{"guid": "00644e4a-e0d8-4b33-ae2d-88843e347d65:d05ff7cd-3322-4872-bba0-30f7ef4bd6f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1", "spisova_znacka": "1Sžso/56/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/56/2014 z 11. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2015, sp. zn. 1Sžso/56/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1", "identifikacne_cislo": "7013201009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102.odsek-1", "nazov": "§ 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-102"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-102"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d05ff7cd-3322-4872-bba0-30f7ef4bd6f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/56/2014\n7013201009\n11. 12. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:7013201009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej\nPhD., v právnej veci žalobcu: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX D., zast.: JUDr.\nBlankou Nagyovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 44, 040 01 Košice\n(bnagyova@slovanet.sk), proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta\nč. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. apríla 2014 č. k. 7S/165/2013-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. apríla 2014 č. k.\n7S/165/2013-46 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č.: 29386-2/2013-BA zo dňa 03.06.2013 v\nspojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 121/2013-KEM-DGP z 27. marca 2013\nr u š í a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 69,88 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 29386-2/2013-BA zo dňa 03.06.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“ - viď č. l. 20) žalovaná ako odvolací správny orgán v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1\npísm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003\nZ. z.) rozhodla podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. tak, že odvolanie žalobcu zamietla a\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 121/2013-KEM-DGP z 27. marca 2013 (ďalej na\núčely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci nepriznaní nároku\nna dávku garančného poistenia potvrdila s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre konanie vo veci samej do\npôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni\npatrí do pôsobnosti pobočky.\nPodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán\nrozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že žalobca si u prvostupňového orgánu\ndňa 29. júna 2012 uplatnil nárok na dávku garančného poistenia, pričom ako dátum vzniku platobnej\nneschopnosti svojho zamestnávateľa, t. j. spoločnosti ACASE, a.s. so sídlom v Košiciach, uviedol deň\n28.05.2012.\n\nNeuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu si žalobca uplatnil za obdobie od 01.09.2011 do\n30.11.2011 v celkovej výške 4.390,08 €.\n3. V rovnaký deň 29.06.2012 bolo prvostupňovému orgánu predložené aj Potvrdenie zamestnávateľa na\núčely nároku na dávku garančného poistenia. Predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu takisto podával\na podpisoval navrhovateľ ako štatutárny orgán zamestnávateľa ACASE, a. s.\nPracovnoprávny vzťah žalobcu v spoločnosti ACASE, a.s. trval od 01. septembra 2000 do 30. novembra\n2011. Jeho skončenie je v spisovom materiáli doložené dohodou o skončení pracovného pomeru podľa\n§ 60 Zákonníka práce. Žalovaná zdôraznila, že aj tento úkon podpisoval žalobca ako zamestnanec a\nzároveň ako štatutárny orgán zamestnávateľa.\n4. Z týchto údajov je žalovanej zrejmé, že ako štatutárny orgán - člen a neskôr predseda predstavenstva\nspoločnosti, mal žalobca priamy vplyv na chod spoločnosti ACASE, a. s., a vedel o celkovej finančnej\nsituácii tejto spoločnosti.\nV súvislosti s uvedeným preto žalovaná zdôraznila, že v napadnutom rozhodnutí sa riadila možnosťou\nodmietnuť alebo obmedziť uspokojovanie nárokov zamestnancov, ktorí mali výrazný vplyv na chod/\nriadenie spoločnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia článku 12 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu\na Rady č. 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich\nzamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „Smernica č. 2008/94“).\n5. Ďalej sa žalovaná vyjadrila k „nekontrolovanej exekúcii“ vedenej z jej strany, ktorá mala podľa tvrdenia\nžalobcu priviesť spoločnosť ACASE, a. s. do faktickej platobnej neschopnosti a súčasne tvrdil, že\nžalovaná z tohto dôvodu takisto mala informácie o finančnej situácii uvedenej spoločnosti.\nTiež žalovaná z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spomenula aj trestný rozkaz Okresného súdu\nKošice I č. 1T 90/2012 zo dňa l6.10.2012 za neodvádzanie poistného za zamestnancov v období august\n- október 2010 a tiež december 2010 -január 2011, pričom v trestnom rozkaze je uvádzaná suma 13.652\n€.\n6. Podľa žalovanej žalobca bez akýchkoľvek pochybností bol osobou s výrazným vplyvom na\nhospodársky chod spoločnosti, pretože ako dlhodobý štatutárny orgán zamestnávateľa mal priame\ninformácie o jeho hospodárskej a finančnej situácii. Taktiež ako štatutárny orgán mal, resp. pri zachovaní\nodbornej starostlivosti mal mať všetky informácie potrebné na posúdenie finančnej a hospodárskej\nsituácie spoločnosti.\nPreto sa žalovaná stotožnila so závermi prvostupňového orgánu.\nPodľa článku 12 písm. c) Smernice č. 2008/94 táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov\nodmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku 3 lebo povinnosť ručenia uvedenú v článku 7 v\nprípadoch, keď zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol vlastníkom podstatnej\nčasti podniku alebo podnikateľskej činnosti zamestnávateľa a mal výrazný vplyv na jeho činnosti.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n7. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podal na Krajský súd v\nKošiciach žalobu z 08.07.2013.\n8. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po oboznámení\nsa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť z nižšie\nuvedených dôvodov.\n9. Pri svojom zamietajúcom rozsudku s odkazom na ustanovenia § 18 ods. 1 a 3, § 102 ods. 1 a §\n103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. krajský súd pripustil, že žalobca teoreticky splnil právnu argumentáciu\nvyplývajúcu priamo z ustanovenia § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.\nAvšak nesplnil podmienku, ktorá vyplývala práve z článku 12 v spojení s čl. 3 Smernice č. 2008/94, ktorý\numožňuje členským štátom Európskej únie prijať tam vymedzené opatrenia.\n10. Taktiež krajský súd konštatoval, že nakoľko žalobca za svojich zamestnancov neodviedol žalovanej\npoistné za inkriminované obdobie, tak z tohto konania je možné vyvodiť záver, že mal vplyv aj v tejto\noblasti na chod spoločnosti súvisiaci s odvodom poistného, bez ohľadu na to, ako skončí trestnoprávna\nzodpovednosť v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 90/2012.\n\nNa podporu svojho právneho názoru krajský súd zdôraznil, že v danom prípade neplatenie poistného\ndo sociálneho systému sa neuskutočnilo nie preto, že by žalobca bol v tom čase už v platobnej\nneschopnosti, ale preto, že tieto neodviedol, hoci v tom čase s uvedenými prostriedkami na účte\ndisponoval.\n11. Ako relevantné krajský súd označil iba žalobné námietky č. 2/, 3/, ktoré sa týkali hodnotenia\npracovnoprávneho postavenia žalobcu v kontexte s ust. § 4 zák. č. 461/2003 Z. z.\n12. Z vyššie uvedeného potom krajskému súdu vyplynulo, že je nutné podanú žalobu postupom podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.05.2014 (č. l. 52) proti rozsudku krajského súdu žalobca\nprostredníctvom právnej zástupkyne ako odvolacie dôvody uviedol s ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c),\nd), e) a f) O.s.p.\nNasleduje stručná sumarizácia odvolacej argumentácie žalobcu.\n14. Žalobca najmä konštatoval, že\n- súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s hlavným žalobným dôvodom žalobcu, a to, či žalobca\nskutočne splnil alebo nesplnil taxatívne dané podmienky jednotlivými ustanoveniami zák. č. 461/2003\nZ. z.,\n- Smernica č. 2008/94 bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne do\nzák. č. 461/2003 Z. z. ku dňu 29.06.2012 iba čiastočne s tým, že okrem ustanovení § 102 ods. 2 a §\n103 zák. č. 461/2003 Z. z. tento zákon iné obmedzenia, kedy by sa mohol zamestnancovi absolútne\nneuznať nárok na dávku garančného poistenia nepoznal.\n- prvostupňový súd však túto argumentáciu žalobcu vyhodnotil inak,\n- vnútroštátna legislatíva nemôže byť pre občana prísnejšia alebo zakotvovať nižší štandard, ako by\nvyplývalo zo smernice,\n- ak si Slovenská republika, ako jeden z členských štátov EÚ nesplnila svoju povinnosť a\nnetransportovala citovanú smernicu správne alebo načas (viď ust. § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v\nplatnom znení), nemôže dôsledky takéhoto konania štátu znášať práve žalobca, a preto mu nemôžu byť\nustanovenia článku 12 písm. b) alebo c) citovanej smernice na príťaž.\nŽalobca sa tiež vo svojich odvolacích argumentoch venoval účinkom v tom čase neprávoplatného\ntrestného rozkazu sp. zn. 1T 90/12 zo dňa 16.10.2012 na prebiehajúci súdny prieskum.\nPodľa § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2014 zamestnanec na účely\ngarančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné\npoistenie.\nPodľa § 4 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom po 01.01.2014 zamestnanec na účely\ngarančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné\npoistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť\nna majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50%\núčasť na majetku zamestnávateľa.\n15. Záverom žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil rozsudok krajského súdu a žalobe vyhovel,\npoprípade rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu k ďalšiemu konaniu. V oboch\nprípadoch požadoval priznať náhradu trov odvolacieho konania vo vyčíslenej výške 142,04 €.\nB)\n16. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.06.2014 vyplýva, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu.\nĎalej uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho stanoviska zo dňa 18. februára 2014\nobsiahnutého vo vyjadrení k žalobe.\n17. Tiež konštatovala, že pri posudzovaní prípadu žalobcu sa jej argumentácia opiera o nepriamu\naplikáciu transponovanej Smernice č. 2008/94, ktorej nedielnou súčasťou je aj ustanovenie článku 12.\n\nTúto myšlienku viackrát v odvolaní žalovaná zopakovala, pričom z toho vyvodila rôzne závery, a to aj\ns poukazom na viaceré citované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (napríklad Impact c. Minister\nfor Agriculture and Food).\nV konaní o nároku žalovaná zdôraznila, že postupovala spôsobom nepriamej aplikácie uvedenej\nsmernice.\n18. Práve pochybenia žalobcu ako predseda predstavenstva, t. j.\n- pracovný pomer žalobcu nebol skončený preukázateľne z dôvodu platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa a\n- nesplnil si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov podľa návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosti včas, ale tým,\nže ho podal s časovým odstupom 6 mesiacov, tak umelo predlžoval stav faktického úpadku spoločnosti,\nmalo vplyv aj na ostatných zamestnancov spoločnosti ACASE, a. s.\n19. Záverom žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil.\nC)\n20. Žalobca podaním z 26.10.2015 označeným ako Doplnenie odvolania žalobcu doplnil svoje odvolanie\no nové skutočnosti, ktoré neboli známe v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa, ani v čase podania odvolania zo strany žalobcu.\nKonkrétne išlo o rozsudok Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.07.2015 sp. zn. 1T 90/2012,\nprostredníctvom ktorého bol žalobca podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby\nprokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. Predmetný rozsudok ako aj záverečná reč žalobcu bola v\nprílohe k podaniu žalobcu priložená.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§\n10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa\n§ 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci\nv zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je\ndôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j\nods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie\nv zmysle nasledujúcich záverov.\n22. Najvyšší súd sa sčasti stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania\nžalovanej ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna\notázka, či metodológia nepriameho eurokonformného výkladu, resp. voľba príslušnej výkladovej metódy\npoužitá krajským súdom na hľadanie obsahu vnútroštátneho právneho ustanovenia popri ustanovení\npráva Európskej únie bola súladná pri eurokonformnom výklade s úlohou výkonu súdnej moci alebo nie.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd v svojom odôvodnení neprihliadol na\nmožnosť existencie ustanovenia v dvoch časovo rôznych zneniach. Žalovaná oproti tomu v svojom\nvyjadrení k odvolaniu argumentovala tým, že napriek legislatívnemu stavu v čase rozhodovania,\nnepriamo aplikovala príslušné ustanovenia Smernice č. 2008/94, a to najmä jej čl. 12 písm. c).\nPodľa čl. 12 Smernice č. 2008/94 táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov:\na) prijímať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu;\nb) odmietnuť alebo obmedziť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo záručnú povinnosť uvedenú v\nčlánku 7, ak sa ukáže, že plnenie tejto povinnosti nie je opodstatnené vzhľadom na existenciu osobitých\nväzieb medzi zamestnancom a zamestnávateľom a spoločných záujmov vedúcich ku kolúzii medzi nimi;\n\nc) odmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku 3 alebo povinnosť ručenia uvedenú v článku 7\nv prípadoch, keď zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol vlastníkom podstatnej\nčasti podniku alebo podnikateľskej činnosti zamestnávateľa a mal výrazný vplyv na jeho činnosti.\n24. Najvyšší súd k tejto argumentácii žalovanej uvádza, že v zmysle čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej\nrepubliky je možné uprednostniť právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred\nzákonmi Slovenskej republiky. Avšak pre aplikáciu ustanovenia smernice Európskej únie je nutné naplniť\npodmienky jej priameho účinku stanovenej v konštantnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie,\nčo je však s prihliadnutím na výkladový monopol Súdneho dvora Európskej únie v priamom rozpore\ns argumentáciou žalovanej o možnosti vnútroštátneho orgánu členského štátu vykonať „nepriamu\naplikáciu transponovanej smernice“.\nNepriamou aplikáciou smernice je možno za určitých okolností prekonať „medzery vo vnútroštátnom\npráve“, avšak tento výkladový prístup v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko z textu čl.\n12 Smernice č. 2008/93 jednoznačne vyplýva, že ponecháva na členskom štáte možnosť a neukladá\nmu povinnosť, či do svojho právneho poriadku zapracuje alebo nezapracuje navrhnutú úpravu. Nakoľko\nSlovenská republika túto možnosť využila až s účinnosťou od 01.01.2014, výklad, ktorý predkladá\nžalovaná, je preto neprípustný (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. septembra 2015 sp. zn.\n1Sžso 26/2014).\n25. Na uvedenom právnom základe sa Najvyšší súd stotožnil so zrušovacím dôvodom krajského súdu.\nV.\n26. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso 26/2014, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov\n(viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s\nprihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika\nč. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č.\nA-48554/10 z 25.11.2014), postupom podľa § 220 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n27. O práve na náhradu trov súdneho konania súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 v\nspojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu\ntrov tohto konania, čo sa v tomto súdnom prieskume udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po\nvyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného žalobcu mu prizná náhradu trov konania\nvyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.\nNakoľko právna zástupkyňa úspešného žalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnila,\na nakoľko zo súdneho spisu ďalej nevyplýva, že by žalobcovi vznikli ďalšie výdavky, ktoré by mali byť\nkryté náhradou trov konania, vychádzal Najvyšší súd iba z uplatneného nároku.\n28. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobcu listom z 30.05.2014 v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslila a Najvyšší súd uznal:\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.1.1. podanie odvolania (14) .................... 1 úkon práv. pomoci\n61,84 €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n8,04 €\ntzn. v celkovej sume: 69,88 €\n29. Pôvodne požadovanú náhradu vo výške 134 € za jeden úkon právnej služby musel Najvyšší súd\nupraviť v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z. z.\n\nNakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu\npriznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu nie sú obsiahnuté\nv súdnom spise.\n30. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n31. Záverom Najvyšší súd dáva do pozornosti krajského súdu, že toto konanie je súdnym konaním\nvo veci sociálneho poistenia. Na uvedenom základe nebolo možné žalobcovi priznať aj náhradu\nzaplatených súdnych poplatkov voči žalovanej.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia\na sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia,\nštátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so\nzdravotným postihnutím, sociálnych služieb, 3b) aktívnych opatrení na trhu práce 3c) a poskytovania\nzdravotnej starostlivosti.\nPodľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo\nkto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh\nnavrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola\nnámietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd\nuznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd,\nktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}