{"guid": "55b1cee9-a09d-44e0-9006-0c5557c35a15:feb15c6b-b534-44c8-a189-26bafb2fe336", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2014 z 15. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 6MCdo/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1", "identifikacne_cislo": "6812208616", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Eugen Palášthy", "sudca_id": 375, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-eugen-palasthy-375", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "nazov": "§ 243f ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "nazov": "§ 148a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "nazov": "§ 148a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/feb15c6b-b534-44c8-a189-26bafb2fe336", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 6MCdo/4/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6812208616\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pajštúnska 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej\nJ., bývajúcej v U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana\nspotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,\nadvokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.539,09 eura s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 Ro 492/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti platobnému rozkazu Okresného súdu Revúca z 26. februára 2013\nč.k. 4 Ro 492/2012-49, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a.\n\nŽalobkyni nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou zo dňa 20. novembra 2012, ktorá bola Okresnému súdu Revúca (ďalej len „súd prvého stupňa“)\ndoručená dňa 30. novembra 2012 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.539,09 eura s\npríslušenstvom.\n\nV predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom z 26. februára 2013 č.k. 4 Ro\n492/2012-49 tak, že žalovanú zaviazal, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu\nzaplatila žalobkyni sumu 2.539,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n2.043,21 eura od 16. decembra 2011 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka\nna strane žalovanej, aby žalobkyni nahradili spoločne a nerozdielne aj trovy konania a trovy právneho\nzastúpenia. Predmetný platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobkyne, žalovanej a právnemu\nzástupcovi vedľajšieho účastníka doručený 8. marca 2013. Nakoľko proti predmetnému platobnému\nrozkazu nebol podaný opravný prostriedok, nadobudol 25. marca 2013 právoplatnosť.\n\nNa základe podnetu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu v časti výroku o náhrade trov konania, týkajúceho\nsa vedľajšieho účastníka mimoriadne dovolanie. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že súd prvého\nstupňa pochybil, keď zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov konania,\npretože vedľajší účastník nemohol byť účastníkom tohto konania. Podľa názoru generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky týmto rozhodnutím v časti o náhrade trov konania bol porušený zákon a ochranu\npráv a zákonom chránených záujmov osoby poškodenej rozhodnutím nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami. Považoval preto podanie mimoriadneho dovolanie za súladné s ustanoveniami\n§ 243e ods. 1 a § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.\n\nK mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa vyjadril vedľajší účastník\nna strane žalovanej. Stotožnil sa s podaným mimoriadnym dovolaním, pričom na podporu tvrdení\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky doplnil, že vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na\nzáklade § 93 ods. 2 O. s. p. nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku súčasne spoločne\na nerozdielne so žalovaným, ktorého podporuje a nemôže mu byť priznané ani právo na spoločné\na nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej žalobcom, ktorého prípadne podporuje. Z uvedeného\nvyplýva, že takýto vedľajší účastník nie je súčasne nositeľom pasívnej (aktívnej) vecnej legitimácie vo\nvzťahu k uplatňovanému nároku.\n\nŽalobkyňa a žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O. s. p.) v lehote jedného roka (§ 243g O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1\nO. s .p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f  O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\n\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Aj aktuálne\nrozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s.,\nPSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu\nprávnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti\nprávoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej\npodaním mimoriadneho dovolania.\n\nZ ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade\npochybnosti o jeho účinnosti (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania\nje povinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\n\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\n\nPL.z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku\nz pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky\nje účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť\nvecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže\nmimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení\nvytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov\nprávneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na\nspravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99,\nII. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010, III. ÚS 179/2013, III. ÚS 429/2015).\nÚstavný súd pridržiavajúc sa svojej doterajšej judikatúry vychádza z toho, že ochrana poskytovaná\nmimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania\nmimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na\nochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov. (III. ÚS 429/2015).\n\nPokiaľ ide o najvyšší súd, jeho doterajšia rozhodovacia prax sa v obdobných prípadoch zásade\nriadila stanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008.\nPrávna veta tohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je\npodmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním\nv zmysle ustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa“. Uvedené stanovisko tak vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné\ns vyššie uvedenými závermi ESĽP a ústavného súdu. V preskúmavanej veci bolo preto potrebné sa od\nuvedeného stanoviska odkloniť.\n\nRešpektujúc ustálenú judikatúru ESĽP a ústavného súdu bolo dňa 20. októbra 2015 občianskoprávnym a\nobchodnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu prijaté nové stanovisko, ktoré znie: „Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“ (Zbierka 8/2015).\n\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov opravným prostriedkom, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O. s. p.\n\nV danom prípade súd prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom z 26. februára 2013 č.k. 4 Ro\n492/2012-49. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej bol platobný rozkaz doručený 8. marca 2013.\nKeďže v časti náhrady trov konania bol zaviazaný na plnenie, stal sa pre túto časť konania účastníkom.\nBol preto nepochybne oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku proti tejto časti platobného\nrozkazu. Vydaný platobný rozkaz obsahoval okrem iného poučenie o možnosti v lehote 15 dní podať\nopravný prostriedok v časti výroku o trovách konania, ktorý je potrebné označiť ako odvolanie proti\nvýroku o náhrade trov konania. Vedľajší účastník však napriek tomu, že O. s. p. v ustanovení § 174 ods.\n2 výslovne stanovuje, že opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie a že\n\nbol v platobnom rozkaze o tejto možnosti riadne poučený, voči tomuto rozhodnutiu odvolanie proti tejto\nčasti platobného rozkazu nepodal. Pritom odvolanie proti výroku o trovách konania bolo potenciálne\nspôsobilé privodiť vedľajšiemu účastníkovi priaznivejšie rozhodnutie. Vedľajší účastník tak mal možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenie, ktoré avšak nevyužil.\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 1 a 2 O. s. p.). V danom prípade dal podnet na\nmimoriadne dovolanie vedľajší účastník na strane žalovanej. Keďže v konaní úspešnej žalobkyni trovy\nnevznikli, najvyšší súd jej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods. 2 O. s.\np. a § 151 ods. 1 O. s. p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}