{"guid": "ac729a3b-2e45-42e0-8895-9444315ed9e9:da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "spisova_znacka": "4MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 23. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. 4MCdo/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "identifikacne_cislo": "6711212008", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/66-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/2/2014\n6711212008\n23. 04. 2015\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. S., bývajúceho vo U. a 2/ Ing. T.,\nbývajúceho vo U., 3/ Ing. C., bývajúceho vo U., 4/ JUDr. A., bývajúcej v D., 5/ O. bývajúcej vo U., všetci\nzastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom vo Zvolene, Sládkovičova č. 2, proti žalovanej I., so sídlom\nvo U., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Mgr. Ivanom Bugrim, advokátom vo Zvolene, Bystrický rad č.\n453/77, o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, vedenej na Okresnom\nsúde Zvolen pod sp. zn. 13 C 152/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 8. novembra 2012 č.k. 13 C 152/2011-142 a rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2013 sp. zn. 13 Co 56/2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2013 sp. zn.\n13 Co 56/2013 a rozsudok Okresného súdu Zvolen z 8. novembra 2012 č.k. 13 C 152/2011-142 z r u\nš u j e a vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen 12. augusta 2011 sa žalobcovia ako podieloví\nspoluvlastníci domáhali voči žalovanej zaplatenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. U. na LV č. XXXX. ako pozemok parc.\nč. XXXX - orná pôda vo výmere 9725 m2 (ďalej len „pozemok“), vo výške 75.698,12 Eur. V žalobe\nuviedli, že žalovaná je užívateľom budovy a zariadení strednej školy, ktorá je vo vlastníctve D., ktorá\nstojí na predmetnom pozemku. Za správu a financovanie školy zodpovedá žalovaná v celom rozsahu, je\nreálnym užívateľom vecného bremena. Vlastníkovi budovy školy vzniklo od 1. júla 2009 podľa zákona č.\n66/2009 Z.z. právo vecného bremena k užívaniu tohto pozemku spočívajúce v práve údržby a užívania\npozemku parc. č. XXXX tvoriace priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením tvorí neoddeliteľný celok\nso stavbou budovy školy. Oproti predchádzajúcemu stavu ide o užívanie na základe právneho dôvodu.\nŽalovaná bola povinná od 1. júla 2009 plniť náhradu žalobcom zo zákonného titulu - zriadenia vecného\nbremena. Za užívanie pozemku od 1. januára 2010 žalovaná žalobcom neplatí, od tej doby je v omeškaní\ns platením náhrady a preto žalobcovia požadujú aj platenie úrokov z omeškania od tohto dňa.\nOkresný súd Zvolen rozsudkom z 8. novembra 2012 č.k. 13 C 152/2011-142 zamietol žalobu žalobcov\na žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 1\nods. 1, § 2, ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri\nmajetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie\núzemné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), vecne tým, že\nvecné bremeno vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré odkazuje na § 151n až § 151p\nObčianskeho zákonníka. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim a riadia\nsa špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ však tieto predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa\nich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Nakoľko k\nvzniku vecného bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť o jeho odplatnom alebo bezodplatnom\nzriadení. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods. 1 vznikajú\n\nza náhradu, je potrebné vychádzať z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Finančná náhrada z\nvecného bremena je majetkovým právom, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez\nohľadu na spôsob zmeny vlastníctva a je nepochybne jednorazová, nemá charakter opakujúceho sa\nplnenia a má ho len vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného\nbremena, t.j. k 1. júlu 2009. Žalobcovia by preto mali nárok na finančnú náhradu, avšak predmetný\nzákon rieši aj proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami, v zmysle ktorého môže územná\nsamospráva realizovať proces usporiadania vlastníctva pozemkov formou zámennej zmluvy alebo podľa\nzákona č. 330/1991 Zb., ktorý proces začína na podnet príslušnej samosprávy, čo sa v danom prípade aj\nstalo. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. súd prvého stupňa uzavrel, že týmto\nzákonodarca jednoznačne ustálil, že vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúci\nvecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav a podľa jeho názoru vyhovením žalobe by došlo k\nduplicite uspokojenia nárokov žalobcov, keďže žalobcovia by dostali jednak primeranú finančnú náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových úpravách v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. by\nmohli dostať náhradný pozemok, naviac sa domáhali opakovaného plnenia za obdobie od 1. januára\n2010 do 10. augusta 2011, preto žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením\n§ 142 ods. 1 O.s.p. a neuplatnením si náhrady trov konania úspešnou žalovanou.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, na odvolanie žalobcov rozsudkom z 12. marca 2013 sp.\nzn. 13 Co 56/2913 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219\nods. 1, 2 O.s.p., keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a skonštatoval\nsprávnosť jeho dôvodov. O trovách odvolacieho konania nerozhodol.\nNa základe podnetu žalobcov generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) podal proti uvedeným rozsudkom súdov nižších stupňov mimoriadne dovolanie. Navrhol,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že rozsudky oboch súdov trpia\nnedostatočným odôvodnením, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a napadnuté rozsudky spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Uviedol, že cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je vysporiadať doteraz\nnevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie\núzemné celky v rámci reformy verejnej správy, upravuje spôsob usporiadania týchto pozemkov a\nnesporne z neho vyplýva, že ním upravené vecné bremeno je dočasným, nie definitívnym riešením do\nčasu, kedy vlastník stavby vyrieši stav buď zámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami. Keďže\ntento zákon nerieši poskytovanie náhrady za vzniknuté vecné bremená a zároveň expressis verbis\nneustanovuje bezodplatnosť zákonného vecného bremena, je namieste poskytnutie náhrady odvodiť\npriamo z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadnych\nzákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalobcov znášať na svoj úkor plnenie verejnoprospešnej\nfunkcie odporcu. Názor súdu, že v prípade, ak by vyhovel návrhu, došlo by v budúcnosti po vykonaní\npozemkových úprav k duplicite uspokojenia nárokov žalobcov, nie je v rozhodnutí odôvodnený. O\nduplicitu by išlo iba podľa generálneho dovolateľa vtedy, ak by žalobcovia mali k dispozícii a v užívaní\nnáhradný pozemok a súčasne by titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva poberali finančnú\nnáhradu. Tvrdenie súdu, že návrh bolo potrebné zamietnuť z dôvodu domáhania sa opakovaného\nplnenia a nie jednorazovej náhrady tiež nie je odôvodnené. Žalobcovia svoj nárok ohraničili obdobím\nod 1. januára 2010 do 10. augusta 2011 a domáhali sa náhrady za toto obdobie. Nebolo v možnostiach\nžalobcov vyčísliť svoj nárok do budúcnosti, keď nemôžu vedieť, kedy bude konanie o pozemkových\núpravách ukončené. Ak zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania\npozemkových úprav, teda na dobu neurčitú, nie je možné a v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že\nvýška odplaty je jednorazová a konečná. Je potrebné prijať záver, že pokiaľ zák. č. 66/2009 Z. z. ako\nšpeciálny predpis upravuje vznik a rozsah zákonného vecného bremena, ale neupravuje otázku náhrady\na tiež ju výslovne nevylučuje, vzťahuje sa na vzniknutý právny stav ust. § 128 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a to povinnosť poskytnúť náhradu za zásah do vlastníckeho práva. Konajúce súdy tak porušili\nzákon, keď takúto náhradu žalobcom bez náležitého odôvodnenia nepriznali a odôvodnenia rozsudkov\noboch súdov sú v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.\nMimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, že uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon, vyžaduje\nsi to ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami než mimoriadnym dovolaním.\n\nŽalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu (posudzujúc podanie podľa jeho obsahu - § 41 ods. 2\nO.s.p.) súhlasili s opravným prostriedkom, jeho dôvodmi, ako i návrhom generálneho prokurátora zrušiť\nrozsudky oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznili,\nže súhlasia s obmedzením vlastníckeho práva a budú trpieť vecné bremeno do vykonania pozemkových\núprav, avšak nie zadarmo. Ak im legálny užívateľ poskytne v budúcnosti iný rovnocenný pozemok a\nbudú s tým súhlasiť, dňom účinnosti tohto právneho úkonu zanikne ich právo na finančnú náhradu.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok zamietnuť\na priznať jej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní vo výške 1.161,30 Eur. Námietky\nuvádzané generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní nepovažovala za dôvodné, pretože ani\ngenerálny prokurátor neuvádza žiadny právny dôvod ktorým by spochybnil správnosť záverov súdov\no jednorazovosti odplaty a preukázal by dôvodnosť jeho názoru o tom, že odplaty je možné domáhať\nsa vo forme opakovaného plnenia. Za dôvodnú nepovažuje ani námietku týkajúcu sa odňatia možnosti\nkonať pred súdom a tiež inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\npretože považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p., naviac pri splnení tejto dovolacej námietky by do úvahy neprichádzala prípustnosť mimoriadneho\ndovolania generálnym prokurátorom, pretože nedostatočné odôvodnenie je vadou konania podľa § 237\npísm. f/ O.s.p., ktorá pripúšťa možnosť podať dovolanie účastníkom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky\nnižších stupňov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že tieto\nrozhodnutia treba zrušiť.\nZ ustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§\n237 O.s.p.“), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov\nuvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa\nzaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.\nO vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nŽiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo.\nDovolací súd so zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z §\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. osobitne skúmal, či účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\n\nPodľa dovolacieho súdu je konanie a rozhodnutie ako krajského súdu tak aj okresného súdu postihnuté\nvadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý\nmá za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje\nObčiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.\nNedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia judikatúra Ústavného súdu\nSlovenskej republiky kvalifikuje za nezlučiteľnú s obsahom práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej tiež „ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej tiež „dohovor“) považujúc ju za vadu konania zakladajúcu prípustnosť i dôvodnosť dovolania v\nzmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 198/2011).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ak súd koná vo veci\nuplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným\nzákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).\nCitovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie\nprávnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec,\nv ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).\nObsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené\nrelevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna\nochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v\nrozpore so zákonom (por. III. ÚS 7/08).\nPrávo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho\nprocesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom\nponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní\nrozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu\nnenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v\nkonečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých\nprocesných práv účastníkov konania, ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v\nobčianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý\nmá podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu\nochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere\nobmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k\nstavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces.\n\nSúčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (por. III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).\nZásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutie na dostatočných a právne relevantných\ndôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (III. ÚS 305/08). Právo účastníka\nsúdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré\nmu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov.\nZákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p.; obdobne tomu je aj v\nprípade uznesení (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia;\nzároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie §\n157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. Z hľadiska\núplnosti odôvodnenia rozhodnutia sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné\nprednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy,\nktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané a právne posúdenie\nzisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v\nrozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok zostáva nepreskúmateľný.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj\nnapr. Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997), avšak musí zodpovedať požiadavkám\nzakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby\nv odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní okrem iného namietal\nneodôvodnenie právnych záverov odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa ohľadom nepriznania náhrady\nza obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za obdobie od 1. januára 2010 do 10. augusta\n2011 napriek tomu, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k pozemkovým úpravám podľa zákona č.\n330/1991 Zb. doteraz nedošlo. Vytýka súdom nižších stupňov, že žalobu žalobcov zamietli s poukazom\nna ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z., a tiež budúcu, do úvahy prichádzajúcu duplicitu plnenia, pričom\nnebrali do úvahy ustanovenia § 3 ods. 1, § 124, § 128 ods. 2, § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, s\nktorými ustanoveniami sa vôbec nevysporiadali a svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil ani odvolací\nsúd žiadnym spôsobom, napriek námietkam žalobcov.\nV prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti - vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z., za obdobie\nod 1. januára 2010 do 10. augusta 2011 vo výške 75.698,12 Eur s príslušenstvom, počas ktorého\nžalovaná za užívanie pozemku žalobcom neplatila. Súd prvého stupňa žalobu zamietol v podstate\nz dôvodu, že žalobcovia sa domáhali opakovaného plnenia, pričom by im patrila len jednorazová\nnáhrada za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá im taktiež nepatrí, pretože, v prípade vykonania\npozemkových úprav v budúcnosti, došlo by k duplicite uspokojenia nárokov žalobcov. Odvolací súd\nv odôvodnení svojho obsiahleho rozhodnutia (15 strán) okrem doslovného uvedenia obsahu žaloby\na doslovného uvedenia obsahu rozsudku súdu prvého stupňa uviedol len to, že sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozhodnutia. Námietkami žalobcov v odvolaní (nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa\nvo vzťahu k povinnosti vlastníkov pozemkov strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do\nvykonania pozemkových úprav bezodplatne a námietke týkajúcej sa duplicitného plnenia) sa nezaoberal\ns odôvodnením, že namietané nesprávne posúdenie nie je podložené právnym rozborom nasledovaným\nprávnymi vetami vyplývajúcimi z iného právneho záveru a ide o emotívny pohľad na pôsobnosť zákona.\nKeďže súdy žalobu žalobcov na zaplatenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nv celom rozsahu zamietli pričom žiadnym spôsobom neodôvodnili svoj právny názor, na základe\n\nčoho (ktorého právneho ustanovenia) sú žalobcovia povinní od času zákonom zriadeného vecného\nbremena až do vykonania pozemkových úprav, trpieť obmedzenie vlastníctva bez akejkoľvek náhrady,\nodôvodnenie mimoriadnym dovolateľom napadnutých rozhodnutí prvostupňového, ako aj odvolacieho\nsúdu tak neobsahuje náležitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. a navyše takéto arbitrárne rozhodnutie\nsúdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma\nmožnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 237 písm. f/ O.s.p.). Keďže ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na\nodvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti\na presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa, s výslovným odmietnutím\nzoberať sa námietkami uvádzanými v dôvodoch odvolania. Zákonom požadované riadne a presvedčivé\nodôvodnenie písomnej formy rozsudku je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť\nvydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov,\nale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu\nveci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým\npreukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu\nsúdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.\nPredmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného zákonom č.\n66/2009 Z.z.\nV prejednávanej veci nebolo žalobcami spochybňované právo žalovanej užívať predmetný pozemok\nna základe práva vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a to až do vykonania\npozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (por. cit. § 4 ods. 2). Úlohou súdu v predmetnej\nveci však bolo posúdiť, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcom za takéto obdobie patrí náhrada.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má\nrovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu\nnepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nPodľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho\nvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\nPodľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa\nim rovnaká právna ochrana.\nPodľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v\nnaliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho\nvec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo\nvlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento\núčel a za náhradu.\nPodľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka\nnehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo\nkonať.\nPodľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona.\nPodľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona.\nPodľa čl. I § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k\npozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva\nobce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím\numiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len \"pozemok pod stavbou\").\n\nPodľa čl. I § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov\nvlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k\npozemkom (ďalej len \"vlastník stavby\"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod\nstavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite\na rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom\nkatastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne\nv rámci územia obce. Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych\nvzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného\npredpisu a podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt\npozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou\njednoduchých pozemkových úprav.\nPodľa čl. I § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania\nvlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.\nPri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka\nstavby. Podľa ods. 3, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou\nposkytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a\nak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce,\nv primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo\nformou finančnej náhrady, ak a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia\nnáhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c/ o to požiada vlastník pozemku. Podľa\nods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa\nosobitného predpisu.\nNapokon podľa čl. I § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona\nk pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod\nstavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,\nvrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných\nprávnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom\nna vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku\nktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa odseku 2,\nvlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do\nvykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.\nPodľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke\nprávo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4,\nvyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na\nzáklade zákona a za náhradu.\nTreba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že súd prvého stupňa nevysvetlil ako sa vysporiadal\ns vyššie citovanými ustanoveniami, keď žalobu žalobcov zamietol a odvolací súd tento nedostatok\nneodstránil a námietkami žalobcov vychádzajúcimi z týchto ustanovení sa odmietol zaoberať.\nZákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho\nzákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom, ktorým sa\nupravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných\ncelkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje\nna úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za\nobmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať.\nNie je totiž možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod\nstavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej\nzmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho\nna zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod\nstavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o\nnariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj\n\nv rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou\nvykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady,\navšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových\núprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej\nzákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada\nvlastník pozemku.\nAk potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania\nvlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich\nusporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku\nna náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade\nnielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale\nani s Ústavou Slovenskej republiky. Súdy nižších stupňov však v predmetnej veci nevysvetlili, akými\núvahami dospeli k záveru, že žalobcom nevznikol nárok na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho\npráva k pozemku, ktoré v súčasnosti trvá už viac ako päť rokov, po túto dobu nemôžu svoj pozemok\nžiadnym spôsobom užívať ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by im ako vlastníkom prináležali (§ 123\nObčianskeho zákonníka), a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať. Námietku\ngenerálneho prokurátora týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozsudkov bolo preto potrebné\npovažovať za dôvodnú.\nSo zreteľom na uvedené mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nie je možné považovať\nza správne. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie\npodľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv\na zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možno dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 243i ods. 2 O.s.p.). Zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože má rovnaké vady, pre ktoré\nsa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (243b ods. 3 O.s.p. v spojení\ns § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}