{"guid": "e6e5fb99-ddf0-4931-b2ae-6040abf9959c:5b01a964-fe19-4000-95b2-7aa6a9da212e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1", "spisova_znacka": "3Sžo/38/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2014 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. 3Sžo/38/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1", "identifikacne_cislo": "7013200403", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b01a964-fe19-4000-95b2-7aa6a9da212e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/38/2014\n7013200403\n19. 05. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200403.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľa: Z.W., ul. U., proti\nodporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N 166/12 zo dňa 22. februára 2013, konajúc o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/14/2013-45 zo dňa 11. februára 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 5Sp/14/2013-45 zo dňa 11. februára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. 3N 166/12 zo\ndňa 22. februára 2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j\ne a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu (ďalej aj „Centrum“) sp. zn. 3N 166/12 zo dňa\n22.02.2013, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa, ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci\ntak, že navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5\nzákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Odporca tak rozhodol z dôvodu, že nebola\nvylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na\npriznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že v danom\nprípade, keďže nárok žalobcu uplatnený na Okresnom súde v Prešove, je potrebné považovať za nárok\nuplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“)\nna náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným\npostupom, nebol naplnený základný predpoklad pre súdne konanie, a síce predbežné prerokovanie\ntohto nároku s príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Zo žiadosti ani\n\nžiadneho z navrhovateľom predložených dôkazov nevyplýva, žeby navrhovateľ na príslušný orgán podal\nžiadosť o predbežné prerokovanie tohto nároku, resp. žeby tejto jeho žiadosti nebolo či už čiastočne\nalebo úplne vyhovené. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné jeho žalobu podanú v tejto súvislosti na\nOkresný súd v Prešove považovať za predčasne podanú. Pokiaľ sa odporca v napadnutom rozhodnutí\nzaoberal aj hodnotením odôvodnenosti navrhovateľom napádaného postupu Sociálnej poisťovne,\nústredie Bratislava, krajský súd uvedené považoval za nadbytočné a neopodstatnené, pretože týmto je\noprávnený sa meritórne zaoberať všeobecný súd v uvedenom konaní za predpokladu, že by boli pre\ntoto konanie splnené zákonné podmienky. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd považoval námietky\nnavrhovateľa obsiahnuté v podanom návrhu (neopodstatnenosť a protiprávnosť postupu Sociálnej\npoisťovne - ústredie Bratislava, pochybnosť o nezaujatosti vedúceho kancelárie Centra právnej pomoci\nv Prešove) za právne irelevantné.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/14/2013-45 zo dňa 11.02.2014 zmenil tak, že\nnapadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s tým, že odporca opätovne\nposúdi žiadosť navrhovateľa o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci z hľadiska splnenia podmienok\nustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Uviedol, že v prejednávanej veci mu odporca\nnepriznal nárok na bezplatnú právnu pomoc poskytovanú podľa zákona č. 327/2005 Z.z., a to v\nobčianskoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/48/2011 a vedenom na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/152/2011. Predmetom sporu je podaná žaloba v právnej veci\no zaplatenie 233,81 €, súdneho poplatku v sume 66,39 € a sumy, ktorá tvorí výživné, ktoré navrhovateľ\nnezákonne platil od 23.04.2008 až doposiaľ, ako odškodné za popieranie navrhovateľových ústavných\npráv (nemajetková ujma) vo výške 30.000 €, a to z titulu neoprávneného peňažného prospechu štátu Slovenskej republiky - Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá navrhovateľovi podľa jeho názoru nezákonne\nzrážala výživné z jeho invalidného dôchodku, keď už právny nárok na jeho vymáhanie zanikol v zmysle\npríslušných súdnych rozhodnutí a právnych predpisov, ktoré sú aj súčasťou administratívneho spisu\nodporcu. Poukázal tiež na ustanovenia § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1, § 8, § 25 zákona č.\n327/2005 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci\nje otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov a Okresnom súde Bratislava I,\nmožno vo vzťahu k navrhovateľovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.),\nktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\nPosudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa\n§ 6 zákona č. 327/2005 Z.z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje\nvykonávanie dokazovania podľa § 120 a nasl. O.s.p. ohľadne samotného nároku (uplatneného práva),\no ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci.\nPoukázal tiež na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Orgán verejnej správy sa v prejednávanom prípade\nzaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže zákon ustanovil ako jednu z\npodmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú\nvec posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na osobitosti v jednotlivých prípadoch. Je možné, že\nzáver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy totožný s následným rozhodnutím príslušného\nsúdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej.\nSkutočnosť rozhodujúca pre vyslovenie záveru o zrejmej bezúspešnosti navrhovateľa v konaní vedenom\nna Okresnom súde Prešov a Okresného súdu Bratislava I je podľa názoru navrhovateľa nespôsobilá,\nčo nepriamo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach keď v napadnutom rozsudku uviedol: „pokiaľ sa odporca\nv napadnutom rozhodnutí zaoberal aj hodnotením odôvodnenosti navrhovateľom napádaného postupu\nSociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, súd uvedené považuje za nadbytočné a neopodstatnené,\npretože týmto je oprávnený sa meritórne zaoberať všeobecný súd v uvedenom konaní za predpokladu,\nže by boli pre toto konanie splnené zákonné podmienky.“ Týmto si krajský súd podľa názoru navrhovateľa\nsám odporuje, pretože na podanie právne kvalifikovanej žaloby na náhradu škody a jej presné vyčíslenie,\nspôsobenej navrhovateľovi orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným\npostupom, navrhovateľ potrebuje právneho zástupcu, aby mu táto nebola, ako predchádzajúce podané\nžaloby a žiadosti - zamietnutá ako nekvalifikovaná, bez podstatných náležitostí. Navrhovateľ uviedol,\n\nže sám nevie napísať kvalifikované právne podanie. Navrhovateľ uviedol, že všetky ostatné zákonné\npredpoklady podľa zákona č. 327/2005 Z.z. podľa odporcu spĺňa, čo nikde nie je spochybnené. Poukázal\nna to, že je v sociálnej a materiálnej núdzi, je invalidný dôchodca s vážnymi zdravotnými problémami,\nktorý sa v dôsledku chyby štátneho orgánu - Sociálnej poisťovne, dostal do komplikovanej životnej\nsituácie (finančnej, rodinnej a sociálnej), ktorá ho doviedla takmer k bezdomovectvu, a dôsledkom ktorej\nsú v súčasnosti ešte neskončené početné súdne konania (momentálne sa nachádza v takej situácii, že si\nnemôže dovoliť ani zaplatiť lístok na autobus, resp. vlak, aby sa mohol dostaviť na súdne pojednávanie,\nresp. na iný orgán verejnej moci, aby sa pokúsil obhájiť svoje stanoviská v daných veciach). Taktiež nemá\nfinančné prostriedky na zabezpečenie si akejkoľvek kvalifikovanej právnej pomoci, čím mu je odopretý\nprincíp tzv. vyššej spravodlivosti. Z uvedených dôvodov sú jeho podania zamietané ako nekvalifikované\na nedostatočne právne odôvodnené, čím sa dostáva do nekonečnej špirály komplikovaných podaní.\nV danej veci vidí porušenie zákona a ústavy zo strany štátu - Sociálnej poisťovne najmä v tom, že táto\ni napriek snahe navrhovateľa o dodržanie všetkých zákonných povinností, kedy mu bolo v dôsledku\nexekučných príkazov pravidelne a mesačne z jeho invalidného dôchodku sťahované dlžné výživné na\nobe maloleté deti až do ich úplného uhradenia, táto i po tejto dobe ich úhrady v dlžnej sume, napriek\nexistencii rozsudku o zrušení navrhovateľových vyživovacích povinností súdom, ktoré zaslal Sociálnej\npoisťovni na vedomie, ako aj napriek podaniu súdneho exekútora, kde žiadal Sociálnu poisťovňu, aby\ndo vydania rozsudku súdu o zrušení výživného, zrážky nevykonávala a ukladala ich iba do depozitu,\nako aj napriek kontaktovaniu Sociálnej poisťovne a oznámeniu jej týchto skutočností navrhovateľom\nosobne, zrážky naďalej svojvoľne a bez existencie exekučných príkazov neoprávnene poukazovala na\nzaostalé výživné pre syna, ktorý už nadobudol plnoletosť. Na základe tohto sa navrhovateľ dostal do\nfinančnej aj psychickej tiesne, čo mu spôsobilo zhoršenie jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti\npoukázal aj na Komentár Prof. JUDr. Jána Mazáka PhD. k Exekučnému poriadku (§ 68), podľa ktorého:\n„vykonávanie exekúcie zrážkami z príjmu sa nekončí formálnym procesným úkonom exekútora alebo\nplatiteľa, ale faktickým ukončením vykonávania zrážok v predpísanom rozsahu, preto nie je potrebné,\naby exekútor alebo povinný osobne žiadali o ich zastavenie.“ Neobstojí preto ani tvrdenie Sociálnej\npoisťovne, že táto nevedela, že už nemá navrhovateľovi zrážky zrážať po splnení jeho záväzku, lebo jej\nsúdny exekútor nepredložil uznesenie o zastavení exekúcie. V tejto súvislosti podal už niekoľko sťažností\nnapr. na Slovenskú komoru exekútorov, Ministerstvo spravodlivosti SR.\nZáverom poukázal na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy SR a uviedol, že pre potreby posúdenia žiadosti o právnu\npomoc je bezúspešnosť sporu skúmaná len povrchne a nie je úlohou Centra právnej pomoci a ani súdu\nv správnom súdnictve ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu o\nveci samej. Preto ani názor krajského súdu vyslovený v tomto konaní o poskytnutie právnej pomoci nie je\nzáväzný pre konanie a rozhodnutie o veci samej. Toto vyplýva aj z oddelenia subjektov rozhodujúcich o\nveci, ako aj rozhodujúcich o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci, kedy druhý z orgánov nemá a nemôže\nmať k dispozícii taký komplexný prehľad o veci, aký má orgán, ktorý o nej koná. Preto sa môže zaoberať\nlen tým, čo je zrejmé, pričom má však povinnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. a\n§ 32, § 47 ods. 1 a § 3 Správneho poriadku, v rámci zákonom ustanovených medzí čo najpresnejšie zistiť\nskutočný stav veci, z neho vyvodiť právne závery a tieto riadne odôvodniť. Navrhovateľ uviedol, že pre\nnenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť\nsporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu bola tak jednoznačná, že je zrejmá\nuž na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá\nsama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005\nZ.z. Rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\npredstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je podľa\nnavrhovateľa nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté len v\nnevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.\nIII.\nOdporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa\n14.04.2014.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o\nposkytnutie právnej pomoci vo veci o zaplatenie 233,81 €, zaplatený súdny poplatok vo výške 66,69 €\na sumy, ktorá tvorí výživné, ktoré navrhovateľ platil od 23.04.2008 doposiaľ a odškodné za popieranie\njeho práv vo výške 30.000 €. V uvedenej veci sa vedie konanie na Okresnom súde Prešov pod sp.\nzn. 29S/48/2011. Z podanej žiadosti predložil doklady, bližšie špecifikované v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia odporcu na str. 2, 3. V predmetnej veci podal navrhovateľ žalobu proti Sociálnej poisťovni,\nktorou sa dožadoval zaplatenia sumy, podľa jeho názoru, za neoprávnene vykonané zrážky z jeho\ndôchodku z titulu výživného v prospech matky jeho detí po tom, čo Sociálnej poisťovni doručil právoplatný\nrozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti na dcéru U. a požiadal o zastavenie zrážok. Podanou žalobou\nžiada odškodnenie jeho práv v tejto súvislosti, a to z titulu náhrady škody spôsobenej mu nezákonným\npostupom orgánu verejnej moci. Rozhodnutím sp. zn. 3N 166/12 zo dňa 22.02.2013 mu nebol priznaný\nnárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím\nžiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1\npísm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej\núčasti.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\nPodľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán\npísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov\nodo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;\nto neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil\nna Centrum právnej pomoci, možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.),\nktorá ho vylučuje z nároku na poskytnutie právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č.\n327/2005 Z.z.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním návrhu účastníka konania o oslobodení od platenia\nsúdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z.z. príkladmo uvádza, načo je potrebné\nprihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto\nnároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali,\nže o zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že\nmu vo veci nemôže byť vyhovené.\nKrajský súd správne uviedol, že odporca nie je oprávnený hodnotiť dôkazy, tak ako to urobil v\nnapadnutom rozhodnutí č. 3N 166/12 zo dňa 22.02.2013, keď sa zaoberal hodnotením odôvodnenosti\nnavrhovateľom napádaného postupu Sociálnej poisťovne, ústredia. Týmto je oprávnený sa meritórne\nzaoberať len všeobecný súd, konajúci vo veci, za predpokladu, ak sú pre toto konanie splnené zákonné\npodmienky.\nSenát odvolacieho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že Centrum pri rozhodovaní o navrhovateľovej\nžiadosti o poskytnutie právnej pomoci nepostupovalo správne z hľadiska hospodárnosti, najmä s\npoukazom na § 15 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď ako aj odporca uviedol, že predtým\nako je možné uplatniť nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na súde, je potrebné ho\npredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom. Bez podania\ntejto písomnej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku, príslušný súd rozhodujúci vo veci takýto\nžalobný návrh zamietne ako predčasne podaný.\n\nCentrum malo upozorniť navrhovateľa na vyššie uvedenú skutočnosť, že pred podaním žaloby na\nsúd, musí najprv podať písomnú žiadosť na príslušný orgán. Nad rámec senát odvolacieho súdu\nuvádza, že Centrum mohlo odporučiť navrhovateľovi späťvzatie podanej žaloby a v zmysle predbežného\nprerokovania písomnej žiadosti zvážiť ďalší postup. Centrum formalistickým prístupom k podanej\nžiadosti a nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci vystavilo navrhovateľa riziku uplynutia\nsubjektívnej trojročnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 19 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z.z. aj vzhľadom na možnú dĺžku súdneho preskúmavacieho konania pred správnym\nsúdom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Za týchto okolností bol postup\nodporcu, v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky neprimerane formalistický, ak\nnepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nemožnosti vylúčenia zrejmej\nbezúspešnosti sporu, nakoľko v konaní pred správnym orgánom predložil dôkazy, na základe ktorých si\nsvoj nárok uplatňuje. Ich hodnotenie prináleží až všeobecnému súdu konajúcemu vo veci samej.\nNajvyšší súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby\nbezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia\nveci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa\nz nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak v preskúmavanom prípade bolo potrebné a vhodné,\naby Centrum PP vzhľadom na skutkový stav danej veci zvážilo, či navrhovateľovi nie je žiadúce\nposkytnúť za účelom ochrany jeho práv ochranu Centra v širšom rozsahu. Treba mať totiž na zreteli,\nže rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\npredstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš\nnutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej\nmiere a vždy v súlade so zákonom.\nS ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že je potrebné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť a\nrozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods. 3 O.s.p.,\n§ 250l ods. 2 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odporcu z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia\npodmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej\nbezúspešnosti je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 250r\nO.s.p.).\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p., § 250l ods.\n2 O.s.p. Keďže úspešnému navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd mu nemohol priznať\nich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/14/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}