{"guid": "94d1de8e-e872-49a5-a4f9-50b0ec1c6e3a:86e567ec-6be1-4afa-8b56-62618da8eea6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1", "spisova_znacka": "4Sžf/52/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/52/2014 z 2. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. 4Sžf/52/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1", "identifikacne_cislo": "7012200694", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86e567ec-6be1-4afa-8b56-62618da8eea6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/52/2014\n7012200694\n02. 06. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:7012200694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: E. G.,\nY., právne zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 46,\nKošice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/479335-748305/2012/4897 zo dňa 3.\napríla 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/164/2012-79\nzo dňa 13. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/164/2012-79 zo dňa\n13. marca 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného a zrušenia prvostupňového\nrozhodnutia, dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec (ďalej aj „správca\ndane“), č. 738/230/16495/11/Var zo dňa 27.06.2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/\nbod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) nepriznal žalobcovi nadmerný\nodpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 40 964,- € a bola mu určená\nvlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 10 533,60 €.\nDôvodom dodatočného určenia vlastnej daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH\nbolo neuznanie reálneho podkladu zdaniteľného plnenia správcom dne, deklarovaného faktúrami č.\n130510/V2 zo dňa 13.05.2010 a č. 270510/V2 zo dňa 27.05.2010, vystavenou dodávateľom žalobcu,\nH. Y., VENIKOM, za nákup drevených kolíkov o rozmeroch 3x5x110 cm v množstve 61 000 kusov.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1020503/1/479335-748305/2012/4897 zo dňa 03.04.2012,\nvydaným podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2004 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“), uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n\nKrajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich\nvydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade so\nzákonom, pretože v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné\nustanovenia.\nNáhradu trov konania neúspešnému žalobcovi podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.\nKrajský súd v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu, vyplývajúcou z ustanovenia § 49 ods.\n1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1, § 52 až § 54 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v spojení s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992\nZb., skonštatoval výsledky dokazovania získané v rámci správy daní ako i v rámci daňovej kontroly\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie.\nPoukázal, že v preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie\nobdobie máj 2010 v sume 40 964,- € z faktúr č. 130510/V2 zo dňa 13.05.2010 a č. 270510/V2 zo\ndňa 27.05.2010, ktorými bolo fakturovné dodanie drevených kolíkov v počte 30 800 ks a 30 800 ks.\nDodávateľom bol subjekt - H. Y. - VENIKOM, Malá Tŕňa 125. K fyzickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru\ndošlo v skladových priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s.r.o., v ktorej konateľom je H. Y.,\nstarší. Keďže žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné dokumenty, ktorými by preukazoval reálne\nuskutočnenie dodávok, kontrolná skupina vykonala dokazovanie za účelom preverenia, či deklarované\nobchody boli aj reálne uskutočnené. Takýmito dôkazmi boli miestne zisťovania, nahliadnutia do spisov\niných daňových subjektov prepojených s H. Y. a to spoločností DOMBY, s.r.o., DREVO SK, s.r.o., RTLK, s.r.o., JOMADO, s.r.o.,.\nVýsledky dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v oboch rozhodnutiach daňových orgánov a aj v prvej\nčasti odôvodnenia rozsudku poukázali, že žalobca obchodoval v predmetnom zdaňovacom období a aj v\nostatných zdaňovacích obdobiach výlučne s komoditou drevené kolíky iba so spoločnosťami personálne\nprepojenými s H. Y. a to tak, že tovar bez toho, aby opustil skladovací priestor menil vlastníka tak, aby v\nzdaňovacom období z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Drevené kolíky mal žalobca podľa skladovej\nkarty, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní H. Y., st. predať dňa 05.10.2010 do Maďarska, ale zo spisu\ndaňového subjektu DOMBY, s.r.o., kontrolná skupina zistila, že už 13.09.2010 sa v sklade v Strede\nnad Bodrogom žiadne drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi nenachádzali. Miestnym zisťovaním v\njanuári 2010 bolo zistených v tomto sklade cca 250 000 ks drevených kolíkov, ktoré boli označené, že\npatria spoločnosti DOMBY, s.r.o. a miestnym zisťovaním vo februári 2011 a v tých istých priestoroch\nbola komodita drevené kolíky v množstve 240 200 ks označené ako patriace spoločnosti Prestíž, s.r.o.,\na 18 900 ks tabuľkou H. Y. - VENIKOM. Kontrolná skupina skúmala a zisťovala pôvod drevených\nkolíkov a spochybnila samotnú výrobu H. Y. - VENIKOM, pretože nebolo preukázané, z čoho, kým a\nakými výrobnými prostriedkami ich vyrobil. Zo skladovacej evidencie H. Y. - VENIKOM totiž kontrolná\nskupina zistila, že v januári 2010 predal všetky kolíky vyrobené v roku 2009 a teda v roku 2010 musel\npredávať drevené kolíky, ktoré vyrobil v roku 2010. Výdaj guľatiny však nebol zaznamenaný ani na jednej\nsledovacej karte, H. Y. - VENIKOM neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali výrobu, a\nnemal zamestnancov, výrobné prostriedky, fakturáciu za energie, prepravu a podobne. Tieto zistenia\npotom aj podľa názoru súdu opodstatnene spochybnili reálne dodanie tovaru dodávateľom H. Y. VENIKOM, žalobcovi a tým aj neuznanie uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2\nzákona č. 222/2004 Z.z.\nNa námietku žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný\npodľa ustanovenia § 2 a § 29 zákona o správe daní, krajský súd uviedol, že nie je dôvodná, pretože\nsprávca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle dokazovanie na objasnenie\nuskutočňovania obchodu s komoditou drevené kolíky, ktorej dodávka bola uskutočňovaná medzi\nspoločnosťami prepojenými osobou H. Y. a žalobcom. Dôkazy získané z iných daňových kontrol boli\npoužité v súlade so zákonom a vzhľadom na to, že sa obchody uskutočňovali výlučne v reťazci týchto\nspoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie skutkového stavu.\nAni tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v\núčtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje krajský súd za\nprávne významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický\na nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných\nsúvislostiach. Tak žalovaný a správca dane postupoval aj pri hodnotení dôkazu ohľadom podnikateľskej\n\nčinnosti H. Y. - VENIKOM, u ktorého spochybnil jeho ekonomickú činnosť a ktorý mal predávať drevené\nkolíky žalobcovi, bolo spochybnené plnenie deklarované spornými faktúrami. Žalobca pochybnosť\nsprávcu dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas celej daňovej kontroly bol prakticky\npasívny, nereagoval na výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval miestnych zisťovaní, nepredložil\nžiadne písomnosti, ktoré od neho správca dane pri daňovej kontrole žiadal, preto správne konštatoval,\nže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Krajský súd bol toho názoru, že správca dane a žalovaný\nrozhodli v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznali nadmerný odpočet za máj 2010 na základe už\nvyššie uvedených skutočností a z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nŽalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania\nrozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa §\n205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a žalobcovi prizná náhradu trov konania.\nNepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku žalobca vidí v jeho nedostatočnom odôvodnení krajským\nsúdom, ktoré považuje za nepresvedčivé, pretože neobsahuje dostatok dôvodov spoľahlivo\numožňujúcich identifikovať akými úvahami sa krajský súd riadil pri rozhodovaní vo veci samej. Podľa\nžalobcu krajský súd síce v odôvodnení rozsudku podrobne rozpísal právnu úvahu vzťahujúcu sa na\ndanú problematiku, nereagoval však na námietky a argumenty uvádzané žalobcom a to ani na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie veci. S ohľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že\nnepreskúmateľnosť rozsudku spôsobila, že konane je postihnuté takou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom dal do pozornosti čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa č.l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, podľa ktorých má účastník konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany. Túto skutočnosť niekoľkokrát potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky, (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. IV. ÚS 115/03. Ak súd pri\nodôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza\nnielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť\n(dôvod pre zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je\nnaplnené reálnym obsahom.\nNesprávne posúdenie veci krajským súdom podľa žalobcu spočíva v tom, že tento právnu normu správne\nvyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.\nŽalobca má za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že si žalobca nesplnil\ndôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 22/2004 Z.z. poukazujúc pri tom na zistenie správcu\ndane vyplývajúce z výsledkov miestnych zisťovaní, z ktorých uzavrel, že daňový subjekt H. Y. VENIKOM, ako dodávateľ žalobcu nepreukázal dostatočné množstvo materiálu, z ktorého by boli\ndrevené kolíky vyrábané, existenciu zamestnancov a výrobných prostriedkov. Súd v tejto súvislosti\npoukázal na skutočnosť zistenú pri daňových kontrolách, že žalobca v uvedenom období obchodoval iba\ns komoditou drevené kolíky len v prostredí spoločností prepojených s H. Y.. Žalobca uvádza, že kupoval\ntovar od podnikateľského subjektu H. Y. - VENIKOM, za spôsob podnikania, počet zamestnancov, sídlo\na podobne žalobca nenesie zodpovednosť a nie je povinnosťou žalobcu si akýmkoľvek spôsobom\npreverovať hodnovernosť podnikateľských subjektov - dodávateľov. Krajský súd sa nevysporiadal s\nopakovanou argumentáciou žalobcu, že z pochybností o hodnovernosti dodávateľa žalobcu nemožno\nbez ďalších dôkazov vyvodiť záver o nereálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia. Tieto zistenia\nvedúce k pochybnostiam u daňového subjektu H. Y. - VENIKOM boli navyše dokazované v inom\ndaňovom konaní, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.05.2014 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil.\n\nK námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalovaný poukázal na nález ústavného súdu\nsp.zn. IV. ÚS 236/06, podľa ktorého všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\nĎalej uviedol, že správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či predmetný tovar bol dodaný,\nnie je povinný dokazovať nedodanie tohto tovaru, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý\nje povinný preukázať uskutočnenie deklarovaného obchodu a to daňovým subjektom uvedeným na\npredloženej faktúre. Uskutočnenie deklarovaných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou\ndaňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný\npočet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného deklarovaného obchodu správcovi\ndane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane\nnenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.\nV tomto prípade, pokiaľ bola spochybnená hodnovernosť dodávateľa (H. Y. - VENIKOM), bolo v záujme\nžalobcu preveriť si skutočnosti ohľadom menovaného daňového subjektu. Správca dane dospel k záveru\no nereálnosti deklarovaného obchodu po vyhodnotení dôkazových prostriedkov predloženým žalobcom,\nako aj zabezpečených v rámci daňovej kontroly.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 6 písm. d/ a písm. e/ zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo\nvzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú\nhospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie\na záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné\nvysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho\ntvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.\nDokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29\nods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie\nslužby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.\nPodľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo\nvzťahu k predmetu odvolacích námietok žalobcu, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súdu zistil, že odvolacie dôvody a argumentácia\nžalobcu počnúc odvolaním proti dodatočnému platobnému výmeru, žalobnými námietkami a odvolaním\nproti rozsudku krajského súdu končiac, v podstate smerujú proti spôsobu vyhodnotenia výsledkov\ndokazovania, predovšetkým zistení daňových orgánov vzišlých z vykonaného miestneho zisťovania u\nžalobcu, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt H. Y. - VENIKOM, ako dodávateľ žalobcu nepreukázal\ndostatočné množstvo materiálu, z ktorého by boli drevené kolíky vyrábané, existenciu zamestnancov a\nvýrobných prostriedkov. Žalobca trvá na tom, že nenesie zodpovednosť a nie je povinnosťou žalobcu si\nakýmkoľvek spôsobom preverovať hodnovernosť podnikateľských subjektov - dodávateľov.\nĎalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil:\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom\nzdaňovacom období máj 2010 bolo 30.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm, ktoré podľa\npredložených faktúr č. 130510/V2 zo dňa 13.05.2010 a č. 270510/V2 zo dňa 27.05.2010 žalobca nakúpil\nod dodávateľa - H. Y. - VENIKOM, Malá Tŕňa 125, 076 82. Žalobca v máji 2010 predal iba časť\ntovaru, t.j. celková výška odpočítateľnej dane prevýšila celkovú výšku dane za zdaňovacie obdobie máj\n2010 a daňovému subjektu vznikol nadmerný odpočet. Žalovaný konštatoval, že správca dane zistil,\nže k samotnému obchodu, t. j. k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru malo dôjsť v skladovacích\npriestoroch na Hlavnej 600 v Strede nad Bodrogom. Tovar neopustil sklady, zmenil iba vlastníka. Zo\nskladovej karty správca dane zistil, že žalobca od januára 2010 do októbra 2010 obchodoval s tovarom\n- drevené kolíky výlučne so spoločnosťami prepojenými osobou H. Y. st. alebo priamo s fyzickou osobou\n- H. Y. - VENIKOM. Od októbra 2010, kedy žalobca mal všetky drevené kolíky predať spoločnosť\nEUROPLANT - SK, Kft, Maďarsko ( za ktorú konal H. Y. st.), už s touto komoditou neobchoduje. Žalovaný\nďalej v odôvodnení zdôraznil, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na\nodpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 nevychádzal len z predloženej faktúry, pokladničných\na účtovných dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, Či predložená faktúra odráža\nskutočnosť a či v nej neabsentuje materiálny podklad. Správca dane preveroval pôvod drevených\nkolíkov, ich vek, účel použitia, surovinu na ich výrobu, cenu, ekonomické predpoklady potrebné k výrobe\na k obchodovaniu s drevenými kolíkmi, ako aj manipuláciu s kolíkmi, formu úhrady za tovar, fyzickú\nexistenciu drevených kolíkov a ich dodanie do Maďarska v októbri 2010. Správca dane za účelom\npreverenia existencie množstva a druhu drevených kolíkov vykonal dňa 20.10.2010 miestne zisťovanie\nv skladovacích priestoroch spoločnosti DREVO SK, s.r.o., v Strede nad Bodrogom, Hlavná č. 600,\nkde mali byť uskladnené drevené kolíky patriace žalobcovi. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca\nsa miestneho zisťovania nezúčastnili, vstup do skladových priestorov umožnil H. Y. st., ktorý predložil\nskladovú kartu zásob drevených kolíkov žalobcu a uviedol, že žalobca už v skladových priestoroch nemá\nžiadne drevené kolíky, pretože tie boli v októbri 2010 predané spoločnosti EUROPLANT do Maďarska.\nH. Y. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. I/332/108228/2010/FekĽ vyjadril aj k preprave kolíkov,\npretože boli prepravované kamiónmi, ktoré sú vo vlastníctve spoločností, v ktorých je on konateľom.\nUviedol, že za prepravu nefakturoval žalobcovi nič, pretože išlo o zanedbateľnú čiastku.\nPri miestnom zisťovaní bolo preverené skladovanie kolíkov nachádzajúcich sa v týchto skladovacích\npriestoroch a bolo zistené, že v sklade sa nachádzalo cca 250 000 drevených kolíkov, ktoré boli označené\nako majetok spoločnosti DOMBY, s.r.o.,.\nPretože miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané dňa 20.10.2010, nebola potvrdená ani vyvrátená\nexistencia drevených kolíkov, ktoré by boli majetkom žalobcu, správca dane pristúpil k zabezpečeniu\ndôkazov formou nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov, prepojených osobou H. Y. st. a osobou\nžalobcu.\nZo spisu daňového subjektu DOMBY, s.r.o., vyplynulo, že pri výkone miestneho zisťovania dňa\n13.09.2010 v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600, neboli uskladnené žiadne drevené kolíky patriace\nžalobcovi (úradný záznam z 21.10.2010 č. 1/332/13259-110470/2010/FekĽ). Podľa zistení správcu dane\nv tomto období sa v týchto priestoroch malo nachádzať 211 800 ks drevených kolíkov s rozmermi\n3x5x110 cm.\nZo spisu daňového subjektu RTL-K, s.r.o., (úradný záznam č. 1/332/13259-58342/2011/FekĽ zo\ndňa 24.05.2011) správca dane zistil, že vo februári 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti\n\nEUROPLANT - SK v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli vo februári 2011\npredané slovenským spoločnostiam.\nNahliadnutím do spisu daňového subjektu JOMADO, s.r.o., (úradný záznam č. 1/332/13259-58343/2011/\nFekĽ zo dňa 24.05.2011) správca dane zistil, že v marci 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti\nEUROPLANT SK v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli ďalej dodané\nspoločnosti GLOBAL-MIX, s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom.\nSprávca dane dňa 25.01.2011 vykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch v Strede nad\nBodrogom za účelom preverenia existencie jednotlivých komodít, s ktorými obchodujú spoločnosti\nprepojené osobou H. Y. st. a zistil, že v týchto priestoroch sa nachádzalo cca 250.000 drevených kolíkov,\nktoré boli označené ako majetok spoločnosti DOMBY, s.r.o. (úradný záznam č. 1/332/13259-8707/2011/\nFekĽ zo dňa 25.01.2011).\nZ úradného záznamu zo dňa 24.05.2011 č. 1/332/13259-58344/2011/FekĽ vyplýva, že dňa 01.02.2011\nbolo vykonané miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom, pri ktorom bolo\nzistené, že v týchto skladových priestoroch sa nachádzali zásoby drevených kolíkov spoločnosti Prestíž,\ns.r.o., (242 200 ks) a H. Y. -VENIKOM (cca 18 900 ks).\nPri výkone týchto miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vo februári 2011 sa na adrese Hlavná 600\nStreda nad Bodrogom nachádzali stále tie isté kolíky, zložené na tom istom mieste a nebol zaevidovaný\nich nárast z dôvodu nadobudnutia tovaru z Maďarska od spoločnosti EUROPLANT - SK. Pri miestnom\nzisťovaní vykonanom dňa 13.09.2010 správca dane nezistil, žeby v sklade v Strede nad Bodrogom boli\nskladované drevené kolíky patriace žalobcovi, preto spochybnil existenciu 211.800 ks drevených kolíkov,\nktoré podľa skladovej karty mal mať žalobca na sklade. Žalovaný uviedol, že pri vykonaných miestnych\nzisťovaniach bola spochybnená aj existencia 6 miliónov ks drevených kolíkov, ktoré podľa skladových\nkariet spoločností prepojených osobou H. Y. st., mal H. Y. - VENIKOM vyrobiť od januára do júna 2010. V\nskladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom sa nachádzalo iba cca 250.000 ks drevených kolíkov,\nktoré do 25.01.2011 patrili spoločnosti DOBMY, s. r. o., a od 01. 02. 2011 patrili spoločnosti PRESTÍŽ\ns.r.o. - 242 200 ks a cca 18 900 ks drevených kolíkov, ktoré patrili H. Y. - VENIKOM.\nSprávca dane zhodnotením získaných dôkazov týkajúcich sa dodávky drevených kolíkov od H. Y. VENIKOM, spochybnil samotnú výrobu drevených kolíkov, pretože nebolo preukázané, z čoho, kým a\nakými výrobnými prostriedkami boli tieto vyrobené. Podľa predložených faktúr mal daňový subjekt E.\nG. nadobudnúť drevené kolíky od H. Y. - VENIKOM, ktorý bol prvovýrobcom tohto tovaru. Zo skladovej\nevidencie H. Y. - VENIKOM vyplýva, že H. Y. - VENIKOM v januári 2010 predal všetky drevené kolíky z\nprodukcie roka 2009 (spoločnostiam personálne prepojeným osobou H. Y. st. a osobou E. G.) a koncom\njanuára 2010 musel predávať drevené kolíky vyrobené v roku 2010. Podľa vyjadrenia H. Y. st. drevené\nkolíky boli vyrobené zo smrekového dreva rezaním foršní. Guľatina bola nakúpená od spoločnosti\nFUFRA. Kontrolou skladových kariet smrekovej guľatiny daňového subjektu H. Y. - VENIKOM správca\ndane zistil, že všetka nakúpená guľatina bola predaná. Ani na jednej skladovej karte sa nenachádza\nvýdaj zo skladu za účelom spracovania smrekovej guľatiny na foršne a následne na drevené kolíky.\nKontrolou skladových kariet foršní daňového subjektu H. Y. - VENIKOM správca dane zistil, že všetky\nnakúpené foršne boli predané. Z účtovníctva daňového subjektu H. Y. VENIKOM bolo zistené, že daňový\nsubjekt neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali, že u neho prebiehala výroba drevených\nkolíkov - nemal zamestnancov, nehnuteľnosti, neevidoval dodávateľské faktúry za prenájom píly, strojov,\npracovnej sily, skladových priestorov, neevidoval faktúry za energie, za prepravu (úradný záznam\nč.I/332/13259-58345/2011/FekĽ zo dňa 24.05.2011 a úradný záznam č. 1/332/13259-58347/2011/FekĽ\nzo dňa 24.05.2011).\nSprávca dane pri preverovaní reálnosti samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej Činnosti žalobcu\nzistil, že podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva (žalobca\nneúčtoval o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí tretích osôb - Slovenského plynárenského\npriemyslu, a.s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenskej\nenergetiky, a.s., Košice, ktorá uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny\npodnikateľský subjekt. Na odbernom mieste je prihlásený E. G. iba v segmente Domácnosti. Správca\ndane ďalej zistil, že žalobca nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v\nzmysle § 128 ods. 1 až 3, a ods. 8 až 11 zákona Č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\n\nneskorších predpisov a z odpovede Československej obchodnej banky, a.s., Bratislava zistil, že s účtom\nvedeným na meno žalobcu mohla disponovať aj G. L.. Od založenia tohto účtu žalobca nevykonával\nžiadne transakcie, jediným pohybom na účte bol príjem z vrátených nadmerných odpočtov DPH,\nktoré žalobca vybral ešte v ten istý deň, ako boli pripísané na účet. Všeobecná úverová banka, a.s.,\nBratislava a Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava oznámili, že žalobcovi nevedú účty a spoločnosť\nOrange Slovenska, a.s., oznámila, že žalobcu ako zákazníka neeviduje.\nSprávca dane z predložených daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005\naž 2010 zistil, že žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za roky 2008\naž 2010 si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371 133,33 €. Z daňových priznaní žalobcu ako\ndaňového subjektu, na dani z príjmov fyzickej osoby vyplynulo, že tomuto za roky 2005 - 2009 vznikla\ndaňová strata (za rok 2009 strata 268 090,- €, za rok 2008 strata 13 764 428,- Sk, za rok 2007 strata 6\n879 288,- Sk, za rok 2006 strata 12 726 960,- Sk, za rok 2005 strata 4 439 315,- Sk) čo nasvedčuje tomu,\nže žalobca nepodnikal za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti, bol enormne zadlžený,\ndosahoval zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Takto zadlžený podnikateľ\nby sa v štandardnom podnikateľskom prostredí musel dostať do úpadku a musel by podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu.\nNa opakované výzvy správcu dane, aby si žalobca splnil zákonom stanovenú povinnosť - preukázanie\nformálnej deklarácie uskutočnenia zdaniteľných obchodov dôkaznými prostriedkami majúcimi povahu\nfaktu, žalobca nereagoval a nepredložil dôkazy preukazujúce predaj drevených kolíkov spoločnosti\nEUROPLANT - SK Kft., pričom ani neoznámil dôvody, pre ktoré tak neurobil.\nŽalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane, nepredložil všetky\npožadované dôkazy a nevyjadril sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane preto skúmal dodanie\ntovaru deklarovaného predloženou faktúrou tak, aby bolo možné zistiť, či išlo o skutočné alebo\nsimulované plnenie. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že v\nuvedenom prípade nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi, pretože\nvykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k\nvecnému plneniu nedošlo, predložené dôkazy sú nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu.\nŽalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v\nsúlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s\nustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo základných zásad\ndaňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy\nhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nŽalovaný ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím\nnámietkam žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti a nesprávnosti skutkových zistení\na ich vyhodnotenia v neprospech žalobcu uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči\nnemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v zák. č. 222/2004 Z.z. v\nznení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona vymedzuje formálnu stránku\nuplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená, právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane\nuplatniť len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49\nods. 2 cit. zákona. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ dane môže odpočítať od dane,\nktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s\nvýnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom\nv tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľmi dodané.\nSpráva daní z prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými\nhmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem\niného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať\nprostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového\nkonania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu\nDPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných\nprocesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a\npreverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené\nvrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o\n\nuplatnenom nároku na vrátenie DPH autoritatívnym spôsobom, formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy\nvo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi\ndane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo\ndaňového konania, ale táto podlieha zákonom stanoveného postupu, keď je správca dane povinný\nhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pri tom prihliadnuť na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných\nzákonných ustanovení.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane\nviesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie\na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodiť a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie\nzistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených\nskutkových okolností urobil a žalovaný ustáli zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania\nje zrejmé, že žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporného zdaniteľného\nplnenia nespĺňajú zákonné kritériá na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na/ zákona o DPH), ako i vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).\nMožno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, pretože žalovaný\nsa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so žalovanými\nnámietkami žalobcu a svojim rozhodnutiami odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo\nvzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na\nrelevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.\nVzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho orgánu v medziach\nžaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie\nsú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 ods 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.\ntak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a\n§ 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/164/2012", "guid": "aa7cec14-fb63-44fe-8efb-24059f37bd12:2447f7c7-c409-4f6d-abd3-5cdc2c9dbdb7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}