{"guid": "df3e17cb-576c-4363-9534-818d3f24cea6:5ff44f15-a235-4911-96b8-33c03073c201", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1", "spisova_znacka": "9Sžr/70/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/70/2013 z 24. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2015, sp. zn. 9Sžr/70/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1", "identifikacne_cislo": "7013200568", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ff44f15-a235-4911-96b8-33c03073c201", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžr/70/2013\n7013200568\n24. 06. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200568.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľa: C. A. A. nar.\nXX.XX.XXXX, bytom T. zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,\nPoštová č.14, proti odporcovi: Okresný úrad Michalovce, Pozemkový a lesný odbor (predtým Obvodný\npozemkový úrad), Sama Chalupku č.18, Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.\n2013/00249/1-Roš. z 13.02.2013, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Michalovce,\nul. Špitálska 10, Michalovce, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z\n12.júna 2013, č.k. 3Sp/19/2013-24, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.júna 2013, č.k.\n3Sp/19/2013-24, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 12.júna 2013, č.k. 3Sp/19/2013-24, potvrdil rozhodnutie odporcu č.j.:\n2013/00249/1-Roš. z 13.februára 2013 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 5 ods.2 zákona\nč.503/2004 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č.180/1995 Z.z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)\nnavrhovateľovi nepriznal podľa § 3 ods.1, 2 zákona vlastnícke právo k pozemkom zapísaným v č.\nd. PKV č.788 z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods.12 uvedeného\nzákona, lebo šetrením mal preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienku trvalého bydliska na\núzemí Slovenskej republiky. Navrhovateľ včas podaným návrhom na preskúmanie tohto rozhodnutia\nnamietol,že ustanovenie § 2 ods.1 zákona, vyžadujúce splnenie podmienky trvalého bydliska na území\nSlovenskej republiky v čase účinnosti zákona je voči nemu diskriminačné. Súčasne namietol, že\npredmetný majetok nadobudol ako maloletý po vojne a podľa jeho názoru doklad o trvalom pobyte je\npovinný predložiť len pôvodný vlastník. Krajský súd návrh nepovažoval za dôvodný. Z výpisu PKV\nč.788 mal preukázané, že nehnuteľnosti zapísané v tejto vložke prešli na maloleté deti C. BL. a H.\na až následne, v roku 1954 na československý štát titulom daru. Na tom základe mal preukázané,\nže navrhovateľ nie je oprávnenou osobou uvedenou v § 2 ods.2 zákona a keďže nepredložil žiaden\ndoklad, že by mal bydlisko na území Slovenskej republiky, rozhodnutie odporcu považoval za súladné\nso zákonom.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že požiadavka\nustanovenia § 2 ods.1 zákona, v zmysle ktorej si právo na reštitúciu môže uplatniť len žiadateľ, ktorý mal\n\nna území Slovenskej republiky trvalé bydlisko v čase nadobudnutia účinnosti zákona, nie je v súlade s\nprávom vlastniť majetok a úmyslom zákonodarcu prinavrátiť vlastníctvo. Také rozhodnutie považuje za\nzjavné výkladové vybočenie, ktoré predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces vychádzajúci\nz čl.46 ods.1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností prešlo v\n1/2 na navrhovateľa z titulu dedenia 14.júna 1949 (č.d.1627) a na základe skutočnej držby 28.decembra\n1948 (č.d.3934); na čs. štát tieto nehnuteľnosti prešli titulom daru 14.decembra 1954 (č.d.884 a\n885). Navrhovateľ nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods.1 zákona, lebo ku dňu jeho\núčinnosti nemal trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky - táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia\nRegistra obyvateľov SR, podľa ktorého navrhovateľ má trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky\ns dátumom začiatku platnosti od 7.10.1997. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a\ndospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.\nNavrhovateľ namietal, že pre priznanie reštitučného nároku nie je potrebné, aby splnil podmienku\ntrvalého bydliska na území Slovenskej republiky, ktorú podmienku považuje za diskriminačnú a v rozpore\ns právom vlastniť majetok.\nPodľa § 2 ods.1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej\npozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\n(ďalej len \"rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\nOtázka súladu ustanovenia § 2 ods.1 zákona s ústavou bola predmetom konania ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), ktorý v náleze z 29.októbra 2008, sp.zn. PL. ÚS 127/07 uviedol:\n„ ... Európska komisia pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „Komisia“) v súvislosti s reštitúciami\nvyslovila, že podľa dohovoru neexistuje právo na reštitúciu vlastníctva, a pretože diskriminácia podľa\nčl.14 dohovoru je možná len v súvislosti s porušením niektorého hmotného práva zaručeného\ndohovorom, nemožno odvodiť v prípade podmienky ani štátneho občianstva, ani trvalého pobytu podľa\nreštitučných predpisov porušenia zákazu diskriminácie. Ak teda neexistuje podľa dohovoru právo na\nreštitúciu vlastníctva, sú podľa Komisie reštitúcie v rukách každého štátu ako suveréna (č.23131/93\nBrežní v. Slovensko) . čl. 20 ústavy vytvára priestor na to, by zákon stanovil limity osobného rozsahu\npotenciálnych reštituentov. čl. 20 ods.2 druhá veta ústavy vytvára priestor pre zákonodarcu ustanoviť\nosobný a vecný rozsah pri právnej úprave vlastníctva, resp. majetkových otázok, napríklad tak, že zúži\nosobný rozsah vlastníkov len na občanov Slovenskej republiky .... Rešpektujúc limity dané ústavou,\nšpecifiká reštitučného zákonodarstva, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu ústavný súd dospel\nk záveru, že v čl. I § 2 ods.1 zákona č.503/2003 Z.z. ustanovená podmienka štátneho občianstva\nSlovenskej republiky pre navrátenie pozemkov nevykazuje znaky namietaného nesúladu s ústavou“...\nV zmysle uvedeného nálezu ÚS SR podmienku trvalého bydliska navrhovateľa na území Slovenskej\nrepubliky nemožno považovať za diskriminačnú. Keďže navrhovateľ túto podmienku ku dňu účinnosti\nzákona nesplnil, čo ani nebolo sporné, aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporcu za súladné so\nzákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá, v spojení s § 219 O.s.p.\npotvrdil.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l\nods.2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol\núspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}