{"guid": "95926883-e7fa-4d13-a735-a1492f96f00e:d65c1ab8-301a-4519-960b-f3b9ef43d470", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1", "spisova_znacka": "2Sžf/143/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/143/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 2Sžf/143/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1", "identifikacne_cislo": "7013200150", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "nazov": "§ 250 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d65c1ab8-301a-4519-960b-f3b9ef43d470", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/143/2013\n7013200150\n25. 02. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:7013200150.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: N..\nV.. Y. I., G. XX, I. V., právne zastúpeného: advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/573820-1283051/2012/5081 zo dňa 27. novembra\n2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S 13/2013-44 zo dňa 16.\noktóbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S 13/2013-44\nzo dňa 16. októbra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 7S 13/2013-44 zo dňa 16. októbra 2013\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu a žalobcovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 1100303/1/573820-1283051/2012/5081 zo dňa 27. novembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800305/5/2604891/2012 zo dňa 28. septembra 2012 o uložení\npokuty žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1192 Zb. vo výške 280,60 € z rozdielu\ndane určenej správcom dane podľa pomôcok platobným výmerom Daňového úradu Košice V. č.\n709/230/36933/06/ZIM zo dňa 3. novembra 2006 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2002.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že platobným výmerom Daňového úradu Košice\nV. č. 709/230/36933/06/ZIM zo dňa 3. novembra 2006 bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2002 vo výške 59.327,-Sk. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím\nč. I./223/12657-77383/200/992517-r zo dňa 12. októbra 2007 podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992\nZb. odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. zo dňa 3. novembra\n2006 zamietlo pre neodôvodnenosť. Žalobca sa v podanej žalobe obmedzil len jeden žalobný dôvod,\na to nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku č. k.\n6S/19687/2010-41 zo dňa 13. januára 2011, čím podľa žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 250j\nods. 7 O.s.p. z dôvodu, že správca dane ako aj žalovaný nerešpektovali právny názor súdu. Krajský\nsúd pri posudzovaní tejto žalobnej námietky vychádzal zo zmeny rozhodovacej praxe Najvyššieho\n\nsúdu SR prezentovanej na príklade jeho rozsudkom 5Sžf 68/2011 zo dňa 23.2.2012, kde najvyšší\nsúd uviedol: „Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, najvyšší\nsúd dáva do pozornosti neskoršie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS\n159/2011-19 z 13. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo 101/2010 z 26. októbra 2010 ako zjavne neopodstatnenú.\nUvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. I/223/6132-40962/ 2005/991545-r z 27. júna 2005 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie a rozhodnutie...“. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn.\n5Sžo 101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných štátnych orgánov správy\ndaní pri určení kontrolnej skupiny Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 159/2011-19\nz 13.4.2011 nespochybnil, naopak vyjadril, že predmetný názor Najvyššieho súdu SR nevykazuje\nnedostatky v zásade popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného\npredpisu. Uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k zákonnosti postupu riaditeľa\nmiestne príslušného daňového úradu pri poverení daňových kontrolórov na výkon spornej daňovej\nkontroly ako zamestnancov daňovej správy zaradených pre výkon štátnej služby na úseku správy\ndaní u iného správcu dane, a to po predchádzajúcom súhlase Daňového riaditeľstva SR ako spoločne\nnadriadeného orgánu a zamestnávateľa zamestnancov daňových úradov v jeho pôsobnosti, bol\nÚstavným súdom SR považovaný za ústavne akceptovateľný, nemajúci znaky výkladovej svojvoľnosti\na ústavnej nekonformnosti.\nKrajský súd uviedol, že zmena rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR bola vyvolaná ďalšími\nrozhodnutiami Ústavného súdu SR, v ktorých bolo namietané porušenie článku 46 ods. 1, 2 Ústavy\nSR v súvislosti s výkonom daňovej kontroly zamestnancami správcu dane, ktorí neboli organizačne\nzačlenení k miestne príslušnému správcovi dane. Právne závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z\nrozsudku sp. zn. 5Sžf 68/2011 zo dňa 23.2.2012 si krajský súd v plnom rozsahu osvojil, čím zmenil svoju\ndoterajšiu rozhodovaciu prax prezentovanú aj rozsudkom č. k. 6S/19687/2010-41 zo dňa 13.1.2011.\nKrajský súd má za to, že s prihliadnutím na zmenu svojej rozhodovacej praxe nedochádza k porušeniu\nprincípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, resp. k porušeniu princípu právnej istoty. Právny názor\nKrajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku č. k. 6S/19687/2010-41 zo dňa 13.1.2011, už bol\nprekonaný nasledujúcou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a teda nemožno dospieť k záveru,\nže jeho nerešpektovaním došlo k porušeniu ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. Nakoľko žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a\nneúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok\nkrajského súdu zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.\nV odvolaní žalobca uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Podľa jeho názoru v predmetnej veci žalovaný aj prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutia,\nktoré nerešpektovali právny názor súdu. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že vo svojom\nrozsudku, ktorým zrušil prvšie rozhodnutia žalovaného vyslovil jasne a zrozumiteľne právny názor, ktorý\njednoznačne deklaroval skutočnosť, že postup, ktorý predchádzal vyrubeniu pokuty bol takým postupom,\nktorým došlo k obchádzaniu zákona. V predmetnej veci nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré súd\nrovnaké ako v čase prvšieho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ani k zmene právnych predpisov,\nkeďže vec sa posudzuje podľa rovnakých ustanovení právnych predpisov, ako pri prvšom rozhodovaní\nsúdu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k námietke žalobcu ohľadom porušenia § 250j ods. 7\nO.s.p. sa už vyjadril a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n7S/13/2013-44 zo dňa 16. októbra 2013 ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\n\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2015 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah\nsúdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namieta nesprávne právne\na vecné posúdenie splnenia podmienok na určenie dane podľa pomôcok, konštatuje, že sa možno\nstotožniť s právnym názorom krajského súdu premietnutým do odôvodnenia odvolaním napadnutého\nrozsudku. Z obsahu žaloby a žalobcom podaného odvolania v tejto veci pre odvolací súd ako sporná\nmedzi účastníkmi vyvstáva otázka posúdenia absolútnej povinnosti žalovaného zohľadniť v rámci\nodvolacieho konania o určení dane podľa pomôcok právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009, a to konkrétne pri posudzovaní\nsplnenia podmienok na určenie predmetnej dane podľa pomôcok vo vzťahu k zákonnosti priebehu\ndaňovej kontroly.\nK rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým vyhovel žalobe žalobcu, na ktorý žalobca poukázal v\nodvolaní, najvyšší súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný prameň práva, ale ide o individuálne\nrozhodnutie súdu, ktoré je záväzné pre účastníkov konania v konkrétnom jednotlivom prípade. Ako už\nbolo vyššie uvedené, najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v prejednávanej veci\na dospel k záveru, že argumenty v ňom uvedené sú logické a sú podložené relevantnými zákonnými\nustanoveniami.\nNajvyšší súd na záver dodáva, že spochybňovanie zákonnosti zloženia kontrolnej skupiny vykonávajúcej\ndaňovú kontrolu u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2002 a následného určenia daňových\npovinností, sú vzhľadom na právne závery najvyššieho súdu a ústavného súdu vyslovené v niekoľkých\nsúdnych prieskumoch už notorietou, ktorú odvolací súd, vzhľadom na predmet súdneho prieskumu v\ntejto veci, nebude posudzovať ani opakovať.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so\nvšetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského\nsúdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi\npodanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.).\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods.\n1 a § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada\ntrov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}