{"guid": "2f6eac78-bf89-4abc-a4b5-86aeca8b7fad:b0048840-ea7c-4166-9d07-5adf48e7fbf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1", "spisova_znacka": "3Oboer/84/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/84/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/84/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1", "identifikacne_cislo": "6610214570", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Kúdelová", "sudca_id": 436, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kudelova-436", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0048840-ea7c-4166-9d07-5adf48e7fbf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/84/2014\n6610214570\n26. 03. 2015\nJUDr. Ľubomíra Kúdelová\nECLI:SK:NSSR:2015:6610214570.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate, s.\nr. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. N., nar. XX. Y.\nXXXX, bytom T., o vymoženie 675,39 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod\nsp. zn. 9Er/934/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.\njúna 2012 č. k. 2CoE/208/2012-64 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .\nII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .\nIII. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Lučenec poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe rozhodcovského\nrozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 12. 04. 2010, sp. zn. SR 02119/10, zriadeného zriaďovateľom\nSlovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len\n„rozhodcovský rozsudok“).\nOkresný súd Lučenec uznesením z 02. 02. 2012, č. k. 9Er/934/2010-50 exekúciu zastavil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a\npovinným (ďalej len „zmluva o úvere“) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z odôvodnenia\nrozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej\ndoložky. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z\njej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.\nSpôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm.\nq/ bodu 1 Prílohy k Smernici 93/13/EHS, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný\nprostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto\ndoložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Dospel k záveru, že rozhodcovská\ndoložka je neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého\nvýsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a\nrozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie\nexekúcie. Na základe uvedeného súd podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon\nč. 244/2002 Z. z.“) exekúciu zastavil.\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie oprávneného napadnutým uznesením,\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ exekučný súd zastavil predmetnú exekúciu podľa\n§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., proti takémuto uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné\nodvolanie. Nesprávne poučenie nemá vplyv na vecnú správnosť uznesenia súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie vo veci C-40/08. K námietke\noprávneného, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací súd uviedol, že rozhodcovskému\nsúdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale ju získa na\nzáklade dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva, trpí\nabsolútnou neplatnosťou, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe trpí neúčinnosťou, nakoľko\nrozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku súd prvého\nstupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda ako neplatnú. Táto doložka nebola\nindividuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru\nzmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť.\nTakto vnútená podmienka je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nmožno ju teda vyhodnotiť za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd poukázal aj na ustálenú\njudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozsudok z 27. 01. 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré doplnil podaním doručením na súd\nprvého stupňa 16. 10. 2012. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. § 237 písm.\nd/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ust. § 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ust. § 237 písm. f/ O. s. p., že súd svojím\npostupom odňal možnosť konať pred súdom, ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.,\nže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby\ndovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,\naby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nDovolateľ uviedol rozsiahlu argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na\nnesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej\nzmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel\nprávoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie\nkonania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky\npre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo\nskutočnosti, že súdy svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili.\nOprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu\ndvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne\notázky, ktoré formuloval do troch bodov.\nPovinný k dovolaniu oprávneného uviedol, že od oprávneného si požičal sumu vo výške 500 eur a\nnásledne mu vrátil sumu vo výške 1 332 eur, pričom v rámci exekúcie zaplatil súdnemu exekútorovi 820\neur. Považuje za spravodlivé, aby bola exekúcia zastavená.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.),\npo zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na\nprerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp.\nzn. 3Oboer/70/2013, z 18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/149/2013,\nz 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/163/2013 a z 14. augusta 2014 sp. zn. 3Oboer/229/2013 na ktoré\nv podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v\npreskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať\nrozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov\ninštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo\nveci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v\n\naplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda\nišlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov\n(Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd návrh na\nprerušenie konania ako nedôvodný zamietol.\nII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. skúmal,\nči oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť jeho\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a\nprávne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. apríla 2013 sp. zn. 6Cdo/323/2012, z 11.\napríla 2013 sp. zn. 4Cdo/283/2012, z 12. marca 2014 sp. zn. 3Oboer/58/2013, z 12. mája 2014 sp. zn.\n3Oboer/148/2013, z 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/70/2013, z 09. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/174/2013,\nz 18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/149/2013, z 29. mája 2014 sp.\nzn. 3Oboer/163/2013 a z 14. augusta 2014 sp. zn. 3Oboer/229/2013, a konštatuje, že právne závery,\nku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu z 01. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna\n2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie,\n4. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný titul\nvykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie\nexekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne\nupravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti\ndostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\n5. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\n6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal\nprávomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia a neznemožňuje\noprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.); pokiaľ v určitej veci nedošlo k\nuzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).\n7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a\nžiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je\n\npovinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého\npostupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku.\n(pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom\nzasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).\nTieto právne závery (viď bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich\nrozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nIII. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému povinnému zmysle § 243b ods. 5, §\n224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky však náhradu trov dovolacieho konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal\nnávrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoE/208/2012", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e60f851d-1c9f-4398-a59a-beb0a7ff91c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.77.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.77.2016.1"}]}