{"guid": "c30351e8-fd62-4c38-82dc-0e6297e320a6:2948ec1e-7e25-4bee-928e-6914759d06c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1", "spisova_znacka": "6Sži/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/12/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 6Sži/12/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1", "identifikacne_cislo": "7013200740", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2948ec1e-7e25-4bee-928e-6914759d06c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/12/2014\n7013200740\n25. 03. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200740.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nv Bratislave, Suché Mýto č.19, IČO: 42 268 559, zastúpeného Mgr. Róbertom Bardačom, konateľom\na advokátom Advokátskej kancelárie Bardač, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Búdková č. 4, IČO: 47\n243 252, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Myslava, so sídlom Pod Horou 22, Myslava, IČO:\n690961, zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom Štúrova 44, Košice, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č.k. 7S/105/2013-53 z 18. decembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/105/2013-53 z 18.\ndecembra 2013 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.\nŽalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 142,04 € k rukám jeho\nprávnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nodôvodnenie:\nŽalobou z 29. mája 2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci\nposkytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, doručeného\nžalobcovi 7. mája 2013 a fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona\no slobode informácií, doručeného žalobcovi 8. apríla 2013. K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie\ninformácií v písomnej podobe.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. decembra 2013, č.k. 7S/105/2013-53 podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ O.s.p. zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi 7. mája 2013 a fiktívne rozhodnutie\nžalovaného doručené žalobcovi 8. apríla 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi\nprávo na náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení uviedol, že fiktívne rozhodnutia žalovaného zrušil najmä z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.\nRozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aj skutočnosťou, že informácie, ktorých poskytnutia sa\nžalobca dožadoval, boli verejne prístupné na príslušných internetových stránkach, preto podanie žaloby\nnepovažoval pre ochranu práv žalobcu za nevyhnutné.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vo veci samej žalovaný, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa ako nezákonný zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne sa domáhal priznania\nnáhrady trov odvolacieho konania vo výške 142,04 €.\n\nV časti, týkajúcej sa trov konania podal odvolanie včas žalobca a namietal, že nepriznaním náhrady\ntrov konania došlo v podstate k popretiu jeho úspechu v konaní, že bolo porušené jeho právo na súdnu\nochranu a rozhodnutie o trovách bolo nepredvídateľné a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.\nTvrdil, že neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, a výklad súdu nie je eurokomforný. Vytýkal\nsúdu prvého stupňa, že neaplikoval § 250j ods. 6 O.s.p., čím by získanie informácií, požadovaných\nžalobcom urýchlil a že svojím rozhodnutím o trovách vytvoril účastníkovi finančnú bariéru v prístupe\nk spravodlivosti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov\nkonania zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 350,98 €, ktoré\nšpecifikoval, na účet jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo a\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolaniu žalobcu v časti, týkajúcej sa náhrady\ntrov konania, vyhovieť nemohol.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať\npísomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nZo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné\nmeno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob\nsprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.\nAk žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve\nžiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí\nžiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní\na informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.\nŽiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.\nPodľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom\nštátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.\nÚrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,\nktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.\nPred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k\nzačatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie,\npreskúmateľné súdom.\nZačatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie\nupravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť\nmožno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným\nspôsobom.\nZo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. februára 2013 na adresu žalovaného e- mail s pripojeným\nzaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú\n\npripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu\nžalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu,\nžalovanému nedoručil.\nŽalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií\na že má e- mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e- mailová\nspráva, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal však, že nemá\nzriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky komunikovať so zasielateľmi\nspráv, zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto obsah žiadosti o poskytnutie\ninformácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e- mailovej správe nepoznal a z uvedeného\ndôvodu prílohu, doručenú do počítača nemohol otvoriť.\nTreba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie\ninformácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného\nznenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou\npoštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na\nnich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a\nmohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.\nDoručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e- mailovej\nadresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo\nvyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.\njanuára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní\nžalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by\nmohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy O.s.p.\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\n\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h / O.s.p.\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 O.s.p. zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu\nvo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie\nneexistujúceho rozhodnutia.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 246c O.s.p. v spojení s 142\nods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré\npozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za ním uplatnený 1 úkon právnej služby (odvolanie) vo\nvýške 134,- € v súlade s § 11 ods.4, § 14 ods.1 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) a prislúchajúci režijný paušál\nvo výške 8,04 € (§ 16 ods.3 vyhlášky). Žalovanému priznanú náhradu trov konania vo výške 142,04 €\nje žalobca povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti\ntohto uznesenia.\nMožno pripomenúť, že celé konanie sa muselo zastaviť pre nesprávny právny postup žalobcu, preto je\nodôvodnená náhrada trov konania pre žalovaného aj s použitím § 146 ods. 2 O.s.p.\nV dôsledku skutočnosti, že žalobca nemal v konaní úspech a nemá nárok na náhradu trov konania,\nnemohol súd jeho odvolaniu, týkajúcemu sa náhrady trov konania na súde prvého stupňa vyhovieť, ani\nnebolo povinnosťou súdu reagovať na konkrétne námietky žalobcu o zákonnosti a vecnej správnosti\nzrušeného rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}