel požiadať o azyl. Na tomto mieste považuje za\ndôležité odvolací súd zdôrazniť, že v danom prípade nemal odvolací súd dôvod spochybňovať tvrdenia\npríslušníkov hraničnej a cudzineckej polície. Tie majú značnú vypovedaciu hodnotu už aj s poukazom\nna skutočnosť, že príslušníci hraničnej a cudzineckej polície poverení kontrolu hraníc, nemajú na veci a\njej výsledku žiadny záujem a vykonávajú len svoju služobnú povinnosť, pri ktorej sú viazaní prísahou a\nsú povinní dbať, aby prípadný zásah do práv a slobôd osôb, ktorým by v súvislosti s ich činnosťou mohla\nvzniknúť ujma a neprekročili mieru nevyhnutnú k dosiahnutiu účelu sledovaného služobným zákrokom\nalebo výkonom, pričom žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorou by bolo možné zhodné tvrdenia\npríslušníkov hraničnej a cudzineckej polície o tom, že žalobca nepožiadal o azyl spochybniť.\nPreto odvolací súd považoval zistenia správneho orgánu z ktorých vychádzal pri úvahe o aplikácii čl. 13\nods. 1 Kódexu schengenských hraníc za náležité zistené. Tie napokon nespochybňoval ani žalobca.\n\nNa základe uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie, že požiadal\no udelenie azylu počas hraničnej kontroly na železničnom hraničnom priechode Čierna nad Tisou a že\ntúto skutočnosť nemohol správny orgán zistiť pre nezabezpečenie riadneho tlmočenia.\nPodľa odvolacieho súdu za takto ustáleného skutkového stavu, správnemu orgánu nebránilo vydať\nrozhodnutie podľa čl. 13 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc, pretože nebolo pochýb o tom, že žalobca\nnespĺňa podmienky na vstup podľa čl. 5 ods. 1 a nepatrí do kategórie osôb. ktoré uvádza čl. 5 ods.\n4 Kódexu.\nOdvolaciu námietku žalobcu, že správny orgán prakticky umožnil svojim konaním vstup na územie\nSR, keďže počas hraničnej kontroly opustil vlak a strávil niekoľko hodín na policajnom útvare, a teda\nfakticky vstúpil na územie Slovenskej republiky, preto nemohol rozhodnúť o jeho odopretí, odvolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\nJe nesporné, že ku kontrole žalobcu došlo na hraničnom priechode Čierna nad Tisou -Čop v\nmedzinárodnom osobnom vlaku Os. Č. 8861 v smere z Ukrajiny na územie SR.. Po zistení , že žalobca\ndisponuje platným cestovným dokladom, v ktorom nemal platné vízum alebo povolenie na vstup na\núzemie SR alebo iného členského štátu EÚ, bol požiadaný, aby vystúpil z vlaku a dostavil sa na\noddelenie Hraničnej kontroly PZ v Čiernej nad Tisou za účelom dokumentovania odopretia vstupu.\nPriestory OHK PZ v Čiernej nad Tisou je vzdialená cca 3 km od hraničného priechodu.\nHraničný priechod Čierna nad Tisou - Čop nie je vybavený tranzitnou miestnosťou, kde by mohol\núčastník konania počas konania odopretia vstupu zotrvať do odchodu najbližšieho spoja.\nRozhodujúce však bolo posúdiť, či transferom žalobcu z hraničného prechodu na oddelenie OHK PZ v\nČiernej nad Tisou vzdialeného cca 3 km od hraničného priechodu došlo k vylúčeniu možnosti správneho\norgánu rozhodovať o odopretí vstupu na územie SR tak ako to namieta žalobca.\nPodľa čl. 13 ods. 4 Kódexu schengenských hraníc musí pohraničná stráž členského štátu zabezpečiť,\naby na územie členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup. V\nprípade cestných hraničným priechodov tak môže urobiť okamžite, tým že osobu bezodkladne odovzdá\npríslušným orgánom susedného štátu. V prípade železničnej prepravy je vykonanie tohto opatrenia\nšpecifické v tom, že odovzdanie osoby je viazané na prepravné možnosti daného hraničného priechodu,\nčo znamená najmä v akých časoch premávajú vlaky smerom na územie susedného štátu. Riešenie\ntakejto situácie zo strany zodpovedného orgánu je upravené v prílohe V časti A Kódexu schengenských\nhraníc (Postupy odopretia vstupu na hranici).\nPodľa uvedenej prílohy v bode 3 písm. b) je zodpovedný orgán, počas doby, keď štátny príslušník tretej\nkrajiny, ktorému bol odopretý vstup čaká na prepravu, povinný prijať vzhľadom na miestne okolnosti\ntaké vhodné opatrenia, aby tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup\nzabránil vstúpiť nelegálnym spôsobom. Týmto sa má na mysli, že môže byť takejto osobe v nevyhnutnom\nrozsahu obmedzená osobná sloboda (aby nevstúpila na územie nelegálne) a je potrebné vytvoriť vhodné\npodmienky, kde bude čakať na spätnú prepravu, odkiaľ pricestovala (vhodné priestory).\nPodľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona 171/1993 Z. z. „Služby Policajného zboru pôsobia v rámci\nútvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a\nvnútornú organizáciu.“ Pôsobnosť útvarov, ako aj náplň ich činností je vymedzená v nariadení ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 56/2011 o dislokácii, typizácii a územnej pôsobnosti základných útvarov\nPolicajného zboru. Podľa čl 2 písm. d) tohto nariadenia bolo v pôsobnosti Riaditeľstva hraničnej a\ncudzineckej polície Sobrance zriadené Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou\ns územnou pôsobnosťou na štátnej hranici s Ukrajinou, na štátnej hranici s Maďarskou republikou, na\nželezničnom hraničnom priechode Čierna nad Tisou - Čop, v katastrálnom území mesta Čierna nad\nTisou a v katastrálnom území priľahlých obcí.\nV prípade hraničného priechodu Čierna nad Tisou je opatrenie na zabránenie vstupu nelegálnym\nspôsobom riešené tak, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup na územie\nSlovenskej republiky, je prepravený do budovy, kde sídli Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru\nČierna nad Tisou a tam počká na najbližší vlakový spoj na územie Ukrajiny. Takýto postup je tak, ako je\nto uvedené vyššie plne v súlade s Kódexom schengenských hraníc.\n\nPrepravou štátneho príslušníka tretej krajiny na Oddelenie hraničnej kontroly Čierna nad Tisou sa na\njednej strane zabezpečuje prijatie opatrení, aby táto osoba nevstúpila na územie Slovenskej republiky\nnelegálne a na druhej strane zabezpečenie základných hygienických a sociálnych podmienok pre túto\nosobu (priamo na mieste, kde sa vykonáva hraničná kontrola nie sú takéto podmienky k dispozícii, sú\ntam výhradne iba služobné priestory, kde je vstup nepovolaným osobám zakázaný). Takáto preprava\nosoby na Oddelenie hraničnej kontroly Čierna nad Tisou nemôže byť považovaná za vstup na územie\nSlovenskej republiky, pretože sa ňou sleduje v súlade s Kódexom schengenských hraníc prijatie opatrení\nna bezpečný a bezodkladný odsun osoby a zabezpečenie minimálnych hygienických a sociálnych\nštandardov. Navyše všetky úkony súvisiace s odopretím vstupu sú po celý čas vykonávané jediným\npríslušným orgánom, ktorým je Oddelenie hraničnej kontroly Čierna nad Tisou v rámci jeho územnej\npôsobnosti.\nOdvolací súd vzhľadom na uplatnené námietky žalobcu dospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé\nspochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo\npotrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový\nale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri\nsvojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe\nvykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že boli\nsplnené podmienky pre rozhodnutie o odopretí vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky podľa\nčl. 13 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorý sa ustanovuje kódex\nSpoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len Kódex schengenských hraníc)\nz dôvodu, že žalobca nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt.\nS poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď\nžalobu žalobcu zamietol.\nSo skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, sa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach\nna ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a\npreto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, právo\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}