{"guid": "f55c9b0b-3776-4227-904b-3a8ac78058d4:21e2ea5e-9770-4ea4-b504-06bdf8e63221", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1", "spisova_znacka": "6Sžf/13/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/13/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 6Sžf/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1", "identifikacne_cislo": "7013200978", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21e2ea5e-9770-4ea4-b504-06bdf8e63221", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/13/2014\n7013200978\n25. 02. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200978.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: M., M., T., zastúpený Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom Horná č. 27, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/30290-188037/2013/5037 zo\ndňa 19. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. októbra\n2013, č. k. 7S /160/2013-111, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. októbra 2013, č. k.\n7S /160/2013-111 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa zo dňa 30. októbra 2013, č. k.\n7S/160/2013-111 zamietol žalobou, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu č. 1100303/1/30290-188037/2013/5037 zo dňa 19. apríla 2013, v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 26.11.2012 č. 9800403/5/3492179/2012,\na následne ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice zo dňa 26.11.2012 č. 9800403/5/3492179/2012, ktorým správca dane podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n5 421 132,04 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane oznámením o výkone daňovej\nkontroly zo dňa 21.10.2011 č. 695/321/86137/2011/Sol žalobcovi oznámil začatie daňovej kontroly dňom\n23.11.2011, s upozornením, že pokiaľ neumožní výkon daňovej kontroly, daňový úrad je oprávnený\nurčiť daň podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., prílohu oznámenia tvoril zoznam\ndokladov ku daňovej kontrole, ktoré bol žalobca ako daňový subjekt povinný pripraviť; vzhľadom na\nskutočnosť, že dňa 23.11.2011 sa k začatiu daňovej kontroly žalobca nedostavil a ani jeho zástupca, bola\nzačatá daňová kontrola v znení úradného záznamu spísaného dňa 23.11.2011; dňa 21.11.2011 žalobca\ndoručil správcovi dane oznámenie, že účtovné doklady a účtovníctvo za rok 2006 nemôže správcovi\n\ndane doručiť, nakoľko tieto boli predmetom vydania orgánom činným v trestnom konaní a tvoria súčasť\nvyšetrovacieho spisu č. k. ČVS:PPS-95/VPK-V-2009, žalobca neuviedol presný názov orgánu činného\nv trestnom konaní a nepredložil zoznam zaistených dokladov; správca dane žalobcu opätovne vyzýval\nna splnenie povinnosti výzvami zo dňa 21.10.2011 a 2.2.2012; žalobca na druhú výzvu správcovi dane\noznámil, že požadované účtovné doklady a účtovníctvo za rok 2006 bolo odňaté Daňovému úradu\nKošice IV, kde sa v tom čase doklady nachádzali z dôvodu kontroly a v prílohe priložil zápisnicu o vydanie\nvecí ČVS: PPZ-95/BPK-V-2009, zo dňa 20.7.2011; žalobca tvrdil, že z uvedenej zápisnice vyplýva,\nže účtovné knihy a iné listinné doklady daňového subjektu boli vydané Prezídiu policajného zboru,\nÚradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice; kontrolná skupina\npracovníkov Daňového úradu Košice poverená vykonaním kontroly za rok 2006 a 2007 na dani z pridanej\nhodnoty a dani z príjmov fyzickej osoby nahliadnutím do zaistených účtovných dokladov daňového\nsubjektu zistila, že za kontrolované zdaňovacie obdobie rok 2006 sa tam nachádzal len jeden zväzok a\nto zv. č. 16 označený - M. došlé faktúry tovarové 2006, tuzemské, TABAX, H.T.KOV; následne správca\ndane zaslal daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 9800403/5/41456/2012\nzo dňa 20.4.2012, v ktorom mu oznámil, že dňa 25.4.2012 sa začne u žalobcu ako daňového subjektu\nurčovanie dane podľa pomôcok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 podľa\n§ 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov a v tento deň správca dane prešiel z procesu daňovej kontroly do procesu určovania dane\npodľa pomôcok.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách z § 15 ods. 2, 13 zákona\nč. 511/1992 Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) v spojení s § 165 ods. 2 veta prvá, ods. 4,5\nzákona č. 563/2009 Z.z. a v spojení s § 48 ods. 1 uvedeného zákona.\nKrajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správcu dane a žalovaného k žalobným\nnámietkam, že rozhodnutie správcu dane je vydané podľa nesprávneho právneho predpisu, a dôvody\nžalovaného k tejto námietke sú nesprávne, ako aj že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej\nkontroly tak ako to určuje § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že postup daňových orgánov\npri novej právnej úprave (zákon č. 563/2009 Z.z.), ktorá nahrádza právnu úpravu zrušeného predpisu\n(zákon č. 511/1992 Zb.) upravujú prechodné ustanovenia, poukazom na to, že v súlade s § 165 ods. 1\ndaňového poriadku právne úkony aj účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti daňového poriadku\nzostávajú zachované. Konštatoval, že podľa prechodných ustanovení daňového poriadku platí zásada,\nže daňové kontroly, ktoré boli začaté a neukončené pred účinnosťou daňového poriadku, sa dokončia\npodľa zákona o správe daní, čo platí aj pre vyrubovacie konanie. Ďalej konštatoval, že daňová kontrola\na určenie dane podľa pomôcok sú samostatnými daňovými procesmi, ktoré podliehajú aj odlišnému\nprávnemu režimu a v danom prípade daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 bola\nu žalobcu začatá dňa 23. 11. 2011, teda za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., avšak vzhľadom k tomu,\nže žalobca k daňovej kontrole nepredložil doklady požadované správcom dane, správca dane nemohol\ndaňovú kontrolu ukončiť podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., z čoho je zrejmé, že daňová kontrola\nnemohla byť ukončená do šiestich mesiacov od jej začatia tak ako to upravuje § 15 ods. 17 tohto zákona.\nPoukazom na skutkové okolnosti daného prípadu krajský súd prijal záver, že určovanie dane podľa\npomôcok začalo už za účinnosti daňového poriadku, ktorý upravoval § 48 daňového poriadku, t.j. v\ntom v čase platného procesnoprávneho predpisu. Krajský súd zdôraznil, že prechodné ustanovenie §\n165 daňového poriadku neupravuje postup v prípade, ak daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly\nzačatej podľa zákona č. 511/1992 Zb. prestane byť súčinný a nepreukáže skutočnosti, na ktoré bol\nvyzvaný správcom dane, čím neumožnil vykonať daňovú kontrolu a správca dane prejde do procesu\nurčovania dane podľa pomôcok. Krajský súd uviedol, že v danom prípade určenie dane podľa pomôcok\nbolo ukončené dňom doručenia protokolu s výzvou na vyjadrenie, dňa 24.9.2012 a nasledujúci deň bolo\nzačaté vyrubovacie konanie, majúc za to, že ak vyrubovacie konanie v danom prípade začalo po určení\ndane podľa pomôcok už za účinnosti daňového poriadku, nie je možné aplikovať § 165 ods. 5 daňového\nporiadku.\nPoukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu krajský súd k ďalšej žalobnej\nnámietke týkajúcej sa účtovných dokladov za rok 2006 konštatoval, že z uvedených zápisníc, resp. z\núradných záznamov vyplýva, že policajným zborom bol zaistený za zdaňovacie obdobie roku 2006 len\n1 zväzok označený - M. došlé faktúry tovarové 2006, tuzemské, TABAX, H.T.KOV a ostatné doklady sa\n\ntýkali zdaňovacieho obdobia roku 2007. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že boli predložené všetky\ndoklady k výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím správca dane porušil § 30 ods.\n3 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané za účinnosti\ndaňového poriadku, a preto nie je možné v danom prípade už aplikovať žalobcom citované ustanovenie\nzákona č. 511/1992 Zb.. Podľa názoru krajského súdu v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov\nsú uvedené skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami\ndaňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa\nktorých sa rozhodovalo. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa\npovažoval za súladné s § 63 ods. 5 daňového poriadku.\nK argumentácii žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 6.5.2013 č.\n1100303/133076 - 211376/2013/4897 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia DPH september 2007, krajský\nsúd uviedol, že zo skutkových zistení vyplývajúcich v označenej veci je zrejmé, že skutkový stav týkajúci\nsa DPH za zdaňovacie obdobie september 2007 nie je totožný so skutkovým stavom týkajúcim sa\ndaňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, a preto táto žalobná námietka nedôvodná.\nKrajský súd dospel k záveru že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa sú v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu\ntrov konania, v dôsledku jeho neúspechu v konaní.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti\nsprávcovi dane na ďalšie konanie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Ako dôvody nezákonnosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav\nveci, nesprávne právne posúdenie, spočívajúce v použití nesprávneho právneho predpisu a procesné\npochybenia daňových orgánov v daňovom konaní nedodržaním zákonom stanovenej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly.\nŽalobca namietal, že krajský súd vo svojom rozsudku sa vôbec nezaoberal zásadnými žalobnými\ndôvodmi spočívajúcimi v námietke použitia nesprávneho právneho predpisu a dĺžky trvania daňovej\nkontroly, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého prvostupňového súdneho rozhodnutia\npre nedostatok dôvodov.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že v celosti prebral argumentáciu žalovaného uvedenú v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Tvrdil, že súd prvého stupňa vôbec nereagoval\nna podstatu jeho námietky, že oznámením o začatí daňovej kontroly pomôckami nezačalo žiadne\nsamostatné konanie, ale je len kontinuálnym pokračovaním daňovej kontroly, len iným než bežným\nspôsobom. Uviedol, že daňová kontrola začala a musí byť ukončená spôsobom uvedeným v zákone\na to v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., pretože iný spôsob ukončenia daňovej kontroly zákon\nnepripúšťa, a preto správca z dane si nemôže svojvoľne určiť postup aký zvolí. Vyslovil názor, že\nkeďže daňová kontrola nebola ukončená a stále pokračovala, bez ohľadu na to, akým spôsobom\nsa správca dane rozhodol určiť daň a teda ak daňová kontrola nebola ukončená, čo je základným\npredpokladom pre možnosť použitia nového zákona č. 563/2009 Z.z., je vylúčený postup uvádzaný\nkrajským súdom, pretože jednoznačne malo byť postupované podľa pôvodného právneho predpisu\nzákona č. 511/1992 Zb.. V danej súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n- napr. vo veci G. R. proti Š. rozsudok z 21.1.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š.,\nrozsudok 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.D.H. proti H., rozsudok z 19.4.1994, týkajúci\nsa sťažnosti č. 16034/90, ako aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 226/03 z\n\n12.5.2004, III. ÚS 209/04 z 23.6.2004, III. ÚS 95/06 z 15.3.2006, III. ÚS 260/06 z 23.8.2006. Dôvodil,\nže vzhľadom k tomu, že krajský súd nedal vyčerpávajúcu odpoveď na jeho zásadné otázky nastolené\nžalobou, mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, čím bolo porušené jeho právo na\nspravodlivé súdne konanie.\nNamietal, že súd prvého stupňa nedal vyčerpávajúcu odpoveď ani na ďalšiu jeho námietku, ktorou\nnamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že krajský súd len\nprevzal záver žalovaného.\nŽalobca trval na tvrdení uvedenom v žalobe, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly,\npretože daňová kontrola do dnešného dňa vôbec neskočila, keď zo skutkových okolností je zjavné, že\nmárne uplynula šesťmesačná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 15 ods. 17 zákona\no správe daní, v ktorej súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. III.\nÚS 24/2010.\nŽalobca taktiež trval na tom, že v danom prípade neboli splnené základné podmienky pre určenie dane\npodľa pomôcok. Vytýkal krajskému súdu, že v súvislosti s touto námietkou ignoroval skutkový stav,\nkeď správca dane u žalobcu vykonal riadnu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až\ndecember 2006, kde žalobca odovzdal správcovi dane - Daňovému úradu Košice IV všetky doklady\npotrebné na vykonanie tejto kontroly, čo aj správca dane potvrdil v protokole č. 698/320/50632/08/\nCih,Ber z 23. 6. 2008 a následne boli v týchto veciach vydané dodatočné platobné výmery. Aj v danej\nsúvislosti vytýkal krajskému súdu, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že doklady týkajúce sa kontroly\nDPH v roku 2006 sú irelevantné, pretože toto konanie sa týka kontroly dane z príjmov fyzických osôb\nv roku 2006. Žalobca považoval takýto názor za absurdný, pretože pre vykonanie akejkoľvek daňovej\nkontroly za zdaňovacie obdobie roku 2006 sú vždy tie isté doklady, ale pre kontrolu DPH je potrebné\npredložiť viac dokladov, než na kontrolu dane z príjmov. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou\nkrajského súdu vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena a k povinnosti predkladania dokladov.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní\na zotrval na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu č. 1100303/1/30290-188037/2013/5037 zo dňa 19. apríla 2013, v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 26.11.2012 č. 9800403/5/3492179/2012,\na následne ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice zo dňa 26.11.2012 č. 9800403/5/3492179/2012, ktorým správca dane podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n5 421 132,04 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2006.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\nrozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2006.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a správcu dane ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nV.\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v\nspojení s rozhodnutím správcu dane medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva\npredovšetkým v ústavnej konformnosti výkladu prechodných ustanovení právnej úpravy nového\nprávneho predpisu ustanovujúcej postup daňových orgánov pri určení daňovej povinnosti žalobcu ako\ndaňového subjektu na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006.\nZákonodarca dňa 1. decembra 2009 prijal zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 563/2009 Z.z., ktorý v Čl.VI ustanovuje, že\ntento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2012.\nUvedeným novým právnym predpisom ku dňu 1.1.2012 bol zrušený zákon č. 511/1992 Zb.\nV zmysle prechodného ustanovenia § 165 ods.1 až 7 zákona č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky\npri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n\nDaňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.\ndecembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak\nje to pre daňový subjekt priaznivejšie.\nUstanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších\npredpisov.\nDaňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších\npredpisov.\nVyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa\nvykoná podľa doterajších predpisov.\nNevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.\ndecembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.\nSankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.\nZákonodarca v uvedenom prechodnom ustanovení prejavil vôľu upraviť právne vzťahy v oblasti správy\ndaní. Vychádzajúc z gramatického ako aj logického výkladu odseku 1/ uvedeného prechodného\nustanovenia je jednoznačne zrejmé, že právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do\núčinnosti nového zákona, zostávajú zachované, teda aj povinnosti daňových subjektov plniť si svoje\ndaňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a postup daňových orgánov dohliadať na plnení tejto ich\npovinnosti. Následná úprava prechodných ustanovení v odsekoch 2/ a nasl. uvedenej právnej norme\nnie je úplne jednoznačná a umožňuje viacerú interpretáciu, čoho je dôkazom aj rozdielny výklad tejto\nprávnej normy daňovými orgánmi a žalobcom resp. jeho právnym zástupcom v danom prípade.\nOdvolací súd vychádzajúc z obsahu uvedenej právnej úpravy a jej účelu a cieľa zastáva názor, že\nak zákonodarca v odseku 2/ pred bodkočiarou ustanovil, že daňové konania začaté a právoplatne\nneukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, sledoval tým\nochranu daňových subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začalo daňové konanie tak,\naby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celého daňového konania a\nto až do jeho právoplatného ukončenia. Takto prejavená vôľa zákonodarcu nie je podľa názoru súdu\nv rozpore ani s ďalšími prechodnými ustanoveniami v odsekoch 3 a nasl. predmetnej právnej normy,\nkeďže v prechodných ustanoveniach zákonodarca nemôže reagovať na všetky právne skutočnosti.\nOdvolací súd zo skutkových okolností mal preukázané, že v danom prípade daňová kontrola u žalobcu\nako daňového subjektu začala dňa 23.11.2011 a v dôsledku toho, že žalobca správcovi dane nepredložil\nk daňovej kontrole doklady, správca dane oznámením zo dňa 20.4.2012 oznámil žalobcovi, že dňa\n25.4.2012 sa začne určovanie dane podľa pomôcok. Správca dane určil daň podľa pomôcok podľa §\n48 zákona č. 563/2009 Z.z. a následne rozhodnutím zo dňa 26.11.2012 podľa § 68 ods.5 uvedeného\nzákona vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane na dani z príjmov fyzickej osoby za\nzdaňovacie obdobie 2006; na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu správcu dane\nžalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie správcu dane z 26.11.2012 podľa § 74 ods.5 zákona\nč. 563/2009 Z.z. potvrdil.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\n\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní (tiež daňový\nporiadok) preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si\nsplnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, zákon o správe daní ako aj daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania\nzákladu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti\ndaňového subjektu.\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci pokiaľ v danom prípade začala daňová kontrola\nu žalobcu ako daňového subjektu dňa 23.11.2011, začala daňová kontrola za účinnosti zákona č.\n511/1992 Zb. a povinnosťou daňových orgánov bolo v daňovom konaní postupovať a rozhodnúť v\nzmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Daňová kontrola je súčasťou daňového konania, cieľom\nktorej je zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre správne určenie dane, jej výsledkom je\nvyhotovenie protokolu o daňovej kontrole, jeho doručením a prerokovaním sa ukončuje daňová kontrola\na začína sa vyrubovacie konanie. Daňové konanie treba považovať za ukončené až právoplatným\nrozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného\nani s názorom súdu prvého stupňa, že tým, že v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalobcu ako\ndaňového subjektu po začatí daňovej kontroly, bolo dňom 25.4.2012 začaté konanie o určovanie dane\npodľa pomôcok, teda už za účinnosti nového zákona upravujúceho postup daňových orgánov v oblasti\ndaní - daňového poriadku, poukazom na to, že daňová kontrola a určenie dane podľa pomôcok sú\nsamostatnými daňovými procesmi, ktoré podliehajú aj odlišnému právnemu režimu, a preto určenie dane\npodľa pomôcok ako aj ďalší postup daňových orgánov sa spravoval podľa nového právneho predpisu\nv oblastí správy daní. Daňová kontrola a určenie dane podľa pomôcok je síce samostatným právnym\ninštitútom založeným na rozdielnej právnej úprave, avšak ak správca dane pristúpil k určeniu dane\npodľa pomôcok, pretože daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť, zákonom určenú, nemožno mať za\nto, že došlo k začatiu nového daňového konania, pretože určením dane podľa pomôcok zákonodarca\npredpokladá sankcionovanie daňového subjektu v tom daňovom konaní, v ktorom práve pre nesplnenie\nzákonnej povinnosti daňového subjektu spočívajúcej v nesúčinnosti daňového subjektu so správcom\ndane, nemohla byť vykonaná daňová kontrola. Ak teda správca dane začal konanie o určenie dane\nna základe pomôcok, nezačal nové daňové konanie, ale už v začatom daňovom konaní daň určil na\nzáklade pomôcok a po splnení ďalších zákonnom predpokladaných podmienok takto určenú daň vo\nvyrubovacom konaní daňovému subjektu vyrubil rozhodnutím.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že síce daňové orgány oboch stupňov v danej\nveci pochybili, keď podriadili svoj postup pri určení dane podľa pomôcok ako aj svoj následný postup v\ndaňovom konaní právnej úprave daňového poriadku, napriek tomu, že daňové konanie vo veci začalo za\núčinnosti zákona o správe daní, avšak uvedené pochybenie nemohlo zásadným spôsobom zasiahnuť do\npráv a právom chránených záujmom žalobcu ako daňového subjektu. Vychádzajúc z účelu a cieľa oboch\nprávnych predpisov (§ 1), zo základných zásad oboch právnych predpisov (§ 2 zákona č. 511/1992 Zb. a\n§ 3 zákona č. 563/2009), ako aj právnej úpravy postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok (§\n29 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. a § 48 zákona č. 563/2009 Z.z.) je zrejmé, že zákonodarca síce novým\n\nprávnym predpisom - daňovým poriadkom, nahradil zákon o správe daní (z.č. 511/1992 Zb.) s účinnosťou\nod 1.1.2012 a v prechodnom ustanovení § 165 daňového poriadku upravil právne vzťahy začaté pred\njeho účinnosťou, avšak právnu úpravu týkajúcu sa určenia dne podľa pomôcok a následné vyrubovacie\nkonanie na základe takto určenej dane ponechal takmer v totožnom znení ako bola právna úprava podľa\nzákona o správe daní. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu teda\nak aj daňové orgány vo veci žalobcu pri určení dane podľa pomôcok vychádzali podľa novej právnej\núpravy neodňali mu právo na spravodlivý proces pred iným orgánom. Na základe skutkových zistení aj\nodvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku nesúčinnosti žalobcu ako daňového subjektu so správcom\ndane, bol správny postup správcu dane, keď konanie žalobcu posúdil ako nesplnenie si povinnosti v tom\nčase vyplývajúcej mu z § 15 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., čím došlo k splneniu podmienky pre následný\npostup v zmysle 29 ods.6 uvedeného zákona, ktorý je takmer totožný s právnou úpravou ustanovenou\nv § 48 daňového poriadku. V zmysle právnej úpravy vzťahujúcej sa k oprávnenosti postupu správcu\ndane určiť daň na základe pomôcok nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že v danej veci nebola\nukončená daňová kontrola majúca za následok uplynutie lehoty podľa § 15 ods.17 zákona o správe daní,\npretože zákon o správe daní ani daňový poriadok neustanovuje lehotu na určenie dane podľa pomôcok\ntak, ako je to v prípade výkonu daňovej kontroly.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej konštantnej\njudikatúre stanovil, že nie je možné zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec vrátiť na\nďalšie konanie, aby sa zopakovalo konanie, v ktorom sa odstránenia pochybenia správneho orgánu,\npokiaľ nové rozhodnutie nemôže privodiť odvolateľovi priaznivejší výsledok v konaní. Vchádzajúc zo\nzásady hospodárnosti a materiálnej spravodlivosti preskúmavajúceho konania v danom prípade novým\nkonaním a rozhodnutím by sa nemohol privodiť žalobcovi priaznivejší výsledok.\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd\nprvého stupňa, že správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nnáležite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým\nsubjektom, skutkové zistenia nevyhodnotili v rozpore so zákonom a v odôvodnení preskúmavaných\nrozhodnutí svoje skutkové zistenia a právne závery zdôvodnili v dostatočnom rozsahu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu aj keď z iných dôvodov potvrdil\npodľa § 250ja ods.3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1, Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods.1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania pre neúspech v tomto\nkonaní.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/160/2013", "guid": "63ecfa43-25ff-4153-8256-267e0367beb4:4f81ed73-ec64-493f-954e-187c83a26f6b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}