{"guid": "e4f8a7ee-7f11-4703-89ec-7ee5a6963e08:aee72f65-e7a8-4e9b-9fbe-0a22046779b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1", "spisova_znacka": "10Sžso/54/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/54/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 10Sžso/54/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1", "identifikacne_cislo": "7013201454", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-186.odsek-4", "nazov": "§ 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-186.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-186"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-186"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aee72f65-e7a8-4e9b-9fbe-0a22046779b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/54/2014\n7013201454\n17. 06. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:7013201454.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. XXX, B., zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, AK so sídlom v Rožňave,\nHviezdoslavova 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 3. októbra 2013, číslo: 40509-2/2013-BA, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/226/2013-45 zo dňa 2. apríla 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/226/2013-45 zo dňa\n2. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 40509-2/2013-BA zo dňa 3. októbra 2013\nz r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na súde I. stupňa\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/226/2013-45 zo dňa 2. apríla 2014 bola zamietnutá\nžaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 40509-2/2013-BA zo dňa 3. októbra 2013, ktorým\nžalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Liptovský\nMikuláš (ďalej len prvostupňového správneho orgánu) č. 200-008494-CA02/2013 zo dňa 18. júla 2013,\nktorým pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25. júna 2008 priznáva pánu H. F. za prvé\ntri dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 5,02100594 EUR za deň a za ďalšie\ndni dočasnej pracovnej neschopnosti do 23. júna 2009, t. j. do konca podporného obdobia, vo výške\n11,04631000 EUR za deň s tým, že nárok na výplatu nemocenského za celé toto obdobie je podľa §\n114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčaný.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca\nv roku 2009 písomným podaním adresovaným na príslušnú pobočku SP obrátil so žiadosťou o nárok\nna nemocenské dávky; takáto žiadosť bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočke Liptovský Mikuláš až\ndňa 31.05.2013 spolu s hlásením úrazu na účely nemocenského a potvrdením o dočasnej PN I. A., II. A.\nTvrdenie žalobcu, že v roku 2009 niekoľkokrát komunikoval s pracovníčkami Sociálnej poisťovne, aby\nmu vyplatili nemocenské dávky je nepreukázateľné. Žalobca nepreukázal, že doručil Sociálnej poisťovni\ndiel II. A Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, tvrdil iba, že Sociálna poisťovňa mala k dispozícii\ndiely I. A a IV. A tohto potvrdenia, kde je uvedené, že bol v tom čase evidovaný na úrade práce sociálnych\nvecí a rodiny ako nezamestnaný. Súd preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na\n\npreukázanie tvrdenia, že žiadosť o priznanie nemocenských dávok doručil pobočke Sociálnej poisťovne\nvčas.\nO trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\n\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie krajského súdu\nvychádza zo skutočnosti, že žalobca bol v dôkaznej núdzi pri preukazovaní doručenia žiadosti o\npriznanie nemocenských dávok podľa § 186 ZoSP. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že pracovný úraz\nutrpel ešte dňa 04.06.2008 v Bratislave. Po ošetrení a následnej hospitalizácii v Rožňave sa od začiatku,\npokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval, domáhal svojich nárokov v pobočke Sociálnej poisťovne. Žiadosť\no priznanie nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia mu bola zamietnutá, preto\nsa ho musel dožadovať súdnou cestou, nakoľko jeho zamestnávateľ popieral existenciu pracovného\npomeru, a tým aj vznik pracovného úrazu. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, podľa\nktorého II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské o úrazový príplatok odovzdajú zamestnanci\nprostredníctvom svojho zamestnávateľa, čo v jeho prípade vzhľadom na postoj zamestnávateľa nemohlo\nbyť realizované. Žalované správne orgány napriek právoplatným rozhodnutiam vo veci nekonali, v\nčom vidí šikanózne konanie. Práve z dôvodu spochybňovanej existencie pracovného pomeru mu\nzrejme pracovníčky Sociálnej poisťovne tvrdili, že nemá nárok na nemocenské a odmietli mu vydať\npotrebné tlačivo. Potvrdzuje to aj vyjadrenie žalovanej k žalobe, že žalobca nebol v roku 2009 evidovaný\nako zamestnanec, takže nespĺňal všeobecnú podmienku na nemocenskú dávku. Napriek tomu dňa\n30.03.2012 písomne požiadal o vyplatenie nemocenských dávok, žiadosť bola postúpená pobočkou v\nRožňave pobočke v Liptovskom Mikuláši dňa 02.04.2012.\nNamietal tiež, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že v správnom konaní neboli vykonané ním\nnavrhované dôkazy; ak by boli vykonané, nemusel by súd konštatovať, že jeho tvrdenia sú vzhľadom\nna časový odstup nepreukázateľné. Má tiež za to, že s prihliadnutím na konkrétne okolnosti je záver\no premlčaní nároku v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca doplnil podané odvolanie podaním z 27.10.2014, v ktorom uviedol, že prikladá rozsudok\nOkresného súdu Rožňava zo dňa 28.02.2014 sp. zn. 10Cpr/2/2013, právoplatný 16.04.2014. ktorým\nsúd určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.06.2008 trval. Poukázal tiež na\nDohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.06.2008, ktorá podľa prezenčnej pečiatky Sociálnej\npoisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš mala byť doručená na pobočku dňa 04.02.2013, jemu však nebola\ndoručená vôbec a bola mu vydaná až na jeho žiadosť pobočkou Rožňava v roku 2014. Ak by mal\ndohodu k dispozícii v roku 2013, nemusel podávať žalobu na súd na určenie, že pracovný pomer\ndňa 25.06.2008 trval. Poukázal aj na rozhodnutie pobočky žalovanej v Liptovskom Mikuláši zo dňa\n27.11.2013 č. 190-62/2013-LM, ktorým prerušila konanie vo veci posúdenia nároku na úrazový príplatok\ndo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá bola vyriešená rozsudkom\nOkresného súdu Rožňava zo dňa 28.02.2014, právoplatným 16.04.2014, napriek tomu do dnešného\ndňa, t. j. 27.10.2014 vo veci rozhodnuté nebolo. Chce zdôrazniť, že pri každej návšteve pobočky v\nRožňave mu tvrdili, že ako „dohodár\" nemá na nič nárok, čo trvalo do 04.02.2013, kedy bol jeho status\nzmenený na „zamestnanca\". O vyplatenie všetkých nárokov žiadal už 01.08.2008, niektoré mu aj boli\nvyplatené a na zvyšok vraj ako „dohodár\" nemal nárok, preto ich musel uplatňovať súdnou cestou.\nUviedol, že predkladá Potvrdenie UPSVaR z 09.05.2014, že na tento štátny orgán predložil len kópiu\npotvrdenia o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti B zo dňa 23.12.2009, z čoho vyplýva, že originál\npredložil Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava. Z postúpenia spisovej dokumentácie zo dňa 19.12.2012\nvyplýva, že pobočka v Liptovskom Mikuláši už v tomto čase disponovala všetkými potrebnými dôkazmi,\naby mohla vo veci rozhodnúť, no napriek tomu tak neurobila. Odvolací súd poznamenáva, že toto\npodanie mu bolo doručené bez v ňom uvádzaných príloh.\n\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení zo\ndňa 20. februára 2014 k žalobe a reaguje len na odvolacie námietky. Žalobca sa mýli, že postup pri\nuplatňovaní nároku na nemocenské zamestnancami nemohol byť realizovaný vzhľadom na postoj jeho\nzamestnávateľa, pretože sa musel domáhať určenia, že úraz, ktorý utrpel, bol pracovným úrazom.\nŽalobca ako pomocný stavebný robotník utrpel dňa 4. júna 2008 úraz na stavbe v Bratislave. Dočasná\npracovná neschopnosť vznikla dňa 25. júna 2008, t. j. v ochrannej lehote (a trvala do 29. novembra\n2009). Na každej žiadosti o nemocenské je o. i. uvedené, že pred podaním žiadosti je poistenec povinný\nvyznačiť, o ktorú dávku žiada a vyplniť a podpísať vyhlásenie na druhej strane potvrdenia s tým, že\nzamestnanec v ochrannej lehote, uplatňujúci si nárok na nemocenské odovzdá toto potvrdenie hneď po\njeho vystavení príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Žalobca mal teda predložiť, resp. zaslať II. diel\nPotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. B XXXXXX Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský\nMikuláš. Jeho originál však pobočke v súvislosti s pracovným úrazom doručený nebol. Ak by si bol\nžalobca uplatnil nárok na nemocenské v čase, kedy bol uznaný za dočasne práceneschopného, nemal\nby rozhodnutím pobočky priznaný nárok na nemocenské pre nesplnenie všeobecnej podmienky nároku\nna nemocenské dávky ustanovenej v § 30 písm. a) zákona súčinnosťou do 31. decembra 2010, nakoľko\nnebol v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nemocensky poistený, ani by mu v tom čase\nneplynula ochranná lehota, lebo bol do informačného systému Sociálnej poisťovne zaregistrovaný\nspätne až 4. februára 2013 ako zamestnanec F. X. na obdobie od 23. apríla 2008 do 4. júna 2008\nna základe súdneho rozhodnutia. Ak by pobočka vtedy rozhodnutím nepriznala žalobcovi nárok na\nnemocenské, po zaregistrovaní do informačného systému, existovala možnosť v zmysle § 112 ods.\n1 písm. c) zákona priznať žalobcovi rozhodnutím neprávom odopretú dávku za predpokladu, že by\nneuplynula lehota stanovená v § 112 ods. 1 zákona.\nŽalobca si uplatnil nárok na nemocenské a jeho výplatu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej\ndňa 25. júna 2008 až 31. mája 2013, teda po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 114 ods. 1 zákona,\npreto rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom.\nVychádzajúc z uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.\n7S/226/2013-45 zo dňa 2. apríla 2014 ako vecne správny potvrdil.\nIII.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.\") v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie\nveci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 17. júna 2015\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1,§ 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená\nsamostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní\nza dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činností alebo im bolo nariadené karanténne\nopatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť\").\n\nPodľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok\nustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a\npodaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.\nPodľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí\nuplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.\nPodľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon\nneustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok\nna výplatu dávky.\nPodľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti\nalebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v\nurčenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia\nnedostatkov na ďalší priebeh konania.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovanej a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či\nnárok na výplatu nemocenského za dočasnú pracovnú neschopnosť žalobcu je premlčaný podľa § 114\nods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nZ administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa\n18.07.2013 pod č. 200-008494-CA02/2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodla\nvo vzťahu k žalobcovi tak, že mu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25. júna 2008\npriznala nemocenské do 23. júna 2009 s tým, že nárok na výplatu nemocenského za celé toto obdobie\nje premlčaný. Rozhodla tak s odôvodnením, že žalobca si nárok na nemocenské uplatnil 31.05.2013,\nteda po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 114 ods. 1 zákona. Žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a\nnapadnuté rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedla, že Sociálna poisťovňa nemá\nII. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý je žiadosťou o nemocenské a náhrada zaň\nbola overená až 22. mája 2013 a doručená miestne príslušnej pobočke dňa 31. mája 2013, kedy začalo\ndávkové konanie. Pretože žalobca si nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti uplatnil\naž dňa 31. mája 2013, je jeho nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 25. júna 2008 do konca\npodporného obdobia v súlade s § 114 ods. 1 zákona premlčaný.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca utrpel dňa 04.06.2008 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol v\nobdobí od 25.06.2008 do 29.11.2009 dočasne práceneschopný. Sporným bolo, kedy si žalobca nárok\nna nemocenské uplatnil, keď pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bola sporná otázka,\nči bol v čase úrazu v pracovnom pomere, resp. v ochrannej dobe a teda či trvalo jeho nemocenské\npoistenie a vznikol mu nárok na nemocenské v zmysle § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Táto\notázka bola predmetom súdneho konania, v ktorom Okresný súd Rožňava rozsudkom č. k. 12C/82/2009\n- 129 zo dňa 11. apríla 2011 určil, že „úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec žalovaného (F. X.)\ndňa 04.06.2008 na stavbe „Obytný súbor III veže\" v Bratislave, je pracovným úrazom\". Ďalšou úspešnou\nžalobou sa žalobca domáhal na Okresnom súde v Rožňave určenia, že jeho pracovný pomer s F. X. dňa\n25.06.2008 (v čase vzniku dočasnej práceneschopnosti) trval, čo viedlo k vykonaniu spätnej registrácie\nžalobcu v Sociálnej poisťovni ako zamestnanca F. X. v období od 23. apríla 2008 do 4. júna 2008, a\nto dňa 04.02.2013. Žalovaná pritom sama vo svojich podaniach uviedla, že pokiaľ by bola o žiadosti\nžalobcu o nemocenské rozhodovala pred týmto dátumom, bola by jeho žiadosť zamietla a náprava by\nbola možná len v zmysle § 112 ods. 1 zákona, pretože žalobcu v tom čase neevidovala ako zamestnanca.\nTo dodáva aj na presvedčivosti tvrdeniu žalobcu, že pracovníci pobočky Sociálnej poisťovne opakovane\nodmietali začať konanie vo veci priznania nemocenských dávok, lebo ho nepovažovali za úspešné a\nna rozdiel od krajského súdu najvyšší súd priznáva týmto námietkam relevanciu. Má za to, že správne\norgány pochybili, keď v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie, hoci návrhy žalobcu smerovali voči\nkonkrétnym osobám a ich postup by nemal byť na ťarchu žalobcu.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že diel I. A Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti\nbol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava dňa 8. decembra 2009; i keď nešlo o „správny\n\ndiel\", aký iný dôvod by mal žalobca doručovať toto potvrdenie sociálnej poisťovni, než uplatniť si nárok\nvyplývajúci z dočasnej pracovnej neschopnosti, teda nárok na nemocenské. Odvolací súd má za to,\nže s prihliadnutím na všetky okolnosti bol namieste postup podľa citovaného ustanovenia § 186 ods. 4\nzákona o sociálnom poistení, a že pracovníci žalovaného nemali byť ovplyvnení skutočnosťou, že za\ndaného stavu veci by museli žiadosť žalobcu zamietnuť. Napokon začatie súdneho konania o určenie,\nže pracovný pomer žalobcu s F. X. ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 25.06.2008\ntrval, by bolo dôvodom na prerušenie konania o predmetnej dávke až do jeho právoplatného skončenia.\nRozhodnutie žalovaného vychádzalo aj zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o nemocenské\nprostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 03.05.2013, podľa obsahu tohto podania však nešlo\no novú žiadosť, ale o urgenciu vybavenia tohto nároku na základe ďalšieho Potvrdenia o dočasnej\npracovnej neschopnosti, ktoré mal žalobca odoslať v máji 2012 v origináli spolu s lekárskym posudkom\nbodového ohodnotenia jeho spoločenského uplatnenia Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš,\ntá ho však neeviduje a tvrdenie žalobcu považovali za bezpredmetné, lebo „nie je viditeľná ani\nprezentačná pečiatka Sociálnej poisťovne, ktorá by potvrdzovala, že predmetný doklad bol doručený k\nnám\", teda každá pochybnosť bola vyhodnotená v neprospech žalobcu.\nUvedené potvrdzuje právny názor najvyššieho súdu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym\norgánom, čo vedie k porušeniu zásady dobrého výkonu verejnej správy. Po zohľadnení všetkých\nokolností dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu na nemocenské treba považovať za uplatnený\ndňom 8. decembra 2009, preto námietka premlčania nie je dôvodná.\nZ tohto dôvodu odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu a podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že podľa\n§ 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p.\na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešný žalobca\nsi trovy z titulu trov právneho zastúpenia v zákonnej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia\nrozhodnutia podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil (vyčíslenie trov konania bolo najvyššiemu súdu doručené\ndňa 03.07.2015, rozsudok bol verejne vyhlásený 17.06.2015) a zo spisu iné trovy konania nevyplývajú\na žalovaná zo zákona nemá na ich náhradu nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}