{"guid": "4e9c7a82-83c2-4c82-8e8f-c364e6576842:d448b37b-f322-403d-a264-1b11038b10bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1", "spisova_znacka": "3Sžo/56/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/56/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžo/56/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1", "identifikacne_cislo": "7013201502", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d448b37b-f322-403d-a264-1b11038b10bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/56/2014\n7013201502\n01. 07. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:7013201502.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Z. R., bytom\nF., zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Sartorisova 10, Bratislava,\nproti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzinecnej polície Sobrance,\nŠtefánikova 10, Sobrance, v konaní o preskúkanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZHCP-SO1-243-016/2013 zo dňa 12.09.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 6S/264/2013-57 zo dňa 3. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/264/2013-57 zo dňa\n03.04.2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250 j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 12.09.2013, ako i Disciplinárny rozkaz riaditeľa oddelenia hraničnej kontroly\npolicajného zboru Petrovce, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 13/2013 zo dňa 07.08.2013, ktorým bolo žalobkyni\nuložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších\npredpisov, a to písomné pokarhanie za to, že dňa 31.07.2013 v čase o 07. 30 hod. počas kontroly\nprezenčnej listiny „Oboznámenie sa s plánom služieb na mesiac august 2013“ bolo zistené riaditeľom\nOHK Petrovce npor. JUDr. A. E., že žalobkyňa nepodpísala uvedenú prezenčnú listinu, hoci sa s plánom\nslužieb oboznamovala už dňa 29.07.2013 po nástupe do služby od 20.00 - 08.00 hod., ktorým konaním\nporušila základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorej\nje policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Svojím konaním nesplnila úlohu\nčíslo 27 uloženú na pracovnej porade riaditeľa OHK PZ Petrovce konanej dňa za 13.06.2013, s ktorou\núlohou bola žalobkyňa oboznámená na tejto pracovnej porade, čo potvrdila svojim podpisom.\nKrajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, ktorý mal zistiť\npredovšetkým prvostupňový orgán, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, nie je dostatočné na\nposúdenie veci. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nich náhradu vo výške 401,12 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd v dôvodoch\nsvojho rozhodnutia poukázal na konštantnú judikatúru ÚS SR, podľa ktorej úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí\n\na postupov, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny orgán pri voľnom uvážení\nnesmie nerešpektovať zákon a prekračovať jeho medze a tiež nesmie prejavovať svoju ľubovôľu - je\nvšak povinný voľnú úvahy použiť a jej použitie zdôvodniť.\nKrajský súd tiež konštatoval, že prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia nepostupoval v súlade\ns § 233 ods. 1, 2 zákona, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, z čoho vyplýva, že\nprvostupňový orgán rozhodol bez toho, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci. Podľa krajského\nsúdu prvostupňové rozhodnutie nemá príslušné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 241 ods. 1,\n2, 3, 4 zákona predovšetkým, čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia. Správny orgán nevysvetlil ani to,\nprečo žalobkyni bolo uložené práve toto disciplinárne opatrenie. Krajský súd vyjadril názor, že úlohou\nsprávnych orgánov bude žalobkyňu oboznámiť s dôkazmi, ktoré zadovážil odvolací orgán, t.j. žalovaný,\naby sa mohla k týmto dôkazom vyjadriť.\nŽalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odvolacom konaní zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný nesúhlasil s tým, že zistenie skutkového stavu prvostupňového orgánu, z ktorého vychádzalo\nsprávne rozhodnutie, nie je dostatočné pre posúdenie veci. Argumentuje ustanovením § 243 ods. 3\n(odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie\nkonanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni). Uviedol, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho\nkonania nežiadala o nahliadnutie do spisového materiálu a rovnako nenavrhla na podporu svojich tvrdení\nžiadny dôkaz. Všetky dôkazy v odvolacom konaní boli zabezpečené zákonným spôsobom a zákon\nnestanovuje odvolaciemu orgánu povinnosť po doplnení konania, prípadne po odstránení zistených\nnedostatkov oboznamovať s týmito skutočnosťami dotknutého policajta. Do obsahu základného práva na\nvyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník navrhuje nepatrí povinnosť oprávneného\norgánu vykonať všetky navrhnuté dôkazy - umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia\nvedú k spravodlivému rozhodnutiu. Žalovaný označil všetky námietky uvedené z pohľadu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia za irelevantné, ktoré nemenia nič na skutočnosti, že žalobkyňa svojím\nkonaním porušila služobné povinnosti.\nŽalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne\nrelevantné skutočnosti, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného potvrdené, než tie, ktoré uvádzal\npočas konania na krajskom súde. Ani v podanom odvolaní sa nevysporiadal s kolíziou dvoch právnych\npredpisov, pričom výkladom úlohy č. 27 nemožno dôjsť k záveru, že žalobkyňa porušila akúkoľvek\npovinnosť a považuje konanie žalovaného za diskriminačnú praktiku voči žalobkyni. Žalobkyňa sa plne\nstotožňuje s názorom krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí a dodala, že výklad\nposkytnutý žalovaným by viedol k tomu, že práva osôb na oboznámenie sa so spisom a právo vyjadriť\nsa by bolo v celosti popreté takým postupom, kde by dokazovanie vykonával až odvolací orgán a ten\nby už účastníkovi možnosť preštudovať spis nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli\nsúdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo\nveci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. apríla 2014 č. k. 6S/264/2013-57, keď dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n\nPodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Košiciach. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správnych orgánov, ako aj vyjadreniami žalovaného správneho orgánu, ako i vyjadreniami\nžalobkyne na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi\nprvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú (na rozdiel od tvrdení žalovaného) obsahu spisu a tieto\ndôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania žalovaného, s ktorými\nsa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na\nzopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nZ obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že žalovaný o.i. namietal skutočnosť, že nesúhlasil so\nspôsobom, akým sa krajský súd vysporiadal s jeho námietkami, namietal v podstate nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia krajského súdu nesúhlasiac s jeho dôvodmi, poukazujúc na viaceré skutočnosti, že\nrozhodnutie krajského súdu je neopodstatnené a nezákonné, ktoré bolo potrebné v ďalšom konaní zrušiť.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,\nna základe ktorých je založené.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je teda aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri\nbližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn.\nIII. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre\nľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997,\nRecueil III/1997).\n\nEurópsky súd pre ľudské práva, ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný\nza rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba\nz 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).\nAj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp.\nzn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010- www.concourt.sk.\nPodľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru nie totožnému so záverom správnych orgánov\noboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu došlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z\ndôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné\nrozhodnutie krajského súdu, neboli v odvolacom konaní zistené.\nZ ustanovenia § 243 ods. 3 zákona č. 73 /1998 Z.z. vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené\nnedostatky odstráni.\nJe nesporné, že žalovaný v predmetnej veci v odvolacom konaní doplnil dokazovanie, a to vyjadreniami\nmjr. Z. S. a npor. S. C., ako i kamerovým záznamom. Zo znenia uvedeného ustanovenia sa potom\njaví i postup odvolacieho orgánu ako nevyhnutný, keď považoval za potrebné a nevyhnutné doterajšie\nkonanie doplniť o dôkazy nové. Tieto ďalšie dôkazy žalovaný vykonal sám a bez toho, aby odôvodnil,\nprečo je to nevyhnutné. Žalovaný naviac žalobkyňu ním vykonanými dôkazmi v odvolacom konaní\nneoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k týmto novo vykonaným dôkazom tvrdiac, že takúto\npovinnosť odvolací správny orgán nemá a tiež, že žalobkyňa nežiadala o nahliadnutie do spisu.\nAk odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu\nodvolacieho konania neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom,\ntvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu\nnežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1\nDohovoru, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i\npred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech\núčastníčky konania.\nAtribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom\nkonaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené\nv konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch,\nkedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv\núčastníka konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci považuje\nza potrebné konštatovať, že žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať príležitosť predložiť i na\nodvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej\nsituácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými\n\ndôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej\nneprospech.\nZa danej situácie je zvlášť žiaduce, aby správny súd pri rešpektovaní zásady rovnosti zbraní na\ntúto zásadu prihliadol v preskúmavacom konaní a v rámci nej zvážil, či táto procesnoprávna záruka\nbola rešpektovaná i v procesných postupoch pred orgánmi verejnej správy. Pokiaľ sa tak nestalo, je\nnevyhnutné, aby takto procesne poškodený účastník konania našiel plnú ochranu v súdnom konaní,\nv ktorom odvolací správny orgán vystupuje ako procesná strana s rovnakými procesnými právami a\npovinnosťami ako účastník konania, ktorý sa domáha súdnej ochrany.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so\nvšetkými relevantnými námietkami žalovaného a tieto i správne vyhodnotil.\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, potvrdil.\nPritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho pozadku, ako aj rozsahom a dôvodmi podanej\nžaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov\nodvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/264/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}