{"guid": "566d1c69-4ce1-43c4-a8a1-388b140c1530:3937438d-c93a-49d3-85ea-d66f2bb0043b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1", "spisova_znacka": "3Sžf/85/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/85/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžf/85/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1", "identifikacne_cislo": "7013200649", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3937438d-c93a-49d3-85ea-d66f2bb0043b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/85/2014\n7013200649\n09. 06. 2015\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200649.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. K. V.,\nV., zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. 1100303/1/10051-46536/2013/5081 zo dňa 28.02.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 7S/84/2013-52 zo dňa 21.05.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/84/2013-52 zo dňa\n21.05.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/10051-46536/2013/5081 zo dňa 28.02.2013, ktorým žalovaný ako\norgán príslušný podľa zákona č. 333/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 479/2009 Z.z.\na zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu vydaného v I. stupni Daňového úradu Košice č. 9800305/5/3480436/2012 zo dňa 26.11.2012 vo veci uloženej pokuty podľa\n§ 35 ods. 1 písm. c/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon o správe daní“),\nza zdaňovacie obdobie október 2001 vo výške 309,50 Eur.\nKrajský súd zistil, že žalobca v podanej žalobe opisuje 3 žalobné dôvody všeobecne, ku ktorým bližšiu\nšpecifikáciu neuviedol. Uviedol iba, že správca dane porušil ust. § 24 ods. 5 zákona o správe daní, čím\nboli porušené práva žalobcu v daňovej kontrole, poukazujúc na ústavný nález II. ÚS 118/2008 zo dňa\n10.12.2009. Žalobca odvolávajúc sa na obsah vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu videl porušenie\nzákona v nezákonnom obídení ust. § 3 a § 4 zákona o správe daní a poplatkov pri kreovaní kontrolnej\nskupiny zameranej na preverenie alebo zistenie daňovej povinnosti žalobcu na DPH za zdaňovacie\nobdobie október 2001.\nNeskorším nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 159/2011 zo dňa 13.04.2011 bola odmietnutá ústavná\nsťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/101/2010 zo dňa 26.10.2010.\nKrajský súd dospel k záveru, že problematika výkladu ust. § 24 ods. 5 zákona o správe daní už bola\nprekonaná v judikatúre súdov a neskorším ústavným nálezom a samotnou novelou z.č. 511/1992 Zb.\nNa základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žalobná námietka\nžalobcu, ktorá sa týkala výkonu daňovej kontroly zamestnancami nepríslušného správcu dane, nebola\n\nopodstatnená. Krajský súd v tomto konaní, s prihliadnutím na rozsudok NS SR č.sp. 2Sžf/15/2012 zo\ndňa 27.02.2013 považoval žalobnú námietku za bezpredmetnú. Preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.\nžalobu zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Namietal, že sa súd\nnevyrovnal so skutočnosťou, že v tej istej veci týkajúcej sa vyrubenia pokuty, za to isté zdaňovacie\nobdobie, bolo prvšie rozhodnutie žalovaného (Daňového riaditeľstva SR) zrušené rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/3/2012 zo dňa 20.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n21.05.2012, a v ktorom najvyšší súd uviedol, „výkonom daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za\nobdobie február až december 2001 u žalobcu ako daňového subjektu sa vyskytla vada, ktorá mala vplyv\nna zákonnosť všetkých následných rozhodnutí, keďže výkon daňovej kontroly realizovali pracovníci\niného daňového úradu, než je príslušný správca dane“. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa\nnemožno zistiť, kde sa od právoplatnosti citovaného rozsudku najvyššieho súdu do rozhodnutia súdu\nprvého stupňa, táto zreteľne a jednoznačne identifikovaná vada v priebehu času „stratila“. Navrhoval,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.08.2014 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné\nskutočnosti vo vzťahu k uvedených rozhodnutiam správcu dane a žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca namietal, že výkonom daňovej kontroly na daň z\npridanej hodnoty u žalobcu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť všetkých následných\nrozhodnutí, keďže výkon daňovej kontroly realizovali pracovníci iného daňového úradu, než je príslušný\nsprávca dane.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNapadnutým rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta 309,50 €\nz rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok. V danom prípade žalobca neumožnil vykonanie\ndaňovej kontroly. Správca dane preto zisťoval základ dane a určil daň mimo daňovej kontroly, podľa\npomôcok. V danom prípade teda proces daňovej kontroly nebol podkladom pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia. Rozhodnutie o uložení pokuty vydal miestne príslušný správca dane.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkom nevznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}