{"guid": "c2b24cba-90ce-4719-8302-47f0f5ae16d1:66788b96-2e95-4c9d-a7d0-026e1d6ebdc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3", "spisova_znacka": "10Sžso/80/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/80/2014 z 30. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2015, sp. zn. 10Sžso/80/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3", "identifikacne_cislo": "7012200062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66788b96-2e95-4c9d-a7d0-026e1d6ebdc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/80/2014\n7012200062\n30. 11. 2015\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2015:7012200062.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom\nB., zastúpenej: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP,\npracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo\ndňa 02.11.2011, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012-98\nzo dňa 10.07.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/11/2012-129 zo dňa 16.10.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012-98 zo dňa 10.\njúla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/11/2012-129 zo dňa 16. októbra 2014 z r u š u j\ne a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. KE2/2011/25005/1 zo dňa 27.09.2011, ktorým\nsa žalobkyni uložila povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu vo výške 4 123,14 Eur. Náhradu\ntrov konania žalobkyni nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou\nargumentáciou žalovaného uvedenou v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Dodal, že úlohou súdu\nnie je opisovanie právnej argumentácie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, ale\npreskúmať, či správny orgán použil platnú právnu úpravu na daný skutkový stav s tým, že ak je táto\nargumentácia v súlade so zákonmi, súd nemá dôvod sa s ňou nestotožniť.\nV ďalšom súd prvého stupňa opísal tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku súdu prvého\nstupňa zo dňa 21.11.2012 s konštatovaním žalobkyne, že zákonné povinnosti z jej strany boli splnené\na preto nemá prečo vrátiť poskytnuté peňažné príspevky za úpravu bytu.\nUviedol, že v zmysle rozhodnutia NS SR č. sp. 4Sžo/6/2003 zo dňa 09.04.2013 vypočul žalobkyňu na\npojednávaní konanom dňa 03.07.2013, kedy bola vypočutá aj pracovníčka prvostupňového správneho\norgánu - p. Dr. V. k otázkam tak ako boli uložené v danom uznesení NS SR.\nV danej súvislosti súd poukázal na to, že uvedené dôvody neboli odvolacími dôvodmi žalobkyne.\nPoznamenal, že žalobkyňa iba v odvolaní uviedla, že nebola schopná rozpoznať subjekty, ktoré\nvykonávali práce, trestný rozsudok bol napadnutý dovolaním a že nebol opísaný skutok podľa\nustanovenia § 104 zák. č. 195/1998 Z. z..\n\nNa základe uvedeného súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS\n115/03, č. 313/2003, aby pri odôvodnení svojho rozsudku podľa ustanovenia § 157 O.s.p. pre žalobné\ndôvody, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom uvedú právnu argumentáciu do súladu so skutkovým stavom,\nnie je daný dôvod zrušovať rozhodnutia správnych orgánov pre skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výrok\nnapadnutého rozhodnutia.\nZ vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa splnomocnila p. F., ktorý tiež\nbol trestne stíhaný za podvod, aby podal žiadosť na správnom orgáne prvého stupňa vo veci peňažného\npríspevku pre žalobkyňu na úpravu bytu, avšak žalobkyňa na pojednávaní poprela, že by p. F. bol na\ntento úkon splnomocnený, pretože žalobkyňa bola osobne prítomná na úrade pri podpisovaní dohody\nvo veci peňažného príspevku. Po poskytnutí všetkých peňažných príspevkov na úpravu bytu p. F. za\nprítomnosti žalobkyne prevzal všetky peniaze a žalobkyňa počas vykonávania tejto stavebnej činnosti\nbola v nemocnici. Na výzvu úradu p. F. a p. N. predkladali faktúru aj konečnú faktúru úradu. Žalobkyňa\nnevedela preukázať, že má nejaký príjmový doklad od p. F., ktorý od nej poskytnuté finančné prostriedku\nna úpravu bytu prevzal.\nSúd poukázal na výpoveď svedkyne Dr. V. aj na skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice o výsluchu\nžalobkyne z trestného spisu zo dňa 19.04.2010 č. ČVS ORP-466/6-OJP-KE-2009 predloženému k\npojednávaniu dňa 03.07.2013.\nSúd zdôraznil, že povinnosť osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok\nza opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak vedome\nspôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť\nsa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili vyplývala pre žalobkyňu zo zákona, keďže mala\nvedomosť o tom, že za vystavenie faktúry p. N. bude niečo chcieť.\nSúd vyslovil názor, že v predmetnom konaní nemal čo opisovať výsluchy účastníkov z trestného konania,\nnajmä aj výsluchy p. F., p. N., ako aj iných, keďže výsledky z týchto konaní neovplyvňujú právny záver\nsúdu, ktorý bol napadnutý výrok rozsudku odvolaním žalobkyne.\nPoznamenal, že žalobkyňa na základe lekárskych posudkov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu\nnemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, dňa 09.01.2008 sa vzdala opravného prostriedok\nproti rozhodnutiu č. 200/28170-1 zo dňa 09.01.2008, ktorým jej bol poskytnutý peňažný príspevok na\núpravu bytu, rodinného domu alebo garáže v sume 118.796,- Sk na základe dokladu o predbežnej cene\núpravy. V čase vydania napadnutého rozhodnutia však súd nemohol ignorovať trestný rozsudok č. sp.\n7T/93/2010 zo dňa 21.12.2010 vo výroku ktorého bolo uvedené, že žalobkyňa bola uznaná vinnou za\nprečin subvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods. 1 Trestného zákona.\nUviedol, že žalobkyňa v skutočnosti síce pri poskytnutí peňažného príspevku UPSVaR faktúru a jej\nnavýšenie o cene úprav predložila, ale na základe sociálneho šetrenia, vykonaného na podnet samotnej\nžalobkyne a SOI bolo zistené, že firma, ktorá vystavila faktúru, realizáciu týchto prác poprela, teda z\ndôvodu, že mu žalobkyňa odmietla dať zálohu. Ako to bolo v skutočnosti, je predmetom zisťovania v\ninom konaní a nie v tomto, pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nSúd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne uvedenou v žalobe, že žalobkyňa vzhľadom na svoje\nochorenie nemohla rozpoznať svoje konanie, teda že nevedela, či práce, ktoré sa realizujú v jej byte\nvykonáva skutočne firma TIROSTAV alebo niekto iný, nakoľko rozsudok Okresného súdu Košice II\nvydaný pod sp. zn. 7T/93/2010 zo dňa 21.12.2010 jednoznačne potvrdzuje, že žalobkyňa bola\nuznaná vinnou za prečin subvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods.\n1 Trestného zákona tým, že spoločným konaním vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu,\nktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré\nnespĺňa, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia z čoho jednoznačne vyplýva, že\nžalobkyňa vie komunikovať bez problémov, pokiaľ ide o pamäťové schopnosti, na ktoré sa žalobkyňa\nodvolávala v podanej žalobe, keďže na verejnom zasadnutí pokiaľ jej boli kladené otázky podľa § 333\nods. 3 Trestného poriadku na všetky otázky odpovedala bez akýchkoľvek problémov pozitívne.\nSúd k námietke žalobkyne, pokiaľ ide o podané dovolanie uviedol, že uvedený výsledok z takého konania\nnemá žiadny vplyv na hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých správny orgán tak prvého, ako\n\naj druhého stupňa rozhodol o vrátení peňažného príspevku, preto žalobnú námietku nepovažoval za\npredbežnú otázku (§ 29 Správneho poriadku).\nŽalobkyňa nesplnila zákonné predpoklady na poskytnutie peňažného príspevku, keďže finančné\nprostriedky nepoužila na základe zákonom stanovených podmienok, ale boli použité za účelom síce\nrekonštrukcie bytu žalobkyne, avšak nie osobou na to príslušnou a nie podľa ustanovenia § 63 ods.\n8 vtedy platného zákona č. 195/1998 Z. z. Z týchto dôvodov žalobné námietky súd považoval za\nneopodstatnené, rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,\na tak vyslovil rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nŽalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote napadla rozhodnutie krajského súdu odvolaním v celom\nrozsahu. Dôvodil tým, že:\n1. má pochybnosti o zákonnosti sudcov, ktorí prijali rozhodnutie, nakoľko v písomnom vyhotovení\nrozsudku bolo uvedené iné zloženie senátu ako bolo uvedené pri vyhlasovaní rozsudku.\n2. Napriek usmerneniu zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutému v jeho uznesení\nzo dňa 09.04.2013, sp. zn. 4Sžso/6/2013, súd prvého stupňa vec poňal inak a hoci to považoval za\nnemiestne zaťažujúce, vec podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní prejednal „v plnej jurisdikcii“. Za\ntým účelom vypočul žalobkyňu a zamestnankyňu správneho orgánu prvého stupňa (aj to prakticky v\nrozpore s usmernením odvolacieho súdu). Nepreskúmal teda rozhodnutie správnych orgánov, ale vec\nposúdil sám, preto sa žalobkyňa domnievala, že toto nebolo jeho úlohou.\n3. Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, čo sa prejavuje najmä v tom, že jednak vo\nvzťahu k trestnému odsúdeniu súd prvého stupňa uviedol úplne rozporné závery, ktoré popri sebe v\nžiadnom prípade neobstoja, a jednak nedal odpoveď na vznášané žalobné námietky, že žalobkyňa\nnemohla v čase poskytnutia príspevku vedieť o tom, že práce v byte žalobkyne neuskutočnila spoločnosť\nTIROSTAV, spol. s r. o. V podstate však odpovede na tieto otázky mal dať už žalovaný správny orgán\na súd mal len preskúmať, či sa tak stalo dostatočne presvedčivo.\nĎalej dal do pozornosti, že odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vo vzťahu k správnym orgánom\nzabezpečiť aj výsluch zamestnancov správneho orgánu, ktorí vykonali miestne šetrenie a následne\nrozhodli o priznaní zvýšenia príspevku. Toto dokazovanie jednak súd prvého stupňa neuskutočnil,\nale najmä ho mal podľa žalobkyne uložiť uskutočniť žalovanému správnemu orgánu, avšak sa tak\nnestalo. Napriek tomu vecne rozhodol. Navyše výsluch svedkyne dr. V. nesmeroval k rozhodnému\nobdobiu rozhodovania o priznaní príspevku a o jeho zvýšení, ale až k následnému prešetrovaniu\nzákonnosti poskytnutia príspevku, pretože svedkyňa v rozhodnom období o veci na správnom orgáne\nnerozhodovala. Žalobkyňa spochybnila aj skutkový základ pre nevykonanie navrhovaných dôkazov,\nresp. nedostatočné, či skôr žiadne vysvetlenie logických námietok účastníka v správnom rozhodnutí,\nčo je vadou správneho rozhodnutia, pre ktoré sa toto má zrušiť. Opätovne zdôraznila, že žalobkyňa\nobdržala najskôr predfaktúru a následne aj faktúru na vykonané práce, ktorá doteraz nebola stornovaná\nalebo dobropisovaná, pričom tieto doklady pre akéhokoľvek nestranného pozorovateľa zjavne vyhotovila\nspoločnosť TIROSTAV, spol. s r. o. Poukázala na fakt, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa\nprítomná zástupkyňa žalovaného správneho orgánu vysvetlila, že p. F. alebo p. N. disponovali pečiatkou\nspoločnosti TIROSTAV, spol. s r. o. a zrejme ju zneužili. Dokonca ani samotní zamestnanci správneho\norgánu prvého stupňa pri kontrole nezistili, že práce vykonal niekto iný, je potom nevysvetliteľné,\nako to mala zistiť samotná žalobkyňa, ktorá bola v čase uskutočnenia úprav v nemocnici. Po zistení,\nže práce neboli vykonané v súlade s jej očakávaniami, napísala podnet na Slovenskú obchodnú\ninšpekciu, v ktorej sa sťažovala práve na spoločnosť TIROSTAV, spol. s r. o. Je teda zrejmé, že ak by\nvedela, že práce neuskutočnila spoločnosť TIROSTAV, spol. s r. o., zrejme by sa na túto spoločnosť\nnesťažovala. Predmetná sťažnosť následne viedla k trestnému stíhaniu, v ktorom bola sama žalobkyňa\nodsúdená, pričom ďalšie trestne stíhané osoby boli oslobodené, avšak súd prvého stupňa ignoroval\nnávrh žalobkyne na pripojenie trestného spisu vedeného voči p. F. a N.. Ešte poznamenala, že súd\nprvého stupňa opakovane poukázal na schopnosť žalobkyne odpovedať na otázky odpoveďou „áno“,\npričom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa aj samotná zástupkyňa žalovaného správneho\norgánu uznala, že žalobkyňa má problém sa vyjadrovať a zrejme aj patrične všetkému rozumieť.\nNepreskúmateľnosť teda videl v tom, že sa súd nevysporiadal ani okrajovo so žiadnou z namietaných\nskutočností, prečo žalobkyňa nevedela, kto v skutočnosti práce v jej byte uskutočnil, prečo má len\nobmedzené rozpoznávacie schopnosti a že vedome nespôsobila, že jej príspevok bol vyplatený\nneoprávnene. Podotkla, že poukaz na schopnosť odpovedať slovom „áno“ na všetky položené otázky\nnepovažuje za presvedčivé odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\n\nŽalobkyňa mala za to, že jediným dôkazom, z ktorého súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa vedela,\nže práce v jej byte neuskutoční spoločnosť TIROSTAV, spol s r. o., je zápisnica z výsluchu žalobkyne\nz trestného spisu ČVS ORP-466/6-OJP-KE-2009 a odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Košice II\nzo dňa 21.12.2010, sp. zn. 7T/93/2010, preto dala dôraz na skutočnosť, že dané odsúdenie bolo\namnestované na základe čl. I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky č. 1/2013 Z. z. o amnestii\ns tým, že na žalobkyňu sa hľadí, akoby nebola odsúdená. Domnievala sa preto, že bolo potrebné\nvyhodnotiť všetky dôkazy, a to každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (§ 132 O. s. p.), pre\nustálenie konkrétneho skutkového záveru a je presvedčení, že súd prvého stupňa, ak sa už sám\nodhodlal činiť skutkové závery v tejto veci, mal vysvetliť, ako hodnotil iné tvrdenia a dôkazy produkované\nžalobkyňou. Vo vzťahu k zápisnici z výsluchu žalobkyne z trestného spisu uviedla, že táto podľa jej\ninformácií nebola procesne oboznámená (§ 123 O.s.p.), preto na takýto dôkaz nemožno prihliadať.\nNakoľko podľa žalobkyne súd prvého stupňa postupoval inak, videla v tom inú vadu konania podľa §\n205 ods. 2 písm. b) O. s. p., prípadne až odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm.\na) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nNamietala, že súd prvého stupňa ignoroval právny názor odvolacieho súdu z hľadiska toho, čo má\nobsahovať výrok napadnutého rozhodnutia správnych orgánov. S touto okolnosťou sa súd prvého stupňa\nnevysporiadal, hoci pre vadu výroku bolo potrebné rozhodnutie správnych orgánov zrušiť.\nŽalobkyňa sa vyjadrila aj k právnej stránke veci tak, že povinnosti podľa § 63 ods. 8, 11 a 12 zákona č.\n195/1998 Z. z. nesúvisia s povinnosťou vrátiť príspevok s tým, že uvádzanie daných ustanovení spolu\nso záverečným hodnotením súdu prvého stupňa je pre ňu nezrozumiteľné. Takýto záver súdu teda nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní, preto uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.,\nale najmä nesúvisí s povinnosťou vrátiť príspevok, resp. túto súvislosť nevidí. Samotné vyúčtovanie\ntotiž nevyhnutne nasleduje až po uskutočnení stavebných prác. Podmienky pre poskytnutie príspevku\nsa však skúmajú k momentu pred ich uskutočnením. Podobne uviedla, ako to zrejme uzavrel aj trestný\nsúd, že neexistuje predpis, ktorý by určoval, že osoba vystavujúca doklad o cene musí úpravu bytu aj\nvykonať Poznamenala, že už žalobe vysvetlila, že príspevok bol vyplatený oprávnene žalobkyni, ktorá\ntrpí príslušným zdravotným postihnutím, o príspevok požiadala, uskutočnila sa úprava jeho bytu, doložila\nprofaktúru, ako aj následnú faktúru, ktoré neboli dodnes stornované, právnická osoba, ktorá vyhotovila\ndoklad o cene, má v predmete činnosti vykonávanie stavebných úprav.\nZáverom skonštatovala, že ide o nesprávne právne posúdenie, ak uvedenú otázku riešil súd prvého\nstupňa podľa iných ustanovení cit. zákona (§ 63) a navyše v rozpore s usmernením odvolacieho súdu, z\nktorého jasne vyplynulo, čo bolo potrebné preskúmať a odstránenie akých vád uložiť správnym orgánom.\nUplatnila teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.\nZdôraznila, že samotná stručnosť objasnenia skutkového a právneho základu rozhodnutia nemôže viesť\nk tomu, že z odôvodnenia sa napokon odpoveď na špecifické otázky účastníka nepodáva; naopak, takýto\nnedostatok odôvodnenia je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože účastník nemôže relevantne\nargumentovať s rozhodnutím a jeho dôvodmi. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobkyne ani stručne\nnevysvetlil svoje skutkové a právne závery vo svetle námietok žalobkyne, ku ktorým by očakávali\nvysvetlenie, prečo sú bezpredmetné, keďže žalobu zamietol. Preto uplatnila odvolací dôvod podľa § 205\nods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.\nVzhľadom na uvedené navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 04.09.2013, v ktorom podrobne opísal\npriebeh konania pred prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom.\nŽalovaný poznamenal k námietke žalobkyne o vzťahu jej odsúdenia súdom prvého stupňa a\nhmotnoprávnymi podmienkami, na základe ktorých správne orgány rozhodli o vrátení peňažného\npríspevku a s poukazom na jeho nárok na bezbariérovú úpravu kúpeľne z dôvodu jej zdravotného\nstavu a s poukazom na problémy s pamäťou z dôvodu vyššieho veku, že na základe lekárskeho\na komplexného posudku považuje žalobkyňu za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň\nuviedla, že nedisponuje dokladom o zdravotnom stave žalobkyne tykajúcim sa problému s pamäťou ani\n\nrozhodnutím súdu o zbavení žalobkyne svojprávnosti. Navyše podľa stanoviska lekára druhostupňového\nsprávneho orgánu základná diagnóza žalobkyne (skleróza multiplex) nemá vplyv na pamäť žalobkyne.\nOtázkou zdravotného stavu žalobkyne sa prvostupňový správny orgán zaoberal v roku 2007 v súvislosti\nso žiadosťou o predmetný peňažný príspevok na úpravu bezbariérovej kúpeľne, kedy bol vydaný\nkomplexný lekársky posudok. Z daného posudku vyplýva, že žalovaný môže poskytnúť navrhovanú\nformu peňažného príspevku na úpravu bezbariérovej kúpeľne, ak posudzovaný občan splnil podmienky\nvyplývajúce z jednotlivých ustanovení zákona o sociálnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaný\npeňažný príspevok nie je nárokovateľný a jednoznačne neprináleží občanovi, ako sa uvádza v žalobe a v\nodvolaní. Žalovaný zdôraznil, že na základe lekárskeho posudku žalobkyňa netrpí poruchami pamäti čo\nje uvedené aj v stanovisku posudkového lekára druhostupňového správneho orgánu zo dňa 05.06.2012.\nŽalovaný dal do pozornosti, že úlohou druhostupňového správneho orgánu na základe odvolania nebolo\npreskúmavať jej zdravotný stav ale preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\nA tak na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\npotvrdil.\nK tvrdeniu žalobkyne o neexistencii predpisu, ktorý by určoval, že osoba vystavujúca doklad o cene musí\núpravu bytu vykonať žalovaný uviedol, že u žalobckyne bolo jednoznačne dokázané, že spoločnosť\nTIROSTAV s.r.o. nerealizovala sama prestavbu bytu žalobkyne a ani so žiadnym subdodávateľom na\nzáklade uzavretej zmluvy, preto je predložená faktúra neplatná. Mal za to, že žalobkyňa tak zavádzala\nprvostupňový správny orgán. Navyše žalovanému neoznámila zmenu skutočnosti, že prestavbu bude\nrealizovať iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá má na to oprávnenie a nepredložila faktúru od týchto\nnových dodávateľov prác na úprave jej bytu v zmysle platnej legislatívy.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o nestornovaní predloženej predfakutúry a faktúre žalovaný uviedol, že\nbolo dokázané, že spoločnosť TIROSTAV, spol. s r.o. prestavbu nevykonával, teda nepredložila konečnú\nfaktúru, a preto táto nemohla byť ani stornovaná. Povinnosťou žalobkyne bolo, aby žalovanému na\nzáklade výzvy predložila novú faktúru od oprávnenej osoby. Túto však do dnešného dňa nepredložila.\nK odsúdeniu žalobkyne poznamenal, že odsúdenie žalobkyne a spomínaná amnestia nemá nič spoločné\ns tým, že žalobkyňa nepredložila žalovanému požadovaný doklad, ktorý má vplyv na vrátenie peňažného\npríspevku.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok\nje potrebné z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušiť.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 63 ods. 8 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, občan s ťažkým zdravotným postihnutím,\nktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná\nvyúčtovanie tohto príspevku do jedného mesiaca od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo\ngaráže.\n\nPodľa § 63 ods. 11 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, peňažný príspevok na úpravu bytu,\nrodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu\nalebo garáže vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je\nvykonávanie úprav a ktorá má na túto činnosť oprávnenie.\nPodľa § 63 ods. 12 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, občan s ťažkým zdravotným postihnutím\nje povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 11.\nPodľa § 103 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, občan, ktorému sa poskytuje sociálna\nslužba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný\npísomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb,\nktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na\nsociálnu službu, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, na ich\nvýšku a výplatu alebo poskytovanie.\nPodľa § 103 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, občan je povinný na výzvu\npríslušného orgánu, obce, samosprávnemu kraju alebo zariadenia sociálnych služieb osvedčiť\nskutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, na poskytovanie peňažný príspevok na\nkompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich\ndní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v\nurčenej lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu peňažný príspevok na kompenzáciu alebo\npeňažný príspevok za opatrovanie, zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.\nPodľa § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, občan, ktorému sa poskytuje\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie je povinný vrátiť peňažný\npríspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého\nnepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu\nalebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,\nako patrili.\nPodľa § 104 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, povinnosť uvedená v odseku 1\nplatí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo\npeňažný príspevok za opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.\nK námietke žalobkyne o zákonnosti sudcov odvolací súd poznamenáva, že rozpor v zložení senátu\nuvedený v zápisnici o pojednávaní zo dňa 10.07.2013 a v písomnom vyhotovení rozsudku bol odstránený\nvyhotovením opravného uznesenia č. k. 7S/11/2012 zo dňa 16.10.2014.\nV prejednávanom prípade má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 08.10.2007\npožiadala o peňažný príspevok na úpravu kúpeľne zo zdravotných dôvodov.\nSprávny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 2008/28170-1 zo dňa 09.01.2008 priznal žalobkyni\npeňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže v sume 3 943,30 Eur a rozhodnutím\nč. 2008/28170-2 zo dňa 06.03.2008 predmetný peňažný príspevok zvýšil na sumu 4 123,14 Eur.\nRozhodnutím č. KE2/2011/2505/1 zo dňa 27.09.2011 uložil prvostupňový správny orgán povinnosť\nžalobkyni vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu vo výške 4 123,14 Eur z dôvodu, že si nesplnila\npovinnosť v zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci tým,\nže písomne správnemu orgánu neohlásila skutočnosť, že úpravu bytu bude namiesto spoločnosti\nTIROSTAV spol. s.r.o. vykonávať pán V..\nO odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobkyni\nuložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu rozhodol žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím č. AA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011. Žalovaný správny orgán potvrdenie odvolaním\nnapadnutého rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa dôvodil, tak ako správny orgán prvého\nstupňa, porušením ohlasovacej povinnosti žalobkyne.\n\nV predmetnej veci bol dňa 21.11.2012 vydaný rozsudok č. k. 7S/11/2012 - 61, ktorým krajský súd zamietol\nžaloba žalobkyne. O odvolaní žalobkyne proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením sp. zn. 4S/6/2013 zo dňa 09.04.2013, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa v ďalšom konaní krajský súd zaoberal zákonnosťou\npreskúmavaného rozhodnutia správnych orgánov v nadväznosti na ich postup v celom konaní o\npriznanie a vrátenie príspevku, podrobne vypočul žalobkyňu, pracovníkov prvostupňového správneho\norgánu na okolnosti vydania rozhodnutí o priznaní príspevku a osobitne o priznaní zvýšenia príspevku\npo vykonaní miestneho šetrenia, kto a kedy predložil príslušnému orgánu predfaktúru pre priznanie\npríspevku a faktúru pre priznanie zvýšenia, vyhodnotiť kedy a za akých podmienok bol príspevok pre\nžalobkyňu vyplatený, zistiť kedy a aké oznámenie mala žalobkyňa voči správnemu orgánu splniť, kedy\na akým spôsobom bola o takejto povinnosti vyrozumená, kedy a akým spôsobom úrady komunikovali\npriamo so žalobkyňou pred priznaním príspevku, počas použitia príspevku na rekonštrukciu a počas\nkonania o vrátenie príspevku.\nKrajský súd v Košiciach vo veci rozhodol opätovne napadnutým rozsudkom tak, že podľa ustanovenia §\n250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, ktorý ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie\nukladajúce žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu vo výške 4 123,14 Eur, pričom\nv odôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalobkyňa nesplnila zákonné predpoklady\nna poskytnutie peňažného príspevku, keďže prostriedky nepoužila na základe zákonom stanovených\npodmienok, ale boli použité za účelom síce rekonštrukcie bytu žalobkyne, avšak nie osobou na to\npríslušnou a nie podľa ustanovenia § 63 ods. 8 vtedy platného zákona č. 195/1988 Z. z.\nPri opätovnom prejednaní a rozhodnutí veci bol krajský súd v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadreným v uznesení sp. zn.\n4S/6/2013 zo dňa 09.04.2013, ktoré presne stanovilo, akým smerom sa má ďalšie konanie na súde\nprvého stupňa uberať, a to predovšetkým demonštratívnym výpočtom úkonov, ktoré bol krajský súd\npovinný vykonať v snahe dostatočne zistiť skutkový stav, ktorý je podkladom rozhodnutia vo veci.\nPo preskúmaní pripojeného spisového materiálu odvolací súd musí konštatovať, že námietka žalobkyne\no tom, že súd prvého stupňa ignoroval právny názor odvolacieho súdu je dôvodná. Krajský súd sa\nneriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď doplnil dokazovanie výsluchom\nžalobkyne a svedkyne Dr. V.. Takýto postup prvostupňového súdu nepovažuje Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky za správny. Ako už uviedol odvolací súd v uznesení sp. zn. 4S/6/2013 zo dňa 09.04.2013,\núlohou krajského súdu bolo v medziach žaloby preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych\norgánov o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, nie stotožniť sa s dôvodmi rozhodnutia\nsprávnych orgánov.\nSúd prvého stupňa opakovane rozhodol rovnako ako pred vydaním uznesenia odvolacieho súdu, t.\nj. nedal odpoveď na základné otázky nastolené žalobkyňou, čím porušil povinnosť riadiť sa právnym\nnázorom odvolacieho súdu.\nVlastné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa v tomto smere javí odvolaciemu súdu\nnedostatočné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Navyše, rozhodnutím a postupom súdu\nprvého stupňa bolo obmedzené právo žalobkyne na spravodlivé konanie, čím jej bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nÚčastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a\nzrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad\núčinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nUvedené vyplýva aj zo znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n\nprípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nhodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva\nna riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\núčastníka konania, pretože nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku tak odvolací súd dospel k záveru, že námietka\nžalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa je dôvodná, nakoľko napadnuté\nrozhodnutie prvostupňového súdu je z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.\nKrajský súd totiž odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom i keď\nrozsiahlom opise správneho konania, žaloby, vyjadrenia žalovaného, ústneho pojednávania a na\nodkaze na príslušnú právnu úpravu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť,\nže niektoré pasáže textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza krajský súd opakovane, v\nčom odvolací súd nevidí žiaden význam, práve naopak, nezmyslené opakovanie textu spôsobuje\nneprehľadnosť odôvodnenia, navyše odôvodneniu chýbajú logické súvislosti, čoho následkom je, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku nepôsobí uceleným dojmom a je nezrozumiteľné. Vlastnému\nprávnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku krajský súd nevenoval pozornosť ani v\nminimálnom rozsahu, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.\nPovinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších\nsúčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nNapadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia\nskutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení s absenciou jasných, zrozumiteľných a\ndostatočne konkrétnych argumentov súdu.\nZa daného stavu odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je\npovinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka,\naby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen\nso skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu\nrozhodnutiu.\nU nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady\nsprávneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný\npriestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.\nV súvislosti s ďalším konaním odkazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžso/6/2013 zo dňa 09.04.2013, ktorý obsahuje právny názor odvolacieho súdu v\nprejednávanej veci a zdôrazňuje, že týmto je súd prvého stupňa viazaný, preto bude jeho povinnosťou\nv ďalšom konaní pokračovať v načrtnutej línii.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/11/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f"}], "citovane_v": []}