{"guid": "6e5b87af-110e-4a4c-af33-f2a3f98d2543:d6a80273-d871-49ff-815e-d3582ab523b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1", "spisova_znacka": "7MCdo/19/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/19/2014 z 25. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. 7MCdo/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1", "identifikacne_cislo": "6707204591", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "nazov": "§ 243 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6a80273-d871-49ff-815e-d3582ab523b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/19/2014\n6707204591\n25. 11. 2015\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2015:6707204591.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Stavotherm KaK, s. r. o., so sídlom v\nPrahe, Rytířova č. 25/810, Česká republika, zastúpeného JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom, so\nsídlom v Prešove, Hlavná č. 19 proti odporcom 1/ Z. F., bytom Y., 2/ U. bytom Y. 3/ U. P., bytom Y. 4/ M.\nM., bytom K., 5/ maloletému E. V., narodenému XX. júla XXXX., bytom F., K., zastúpeného zákonným\nzástupcom M.H., bytom F., 6/ IO.i K., bytom F.., o zaplatenie 6.126,91 Eur voči každému odporcovi,\nvedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9 C 78/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2014\nsp. zn. 16 Co 587/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a .\nOdporcom 1/ až 6/ nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Zvolen rozsudkom z o 7. mája 2012 č. k. 9 C 78/2007 - 217 zamietol návrh navrhovateľa,\nktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 1.844.354,- Sk pôvodne voči L. F., ktorý ako súdny exekútor\nv exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 344/00, predmetnú sumu vymohol v rámci exekučného konania\nna podklade poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava I zo 17. júla 2000 sp. zn. Er 1490/00 a\ntúto následne neodovzdal oprávnenému (navrhovateľovi). Odporca 30. novembra 2007 zomrel, preto\nnavrhovateľ svoj návrh zmenil vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Zvolen, vydané v konaní o\ndedičstve po poručiteľovi z 26. mája 2011 sp. zn. 9 D 37/2007, Dnot 177/2009 tak, že na strane\nodporcov označil dedičov poručiteľa a tých žiadal zaviazať (každého zvlášť) na zaplatenie 6.126,91 Eur\ns príslušenstvom. Súd prvého stupňa zamietol návrh z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov\n1/ až 6/. Mal za to, že dedičia po nebohom L. F. nezodpovedajú za činnosť JH. F. ako súdneho exekútora,\nnezodpovedajú za výkon jeho exekučnej činnosti, za ktorú zodpovedá štát podľa osobitného predpisu.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 13. februára 2014 sp. zn. 16\nCo 587/2013 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V plnom\nrozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia poukázala na\nto, že súd prvého stupňa vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nje koherentný, rozhodnutia je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver o nedostatku pasívnej\nlegitimácie odporcov 1/ až 6/. Poukázal na to, že postavením súdneho exekútora ako verejného činiteľa a\notázkou jeho zodpovednosti sa už zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. PL\nUS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu)\nverejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritériá, než na právne postavenie\nsubjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Právne postavenie exekútora je\nustanovené tak, že v rámci deľby moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v\nsúvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy.\n\nToto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/, bodom 3 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov.\nNa podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 7. mája 2013 č. k. 9\nC 78/2007 - 217 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2014 č. k. 16 Co\n587/2013 - 265. Žiadal uvedené rozsudky zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen.\nObom súdom vytkol, že vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.) v otázke\nposúdenia zodpovednosti súdneho exekútora za uplatnenú škodu ak použili ustanovenia zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov, hoci skutkovým a právnym okolnostiam danej právnej veci jeho aplikácia nezodpovedala, ako\naj nesprávne vyhodnotili okamih vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá vznikla\npred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., resp. okamih jej vzniku opomenuli vziať do úvahy.\nOdporcovia vo svojich vyjadreniach zotrvali na svojich doterajších prednesoch a zdôraznili, že\npredmetom dedičstva po nebohom L.i F. neboli peňažné prostriedky, ktoré vymohol v rámci exekučných\nkonaní. Ako súdny exekútor vykonával úkony štátneho orgánu.\nuviedol, že súhlasí s rozsudkami nižších údov a poukázal na to, že za dobu päť a pol roka od účinnosti\nzákona odporca nepodnikol žiadne kroky podľa zákona - neponúklo náhradné pozemky a ani nezačalo\ns pozemkovými úpravami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v\nspojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\n\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z\n9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a. s., PSMA, s. r. o. a\nCOMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty,\ns ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných\nsúdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\nPL. z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\nDoterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade riadila stanoviskom\nObčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta\ntohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle\nustanovenia § 243e O. s. p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu\nprvého stupňa“.\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s vyššie\nspomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu. Podľa právneho\nnázoru vec prejednávajúceho senátu je tým daný vážny dôvod opätovne sa - a to aj s odstupom\nčasu a pri (zatiaľ) nezmenenej právnej úprave - vrátiť k otázke, či snaha presadiť vecnú správnosť\na spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez\nohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia, ktorá mala určujúci význam pri prijímaní\nstanoviska R 36/2008, má aj naďalej v plnom rozsahu opodstatnenie vtedy, keď sa mimoriadne\ndovolanie podáva v prospech účastníka, ktorý sám nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky. V\npreskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, odchyľuje\nod stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k samotnému „prekonaniu“ tohto stanoviska môže dôjsť iba\nosobitným procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\n\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O. s. p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O. s. p.) vždy teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O. s. p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach\n§ 243e až § 243j O. s. p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol\npodať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal navrhovateľ možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva a\nkonal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Navrhovateľ nepodal dovolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2014 sp. zn. 16 Co 587/2013.\nV zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne\novplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotného navrhovateľa pri včasnej ochrane\njeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného navrhovateľom.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O. s. p.). V danom prípade dal\npodnet na mimoriadne dovolanie navrhovateľ. Odporcovia 1/ až 6/ v konaní o mimoriadnom dovolaní\nnepodali návrh na priznanie náhrady trov konania; najvyšší súd im vzhľadom na to nepriznal náhradu\ntrov konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}