{"guid": "89fbdd2d-45f6-4eca-9d75-51a2cf0495ab:9ff32d23-7ebb-4a67-ad1f-1535473a2133", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1", "spisova_znacka": "10Sžso/66/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/66/2014 z 30. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 10Sžso/66/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1", "identifikacne_cislo": "7014200303", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/601#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ff32d23-7ebb-4a67-ad1f-1535473a2133", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/66/2014\n7014200303\n30. 09. 2015\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Bc.\nP. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, P., proti odporcovi: Mestská časť Košice - Západ, Trieda SNP 39,\nKošice, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. j. 239/2014/SO zo\ndňa 12.02.2014 o neposkytnutí jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/13/2014-30 zo dňa 30.05.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/13/2014-30 zo dňa\n30. mája 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. j.: 239/2014/SO zo dňa 12.02.2014,\nktorým odporca podľa § 17 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) a § 2, § 4 a § 5 zákona č.\n601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\nživotnom minime“) rozhodol o neposkytnutí jednorazovej dávky v hmotnej núdzi navrhovateľovi a\nzároveň nepriznal účastníkom náhradu trov konania.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie\njednorazovej dávky v hmotnej núdzi na zakúpenie hygienických potrieb a ošatenia podaním označeným\nako žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi zo dňa 02.01.2014, doručeným odporcovi dňa\n17.01.2014. V danej žiadosti navrhovateľ okrem iného uviedol, že nevlastní žiaden majetok ani úspory,\npričom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny potvrdil, že navrhovateľ nevykonával ani v súčasnosti\nnevykonáva aktivačnú činnosť.\nS poukazom na ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi súd prvého stupňa konštatoval, že\nzo samotného znenia ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vyplýva, že tento\nustanovuje len možnosť poskytnutia jednorazovej dávky, a teda, aj keď budú splnené podmienky na jej\nposkytnutie, nie je daná povinnosť túto dávku poskytnúť.\nPoukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o poskytnutí resp. neposkytnutí predmetnej dávky\nnavrhovateľovi bolo výlučne na zvážení odporcu s tým, že v prípade uplatnenie nároku na jednorazovú\ndávku nie je jej poskytnutie automatické, čo podľa názoru súdu odporca zdôvodnil v napadnutom\n\nrozhodnutí, ktorým nevyhovel žiadosti navrhovateľa a neposkytol mu jednorazovú dávku v hmotnej\nnúdzi.\nKrajský súd ešte dodal, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal nemožnosť zabezpečiť, resp.\nzvýšiť jeho príjem vlastným pričinením. Uviedol, že pri rozhodovaní o opravnom prostriedku nebral do\núvahy tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ sa mal dňa 14.02.2014 v podnapitom stave telefonicky\ninformovať o schválení jednorazovej dávky.\nKrajský súd na záver vyjadril názor, že odporca aplikoval na vec správny právny predpis, čo viedlo k\ntomu, že dospel k totožnému právnemu záveru ako odporca, a to, že v prípade napadnutého rozhodnutia\nodporcu sa jedná o zrozumiteľné a náležite zdôvodnené rozhodnutie, a že rozhodnutie o poskytnutí\njednorazovej dávky v hmotnej núdzi je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Preto konštatoval, že\nrozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov navrhovateľa. Vychádzajúc\nz ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi uviedol, že odporca ako obec môže, ale\nnemusí poskytnúť jednorazovú dávku, nakoľko na jej poskytnutie nie je nárok ako je to v prípade hmotnej\nnúdze, kedy je nárok na hmotnú núdzu daný po splnení podmienok.\nNa základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade so\nzákonom potvrdil.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, v ktorom namietal rozsudok v\ncelom rozsahu. Namietal, že zo strany súdu došlo ku vadám v konaní a k evidentnému porušeniu podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f) a príslušných ustanovení O.s.p. tým, že sa mu ako navrhovateľovi postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nUviedol, že aj napriek tomu, že prostredníctvom e-mailu žiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu\npráceneschopnosti o čom oboznámil zákonného sudcu aj odporcu, toto sa konalo dňa 30.05.2014.\nUpriamil pozornosť na to, že krajský súd v rozsudku poukázal na vyjadrenie odporcu, no jeho vyjadrenie\nk vyjadreniu odporcu v rozsudku neuviedol. Mal za to, že mu súd svojim postupom znemožnil predložiť\nľubovoľné návrhy na dokazovanie, a to ako listinné dôkazy tak aj návrhy na vypočutie svedkov. Požiadal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky o vyžiadane spisov v súvisiacich veciach, v ktorých už spolu s\nmanželkou poukázal na okolnosti týkajúce sa rozhodovania odporcu.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec\nmu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.\nV odvolaní navrhovateľ zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia §\n138 ods. 1 O.s.p. s tým, že požadované tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania potrebné\npre priznanie oslobodenia mal doložiť krajskému súdu.\nTaktiež požiadal o pridelenie advokáta z radov advokátov, nakoľko je to podľa navrhovateľa nevyhnutné\npre konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.\nOdporca vo vyjadrením k odvolaniu uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojom rozhodnutí č. j.:\n239/2014/SO, 1809/2014 zo dňa 12.02.2014, ktorým rozhodol o neposkytnutí jednorazovej dávky v\nhmotnej núdzi navrhovateľovi. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky skutočnosti, z\nktorých vychádzal pri posudzovaní navrhovateľovej žiadosti. Poukázal na rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHN23/SOC/2013/4899-0007 zo dňa 26.09.2013, z ktorého\nvyplýva, že navrhovateľ nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač\no zamestnanie, nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie, nepoberá aktivačný príspevok,\nnevykonáva aktivačnú činnosť, menšie obecné služby či iné pracovné aktivity v rámci nezamestnanosti,\naby si vylepšil svoju sociálnu situáciu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je\ndôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\n\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 30.09.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPrávne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a z\npríspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky\na pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom\nspoločne posudzujú, upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.\nPodľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu\nmimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová\ndávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného\nvybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa,\npaliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných\nnákladov alebo školských potrieb.\nPodľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do\nvýšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima\npre jednu plnoletú fyzickú osobu. Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom\nkalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 246c veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nÚlohou odvolacieho súdu bolo v intenciách dôvodov podaných v odvolaní posúdiť rozsudok\nprvostupňového súdu a zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa\na bolo rozhodnuté o neposkytnutí jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.\nOdvolací súd má z administratívneho spisu odporcu preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa\n02.01.2014 požiadal odporcu o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi s tým, že v žiadosti\nuviedol, že nevlastní žiaden majetok ani úspory. K žiadosti priložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny - Detašované pracovisko Košice II zo dňa 17.01.2014 o tom, že v minulosti nevykonával a\nv súčasnosti nevykonáva aktivačnú činnosť a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice\nč. KE1/OPHN23/SOC/2013/4899-0007 zo dňa 26.09.2013, ktorým bola navrhovateľovej manželke\nznížená dávka a príspevky na sumu 97,85 Eur mesačne odo dňa 01.09.2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že jednorazová dávka v hmotnej\nnúdzi je dávkou fakultatívnou, čo znamená, že príslušný správny orgán (v danom prípade odporca) ju\nmôže, ale nemusí priznať.\nZ rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie tejto dávky je skutočnosť, že navrhovateľ\nnepreukázal, že by sa snažil zvýšiť si svoje príjmy aktivitami, ktoré podmieňujú nárok na aktivačný\npríspevok, hoci odporca každoročne zamestnáva poberateľov aktivačného príspevku.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že správne uváženie odporcu nevybočilo z rámca zákona, a teda, že\nrozhodnutie odporcu je súladné so zákonom, preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\npotvrdil ako vecne správny.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku požiadal súd, aby mu boli odpustené súdne poplatky, a aby mu\nbol pridelený advokát.\nPodľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nK tomu odvolací súd uvádza, že zákonodarca v ustanovení § 138 O.s.p. pripúšťa možnosť čiastočného,\nprípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych\npoplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich\nv majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania. Účelom\nustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery\nznemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\nmusia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a\ndruhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva\n(teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb\nsa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Oprávnenosť žiadosti súd hodnotí z hľadiska splnenia\nuvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.\nO oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na\nnávrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové\npomery.\nPodľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,\nako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne\nzáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom\nvestníku Európskej únie.\nPodľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach\no povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo\nveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev\n(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci\nnenavrhli.\nPodľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch\nsvedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,\nohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\nPodľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane\ntoho, čo uviedli účastníci.\nMajetkové pomery navrhovateľa nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsúdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon\nukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu.\nJe preto výlučne na navrhovateľovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal,\nna čo slúži, okrem iných, aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje,\naby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej len „tlačivo“). Napriek tomu, že\nnavrhovateľ v opravnom prostriedku uvádza, že krajskému súdu doložil tlačivo, o ktorom doposiaľ nebolo\nrozhodnuté, zo súdneho ako aj administratívneho spisu odvolací súd zistil, že predmetné tlačivo nie\n\nje zažurnalizované a v predmetnom spise sa nenachádza. Keďže navrhovateľ nevyplnil riadne tlačivo,\nktoré malo dokladovať jeho pomery na účely oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1\na 2 O.s.p. a nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii, odvolací súd logicky, nemohol\npriznať navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.\nAj keď to odôvodňujú pomery účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov,\nak svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni právo. O zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že\nmu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny\nvýkon práva alebo zjavné oddiaľovanie splnenia povinností.\nV predmetnom prípade niet pochýb o tom, že sa jedná o prípade bezúspešného uplatňovania práva,\nnakoľko tu absentuje pravdepodobnosť úspechu navrhovateľa v ďalšom konaní, pretože navrhovateľ\nsa domáhal poskytnutia jednorazového príspevku v hmotnej núdzi, na ktorý však neexistuje právny\nnárok. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi ustanovuje iba možnosť poskytnutia daného príspevku správnym\norgánom na základe jeho uváženia, pričom odvolací súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie\nodporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom s tým, že v zmysle ustanovenia § 245\nods. 2 O.s.p. nesmie odvolací súd posudzovať vhodnosť a účelnosť rozhodnutia správneho orgánu,\nktoré tento vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy.\nPodľa § 30 O.s.p. účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby\nbol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd\núčastníka poučí.\nV zmysle ustanovenia § 30 O.s.p. predpokladmi na ustanovenie zástupcu z radov advokátov sú:\n- žiadosť účastníka konania,\n- účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu podľa\n§ 138 ods. 1 O.s.p., t. j. či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a (kumulatívne) či nejde o\nsvojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva,\n- potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania, bez ohľadu na\nto, či ide o spor alebo inú právnu vec alebo verejné súdnictvo.\nPotreba ochrany záujmov účastníka konania sa posudzuje individuálne a spravidla bude súvisieť so\nskutkovou a právnou zložitosťou veci. Zmyslom ustanovenia zástupcu z radov advokátov účastníkovi\nkonania, vrátane osobitnej poučovacej povinnosti, je plniť pozitívny záväzok štátu voči osobám (čl. 47\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) na právnu pomoc v konaní pred súdom. Preto súd pri posudzovaní\nsplnenia podmienok ustanovenia § 30 O.s.p. musí zohľadniť aj okolnosť, či takáto pomoc je pre účastníka\nnevyhnutná a bez nej by sa sťažilo uplatnenie základného práva na súdnu ochranu účastníka.\nZ citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa zo\nzákona nevyžaduje zastúpenie navrhovateľa advokátom. Keďže navrhovateľ napriek tomu požiadal o\nustanovenie advokáta súdom, odvolací súd musel postupovať v súlade s § 30 O.s.p. v spojení s § 138\nods. 1 O.s.p. a pre účely posúdenia naplnenia zákonných podmienok skúmať majetkové, osobné a\nzárobkové pomery navrhovateľa.\nOdvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa nie je naplnená zákonná podmienka v zmysle § 138\nods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ nepreukázal nepriaznivé pomery odôvodňujúce jeho oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov.\nV zmysle § 30 O.s.p odvolací súd nemohol žiadosti navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov\nadvokátov vyhovieť, lebo na vyhovenie uvedenej žiadosti neboli splnené zákonné podmienky.\nPredpokladom, aby mohlo byť vyhovené žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov,\nje splnenie zákonných podmienok, v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych\npoplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Zákonodarca teda v právnej norme § 30 O.s.p. aj naďalej podmieňuje\nprávo na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi,\nktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p..\n\nTieto podmienky u navrhovateľa splnené neboli. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo spisového materiálu nevyplýva, že by pomery navrhovateľa odôvodňovali, aby mu súd priznal\noslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, hoci aj sčasti, pretože z predložených dokladov nie\nje zrejmé, že sa nachádza v takej sociálnej alebo finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie\noslobodenia, keďže treba zohľadniť aj ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p. danú zákonnú podmienku, že\nnejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.\nVychádzajúc z obsahu spisového materiálu, ktorého predmetom je poskytnutie jednorazovej dávky v\nhmotnej núdzi, na ktorú podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je právny nárok, a o ktorej rozhoduje\nsprávny orgán na základe správneho uváženia, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že\nnavrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie\nprávneho zástupcu z radov advokátov.\nV uvedenej právnej veci najvyšší súd nezistil dôvody na odročenie pojednávania pred Krajským súdom\nv Košiciach dňa 30. mája 2014 z dôvodu PN navrhovateľa, nakoľko ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p.\numožňujúce odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov účastníka jednoznačne uvádza podmienku,\nza ktorej splnenia je odročenie pojednávania možné. Uvedenou podmienkou je vyjadrenie ošetrujúceho\nlekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a to bez\nohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, čo v danom prípade zdokladované\nnebolo.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k\nods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný\na odporcovi náhrada takých trov nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sp/13/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a95ffb15-354e-46c1-9522-4d1abcccb97f:a6da3afc-5229-437a-87fa-8c89df49d01d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200711.2", "spisova_znacka": "1Sp/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sp/13/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200711.2"}], "citovane_v": []}