{"guid": "df8255d2-5269-4a5d-80f1-7402ae8af89c:8bc61625-87d2-4a4a-86a2-24649e824f31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1", "spisova_znacka": "1Sžso/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/5/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 1Sžso/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1", "identifikacne_cislo": "7013200893", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155", "nazov": "§ 155 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-155"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bc61625-87d2-4a4a-86a2-24649e824f31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/5/2014\n7013200893\n29. 04. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200893.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobkyne: CI-servis a.s. Košice, IČO 36 180 459, so sídlom Werferova č. 3, 040\n11 Košice, zast.: JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská\nč. 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10,\n813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. októbra 2013 č. k. 7S/147/2013-71, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. októbra 2013 č.\nk. 7S/147/2013-71 m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej č. 43367-2/2012-BA z 27.11.2012 a č.\n43368-2/2012-BA zo 7.11.2012 r u š í a veci v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 772,74 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nRozhodnutie 1:\n1. Rozhodnutím č. : 43367-2/2012-BA z 27.11.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“ - č. l. 8 súdneho\nspisu) žalovaná ako odvolací orgán v zmysle oprávnenia ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) a postupom\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na\núčely rozsudku tiež „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice\n(ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 700-3413765412-GC04/12 zo 07.09.2012 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie 1“), ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003\nZ. z. predpísané za obdobie január a február 2009 penále vo výške 5.467,81 € vypočítané z dlžnej\nsumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné\ndôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na\ngarančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fontu solidarity\n(ďalej len „dlžné poistné“, resp. „zameškané odvody“).\nRozhodnutie 2:\n\n2. Ďalej rozhodnutím č.: 43368-2/2012-BA zo 07.11.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“ - č. l. 17)\nžalovaná rovnakým postupom ako v napadnutom rozhodnutí 1 potvrdila rozhodnutie prvostupňového\norgánu č. 700-3413765312-GC04/12 zo 07.09.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým\nobdobne bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. predpísané\nza celý rok 2006, január až apríl 2007, jún 2007, september až december 2007 a celý rok 2008 penále\nvo výške 25.183,93 € vypočítané z dlžného poistného.\n3. Prostredníctvom svojho odôvodnenia žalovaná reagovala na námietky žalobkyne (totožné pre\nobidve vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia) podané v administratívnom odvolaní. Na námietku\nžalobkyne, že Okresný súd Košice I. uznesením č. k. 31R/7/2010-352 právoplatným dňa 17.03.2011\nukončil reštrukturalizačné konanie voči žalobkyni, žalovaná s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 1 a\n§ 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej na účely rozsudku tiež „zák.\nč. 7/2005 Z. z.“) argumentovala, že príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je povinná predpísať penále\nkaždému platiteľovi poistného a príspevkov, ktorý porušuje odvodové povinnosti, a preto prvostupňovými\nrozhodnutiami bolo žalobkyni predpísané penále k 07.09.2012.\n4. Podľa mienky žalovanej námietky žalobkyne nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Penále je podľa žalovanej základným právnym následkom zákonom ustanoveným v\nprípade nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti za vyššie uvedené\nobdobia včas alebo jej nesplnenia v správnej výške.\nTým, že si svoj nárok takto neprihlásila, tak v súlade s § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. podľa žalobkyne\nzverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov vymáhať tieto\npohľadávky.\n5. Žalovaná vo svojom odôvodnení napadnutých rozhodnutí ďalej odkazovala na alebo citovala príslušné\nustanovenia § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z., tiež § 26\nods. 1, § 27 ods. l a § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.\nPodľa § 113 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom v čase povolenia reštrukturalizácie (t.\nj. február 2011), ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané\nnáležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania.\nInak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí\nnavrhovateľovi.\nPodľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má\ntieto účinky:\ndlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka\npodliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,\npre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,\npre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani\npokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,\ndruhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť\npre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím\nreštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je\nneúčinné,\nzmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo\nod nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,\npohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.\n\nPodľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú\npovinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nzamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na\ndôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.\nPodľa § 142 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza\nzamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom\nzamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená\nna rôzne dni. poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny\nmesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a\nna deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa. keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú\nsplatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.\n6. Ďalej žalovaná poukázala na zistenie prvostupňového orgánu pri kontrole odvodu poistného a\npríspevkov, ktorý zistil, že žalobkyňa za vyššie uvedené obdobia rokov 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010\nneodviedla dlžné poistné včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy, ktorého výpočet\nsa nachádza v prílohe každého prvostupňového rozhodnutia.\n7. Pri určení výšky poistného prvostupňový orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a\npríspevkov za dané obdobie.\nNa uvedenom základe podľa mienky žalovanej rozhodol prvostupňový orgán vo všetkých 2\nprvostupňových rozhodnutiach v súlade so zákonom.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti uvedeným rozhodnutiam 1 a 2 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala na Krajský\nsúd v Bratislave žalobu zo dňa 17.01.2013.\n9. V žalobe rovnako ako aj v správnom odvolaní a s poukazom na rovnaké ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.\nz. žalobkyňa argumentovala, že rozhodnutím žalovanej došlo k porušeniu § 155 a § 138 zák. č. 7/2005\nZ. z. s tým, že zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku\nzanikli práva veriteľov, ktorí riadne a včas podľa uvedeného zákona neprihlásili svoje pohľadávky, resp.\nďalším účinkom u neprihlásených pohľadávok je zánik ich vymáhateľnosti.\n\nNa uvedenom základe považuje reštrukturalizačný plán potvrdený okresným súdom za právny úkon\nurobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo\nzánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, ako aj podľa ust. § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.,\npodľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo\nprihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu\nnezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za\nodpustené.\n10. Žalovaná ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru musela podľa žalobkyne vedieť o všetkých\núkonoch, spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu a o jeho potvrdení Okresným súdom\nKošice I.. Ak by uhradila žalobkyňa dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušila by tým\nuznesenie súdu a platné právne predpisy.\nÚhradou nárokov zo starých dlhov spred obdobia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia konkurzného\nsúdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu by podľa žalobkyne nielen došlo k účelovému\nzvýhodňovaniu jedného veriteľa v reštrukturalizácii a v období po nej na úkor ostatných, ale aj k zníženiu\nochrany dlžníka pred jeho veriteľmi, pričom obidvoje je v rozpore s účelom tých ustanovení zák. č. 7/2005\nZ. z., ktoré hovoria o reštrukturalizácii.\n11. Žalovaná mala postupovať podľa § 151 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a uvedené staré pohľadávky,\nresp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila, odpísať, keďže na základe\nprávoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť\nsociálnej poisťovni pohľadávku, alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný\npodľa schváleného reštrukturalizačného plánu.\n12. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutia žalovanej nevychádzali z princípu právnej istoty, a v záujme\njeho zachovania nie je možné, aby žalovaná konala podľa vlastnej úvahy, prisvojovala si výkladové práva\nprávnych predpisov a konala tak nad rámec zákona.\nSúčasne požiadala o odklad vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z v citovanom znení podriadené pohľadávky, pohľadávky z\nbezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po\nzačatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu\nsúdom považujú v celom rozsahu za odpustené.\n13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala, aby\nkrajský súd žalobu žalobkyne zamietol.\n\nB)\n14. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30.04.2013 č. k. 5S/19/2013-49 postúpil v zmysle svojej\nmiestnej nepríslušnosti vec Krajskému súdu v Košiciach.\n\nC)\n15. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej podľa\nustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a ako takú ju\nzamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..\n\n16. Krajský súd predovšetkým zdôraznil, že námietky žalobkyne sa najmä vzťahovali k aplikácii\nniektorých ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z., pričom tieto ustanovenia nemajú nič spoločné s predpísaním\npenále podľa ust. § 240 ods. l a 2 zák. č. 461/2003 Z. z..\nPodľa krajského súdu žalobkyňa v žalobných dôvodoch neuviedla, v čom vidí nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí, keď prvostupňový orgán podľa ustanovenia § 240 ods. l zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona\nč. 43/2004 Z. z. predpísala penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa\nsplatnosti zameškaných odvodov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n\n17. S poukazom na ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. a vyššie uvedené\nustanovenia krajský súd zdôraznil, že pohľadávka žalovanej vznikla predpísaním penále na základe\nzameškaných odvodov pred a počas reštrukturalizácie, a preto žalovanej podľa krajského súdu vznikla\npovinnosť v zmysle § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. predpísať penále.\nZ hľadiska § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. nie je možné podľa krajského súdu konštatovať, že\nžalovaná konala v rozpore so zákonom, prípadne, že zvolila nesprávny postup pri predpísaní uvedeného\npenále aj napriek tomu, že žalobkyňa mala ukončenú reštrukturalizáciu na základe právoplatného\nrozhodnutia Okresného súdu Košice I. v Košiciach dňom 17.03.2011.\n18. K námietke žalobkyne vzťahujúcej sa k ustanoveniu § 155 zák. č. 7/2005 Z. z. krajský súd dodal, že\npotvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si\nveritelia neprihlásili riadne a včas. Rovnaké účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré\nsa mali prihlásiť prihláškou a neboli prihlásené.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že v tomto konaní sa nerieši otázka vymáhateľnosti\npohľadávky, iba otázka zákonnosti predpísaného penále, preto žalobné námietky ohľadne\nreštrukturalizácie krajský súd považoval za irelevantné.\n\n19. Tiež krajský súd uviedol, že zák. č. 461/2003 Z. z. a ani zák. č. 7/2005 Z. z. nemá žiadne ustanovenia\no tom, že v prípade reštrukturalizačného konania sa pozastavuje vydávanie správnych aktov, ani na\nzáklade potvrdeného plánu záväzky dlžníka automaticky nezanikajú.\nSpôsob zániku pohľadávok si zvolí správny orgán, napr. podľa ust. § 151 ods. l, 2 písm. a) až h) zák.\nč. 461/2993 Z. z.\nPodľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak,\nprávo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným\ntýmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia\nprihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nsúdom zaniká.\nPodľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho\nmesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné\npohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len \"prednostné pohľadávky\"). Na\nprednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do\nreštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov\na príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania,\nsa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu\nza odpustené.\n\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 26.11.2013 (č. l. 76) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila nesúhlas s argumentáciou krajského\nsúdu, pričom vytýkala krajskému súdu, že\n- krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- rozsudok krajského súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa detailne zopakovala podstatnú časť svojich argumentov pôvodne\nvyslovených žalobkyňou už v žalobe.\n22. Záverom žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPožiadavku na náhradu trov v prvostupňovom a odvolacom konaní vyslovila až prostredníctvom podania\nz 10.03.2015 a následne z 12.01.2015.\nB)\n23. Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 82) zo dňa 30.12.2013 vyplýva, že žalobkyňa neuviedla také námietky k\nsprávnosti preskúmavaných rozhodnutí ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zmenu\nalebo zrušenie.\nPohľadávka žalovanej na penále za uvedené mesiace a roky vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia\nvo veci predpísania penále.\n24. Podľa názoru žalovanej podrobne objasnila v napadnutých rozhodnutiach ako aj v písomnom\nvyjadrení zo dňa 01. októbra 2013, prečo je penále za obdobie rokov 2006, 2007, 2008 a 2009 bolo\nzákonne predpísané.\n25. Tiež podľa žalovanej je viazaná zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorý ako jediný právny predpis upravuje\noblasť sociálneho poistenia na území Slovenskej republiky. Preto neexistuje žiadna zákonná prekážka,\nktorá by bránila predpísaniu penále počas reštrukturalizácie, resp. po jej ukončení.\n26. Zároveň žalovaná upozornila, že si nemohla uplatniť pohľadávku na penále skôr, pred začatím\nreštrukturalizačného konania, pretože penále, ako pohľadávka vznikla až jeho predpísaním.\n27. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutia žalovanej podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle\nnasledujúcich záverov.\n29. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie\núčastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n30. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu\ni súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nzrušujúcimi námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n31. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a\npríspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej\nsúdom.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n32. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným\nkonštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n\n33. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n34. V súvislosti s prejednávanou vecou tiež Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že sociálne\nkonanie o uložení penále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán\npodľa osobitného zákona rozhoduje nielen o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva ale\naj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala\nodmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší\nsúd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n1) Charakteristika reštrukturalizácie:\n35. Základným problémom v prejednávanej veci sa pre Najvyšší súd (čo aj už skôr naznačil\nprostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 1Sžso 3/2013 zo dňa 10. decembra 2013), aj vzhľadom na\nprávne názory vyslovené krajským súdom napadnutom rozsudku, javí vymedzenie vzťahu medzi zák.\nč. 461/2003 Z. z. a zák. č. 7/2005 Z. z.\nJe nepochybné, že sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z. z. je najmä efektívne riešiť úpadok\ndlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to:\na) speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo\nb) postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.\n36. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z. z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy\njej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia,\nfinancovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo\nveciach sociálneho poistenia.\nJe jednoznačné, že aj zák. č. 461/2003 Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia\npohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu\nmechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaná je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý\nje v úpadku, musí postupovať nie podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre\noblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v\nzmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca\npotvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v\nustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zák. č.\n7/2005 Z. z.).\n37. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlžníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom\nzák. č. 7/2005 Z. z. nielen povinnosti ale aj rôzne dispozitívne možnosti. Medzi základné dispozície\npatrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t. j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré\nspôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú.\nNajvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že veriteľ je oprávnený, t. j. má možnosť výberu medzi tým,\nči v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho\ndispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t. j. najmä zotriedenie pohľadávok\ndo jednotlivých skupín, podľa ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude podľa § 111 ods. 3\nzák. číslo 7/2005 Z. z. uprednostňovať návrh na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, že zákonodarca\ncelý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ využil v rámci svojich oprávnení\n\nodbornú pomoc správcu a dlžník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môže mať\ncharakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom (resp. kolektívne konajúcim zborom veriteľov)\na dlžníkom.\nPodľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku\na zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.\nPodľa § 111 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie\nreštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie\nstaršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.\n38. V súvislosti s uvedeným reštrukturalizačným oprávnením žalovanej ako veriteľa žalobkyne musí však\nNajvyšší súd zdôrazniť, že v pripojenom administratívnom spise úplne absentujú podklady pre vydanie\nrozhodnutia, ktoré sa týkajú reštrukturalizačného procesu žalobkyne vedeného pod sp. zn. 31R/7/2010\nna Okresnom súde Košice I. Ide najmä o listiny (resp. ich relevantné časti), ktoré opisujú správanie,\nnesúhlasné konania a záväzky prijaté žalovanou počas reštrukturalizačného konania.\nNapriek týmto skutočnostiam, z podkladov dostupných Najvyššiemu súdu v prejednávanej veci\nje nepochybné, že v prípade žalobkyne ako dlžníka došlo k podaniu návrhu na povolenie\nreštrukturalizačného konania. Je nepochybné, že žalovaná bola zvolená za člena veriteľského\nvýboru, a následne na ďalšej schôdzi konanej dňa 28.01.2011 bol schválený veriteľským výborom\nreštrukturalizačný plán žalobkyne ako dlžníka a nakoniec uznesením Okresného súdu Košice I.\nz 09.03.2011 (č. l. 27) tento súd potvrdil schválený reštrukturalizačný plán a súčasne ukončil\nreštrukturalizáciu žalobkyne.\n39. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje, že začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva\núčinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení § 114 zák. č. 7/2005 Z. z. Predovšetkým je dôležité\nupozorniť na to, že zák. č. 7/2005 Z. z. rozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t. j. prihlasované pohľadávky)\na pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie (t. j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák.\nč. 7/2005 Z. z.).\nPrihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie, ako správne zdôraznila žalobkyňa, strácajú svoju\nvykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z.) za účelom\nzabezpečenia nemennosti majetku úpadcu.\nPodľa § 114 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení začatie reštrukturalizačného konania\nmá tieto účinky:\nb) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o\nvýkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, .....\nPodľa § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení povolením reštrukturalizácie sa konania\nprerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku,\navšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.\n40. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120\nods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z. z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok, t. j.\nmajetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku dlžníka/úpadcu.\nIch stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.) verifikujú navrhnutím\nreštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z. z. po schválení súdom\nzáväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t. j. v prejednávanej veci aj pre žalovanú, bez\nmožnosti súbežnej aplikácie zák. č. 461/2003 Z. z.\n\nPodľa § 136 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých\npráv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto\npráva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva,\nmusia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo\nzánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo\nzanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.\nPodľa § 139 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení jednotlivé zmeny\npohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy\npri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v\nprípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená\njednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za\nnevymáhateľnú.\n41. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umožňuje v procese reštrukturalizácie\nvyužiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z. z. zaraďuje\naj predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu\nnavrhujú.\nTakisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej\nschôdzi (viď § 146 zák. č. 7/2005 Z. z.) je každý veriteľ, t. j. v prejednávanej veci aj žalovaná, oprávnený\npožiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č.\n7/2005 Z. z. domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v\nzmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z. z. na nesplnenie reštrukturalizačného plánu a požadovať s tým spojené\ndôsledky.\nPodľa § 135 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať\ntiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä\na) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie,\nalebo ich uznanie za nevymáhateľné.\nPodľa § 145 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo\nnajneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu\nprostredníctvom správcu\na) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,\nb) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,\nc) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,\nd) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom\nplánu,\ne) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom\nrozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.\nPodľa § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu\nplánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má\nprávo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby\nsúd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak\na) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť\nv inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,\nb) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa\nmajú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových\npráv poskytla oproti nemu výhoda,\n\nc) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal\ndo horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného\nuspokojenia v konkurznom konaní,\nd) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené\npohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol\nbez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.\n42. Reštrukturalizačný plán (v prejednávanej veci bol veriteľským výborom schválený dňa 28.01.2011,\nveriteľmi 21.02.2011 a súdom potvrdený dňa 09.03.2011) je významnou právnou skutočnosťou pre\núpravu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľmi. Vymedzuje základný rozsah pohľadávok, ku ktorým sa\npridružujú aj prednostné pohľadávky (§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.), bez ktorých by priebeh samotnej\nreštrukturalizácie dlžníka nebol mysliteľný.\nPredovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia\ndlžníka voči veriteľom, a iba v prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161 zák.\nč. 7/2005 Z. z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy sú dlžník a\npreberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v\nakom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Navyše pre prejednávanú vec je významné,\nže pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.\nPo schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho plnenia.\nPodľa § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo\nforme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo\nzáväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v\npláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne\naž rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len\nz dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným\npredpisom.\n43. Je nepochybné, že aj zák. č. 461/2003 Z. z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom\nlegislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z. z. sa\npremietajú účinky reštrukturalizačného plánu tak, že žalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť\nevidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.\nPodľa § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej\nneuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu\nzanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu,\nže na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.\n2) K charakteru a k splatnosti penále:\n44. V zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. je nutné charakterizovať penále uložené žalovanou v prejednávanej\nveci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné (viď nižšie zdôraznený text „ktoré\nneodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas\nalebo ich odviedli v nižšej sume“). Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalovaná potvrdila\npenále predpísané v prvostupňových rozhodnutiach v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. vo výške\n0,05 % z omeškaných odvodov v uvedených obdobiach pre dotknuté roky 2006, 2007, 2008 a 2009, t.\nj. za obdobia, ktoré predchádzali procesu reštrukturalizácie (rozhodný dátum je 13.09.2010 ako začatie\nreštrukturalizačného konania okresným súdom).\nUvedené rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovanej teda právne vychádzalo z myšlienky, že\nžalobkyňa mala odviesť k pôvodným dátumom splatností, ktoré podľa mienky žalovanej neboli alebo\nnemali byť dotknuté procesom prebiehajúcej reštrukturalizácie. Tým, že tak nevykonala, t. j. neuhradila\n\nodvody poistného včas a riadne, tým mala žalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t. j. neodvedenie odvodov\nvčas a riadne.\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Najvyšší súd však musí konštatovať, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala\npo právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas\na riadne. Totiž z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce sa\nmožných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii, t. j. najmä či boli pohľadávky na\nuvedenom dlžnom poistnom žalovanou prihlásené. Ak áno, potom v pripojenom administratívnom spise\nabsentuje ako podklad rozhodnutia skutočnosť, či tieto pohľadávky boli popreté alebo nie a navyše ani\ntáto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované.\nNásledne v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nebola spomenutá ani tá relevantná časť\nreštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka dôsledkov aktivity žalovanej v prebiehajúcej reštrukturalizácii,\nt. j. prihlásenie pohľadávok, vymedzenie ich výšky, resp. návrh na ich odpustenie v pomernej výške.\n46. Žalovaná sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov\nreštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Ako už bolo\nvyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z. z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď najmä bod\nč. 36), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z. z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v zák. č.\n461/2003 Z. z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zák. č. 461/2003 Z. z. a je\nupravená prostredníctvom jeho ustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 ako aj z ustanovení\n§ 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.\n47. Avšak zák. č. 7/2005 Z. z. oprávňuje tak subjekty súkromného ako aj verejného práva na to, aby\nzasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č.\n39). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. charakterizuje reštrukturalizačný plán\npotvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť (zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu\nprávny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom\npláne.\nOsobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že\npokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna\nskutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej\nveci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím\npríslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z\ndôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo\nspôsobom vyžadovaným osobitným správnym predpisom.\n48. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené\ns procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaná nepochybne zapájala (a to z titulu svojho\npostavenia vo veriteľskom výboru), ako podklady rozhodnutia vyhodnotené žalovanou a až na ich\nzáklade mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobkyne ako dlžníka v reštrukturalizácii k\nomeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky s tým spojené žalovaná využila.\n49. Práve vyššie vyslovené právne názory viedli Najvyšší súd k prijatiu záveru, že žalovaná nesprávne\nprávne vyhodnotila prejednávanú vec.\n\nV.\n50. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso 3/2013 z 10. decembra 2013, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov\n(viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s\nprihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A\n- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A 48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3\nO.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovanej sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridržiavať vyššie\nuvedených právnych názorov.\n52. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1\nO.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny\nzástupca úspešnej žalobkyne právo v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnil, bola jej priznaná nasledujúca\nnáhrada trov právneho zastúpenia.\n53. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobkyne listom z 10.03.2015 v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal:\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (13) - 1 úkon práv. pomoci 130,16 €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.1.2. podanie žaloby (13)\n\n130,16 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.1.3. podanie návrhu na odklad (13) - 1 úkon práv. pomoci\n\n75,08 €\n\n1.1.3.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.1.4. podanie oznámenia o odpustení (13) - 1 úkon p. pomoci 130,16 €\n1.1.4.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.1.5. účasť na pojednávaní (13)\n\n130,16 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.1.5.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci\n\n130,16 €\n\n1.2.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n7,81 €\n\ntzn. v celkovej sume : 772,74 €\nČo sa týka iných výdavkov žalobkyne, tieto neboli v súvislosti s odvolacím konaním zistené zo súdneho\nspisu (krycí list spisu krajského súdu určený na evidenciu zaplatených súdnych poplatkov), a preto ich\nnáhradu konajúci odvolací súd implicitne nepriznal.\n54. Najvyšší súd neuznal žalobkyni náhradu trov konania požadovanú v plnej výške 130,16 € za podanie\nnávrhu na odklad vykonateľnosti ale v zmysle § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky iba v polovičnej výške (t.\nj. 75,08 €), nakoľko sa svojim obsahom blíži návrhu na predbežné opatrenie a došlo k nemu po začatí\nkonania.\nĎalej nepriznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 134 €, resp. 130,16 € spolu s požadovanou\npaušálnou náhradou pre nasledujúce úkony:\n- písomné vyčíslenie trov konania zo dňa 10.03.2015, nakoľko nešlo o titul uvedený v § 13a ods. 1,\npísm. c) vyhlášky a svojim obsahom nešlo o trovy, ktoré by v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p. napĺňali pojem náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti\núčastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,\n- podanie krajskému súdu dňa 07.10.2013, ktoré sa týkalo oznámenia procesného postoja žalobkyne ku\nkonajúcemu súdu a k vytýčenému pojednávaniu, nakoľko opätovne nešlo o titul uvedený v § 13a ods.\n1, písm. c) vyhlášky a svojim obsahom nešlo o trovy, ktoré by v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p. napĺňali pojem náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti\núčastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n55. Nakoľko úspešná žalobkyňa bola zastúpená advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. mu\nzaplatiť priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú\nobsiahnuté v liste zo dňa 10.03.2015, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\n56. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretože dôvodom podania\ntejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie\nzakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie\nje možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n57. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená\ns verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať\ndokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/147/2013", "guid": "92c979b8-d16a-4a84-8d14-a4d0170f2add:6e8481b7-8e3d-45c8-8e65-1d88e7065f3f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}