{"guid": "d5bdfc41-4c46-4228-a296-34da2f7c4fa6:a7799e82-9a01-464c-8f81-2cf8c8f0a2ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3", "spisova_znacka": "5MCdo/8/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/8/2012 z 4. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. februára 2015, sp. zn. 5MCdo/8/2012, ECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3", "identifikacne_cislo": "6708206879", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2015-02-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-4", "nazov": "§ 243b ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-213", "nazov": "§ 213 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-213", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-129", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-132", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-213"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7799e82-9a01-464c-8f81-2cf8c8f0a2ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3/text", "citacie_n": 20, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/8/2012\n6708206879\n04. 02. 2015\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2015:6708206879.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčka senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na sudcov JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu Ing. T. B. PhD.,\nbývajúceho vo I., zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom v Revúcej, Remeselnícka 307/1,\nproti odporcovi Mesto Zvolen, Námestie slobody 22, IČO : 320 439, o určenie neplatnosti výpovede z\npracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 6 C 58/2008, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu\nZvolen z 11. októbra 2010 č.k. 6 C 58//2008-243 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.\nmarca 2011 sp.zn. 16 Co 23/2011 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 11. októbra 2010 č.k. 6 C 58//2008-243 vo výroku, ktorým\nurčil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí dňom právoplatnosti rozsudku a proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2011 sp.zn. 16 Co 23/2011, v časti ktorou rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil, z a m i e t a.\nV zostávajúcej časti rozsudok Okresného súdu Zvolen z 11. októbra 2010 č.k. 6 C 58//2008-243 a\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2011 sp.zn. 16 Co 23/2011 z r u š u j e a vec vracia\nOkresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. októbra 2010 č.k. 6 C 58/2008-243 určil, že pracovný\npomer žalobcu u žalovaného končí dňom právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol\na vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že\nmedzitýmnym rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. septembra 2009, určil, že výpoveď z\npracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi listom zo dňa 25. januára 2008, je neplatná. Súd\nmal z listinných dôkazov preukázané, že na výzvu súdu v ďalšom konaní o nároku na náhradu mzdy\nžalovaný titulom náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru zaplatil žalobcovi 14 058,56\n€, a to do 30. decembra 2009, ktorú skutočnosť žalobca nepoprel. Ohľadom ďalšieho nároku žalobcu\nsúd prvého stupňa odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie tým, že s poukazom na § 79 ods. 1, 2\nZákonníka práce mal za to, že nie je dôvod a nemožno ani od žalovaného spravodlivo požadovať, aby\nžalobcovi vyplatil mzdu aj po uplynutí 12 mesiacov. Uviedol, že pracovné miesto, kde pred uložením\nvýpovede žalobca pracoval, je obsadzované v súlade s § 5 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce\nvo verejnom záujme v znení neskorších predpisov výberovým konaním a v súlade s týmto zákonom\nbolo aj obsadené. V súlade s dikciou zákona, po výpovedi danej žalobcovi žalovaný umiestnil dočasne\niného zamestnanca na túto pracovnú pozíciu, pričom do 6 mesiacov, v súlade so zákonom, žalovaný\nvypísal dňa 17. júla 2008 na voľné miesto výberové konanie (pracovné miesto „vedúci odboru správy\nmajetku a podnikateľských aktivít MsÚ Zvolen“). Výberové konanie bolo vypísané na deň 14. októbra\n\n2008, pričom úspešná uchádzačka Ing. T. F. bola následne ustanovená do funkcie s účinnosťou od 1.\nnovembra 2008, a to na dobu neurčitú. Súd uviedol, že z týchto skutočností považoval za zrejmé, že\npokiaľ by na dané pracovné miesto mal nastúpiť žalobca, musel by byť ukončený pracovný pomer s\nIng. T. F., ktorá mala uzavretú pracovnú zmluvu so žalovaným na dobu neurčitú, pričom zamestnávateľ\nžiadny zákonný dôvod na danie výpovede u nej nevidel. V prípade, ak by súd mal vyhovieť žalobcovi\nv tejto časti a mal by uložiť povinnosť žalovanému, aby umožnil žalobcovi nástup na povodne pracovné\nmiesto, prakticky by súd nahradil právo jedného neprávom druhého.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol,\nže súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny\nzáver. Poukázal na správne dôvody prvostupňového rozsudku a nad rámec týchto uviedol, že súd\nprvého stupňa i keď správne vychádzal pri svojom právnom závere z dikcie § 79 ods. 1 Zákonníka\npráce, nezaujal stanovisko aj k tvrdenej strate dôvery žalovaného voči žalobcovi. Krajský súd k tejto\nstrate dôvery uviedol, že z hľadiska dôvery neboli relevantné skutočnosti, ktoré žalovaný podrobne\nšpecifikoval, dôležitá bola konštatácia, že žalobcu považoval za zamestnanca, s ktorým subjektívne\nnemá dôveru spolupracovať. Za týchto okolností bolo jeho zotrvanie v pracovnej pozícii podľa Zákona o\nvýkone prác vo verejnom záujme pre žalovaného neprijateľné. Preto nebolo možné od neho spravodlivo\npožadovať, aby žalobcu, ako zamestnanca vo verejnej službe, naďalej zamestnával. V priebehu konania\nteda nastali také zmeny od rozhodnutia o neplatnosti výpovede, ktoré znemožnili, aby žalobcovi žalovaný\nzabezpečil opätovný výkon jeho funkcie.\nĎalej krajský súd uviedol, že pri rozhodovaní o znížení náhrady mzdy pri neplatne skončenom\npracovnom pomere nie je súd viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie požaduje. Uplatňuje\nsa v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje svoj nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného\nskončenia pracovného pomeru. Pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa zohľadňuje súd, či bol\nzamestnanec medzi tým zamestnaný inde, aj okolnosti, za akých svoj zárobok dosahoval, napr. či\nvykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či pracoval nadčas alebo s mimoriadnym vypätím a\npodobne. Súd pri svojom rozhodovaní o znížení, prípadne nepriznaní náhrady mzdy prihliadne podľa\n§ 79 ods. 2 Zákonníka práce najmä k tomu, či bol pracovník medzi tým zamestnaný inde, akú prácu\ntam vykonával, prípadne z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Základným hľadiskom pri tomto\nrozhodovaní je teda skutočnosť, či sa pracovník po neplatnom skončení pracovného pomeru do práce\nzapojil, prípadne či tak neurobil z vážnych dôvodov. Podstatné pritom je, či sa zapojil alebo mohol\nzapojiť do práce v mieste zjednanom pracovnou zmluvou pre výkon pracovnej činnosti alebo v mieste,\nktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať za rovnocenné miestu zjednanému pre výkon\npracovnej činnosti, napr. v mieste bydliska pracovníka alebo v mieste, ktoré je možné z hľadiska daného\núčelu považovať za výhodnejšie, miesto v obci bezprostredne susediace s obcou bydliska pracovníka,\nktorý do vzdialenejšieho miesta dojednaného pre výkon práce dochádza denne, príp. neskôr v mieste,\nktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať pre pracovníka za nevýhodnejšie, než miesto\ndojednané pre výkon práce, napr. v inej obci alebo v inom okrese. Miesto, kde má byť pracovná činnosť\npracovníkom vykonávaná, je jednou z podstatných otázok rozhodovania sa pracovníka pri jeho zapojení\ndo pracovnoprávnych vzťahov. Preto je potrebné v každom konkrétnom prípade posúdiť, či je možné z\nhľadiska daného účelu na pracovníkovi spravodlivo požadovať, aby sa v určitom mieste do práce zapojil.\nV danej veci mal krajský súd za nepochybné, že žalobca po neplatnom skončení pracovného pomeru,\nnastúpil do predčasného starobného dôchodku s nadštandardným dôchodkom. V konaní nepreukázal,\nže sa uchádzal o iné pracovné miesto, a to ani v mieste svojho trvalého bydliska, resp. mieste kde sa\ntrvalé zdržuje, ani mimo tohto bydliska. Preto jeho nárok na zaplatenie mzdy nad obdobie 12. mesiacov\nnebol dôvodný a keďže nebolo medzi účastníkmi sporné, že nárok na náhradu mzdy za obdobie 12\nmesiacov žalovaný v priebehu konania zaplatil, správne súd prvého stupňa návrh zamietol.\nProti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalobcu s\npoukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ , c/ O.s.p. mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý navrhol\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v súlade s\nustálenou judikatúrou, nevyhovuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa základným požiadavkám\nohľadne právnych záverov, že žalobca nemá žiaden nárok na náhradu mzdy za čas presahujúci 12\nmesiacov, ako aj že nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm jednotlivých mesačných\nnáhrad mzdy za obdobie 12 mesiacov, ktorých istinu žalobca zo žalobného návrhu vypustil v dôsledku\njej úhrady žalovaným 30. decembra 2009. Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa\n\nvyplýva jednoznačne, že ohľadne písomností predkladaných v konaní účastníkmi nevykonal súd prvého\nstupňa dôkaz listinou v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. tak, že na pojednávaní samosudca listinu alebo jej\nčasť prečíta alebo oboznámi jej obsah, resp. jeho pre konanie významné podstatné časti. Platí to, podľa\nnázoru dovolateľa predovšetkým pre písomnosti a podania predkladané súdu zo strany žalovaného,\npreto bolo (aj z hľadiska prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) nemožné ustáliť, z čoho tento súd\nvyvodil, že absentovali na strane žalobcu dôvody pre priznanie náhrady mzdy v rozsahu prevyšujúcom\n12 mesiacov. Navyše súd prvého stupňa tieto dôkazné nepodložené skutkové okolnosti ani neopísal\na právne ich vyhodnotil, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby znášal povinnosť\nnáhrady nad rozsah, ktorý zodpovedal sume vyplatenej žalobcovi 30. decembra 2009. Uviedol, že ak je\npotrebné uplatniť právomoc rozhodnúť o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi v zmysle § 79\nods. 1 in fine Zákonníka práce, však nezodpovedá rozhodovaniu o tom, že na žiadosť zamestnávateľa\nbude jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížená, prípadne vôbec\nnepriznaná. Navyše také rozhodnutie v z mysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce vyžaduje jeho formuláciu\nv osobitnom výroku (podobne ako pri rozhodnutí o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi),\nnepostačuje teda zahrnúť žiadosť zamestnávateľa do výroku o zamietnutí žalobného návrhu, pokiaľ\nsa ním uplatňuje náhrada škody (dovolateľ mal zrejme na mysli „mzdy“, pozn. dovolacieho súdu) za\nobdobie presahujúce 12 mesiacov ako tomu bolo v predmetnej veci. Odvolací súd odôvodnil svoj právny\nzáver, že žalobcovi taká náhrada neprislúcha s poukazom na okolnosť, že žalobca sa potom, čo mu\nbola daná výpoveď, stal poberateľom predčasného starobného dôchodku v nadštandardnej výške a\nna to, že v konaní nepreukázal záujem obstarať si iné pracovné miesto. Ani tieto skutkové okolnosti\nnevyplývali z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a skutkového stavu prezentovaného v\njeho rozsudku, ktorým bol v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný. Bez vykonania dôkazu\nku skutkovým okolnostiam, ktoré by mohli viesť k právnemu záveru, že žalobca nespĺňa predpoklady\npre náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, nemohol odvolací súd procesné komfortným\nspôsobom odstrániť absenciu skutkových okolností v rozsudku súdu prvého stupňa poukázaním na také\nskutkové okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby aj ohľadne\nžalobcom uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm jednotlivých mesačných úhrad\nnáhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov, v tomto smere prvostupňový ani odvolací súd neuviedli žiadne\nskutkové okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod pre nepriznanie tohto úroku, ani tomu\nzodpovedajúce právne posúdenie. Nevykonaním potrebného dokazovania na preukázanie oprávnenosti\nžiadosti žalovaného, aby žalobcovi nebola priznaní náhrada mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov\na neuvedením skutkových dôkazov potvrdených okolností a ich primeraného právneho hodnotenia v\nodôvodnení rozsudkov procesných súdov, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie.\nA preto konanie pred oboma procesne činnými súdmi je podľa názoru dovolateľa postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá dovolací dôvod v zmysle\n§ 243 f ods. 1 písm. b) O.s.p. Mimoriadny dovolateľ ďalej uviedol, že náhrada mzdy podľa § 79 ods.\n1 vety druhej Zákonníka práce, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi najmenej\n12 mesiacov (s výnimkou, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo skôr), má povahu opakovaných\nplnení so samostatnými dobami splatnosti, ktoré zodpovedajú dohodnutým výplatným termínom pre\nvyplácanie mzdy. Jej výplata je podmienená tým, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá\nna tom, aby ho naďalej zamestnával v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa. Nevyplatenie náhrady mzdy v príslušnom výplatnom termíne predstavuje okolnosť,\nže zamestnávateľ ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a je v omeškaní v zmysle § 517 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Keďže výplata náhrady mzdy je peňažným plnením, jeho omeškanie zakladá\nprávo zamestnanca ako veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Zo skutkového\nstavu ustáleného procesnými súdmi vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobcovi náhradu mzdy za čas 12\nmesiacov jednorazovou splátkou 30. decembra 2009 v sume 9 884,24 €. S prihliadnutím na to, že v\nzmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý otázku omeškania s výplatou mzdy výslovne neupravuje, je\npotrebné na pracovnoprávne vzťahy použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane\njeho ustanovenia § 517 ods. 1, 2. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súm\njednotlivých mesačných úhrad náhrady mzdy za čas 12 mesiacov, ktorý aj procesné náležité uplatnil.\nTým, že procesné súdy tento nárok žalobcovi nepriznali v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nspočíva ich rozhodnutie o zamietnutí žaloby na nesprávnom právom posúdení veci a zakladá dovolací\ndôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa pripojil k jeho dôvodom a\nnavrhol zrušiť oba napadnuté rozsudky súdov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadal tento mimoriadny opravný prostriedok\nzamietnuť. Uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je riadne a presvedčivo odôvodnený a tým, že\nžalobcov nárok na náhradu mzdy bol zamietnutý, správne vyslovil odvolací súd svoj právny názor, že\nokrem náhrady mzdy, ktorá má satisfakčnú podobu za zákonom stanovenú dobu, žalobcovi iný nárok\nneprináleží.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal rozsudky oboch súdov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je v časti dôvodné.\nZ ustanovenia § 243h O.s.p. vyplýva, že v mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných\nnáležitostiach podania (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda. Dovolacie dôvody, ktorými bolo mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora odôvodnené, neposudzuje dovolací súd len podľa toho, ako boli označené, ale\nnajmä podľa ich obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c a § 243i ods. 2 O.s.p.).\nVady v zmysle § 237 O.s.p., ktoré dovolací súd posudzuje podľa § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p. z úradnej\npovinnosti, neboli v mimoriadnom dovolaní výslovne namietané a z obsahu spisu ani nevyplývajú. S\nvýnimkou týchto vád je dovolací súd viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho\nmimoriadny dovolateľ obsahovo vymedzil.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e, ak\na) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nV preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b /, c/\nO.s.p. Dovolací dôvod podľa uvedených ustanovení, t.j. že v konaní došlo k tzv. inej vade a nesprávne\nprávne posúdenie veci, odôvodnil jednak nesprávnym procesným postupom súdu prvého stupňa a\nnedostatočným zistením skutkového stavu veci a ako aj nesprávnou aplikáciou relevantného práva.\nPokiaľ mimoriadny dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou podľa § 243f písm. b/ O. s.p.,\nje potrebné v tejto súvislosti uviesť v čom spočíva dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b/\nO.s.p., t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTakouto inou vadou konania, je v zmysle konštantnej judikatúry súdov vada konania, ktorá je (rovnako\nako vady konania uvedené v § 237 O.s.p.) spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich\nobčianske súdne konanie. Medzi takéto vady patrí napr. skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z\nneúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodov, že súd pri vykonávaní dokazovania\nnepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Takouto inou vadou\nkonania nie je však hodnotenie dôkazov súdmi, pokiaľ bolo vykonané v súlade s príslušnými procesnými\nustanoveniami, ako tomu bolo v preskúmavanej veci v tej časti konania, pokiaľ súdy rozhodovali o\nskočení pracovného pomeru žalobcu.\nZ nedostatkov uvádzaných mimoriadnym dovolateľom podľa dovolacieho súdu nemožno dospieť k\nzáveru, že konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá má za následok neprávne rozhodnutie vo veci,\nak mali spočívať vo vytýkanom nedostatku vykonania potrebného dokazovania, tak ako to uvádza\nmimoriadny dovolateľa, a to vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil a v tejto časti i rozsudok potvrdil\nodvolací súd, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí dňom právoplatnosti rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje v tejto časti za potrebné poukázať na to, že mimoriadne\ndovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu\nlen výslovne uvedených procesných (§ 243f ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa mimoriadnym dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v\nkonaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať\n\nlen odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nesúhlasí s mimoriadnym dovolaním, pokiaľ sa v ňom namieta nedostatočné\nzistenie rozhodujúcich skutkových okolností. Súdy oboch stupňov správne posudzovali v danej veci\nsplnenie podmienok na vyhovenie návrhu na vyslovenie skončenia pracovného pomeru s poukazom na\n§ 79 ods. 1 Zákonníka. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ku ktorým sa na\nvýzvu súdu mali možnosť vyjadriť účastníci, ktorým tak vytvoril rovnakú procesnú možnosť oboznámiť sa\ns vykonaným dokazovaním a preto tieto dôkazy vykonal v súlade s procesným predpisom. Tieto dôkazy\nboli postačujúce pre obstaranie rozhodujúcich skutkových zistení a aj pre ich správne právne posúdenie.\nOdvolací súd sa s jeho skutkovými a právnymi závermi stotožnil a svoje rozhodnutie odôvodnil s\npoukazom na § 219 ods. 2 O.s.p.\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v konaní na súdoch nižších stupňov\nnedošlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.)\ntak, ako vymedzil svoje mimoriadne dovolanie generálny prokurátor.\nPokiaľ mimoriadny dovolateľ konštatoval, že tak okresný, ako aj krajský súd pre svoje právne\nzávery nemali dostatočné skutkové podklady pre rozhodnutie o tom, že skončil pracovný pomer a ich\nrozhodnutia spočívajú aj na nesprávnom právnom posúdení (243f, ods. 1 písm. c. / O. s.p.), Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poukazuje na to, že dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. smeruje\nna pochybenia pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nie na pochybenia pri zisťovaní skutkového\nstavu veci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z\nhľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.\nIba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135\nO.s.p.). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci.\nSúčasne mimoriadny dovolateľ poukazuje i na nedostatočné odôvodnenie rozsudkov súdov nižších\nstupňov, majúc za to, že pod právo na spravodlivé súdne konania patrí i povinnosť súdu riadne odôvodniť\nsvoje rozhodnutie a v tom rámci sa adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne a logickým\nspôsobom vysporiadať so všetkými dôkazmi a skutočnosťami pre posudzovanie veci (uvádzajúc závery\nrozsudku Najvyššieho súdu z 30. apríla 2008 sp.zn. 5 Cdo 93/2007).\nPokiaľ ide o nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia namietaný generálnym\nprokurátorom, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry\nESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.februára\n1998).\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie v náleze sp.zn. III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS\n115/03). Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.\nÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu\ntohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.\nÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\n\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa\nuplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nvšak nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nV prejednávanej veci odvolací súd okrem toho, že sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, čo je postup plne súladný so zákonným\nznením citovaného ustanovenia, doplnil aj ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia. Odvolací súd sa jednoznačne vyjadril aj k tej odvolacej námietke (súčasne i námietke\nmimoriadneho dovolateľa), prečo považoval skutkový stav ohľadom návrhu na vyslovenie skončenia\npracovného pomeru žalobcu, keď nebolo možné spravodlivo od žalovaného požadovať , aby žalobcu\nnaďalej zamestnával, zistený súdom prvého stupňa za správny a dostatočný.\nPreto za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas\nmimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi. Dovolací súd považuje v tejto súvislosti\nza potrebné opakovane zdôrazniť, že námietky mimoriadneho dovolateľa, uvádzané v odôvodnení\nmimoriadneho dovolania o tom, že rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, boli\nmimoriadnym dovolateľom prezentované v súvislosti, s podľa jeho názoru s procesne nesprávnym\nvykonaním dôkazov a vyhodnotením dokazovania a preto neobstoja.\nV danej veci si odvolací súd osvojil skutkové závery súdu prvého stupňa, ktoré vyplynuli zo súdom\nprvého stupňa vykonaného dokazovania. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom\nkonaní nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov a neboli splnené ani ďalšie predpoklady, ktoré by\numožňovali odvolaciemu súdu vykonať nové dôkazy (alebo vykonané dôkazy opakovať) v zmysle §\n213 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd bol viazaný skutkovými závermi súdu prvého stupňa\na bol preto povinný z týchto skutkových záverov vychádzať. Prípadné nesprávne právne hodnotenie\nnemusí mať totiž za následok nesprávnosť skutkových záverov. Uvedené je treba zdôrazniť najmä v\ntých súvislostiach, že zo samotného obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor\nnesprávnosť právnych záverov súdov spája s hodnotením dôkazov súdmi, ktorých procesné vykonanie\nnepovažuje za správne Hodnotenie vykonaných dôkazov však patrí do výlučnej právomoci súdu.\nNesúhlas generálneho prokurátora s vyhodnotením dôkazov súdmi preto nemožno považovať za\nspôsobilý dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., a preto sa dovolací súd nemohol\nnámietkami týkajúcimi sa nesprávnosti vyhodnotenia dokazovania súdmi zaoberať (viď R 42/1993 a\npodobne aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 5 M Cdo 10/2008 3\nMCdo 20/2009 a 5 M Cdo 8/2010). Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že\nmimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nespočívajú vo výroku o skončení pracovného pomeru\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na to, že nie je daný\ndôvod mimoriadneho dovolania uplatnený generálnym prokurátorom a neboli zistené ani vady konania\nv zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v tejto\nčasti ako neopodstatnené zamietol (§ 243i a § 243b ods. 1 O.s.p.).\nPokiaľ v mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor však uvádza, že súdy nižších stupňov\nnerozhodovali o nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania z vyplatenej náhrady mzdy za obdobie\n12 mesiacov, dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie, pokiaľ poukazuje na nesprávne\nprávne posúdenie v tom smere, že úroky z náhrady mzdy za uvedené obdobie nepatria žalobcovi,\nvychádzajúc z toho, že i v tejto časti bol nárok žalobcu súdmi zamietnutý, napriek tomu, že ich riadne\nuplatnil, je dôvodné.\nPodľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo\ninak. Toto ustanovenie o splatnosti mzdy sa podľa § 132 ZP vzťahuje rovnako aj na náhradu mzdy.\n\nZamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže\nv žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného\npomeru (porovnaj napr. R 36/1979). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o\nneplatnosti rozviazania pracovného pomeru (uvedené rozhodnutie o neplatnosti rozviazania pracovného\npomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku\nna náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen o určení neplatnosti\nrozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o neplatnosti rozviazania\npracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj R 1/1975). Ak je to účelné, môže súd\nnajskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne (po právoplatnosti takéhoto\nrozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy (porovnaj § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Nárok na\nnáhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže však zamestnanec uplatniť nielen\nsúčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr - s rizikom prípadného\núspešného namietania premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj dôvody v R 8/2003). Pre tento\nhroziaci nepriaznivý dôsledok pre žalobcu sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto\npeňažného nároku na súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení\nneplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje\nskutočnosť, že v tom čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je\nrozhodnuté.\nPre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného\npomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo zákonnej úpravy - je ale stanovená uvedená\nmesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. To, že súd náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného\npomeru môže prisúdiť iba za podmienky, že tento nárok vznikol - odo dňa, keď zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a za stavu, že už rozhodol o neplatnosti\nrozviazania pracovného pomeru, neznamená, že súd tu určuje splatnosť náhrady mzdy. Aby súd\nmohol rozhodnutím určovať splatnosť tejto náhrady mzdy, musela by k tomu jestvovať konkrétna\nhmotnoprávna úprava; takáto úprava však nejestvuje. To, že splatnosť náhrady mzdy z neplatného\nrozviazania pracovného pomeru sa neurčuje súdnym rozhodnutím, má zásadný právny rozmer, súd ako\nštátny orgán so zreteľom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nRozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu\ndeklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti, priznaním náhrady\nmzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva\nkvalita vykonateľného práva.\nPovinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania\n(skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až súdnym\nrozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva.\nNevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať\núroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce z roku 1965 (zák.\nč. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom § 256 ods.\n2 prvá veta tak, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať\núroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Keďže terajší Zákonník práce\n(zák.č. 311/2001 Z.z.) a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba\npostupovať i v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z\nneplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená\nnariadením vlády č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je\nvykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nÚrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Má veriteľa (zamestnanca) odškodniť\nza to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za\nčas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie\nje rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z\nomeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.\n\nRovnaký právny záver vyslovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach ( napr. sp.zn. 1 Cdo 116/2008 a sp.zn. 6 Cdo 246/2010).\nZ uvedeného vyplýva, že súdy zaujali nesprávny právny názor, keď zamietli i tento nárok žalobcu, resp.\nsa s týmto nárokom zjavne nezaoberali. Opodstatnene preto v dovolaní namieta generálny prokurátor\nnesprávne právne posúdenie veci (nároku žalobcu na úroky z omeškania v spojitosti s plnením náhrady\nmzdy) odvolacím i prvostupňovým súdom. Nakoľko odvolací súd pri posudzovaní omeškania žalovaného\ns plnením náhrady mzdy žalobcovi riešil nárok žalobcu v rozpore s hmotným právom, nezostalo\ndovolaciemu súdu, než rozsudok súdu prvého stupňa ako i odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí\nnároku zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2,\n4 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d ods.\n1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/23/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "50b50847-4b8b-4d77-81c1-d055d5357f65:c9038e3a-a986-4fdd-961c-ac8a3d0cbc00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5407203486.1", "spisova_znacka": "8Cdo/69/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/69/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5407203486.1"}, {"guid": "7d001361-2c06-4147-acfe-4206d56102b7:7162486e-4ffb-44dd-87bc-91cd6d54637f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8720201540.2", "spisova_znacka": "20CoPr/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoPr/5/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8720201540.2"}, {"guid": "f652adeb-cc1f-4fee-9640-d3dc3e2f62fe:47d3f2a1-b528-428a-b3aa-ababbf850afc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7124206056.1", "spisova_znacka": "6CoPr/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoPr/1/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7124206056.1"}, {"guid": "6992ba7c-23f6-4c1f-9845-6402d2017e4f:70447a63-09be-4426-82ed-557a6e6d2e32", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7221205338.1", "spisova_znacka": "6CoPr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoPr/2/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7221205338.1"}, {"guid": "3d4a83ad-5bd2-4604-917c-c75888cbd071:8b1b5909-284e-43c9-86f3-ef940bf894ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2520202085.2", "spisova_znacka": "24CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoPr/1/2024 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2520202085.2"}, {"guid": "867e05c9-2f19-4a79-b536-b9c60bc8f882:62e348cf-d520-4fa8-aaf2-e3ccf973324c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6720200114.1", "spisova_znacka": "17CoPr/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/4/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6720200114.1"}, {"guid": "867e05c9-2f19-4a79-b536-b9c60bc8f882:a3c6c301-e048-4618-8b70-961e6c34c54b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6720200114.1", "spisova_znacka": "17CoPr/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/4/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6720200114.1"}, {"guid": "a2ed97e0-04d0-422c-a247-1797325abc3d:b04dd28e-0b47-49f9-9685-d991554fc18a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/3/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1"}, {"guid": "a2ed97e0-04d0-422c-a247-1797325abc3d:55275357-c922-4c52-be32-4fcf701cbdae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/3/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1"}, {"guid": "98909fa7-392f-4a38-aef7-5a2a9fdce168:fdd22682-b86c-4150-a2f9-4f32fca3687e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5917205847.1", "spisova_znacka": "6CoPr/1/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/1/2019 z 24. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5917205847.1"}, {"guid": "44a9dfbe-2ca9-4dcc-9c98-658df93c40e5:df7de041-a443-4e45-ac87-c6d5c0904fbc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1213229639.1", "spisova_znacka": "9CoPr/3/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/3/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213229639.1"}, {"guid": "44a9dfbe-2ca9-4dcc-9c98-658df93c40e5:fe9280bd-ca43-44f0-aae6-a09beee1aac1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1213229639.1", "spisova_znacka": "9CoPr/3/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/3/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213229639.1"}, {"guid": "981218dd-05a2-4c31-9317-d656c7dfdd11:82d739e1-0bd6-4187-81e6-88a758c32dba", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200216.1", "spisova_znacka": "11S/74/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/74/2018 z 4. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200216.1"}, {"guid": "e3c41424-1de2-4308-a797-9cfe0a97893d:a96fe9d6-0f6a-49f0-bfd7-ba08aace6c6c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8113228658.3", "spisova_znacka": "17CoPr/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoPr/1/2018 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8113228658.3"}]}