{"guid": "4972a2c0-b2d3-419c-bab8-188dcd66b7db:fa96aab8-c098-41cf-b57a-34edb7cb6c32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1", "spisova_znacka": "4Sžf/24/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/24/2014 z 17. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. februára 2015, sp. zn. 4Sžf/24/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1", "identifikacne_cislo": "7013200604", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-21", "nazov": "§ 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa96aab8-c098-41cf-b57a-34edb7cb6c32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/24/2014\n7013200604\n17. 02. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200604.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD.\na zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Karol Mihal,\nbytom Slnečnicová 42, Malá Ida, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom\nŠtúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/9088-42007/2013/5081\nzo dňa 18.02.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/91/2013-61 zo dňa 19. decembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2013-61 zo dňa 19.\ndecembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100303/1/9088-42007/2013/5081 zo dňa 18.02.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 9800305/5/3367957/2012 zo dňa 19.11.2012,\nktorým správca dane uložil žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“) pokutu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 vo výške\n929,30 €.\nKrajský súd náhradu trov konania neúspešnému žalobcovi podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.\nKrajský súd vo vzťahu k žalobným dôvodom konštatoval obsah námietok žalobcu spôsobom: „...\nzásadnou a v podstate jedinou žalobnou námietkou žalobcu v preskúmavanej veci je tvrdenie žalobcu,\nže správca dane a žalovaný nerešpektovali v preskúmavaných rozhodnutiach nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky II.ÚS 118/08 z 10.12.2009 a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvzťahujúcu sa na predmetný nález ÚS SR, na základe čoho je postup daňových orgánov pri určení dane\n\npodľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001 a uložení pokuty podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č.\n511/1992 Zb. za dané zdaňovacie obdobie nezákonný.“\nV nadväznosti na uvedené žalobné námietky krajský súd konštatoval zásadný obrat v judikatúre\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj, „najvyšší súd“), vzťahujúcej sa na posudzovanie otázky miestnej príslušnosti pre správu daní\na riešenie konkrétnej právnej otázky zloženia kontrolných skupín pri výkone daňovej kontroly. Zhodne\ns obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia žalovaného,\nvýrok napadnutého rozsudku krajský súd odôvodnil citáciou odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2012 zo dňa 31.01.2013 a jeho právnej argumentácie. Týmto\nrozsudkom, ako i ďalšou judikatúrou, poskytol krajský súd zásadné právne odpovede na námietky\nnastolené žalobcom aj v preskúmavanej právnej veci.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2\npísm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane\nzruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\nŽalobca krajskému súdu vytýka, že svojím postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, čím\nporušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Zároveň súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV súvislosti s porušením jeho práva na spravodlivé súdne konanie, žalobca namieta nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku, nedávajúce odpoveď na jeho právne argumenty. Na podporu tohto\ntvrdenia v odvolaní uviedol citácie z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n36/2010, sp. zn. I. ÚS 126/2010, sp. zn. I. ÚS 236/06, sp. zn. IV. ÚS 15/03, sp. zn. II. ÚS 410/06, ako\ni z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 185/2007, sp, zn. 3 Obo 10/2008,\nsp. zn. 5 Cdo 93/2007, 5 Cdo 85/2007, sp. zn. 4 Cdo 47/2008, sp. zn. 2 Cdo 170/2005, sp. zn. 6Sžo\n65/2008, sp. zn. 2 Cdo 210/2010, sp. zn. 2 M Cdo 22/2010, týkajúce sa práva na spravodlivý proces,\nnepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia a odňatia možnosti\nkonať pred súdom.\nŽalobca opätovne dôvodí poukazom na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n6Sžf/33/2011 zo dňa 25.04.2012 zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, aj rozhodnutie\nsprávcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok sa vzťahoval na rozhodnutia\ndaňových orgánov, ktorými mu bola uložená, resp. potvrdená pokuta za to isté zdaňovacie obdobie, ako\nv napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov oboch stupňov, preskúmavaných v tejto veci.\nŽalobca zdôraznil, že v žalobe poukázal na jasný a zrozumiteľný právny názor vyslovený v náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 118/08 zo dňa 10.12.2009, podľa ktorého výkonom daňovej\nkontroly u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov február až december 2001 sa vyskytla\nvada, ktorá mala vplyv na zákonnosť všetkých následných rozhodnutí, keďže výkon daňovej kontroly\nrealizovali pracovníci iného daňového úradu, než je príslušný správca dane.\nNepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu žalobca vidí predovšetkým v tom, že sa tento, citujúc z rozhodnutí prvostupňového\norgánu, z rozhodnutia žalovaného, zo žaloby, z vyjadrenia žalovaného a z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2012 zo dňa 31.01.2013, nijakým spôsobom nevysporiadal\nso zásadnou žalobnou námietkou, ktorou je viazanosť správnych orgánov právnym názorom súdu po\nzrušení správneho rozhodnutia v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. Krajský súd sa nijakým\n\nspôsobom nevyrovnal s tým, že pokiaľ najvyšší súd v skoršom, zrušujúcom rozsudku vyslovil právny\nnázor (zrozumiteľný nad akúkoľvek pochybnosť), že vydaniu rozhodnutia predchádzalo konanie (daňová\nkontrola), ktorá mala vplyv na zákonnosť všetkých následných rozhodnutí, nie je v právnom štáte možné\ntento názor „so zreteľom na zmenu právneho prostredia“ zmeniť.\nKrajský súd sa nijako nevyrovnal so záväznosťou tohto právneho názoru pre správne orgány a z jeho\nnerešpektovaním v rozhodnutiach správnych orgánov. Je nepochybné, že žalovaný, ani správca dane,\nnerešpektovali právny názor súdu, ktorý zrušil ich skoršie rozhodnutia, vydané v tej istej veci.\nPodľa žalobcu krajský súd ho svojím postupom vystavil absolútnej svojvôli daňových orgánov a zároveň\nmu uprel právo očakávať od orgánov verejnej moci predvídateľnosť ich rozhodnutí a postupov, keď v\njednej a tej istej veci dospel bez zmeny skutkových a právnych okolností k podstatne odlišnému záveru,\nako odvolací súd v predchádzajúcom súdnom prieskume. Toto žalobca považuje za krajnú arbitrárnosť.\n\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v\nsume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane\nalebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).\nPodľa § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť\nrokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane\nnadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal\n\ndodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 a 15 nemožno\nuložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného\nzákona. Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané\nnové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota\nna uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí\naj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu\ndane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.\nZ obsahu žaloby a podaného odvolania možno vyvodiť, že podstata žalobcovej námietky je smerovaná\nk spochybneniu zákonnosti rozhodnutia správcu dane dodatočne vyrubujúceho žalobcovi rozdiel na\nDPH za zdaňovacie obdobie jún 2001, určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb.). Ide o istinu, na základe ktorej má správca dane povinnosť postupom podľa § 35\nods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. uložiť daňovému subjektu pokutu. Argumentácia žalobcu\nvychádza z premisy, že rozhodnutia, ktorým bol sporný rozdiel na DPH určený, sú v rozpore s právnymi\nzávermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 118/08 zo dňa 10.12.2009, konštatujúceho,\nzjednodušene povedané, nezákonný postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly na DPH za\npredmetné zdaňovacie obdobia u žalobcu, jej výkonom kontrolnou skupinou zostavenou v rozpore\nso zákonom zamestnancami miestne nepríslušného daňového úradu. Zároveň žalobca poukázal na\nskutočnosť, že skoršie rozhodnutie o uložení pokuty z rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie jún\n2001, spolu s druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho daňového orgánu, bolo zrušené rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/33/2011 zo dňa 22. apríla 2012.\nS prihliadnutím na medze žaloby a námietku žalobcu vzťahujúcu sa k nedostatočnému odôvodneniu\nnapadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa použitím citácie odôvodnenia\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2012 zo dňa 31.01.2013 (týkajúceho\nsa prieskumu zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vo veci dodatočného určenia\nDPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2001 - pozn. odvolacieho súdu), súvisiaceho s\nnámietkami žalobcu ohľadne nezákonného dodatočného určenia samotnej daňovej povinnosti,\ndostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Odvolací súd len dodáva, že krajský súd síce mohol\nv odôvodnení citovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/8/2012 zo dňa\n26.06.2012, ktorým bola de facto potvrdená zákonnosť dodatočného určenia daňovej povinnosti na\nDPH žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2001, súvisiacej s preskúmavanými rozhodnutiami daňovej\nsprávy v tomto konaní. Avšak vzhľadom k tomu, že argumentácia vo vzťahu k žalobnej námietke je v\noboch rozsudkoch najvyššieho súdu rovnaká, čo do poskytnutia odpovede na žalobcom kladené právne\notázky, postačuje právna argumentácia uvedená v neskoršom rozsudku najvyššieho súdu, týkajúceho\nsa daňovej povinnosti za iné zdaňovacie obdobie.\nNa dôvažok v súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že zákonnosť postupu správcu dane\npri výkone predmetnej daňovej kontroly u žalobcu a následného autoritatívneho určenia mu daňových\npovinností na DPH boli potvrdené, napr. rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/68/2011 zo dňa 23. februára 2012 (zdaňovacie obdobie 02/2001), sp. zn. 5Sžf/23/2011 a sp.\nzn. 5Sžf/35/2011, obe zo dňa 31. januára 2013 (zdaňovacie obdobia 09/2001 a 03/2001), sp. zn. 4\nSžf/8/2012 a sp. zn. 4Sžf/15/2012, obe zo dňa 26. júna 2012 (zdaňovacie obdobia 06/2001 a 12/2001),\nako i uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 292/08-14 zo dňa 4. septembra\n2008, č. k. I. ÚS 192/08-27 zo dňa 4. júna 2008, č. k. III. ÚS 386/08-24 zo dňa 25. novembra 2008, č.\nk. II. ÚS 137/2010-28 zo dňa 24. marca 2010 a č. k. II. ÚS 159/2011-19 zo dňa 13. apríla 2011, č. k.\nIII. ÚS 266/2012-28 zo dňa 19.06.2012, č. k. II. ÚS 20/2013-28 zo dňa 24. januára 2013, odmietajúcimi\nsťažnosti žalobcu ako zjavne neopodstatnené.\nPosledne uvedeným uznesením č. k. II. ÚS 20/2013-28 zo dňa 24. januára 2013 Ústavný súd\nSlovenskej republiky dokonca odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť žalobcu proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/8/2012 zo dňa 26. júna 2012, ktorým\nzmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/33/2011-84 zo dňa 10. novembra 2011\ntak, že zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č.\nI/223/20205-126053/2010/991545-r zo dňa 13.12.2010, ktorým zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie\n\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane č. 709/230/36926/06/ZIM zo dňa 03.11. 2006,\nurčujúcemu žalobcovi podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov postupom v súlade s\nustanovením § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njún 2001 v sume 6 522,04 €.\nSpochybňovanie zákonnosti zloženia kontrolnej skupiny vykonávajúcej daňovú kontrolu u žalobcu na\nDPH za zdaňovacie obdobia január až december 2001 a následného určenia daňových povinností,\nsú vzhľadom na právne závery najvyššieho súdu a ústavného súdu vyslovené v niekoľkých súdnych\nprieskumoch už notorietou, ktorú odvolací súd, vzhľadom na predmet súdneho prieskumu v tejto veci,\nnebude posudzovať ani opakovať.\nOdvolací súd považuje jediný žalobný dôvod a od toho sa odvíjajúci odvolací dôvod, spočívajúci\nv spochybňovaní zákonnosti zloženia kontrolnej skupiny, za účelový, nemajúci oporu v doterajších\nvýsledkoch súdneho prieskumu rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vo veci dodatočne\nvyrubovanej daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2001.\nV zmysle petitu žaloby predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je zákonnosť uloženej pokuty, nie\nuž právoplatne určenej daňovej povinnosti, ako podmienky na uloženie pokuty podľa § 35 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 511/1992 Zb.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva správnosť konštatovania žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí o právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o určení DPH za zdaňovacie obdobie jún 2001, č.\n709/230/36926/06/ZIM zo dňa 03.11.2006. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010\na v nadväznosti na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžf/33/2011 zo dňa 25. apríla 2012, dňa 19.11.2012 boli splnené zákonné podmienky na vydanie\npreskúmavaného rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty, č. 9800305/5/3367957/2012 zo dňa\n19.11.2012.\nHoci vyššie uvedenú skutočnosť žalobca nespochybňuje, ani inými konkrétnymi námietkami zákonnosť\npostupu pri vydaní žalobou napadnutých daňových rozhodnutí neuvádza, odvolací súd ex offo prihliadol\ni na tú skutočnosť, že predmetná pokuta bola správcom dane uložená v rámci prekluzívnej lehoty\nna jej uloženie, vyplývajúcej z ustanovenia § 35 ods. 21 in fine zákona č. 511/1992 Zb. Právo na\njej uloženie, po predchádzajúcich odvolacích daňových konaniach a súdnom prieskume rozhodnutí\ndaňových orgánov vo veci uloženia predmetnej daňovej povinnosti, ako i skoršieho rozhodnutia správcu\ndane č. 695/231/88644/09 zo dňa 09.11.2009 o uložení pokuty, nezaniklo.\nNa základe vyššie uvedeného a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, dospel k názoru,\nže námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nie sú dôvodné, a preto podľa\n§ 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nkeďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}