{"guid": "003704a5-b51e-44c7-951b-56785a1cac48:c2310a6c-58a9-49f3-a638-ab67c73e8bb4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1", "spisova_znacka": "3Sžr/91/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/91/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. 3Sžr/91/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1", "identifikacne_cislo": "7011200916", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-n", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2310a6c-58a9-49f3-a638-ab67c73e8bb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžr/91/2014\n7011200916\n01. 04. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:7011200916.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: Obec Vinné,\nzastúpená advokátom: JUDr. Dušan Černák, Advokátska kancelária so sídlom Námestie osloboditeľov č.\n25, Michalovce, proti odporcovi: Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor, ul. Sama Chalúpku\nč. 18, Michalovce, (predtým Obvodný pozemkový úrad Michalovce), za účasti: 1/ F. L., L., 2/ M. L., F.,\n3/ P. L., bytom XXX T., XXXXX, Q., 4/ X. L., V., 5/ H. O., H., 6/ O. B., Q. a 7/ E. O., A., všetci zastúpení\nF. L., L., o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/00706-KNO z 30. augusta\n2011, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Sp/20/2011-25\nz 09. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Sp/20/2011-25 z 09.\napríla 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2011/00706-KNO z\n30. augusta 2011, ktorým rozhodol tak, že oprávnené osoby F. L., M. L., P. L., X. L., H. O., O. B. a\nE. O. spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no pôde“), oprávneným osobám sa priznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v kat. úz. V. na\nLV č. XXXX ako parc. č. 2229/41 - ostatná plocha o výmere 3614 m2, zakreslená v geometrickom pláne\nč. 14328810-38/2005 zo dňa 13.05.2005 a po právoplatnosti rozhodnutia sa predmetná nehnuteľnosť\nzapíše na mená oprávnených osôb každému v podiele 1/30.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu a konania mu\npredchádzajúceho dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu zákona. V konaní bolo\npreukázané, že všetky oprávnené osoby splnili podmienky stanovené v § 4 zákona č. 229/1991 Zb., že\nnehnuteľnosť zapísaná v zápisnici č. 1439 ako mpč. 1250/1 bola vyvlastnená pôvodnej vlastníčke F. L.,\nrod. B. v rozsahu jej podielu 5/10, a že peňažná náhrada za vyvlastnené pozemky vyplatená nebola.\nTýmto bol preukázaný reštitučný titul uvedený v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 229/1991 Zb.\nKrajský súd ďalej uviedol, že z geometrického plánu a ohliadky na mieste samom je zrejmé, že\nparcela č. 1229/41 (správne 2229/41) nie je zastavanou parcelou, nachádzajú sa na nej, resp. pod\njej povrchom sú zabudované kanalizačné a vodovodné prípojky, rozvody elektriny, plynu, vodomer,\nnachádzajú sa v susedných novovytvorených parcelách vodovodné šachty, spevnené plochy a na tejto\nparcele sa nachádza obslužná komunikácia, ktorá je prístupom k pozemkom, ktoré sú v súčasnosti\nvo vlastníctve fyzických, resp. právnických osôb, na ktorých sú postavené stavby. Z dokazovania\n\nvykonaného správnym orgánom vyplýva, že parcela č. 2229/41 - ostatná plocha o výmere 3614 m2\nnie je zastavaným pozemkom, lebo sa na nej nenachádzajú žiadne stavby pevne spojené so zemou.\nJe pravdou, že sú na ňom zabudované kanalizačné a vodovodné prípojky, prípojka plynu, elektriny, ale\ntieto majú charakter jednoduchej stavby pre účely stavebného zákona a keďže ide o stavby, ktoré sa\nnachádzajú pod povrchom pozemku, nebránia jeho poľnohospodárskemu alebo lesnému využívaniu.\nTakisto na využívanie tohto pozemku na uvedený účel nebránia ani spevnené plochy, ktoré sa tam majú\nnachádzať, resp. spevnená plocha, ktorá slúži ako prístup k nehnuteľnostiam, na ktorej sú postavené\nstavby. Z uvedeného dôvodu tieto jednoduché stavby nebránia vydaniu nehnuteľnosti v zmysle § 11\nods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., ako aj v súlade s ustálenou Judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\nNámietky navrhovateľa týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, námietky\nzaujatosti, nedodržania lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, vykonania ohliadky, zadováženia\núzemnoplánovacej dokumentácie, výroku rozhodnutia a námietku, že správny orgán nerozhodol o celom\npredmete konania krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, preto preskúmavané rozhodnutie podľa §\n250q ods. 2 O.s.p. potvrdil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a z jeho obsahu vyplýva, že žiada\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že predmetné nehnuteľnosti prešli do\nvlastníctva Obce Vinné v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý nadobudol\núčinnosť 01. mája 1991. Počnúc týmto dátumom predmetné nehnuteľnosti na základe právneho\npredpisu nadobudla Obec Vinné a podľa príslušných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb. mala postavenie\npovinnej osoby k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že oprávnené osoby sa v zmysle reštitučného zákona do dnešného\ndňa na Obec Vinné nikdy neobrátili so žiadosťou o vydanie, vrátenie alebo nadobudnutie vlastníctva\nk predmetným nehnuteľnostiam. Obci Vinné teda nevznikli povinnosti voči oprávneným v zmysle\nreštitučného zákona a táto skutočnosť je dôvodom na nepriznanie vlastníckeho práva oprávneným\nosobám k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie. Správny orgán a ani prvostupňový súd sa náležite\nnezaoberali tým, že žiadosť datovaná 29.07.1992 nie je podpísaná oprávnenými a nebolo vykonané\ndokazovanie na okolnosť, kto je autorom jediného podpisu na tejto písomnosti. Rovnako sú nespoľahlivé\núdaje o začatí reštitučného konania, o ktorom správny orgán upovedomil navrhovateľa až v roku 2009.\nZ fotokópie listu Správy cestovného ruchu Zemplínska Šírava č. 1976/92 zo dňa 20.08.1992 F. L.\nvyplýva, že výzvu o vydanie nehnuteľností oprávnených dostala táto Správa a na ňu odpovedala tak, že\nparcela nemôže byť vydaná v zmysle § 11 písm. d/ a nasl. zák. č. 229/1991 Zb. Tento doklad podporne\npôsobí tvrdeniu, že nik z oprávnených si nárok voči Obci Vinné neuplatnil do uplynutia príslušných\nlehôt. Podotýkame, že Správa cestovného ruchu Zemplínska Šírava bola vytvorená bývalým ONV v\nMichalovciach ako jeho účelová organizácia.\nNa záver uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho a predošlého správneho konania\nnie je možné vydať, pretože ide o pozemky zastavané nadzemnými a podzemnými stavbami (cesta,\nkanalizačné, vodovodné prípojky, prípojky plynu, elektriny). Charakteristika niektorých z týchto stavieb\nako jednoduché stavby je možná len pre účely stavebného konania, nie pre účely vydania nehnuteľností\nv reštitučnom konaní.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npotvrdiť. Za nesporné považuje uplatnenie reštitučného nároku oprávnenými osobami v zákonnej lehote\npodľa zákona č. 229/91 Zb. na príslušnom správnom orgáne. Tvrdenie povinnej osoby, že sa jedná o\npodanie vytvorené dodatočne, a že sa jedná o protiprávnu spoluprácu oprávnených osôb a správneho\norgánu sa nezakladá na pravde. Správny orgán v predmetnej veci postupoval v súlade s rozhodnutím\nnadriadeného orgánu, Krajského pozemkového úradu Košice, ktorý listom z 23.11.2009 správnemu\norgánu prikázal, aby celé konanie dokončil ako vecne a miestne príslušný správny orgán.\nHodnotiť postup nadriadeného orgánu správnemu orgánu neprináleží. Správny orgán sa síce\nnestotožňuje s názorom nadriadeného orgánu, ktorý tvrdil, že prejudikoval výrok vo veci samej pred\nvydaním rozhodnutia, avšak ho rešpektuje. Táto veta bola vybratá z kontextu listu zo dňa 14.07.2009,\nobsah ktorého nie je striktný. Správny orgán podanie posudzuje podľa obsahu, povinnú osobu vyzýva\n\nna predloženie dokladov, ktoré môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a súčasne jej\nvytvára priestor na navrhovanie ďalšieho dokazovania.\nZa nedôvodnú námietku povinnej osoby považuje odporca námietku týkajúcu sa skutočnosti, že povinná\nosoba sa o uplatnení reštitučného nároku dozvedela s odstupom niekoľkých rokov. Táto skutočnosť\nnebráni tomu, aby o reštitučnom nároku uplatnenom v zákonnej lehote mohol správny orgán rozhodnúť.\nTvrdenie navrhovateľa - Obce Vinné, že odporca neprihliadol na skutočnosť, že na predmetnej parcele\nboli vybudované inžinierske siete, kanalizácie, vodovodné prípojky, kanalizačné prípojky, ktoré je\npotrebné považovať za stavby, je neopodstatnené. Podľa vyhl. č. 85/76 Zb. o podrobnejšej úprave\núzemného konania a stavebného poriadku v znení vyhlášky č. 155/90 Zb. prípojky na verejné rozvodné\nsiete a kanalizácie patria medzi stavby jednoduché, ale pre účely stavebného zákona. Zákon o\npôde v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ však nehovorí o tom, že by každá stavba bránila vydaniu\npozemku, ale naopak sa dovoľuje vydať taký pozemok, ktorý je zastavaný stavbou, ktorá nebráni\npoľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, pričom nie je rozhodujúce, či oprávnená osoba\nmieni takýto pozemok využívať na poľnohospodársky účel. Iba stavba legálna, postavená na základe\nstavebného povolenia, a na ktorú bolo vydané kolaudačné rozhodnutie do účinnosti zákona o pôde,\nmá charakter stavby uvedenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 229/91 Zb., ktorá zakladá\nprekážku priznania vlastníckeho práva oprávneným osobám v intenciách vyššie citovaného zákonného\nustanovenia.\nÚčastníci konania sa k obsahu podaného odvolania navrhovateľa nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po\ntom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <http://>www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní\nvopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. l O.s.p. podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nÚčelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948-1989, dosiahnuť zlepšenie\nstarostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a\nupraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s\npožiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na\na/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,\nb/ obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,\nvčítane zastavaných pozemkov,\nc/ obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou\nsúvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,\nd/ iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).\n\nPredmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu, ktorý v rámci konania podľa\nreštitučného zákona priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam v kat.\núzemí V., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 2229/41, ostatná plocha o výmere 3614 m2.\nNajvyšší súd z predloženého súdneho a administratívneho spisu odporcu zistil skutkový stav tak, ako\nho podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a\nskutočnosti nebude nadbytočne opakovať. Rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, podrobne\nodpovedá na všetky pre vec dôležité argumenty navrhovateľa, jeho odôvodnenie je úplné, výstižné a\nv súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.\nRozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom\nrozhodol odporca a námietkami uvedenými v opravnom prostriedku.\nÚlohou súdu bolo preto posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či bolo\nrozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd teda posudzuje, či\nsprávny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy robia\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a prihliada na tie procesné pochybenia, ktoré\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v §\n6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená\nza mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba\nk tejto časti nehnuteľnosti,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,\njeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\njeho deti.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na\nštát alebo inú právnickú osobu v dôsledku\n- vyvlastnenia, bez vyplatenia náhrady.\nPozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do\nvlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni\npoľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená\nosoba uplatniť do 31. decembra 1992.\n\nPre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva\nna náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda\nustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok.\nSprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako\naj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nSprávny orgán - odporca, preskúmavaným rozhodnutím číslo 2011/00706-KNO z 30. augusta 2011\nrozhodol, že oprávnenými osobami podľa § 4 ods.1 zákona o pôde sú účastníci konania 1/ až 7/\nako právni nástupcovia po pôvodnej vlastníčke F. L. rod. B., ktorej nehnuteľnosť bola vyvlastnená bez\nvyplatenia náhrady.\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolacích dôvodov\nuvedených v odvolaní navrhovateľa, preto zameral pozornosť predovšetkým na tú skutočnosť, či súd\nprvého stupňa v intenciách zákona preskúmal zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu týkajúcu sa časti,\nv ktorej rozhodoval o priznaní vlastníckeho práva k pozemkom oprávneným osobám.\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nZákon č. 229/1991 Zb. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s\nostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu\nosôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.\nK reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní nedošlo k ďalšej\nkrivde. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné\nvlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo poskytnúť finančnú náhradu. K reštitúcii\ndochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty\nvlastníctva majetku (reštitučný titul).\nNiet pochýb o tom, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie, či je v\ndanom prípade splnená zákonná podmienka uplatneného reštitučného nároku podľa vyššie citovaného\nzákonného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde, a či za vyvlastnené nehnuteľnosti bola\nvyplatená finančná náhrada. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa obsiahnutou v\nnávrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a uvedenou v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu, spochybňujúcou správnosť záverov napadnutého rozhodnutia a zákonnosť postupu odporcu.\nPo preskúmaní spisového materiálu, postupu a rozhodnutí odporcu aj odvolací súd vyhodnotil námietky\nnavrhovateľa ako nedôvodné a zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že správny orgán a tiež\nkrajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vyporiadal sa so všetkými námietkami\nnavrhovateľa, ktoré náležite, dostatočne zrozumiteľne a podrobne odôvodnil, preto sa s jeho dôvodmi\nv celom rozsahu stotožňuje a nebude ich opakovať.\nZ uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako\nvecne správny podľa § 219 ods.1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu\nnepriznal.\nOdvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani ďalším účastníkom konania,\npretože podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, v konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku náhrada trov konania, s poukazom na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l\nods. 2 O.s.p., patrí len úspešnému žalobcovi resp. navrhovateľovi.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}