{"guid": "1d5547de-c8ec-4ea7-847d-15f585b8c5c5:87788d1c-3a79-44b0-9620-21e50167e130", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1", "spisova_znacka": "8Sžf/92/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/92/2014 z 30. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 8Sžf/92/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1", "identifikacne_cislo": "7014200375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87788d1c-3a79-44b0-9620-21e50167e130", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/92/2014\n7014200375\n30. 04. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: R. X. - GAS STAV,\nso sídlom Buzulucká 9, Košice, IČO: 40 164 284, zastúpeného JUDr. Ivanou Harbuľákovou Škárovou,\nadvokátkou so sídlom Gelnická 12, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100303/1/11944-69377/2014/5309 zo dňa 7. februára 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/42/2014-51 zo dňa 2. júla 2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/42/2014-51 zo dňa 2.\njúla 2014, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,04 €, na účet\nJUDr. Ivany Harbuľákovej Škárovej, titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") rozhodnutie žalovaného 1100303/1/11944-69377/2014/5309 zo\ndňa 07.02.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9812401/5/5001695/2013/KoAn zo\ndňa 08.11.2013 (Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ako správny orgán prvého stupňa\nrozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. 9812401/5/5001695/2013/KoAn zo dňa 08.11.2013 podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 76\n600 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 2012) a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného a správneho\norgánu súd zistil, že sa v ňom nachádzajú objednávky žalobcu na vykonanie stavebných prác,\nadresované spoločnostiam Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o., pri každej faktúre sa nachádza\npodrobný súpis vykonaných stavebných práv, príjmové a výdavkové doklady, pohyby na účte žalobcu,\nkniha záväzkov ku dňu 31.12.2012, fotodokumentácia o zrealizovaní stavebných prác obytného domu\nna Fábryho ulici 7 a Jegorovovom námestí 3. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú - čestné\nprehlásenie konateľky spoločnosti Rivara, s.r.o. Y. P., ktorá prehlasuje, že spoločnosť Rivara, s.r.o.\nzrealizovala práce na stavbe: „obnova bytového domu na ulici Fábryho 7 v Košiciach\" v súlade s\nprojektovou dokumentáciou, vypracovanou spoločnosťou OLICON, s.r.o., a taktiež zrealizovala práce\nna stavbe: „obnova bytového domu na ul. Jegorovovo námestie č. 3 v Košiciach\" v súlade s projektovou\ndokumentáciou a bez závad. V administratívnom spise sa taktiež nachádza vyhlásenie k realizovaniu\nprác Bielocerkevská 1, 3, Košice, potvrdené predsedom SBD III Košice P. Z., PhD., ktorým vyhlasuje,\n\nže firma R. X. - GAS STAV, Buzulucká 9, Košice, zrealizovala výmenu zvislých rozvodov vody, plynu a\nkanalizácie na bytovom dome Bielocerkevská 1, 3, Košice a taktiež sa nachádza čestné prehlásenie,\npodpísané starostom obce Slanská Huta J. U., ktorým čestne prehlasuje, že výkopové práce, napojenie\nvody a kanalizácie, boli vykonané riadne a včas a v súlade s projektovou dokumentáciou.\nPodľa názoru krajského súdu v danom prípade správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu\nustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Krajský súd uviedol, že\ndôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať\nho na preukázanie všetkých, respektíve akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto\npovinnosť postihuje úplne iný subjekt.\nKrajský súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným\nbremenom, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že k dodaniu stavebných\nprác, deklarovaných spornými faktúrami došlo, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že žalobca\nnepreukázal skutočnosti ohľadne dodávky stavebných prác subdodávateľov, jeho dodávateľov, teda\nosôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral.\nKrajský súd konštatoval, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24\nods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie\ndane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov.\nPodľa krajského súdu skutočnosti, vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno\nvyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových\nsubdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže\nz týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu a poukázal na rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03\n(Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že\nv reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia, zaťažená daňovým podvodom, o\nktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a\ncharakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.\nNa základe toho potom krajský súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou\nmateriálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom dodaných stavebných\nprác a ich ceny od určitého dodávateľa a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. V danom prípade správca\ndane pričítal žalobcovi, ako daňovému subjektu, existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré\nnetvorili jeho dôkazné bremeno.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom porušenie jeho práva správcom dane,\nkeďže mu neumožnil zúčastniť sa ústneho pojednávania a klásť otázky zástupcom spoločnosti IGOMAR\ns.r.o. a SPODSTAV, s.r.o., nakoľko tieto osoby nevystupovali v daňovom konaní ako jeho účastníci (§\n59 ods. 1 daňového poriadku), ale na daňovom konaní sa zúčastnili ako iné osoby, ktoré správca dane\nna daňové konanie prizval (§ 59 ods. 2 Daňového poriadku).\nŽalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd náhradu trov konania priznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vo\nvýške 496,12 €.\nProti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom podľa jeho názoru bola vec po právnej a\nskutkovej stránke posúdená krajským súdom nesprávne a žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/42/2014-51 zo dňa 02.07.2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie\nkonanie.\nPodľa žalovaného z ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004\nZ. z.\") vzniká platiteľovi dane právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto\ntovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a pokiaľ tovar a služby použije na dodávku tovarov a\nslužieb ako platiteľ. Platiteľ preukazuje nárok na odpočítanie dane faktúrou (§ 71 cit. zákona), prípadne\ninými daňovými a účtovnými dokladmi. Doklady vyhotovené s požadovanými náležitosťami a riadne\n\nzaúčtované nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané,\nže k uskutočneniu deklarovaného obchodu fakticky došlo tak, ako je to v dokladoch prezentované.\nDôkazné bremeno daňového subjektu v daňovom konaní je postavené na zásade, že každý daňový\nsubjekt má povinnosť sám daň priznať, teda má bremeno tvrdenia, ale má tiež povinnosť svoje tvrdenie\ndoložiť, t.j. má bremeno dôkazné. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno, keď predloží správcovi dane\ndoklady splňujúce požiadavky stanovené zákonom a keď údaje na dokladoch zodpovedajú zistenému\nskutkovému stavu. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov nie je možné preukázať iba existenciou\nmateriálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom dodaných stavebných\nprác a ich ceny od dodávateľov. Pre žalobcu, ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva, v prípade\nexistencie pochybností, pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry povinnosť\npreukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou uvedenou na faktúre.\nŽalovaný uviedol v odvolaní, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, účtovné doklady, a iné\ndoklady) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Hodnovernosť a pravdivosť predložených\ndokladov bola spochybnená a výpovede Y. P., konateľky spoločností Rivara, s.r.o. a SK Zip Company,\ns.r.o., čestné prehlásenia starostu obce Slanská Huta a Y. X. PLYNOSTAV, ktoré neobsahovali údaje o\nkonkrétnom dodávateľovi prác a spôsobe ich vykonania, nemali takú dôkaznú silu, na základe ktorých\nby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver že žalobca skutočne prijal deklarované služby\n(práce) od dodávateľov uvedených na sporných faktúrach (spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK Zip Company,\ns.r.o.).\nPodľa jeho názoru, ak správca dane v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca\ndane splnil dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), v takom prípade je na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane, pričom žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil.\nPokiaľ krajský súd poukázal na rozsudky Súdneho dvore Európskej únie v spojených prípadoch\nC-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronic), C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že\nnárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca\nalebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť\na že každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže\nbyt1 zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami.\nPodľa žalovaného v danom prípade nie je možné aplikovať tento rozsudok, pretože Súdny dvor\nEurópskej únie v týchto spojených prípadoch vychádzal z toho, že plnenie, o ktoré ide vo veci samej,\npredstavuje dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a ide o hospodársku činnosť ako\nju definuje šiesta Smernica, ak spĺňajú objektívne kritéria na to, aby plnenie, o ktoré ide vo veci samej,\nbolo posúdené ako dodávky tovarov. V danom prípade sa jedná o poskytnutie služieb - stavebných prác,\nktoré neboli dodané, čiže nebola splnená podmienka podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov.\nŽalovaný zároveň poukázal, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva,\nže pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré\nrozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej\ntransakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery\nv týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom\nsúdnictve prihliadať.\nŽalovaný je toho názoru, že vzhľadom prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii materiálnej existencie tovaru (služby, prác). napr. v rozsudku\nsp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 uviedol: „Podmienky uvedené v § 49 ods.l a 2 písm. a)\na v § 51 ods.l písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže zákon to neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,\nktorý nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si\nplatiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\ndeklarované obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou uvedenou na faktúre\". Obdobné právne\n\nzávery vyplývajú aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. III. US 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 a rozsudkov\nNS SR č.k. 8Sžf/9/2012, č.k. 2Sžf/33/2012, č.k. 3Sžf/95/2012 a č.k. 8Sžf/27/2011.\nŽalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaného a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\nUviedol, že stotožňuje so závermi Krajského súdu v Košiciach uvedenými v predmetnom rozsudku.\nŽalobca poukázal na to, že pri posudzovaní oprávnenosti jeho nároku na odpočet DPH mali byť\npredmetom dokazovania skutočnosti, že spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. dodali\nžalobcovi služby tak. ako sú uvedené v sporných faktúrach, že boli platcom DPH a voči žalobcovi\nsi uplatnili daň z pridanej hodnoty zo služieb dodaných žalobcovi a že má od spoločností faktúry\nvyhotovené podľa § 71 Zákona o DPH a predmet dokazovania nemôže byť správcom dane svojvoľne\nrozširovaný o ďalší okruh subjektov (spoločnosti IGOMAR, s.r.o., SPODSTAV s.r.o. a RS cargo, s.r.o.)\na skutočností (realizácia prác týmito ďalšími subjektmi).\nŽalobca poukázal na úradný záznam č. 9812401/5/2045732/2013/KoAn zo dňa 20.05.2013 a Protokol\nzo dňa 08.07.2013 č. 98l240l/5/3264878/20l3/KoAn, str. 6.\nŽalobca poukázal na to, že spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. dodali žalobcovi služby\ntak, ako sú uvedené v účtovných a iných dokladoch predložených v daňovom konaní (objednávky,\nfaktúry, súpisy prác, fotodokumentácia, čestné vyhlásenia a pod.). Dňom dodania týchto služieb vznikla\nspoločnostiam Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobcovi vzniklo právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.\nPodľa názoru žalobcu správca dane nepreukázal, že by tvrdenia žalobcu a konateľky spoločností Rivara,\ns.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. o tom, že práce pre žalobcu realizovali spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK\nZip Company, s.r.o., bolo nepravdivé. Je pravdou, že správca dane preukázal nepravdivosť tvrdenia\nkonateľky spoločností Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. o tom, že práce pre spoločnosti Rivara,\ns.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. boli realizované prostredníctvom spoločností IGOMAR, s.r.o., SPODSTAV\ns.r.o. a RS cargo, s.r.o. (dokazovanie tejto skutočnosti podľa nášho názoru presahuje predmet\ndokazovania stanovený vyššie citovanými právnymi normami), táto skutočnosť však automaticky (bez\nexistencie ďalších dôkazov) nezakladá nepravdivosť jej tvrdenia o tom, že fakturované práce pre žalobcu\nskutočne zrealizovali spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o.\nŽalobca taktiež poukázal na to, že vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov predložených žalobcom\nnebola správcom dane nikdy spochybnená. Správca dane spochybnil výlučne vierohodnosť dokladov\ntýkajúci sa spoločností IGOMAR, s.r.o., SPODSTAV s.r.o. a RS cargo, s.r.o.\nŽalobca je toho názoru, že Sme toho názoru, že samotná „pochybnosť\" správcu dane o uskutočnenom\nzdaniteľnom plnení nemôže byť v právnom štáte dôvodom pre popretie nároku žalobcu na odpočet dane\nz pridanej hodnoty. Správca dane musí vykonaným dokazovaním dostatočne preukázať, že skutočnosti,\nktoré deklaruje daňový subjekt, sa nestali, resp, sa nestali tak, ako to deklaruje daňový subjekt. To\nznamená, že správca dane musí preukázať nepravdivosť skutočností deklarovaných žalobcom pri\nuplatnení nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty na úrovni istoty. Ďalej uviedol, že vykonaného\ndokazovania, najmä s prihliadnutím na súhlasné výpovede účastníkov uskutočneného zdaniteľného\nplnenia (t.j. výpovede žalobcu a konateľky spoločností Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o.),\nskutočnosť, že rovnako ako žalobca, a i spoločnosti Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. riadne\nzaúčtovali sporné faktúry do svojho účtovníctva a zahrnuli ich do daňového priznania, vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť dokladov o zdaniteľnom uskutočnenom medzi žalobcom a spoločnosťami Rivara,\ns.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. nebola spochybnená a bola preukázaná existencia materiálneho plnenia\nfakturovaného spornými faktúrami, t.j. bolo preukázané, že v prípade dokladov predložených žalobcom\nsa nejedná len o formálnu existenciu dokladov, ale ide o doklady odrážajúce reálne uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia medzí žalobcom a spoločnosťami Rivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o., je zrejmé,\nže správca dane nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzí žalobcom a spoločnosťami\nRivara, s.r.o. a SK Zip Company, s.r.o. nedošlo.\nNa záver poznamenal, že pri určovaní práv a povinností žalobcu ako objednávateľa diela sa má prihliadať\naj na obchodné zvyklosti a bežnú prax.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené\nverejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1,\n3 O.s.p.) dňa 30.04.2015.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil\nskutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom\nznáme nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a\ndostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva,\nže krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\nžalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných\nustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia\nkrajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na potvrdenie jeho správnosti považuje\n\nza potrebné doplniť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s\npríslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a\npoplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili\nsvoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu,\nzákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo\niných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu.\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti SD EÚ, napr. v rozsudku vo\nveci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) SD EÚ v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým\núnikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41).\nZ tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa\ns ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci\npoložené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na\nodpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje\npožadované smernicou 2006/112/ES (bod 44).\nV prejednávanej právnej veci však nebolo správcom dane jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že by sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako to uviedol žalobca a ako bolo zisťované\nz predložených dokladov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu, avšak nie absolútne. V tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť\nľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle\nzásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce\nrozpory v dôkazoch.\nTým, že žalovaný neodstránil rozpory medzi zásadnými dôkazmi, pričom svoje rozhodnutie svojvoľne\noprel len o jeden z nich (druhý považoval za irelevantný), významným spôsobom porušil zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov v správnom konaní. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia v\nkonkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán\nvychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej\nprocesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným\nskutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach,\nako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a\n§ 250k O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 142,04 €, na účet JUDr. Ivany Harbuľákovej\nŠkárovej, za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) 134,00 € a 1x režijný\npaušál 8,04 €.\nNa podanie zo dňa 17.11.2014 neprihliadal a ani zaň náhradu trov konania nepriznal, nakoľko súd\nžalobcu o doplnenie jeho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného nežiadal, ako aj na skutočnosť, že bolo\npodané po lehote uvedenej v § 209a ods. 3 O.s.p. a za použitia § 205 ods. 3 O.s.p., ktorá sa analogicky\nvzťahuje aj na vyjadrenie k odvolaniu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/42/2014", "guid": "b88af2cd-e0b9-4e2f-9beb-030cedd1a0d9:240e9aec-a283-4ebd-9913-2b13490636f2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}