{"guid": "45f44d76-318b-4620-9204-08595a8db511:0ef16f08-51f5-4fe5-bf0a-f33d29959bfc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1", "spisova_znacka": "5Sžf/102/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/102/2014 z 30. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2015, sp. zn. 5Sžf/102/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1", "identifikacne_cislo": "7013200475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ef16f08-51f5-4fe5-bf0a-f33d29959bfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/102/2014\n7013200475\n30. 11. 2015\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200475.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti TOKAJ FURMINT\nSK, s.r.o., so sídlom Malá Tŕňa 105 , proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nso sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n25. januára 2013 č. 1100303/1/5095-21718/2013/5081, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 6S/63/2013-51 zo dňa 19. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nVyššie označeným rozhodnutím Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) žalobcovi nepriznal\noslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 138 ods. 1, 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) tým, že žalobca nezdokladoval svoje pomery. Podľa názoru\nprvostupňového súdu v tomto prípade bolo potrebné prihliadnuť aj na osobitné postavenie účastníka\nkonania ako právnickej osoby - podnikateľa, pričom podnikanie treba vnímať ako činnosť, pri ktorej\npodnikateľ postupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo aj k strate. Podnikateľské riziko\nnie je možné prenášať na štát .\nSúd posúdil majetkovú situáciu žalobcu s prihliadnutím na vyplnené tlačivo, v ktorom žalobca uviedol\nvýšku vlastného imania a nehnuteľný majetok a vyhodnotil návrh na oslobodenie od súdneho poplatku\nv súdnom konaní ako nedôvodný, keďže zistil, že základné imanie žalobcu predstavuje sumu 66 389,€, pričom žalobca je vlastníkom rodinného domu, čiže výšku súdneho poplatku 70,- €, ktorý má zaplatiť\nza podanú žalobu nepredstavuje tak vysokú sumu, ktorú by nebol schopný uhradiť bez toho, aby došlo\nk vážnemu znemožnenie jeho podnikania\nAko vyplýva z uznesenia krajského súdu, po tom, ako zistil, že nebola naplnená prvá z požiadaviek §\n138 ods. 1 OSP, krajský súd sa nezaoberal otázkou, či zo strany žalobkyne ide, alebo nejde o svojvoľné\nalebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadal, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zmenil a oslobodenie od súdnych poplatkov\nmu v celom rozsahu priznal.\nNamietal, že krajský súd svoj rozsudok odôvodnil skutočnosťou, že žalobca je podnikateľom a jeho\nnepriaznivá finančná situácia má pôvod v podnikaní, a s ním súhlasia.\nMajúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné poukázal na to, že patrí do skupiny spoločností\n\npersonálne spojených s p. T. P., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko desiatok\n(až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí\ndaňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií, ktorými disponuje\nžalobca, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa u žalobcu nejde o\nzjavne neúspešné uplatnenie práva.\nPoukázal tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. T. P. zo\nstrany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich\nrozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich\nspoločnostiam spojených s p. T. P. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom\nrade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu\nneviny), spoločnosti spojené s p. T. P. nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z týchto\ndôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou,\ns ktorou by mohol voľne disponovať. Taktiež žalobca nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok\nrelevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.\nŽalobca nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá\nznemožňuje žalobcovi (cez pomery žalobcu obmedzujúce vykonávať podnikateľskú činnosť a nakladať\ns majetkom a finančnými prostriedkami) súdny poplatok uhradiť, t.j. pomery žalobcu oslobodenie od\nsúdneho poplatku odôvodňujú. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobkyni prakticky\nznemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobca nemá finančné prostriedky na\nich úhradu), ktoré prestavuje jeho právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasil síce, že výška\nsúdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobcu je aj táto suma v súčasnosti\nvysoká, spoločnosti personálne spojené s p. T. P. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak celková\nvýška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené predstavujú sumy až niekoľko desiatok\ntisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\npritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo na svoju ochranu v\ndanej veci.\nNepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca je podnikateľom a došlo by tým\nk preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát (čo je hlavným argumentom, pre ktorý súd\nžalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal) nemá podľa žalobkyne oporu ani v súčasnej\nprávnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n5Obo/127/2008, 5Obo/128/2008 a 5Obo 129/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého:\n„Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti\noslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery\núčastníka odôvodňujú, a že nejde o .svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie\npráva. Zákon stanovuje rovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú,\nalebo právnickú osohu a podnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti\ns odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone Pri priznaní\noslobodenia fyzickej osobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si\nprípadne svoju situáciu nezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za\nnespravodlivé zvýhodnenie oproti inému účastníkovi.“.\nŽalobca taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/39/2012-135, ktorým\npriznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol\nžalobca .\nŽalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že nepreukázal tvrdené skutočnosti. Krajský súd\nmá vedomosť o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne spojenými s p. T. P.\npráve na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve úspešných súdnych\nrozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. T. P.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.) preskúmal vec predloženú krajským súdom podľa § 211 a nasl. O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.\n\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky\npre preskúmanie odvolania v jeho merite.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,\nalebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná\npríslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného\npoistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,\nštátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce\na garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu\na doplnkovej ochrany.\nPodľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.\nPodľa § 250d ods. 3, veta prvá O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene,\nak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré\nbránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola\nvzatá späť (§ 250h ods. 2).\nPre odvolacie konanie v preskúmavacom konaní súdu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku ustanovujúcej súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\nna základe žalôb platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce zákonné\npodmienky pre konanie pred súdom prvého stupňa.\nPočas konania o odvolaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 03.09.2015 oznámil právny\nzástupca žalobcu JUDr. Pavol Gomboš, že medzi žalobcom a ním došlo k dohode o zániku\nplnomocenstva na zastupovanie v danej veci. Najvyšší súd na základe vyššie uvedených zákonných\nustanovení vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil originál plnomocenstva na zastupovanie v\nďalšom konaní a súčasne ho poučil o možnosti zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.\nprípade, že v danej lehote plnomocenstvo nepredloží.\nVzhľadom k tomu, že žalobca na výzvu súdu prvého stupňa ostal nečinný a odvolaciemu súdu\nv stanovenej lehote neoznámil advokáta, ktorého si zvolil na zastupovanie, odvolací súd nemohol\npreskúmať jeho odvolanie v merite veci, pretože zastupovanie advokátom podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku je zákonnou podmienkou (§ 250a O.s.p.) na konanie v preskúmavacom\nkonaní.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250a a v spojení s § 246c\nods. 1 a s § 211 ods. 2 odvolacie konanie zastavil.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 1 a s § 246c ods. 1. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní\nnemal úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}