{"guid": "5c8d72be-e6f9-427c-8eb1-4c7c50c4aad6:33c1dbe9-f534-482d-9990-ca81a02444e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1", "spisova_znacka": "8Cdo/102/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/102/2014 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 8Cdo/102/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1", "identifikacne_cislo": "6409203104", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33c1dbe9-f534-482d-9990-ca81a02444e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/102/2014\n6409203104\n28. 04. 2015\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2015:6409203104.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa OZETA NEO, a.s. so sídlom v\nTopoľčanoch, Dopravná 2098/9, IČO: 36 329 843, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena\nVyskočilová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Banskobystrická 6, v mene a na účet ktorej koná advokátka\nJUDr. Alena Vyskočilová, proti odporkyni Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žiar nad\nHronom pod sp. zn. 5 C 113/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo 6. novembra 2013 sp. zn. 16 Co 279/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. novembra 2013 sp.\nzn. 16 Co 279/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 28. októbra 2009 č. k. 5 C 113/2009 - 100 uložil odporcovi\npovinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 183 149,32 € (titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom) s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 18. 8. 2005 do zaplatenia v lehote 15\ndní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania 4 542, 40 € do rúk jeho právneho zástupcu do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne Bratislava,\nproti povinnému M-STAVBÁR, spol. s.r.o. Rimavská Sobota pre vymoženie 13 823 522 Sk (45 856,86\n€), vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 Er 55/2005 súd uznesením z 1. 6. 2005,\nprávoplatným 17. 6. 2005, schválil príklep udelený (23. 5. 2005) súdnym exekútorom JUDr. Róbertom\nTutkom (poverenie na vykonanie exekúcie vydané 22. 4. 2005) k špecifikovaným k nehnuteľnostiam\nv prospech vydražiteľa V. W., ktorý urobil najvyššie podanie (14 145 496 Sk). Uznesením z 22. 7.\n2005 (na návrh súdneho exekútora doručeného súdu 12. 7. 2005), nevyhovel námietkam oprávnenej\na schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností (vykonanej 23. 5. 2005) vo výške 14 145 596 Sk.\nNa tomto uznesení bola vyznačená právoplatnosť dňom 18. 8. 2005 napriek tomu, že ho po podaní\nodvolania oprávnenou (22. 7. 2005), Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. februára 2006\nsp. zn. 14 CoE 2/2006 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súdny exekútor na\nzáklade takéhoto rozhodnutia (s vyznačenou doložkou právoplatnosti) plnil. Podľa zmluvy o zriadení\nzáložného práva č. 1825/1997, podpísanej 14. 4. 1997, mal záložný veriteľ Fond národného majetku\nSlovenskej republiky proti záložcovi M-STAVBÁR spol. s.r.o. zriadené záložné právo na nehnuteľnosti\npovinného v hodnote 5 517 556, 40 Sk a svoju pohľadávku vo výške 12 298 693 Sk prihlásil u súdneho\nexekútora. Postúpením pohľadávky zabezpečenej záložným právom došlo k zmene záložného veriteľa\nFondu národného majetku na navrhovateľa. Na jeho návrh uznesením z 28. 6. 2007 bol opätovne\nschválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností povinného (28. 6. 2005), ktoré odvolací súd zmenil\ntak, že rozvrh výťažku neschválil, pričom poukázal na pochybenie exekútora pri vyčíslení trov exekúcie\na poradí uspokojovaných záložných veriteľov. Teda nesprávnym úradným postupom okresného súdu\nspočívajúcim vo vyznačení právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení (v dôsledku podaného odvolania\noprávnenou) z 22. 7. 2005 (schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností povinného) došlo k\nzásahu do práv navrhovateľa (záložného veriteľa) a tým vzniku škody, pri určení výšky ktorej vychádzal z\n\nhodnoty nehnuteľností (znalcom Ing. Bartolomejom Turócim v znaleckom posudku č. 35/05) zapísaných\nna LV č. XXXX k. ú. G.. Pritom je zrejmé, že v rámci exekučného konania bol speňažený nehnuteľný\nmajetok, pozemky a stavby na liste vlastníctva evidované, spolu v hodnote 14 145 595,94 Sk, ktorého\nčasť bola založená v prospech právneho predchodcu navrhovateľa (Fond národného majetku) na\nzáklade zmluvy o zriadení záložného práva zo 14. 4. 1997 č. 1825/1997. V prospech tohto bol speňažený\naj majetok ohodnotený na sumu 5 517 556,40 Sk, pozostávajúci zo stavby na parcele č. 1172/4, súp. č.\n2137, parc. č. 1772/9, 1157/6, 2780/8, 2780/9 a stavby na parcele č. 1157/57, súp. č. 2535 - stolárska\ndielňa, stavby na parc. č. 1157/58, súp. č. 2536 - oblúková hala a stavby na parc. č. 1157/60 súp. č. 2538.\nV prípade ak by nedošlo k vyznačeniu doložky právoplatnosti, nemohol by exekútor plniť a uspokojiť trovy\nkonania a neoprávnenú osobu (V. W.). Vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov (znalecké dokazovanie)\npovažoval za nadbytočné. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka\na trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu rozsudkom z 18. februára 2010 sp. zn. 16 Co\n13/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamieta a odporcovi náhradu trov konania\nnepriznal. V odôvodnení uviedol, že oprávnená Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Rimavská\nSobota podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M-STAVBÁR, spol. s.r.o., ktoré exekučné\nkonanie je vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 Er 55/05. Podľa zmluvy o\nzriadení záložného práva č. 1825/1997Z zo 14. 4. 1997 mal záložný veriteľ Fond národného majetku\nSR Bratislava proti záložcovi M-STAVBÁR, spol. s.r.o. (povinnému) zriadené záložné právo v prospech\nzáložného veriteľa na nehnuteľnosti povinného v hodnote 5 517 556, 40 Sk. Fond národného majetku\nSR Bratislava (záložný veriteľ) prihláškou z 10. 5. 2005 prihlásil svoju pohľadávku vo výške 12 298 693\nSk u súdneho exekútora (JUDr. Róbert Tutko). V uvedenom exekučnom konaní súd uznesením z 1. 6.\n2005 schválil príklep udelený v dražbe (23. 5. 2005), v ktorej súdny exekútor vydražil nehnuteľnosti vo\nvlastníctve povinného (vedené na LV č. XXXX kat. územie G.) za najvyššie podanie 14 145 596 Sk.\nSúdny exekútor vykonal rozvrh výťažku z dražby (pre exekučné konania EX 296/20054, EX 692/2004,\nEX 60/2005, EX 61/2005), ktorým uspokojil trovy exekučného konania vo výške 2 004 950 Sk a zostatok\n12 140 646 Sk určil na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa a vydražiteľa Haunirisa Kukuliho\n(urobil najvyššie podanie). Námietkam oprávnenej (proti rozvrhu) súd nevyhovel a uznesením z 22. 7.\n2005 rozvrh výťažku z dražby schválil. Napriek tomu, že proti uzneseniu podala odvolanie oprávnená\n(Sociálna poisťovňa) a odvolací súd ho uznesením z 21. 2. 2006 (sp. zn. 14 CoE 2/06) zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bola na uznesení vyznačená právoplatnosť dňom 18. 8. 2005\na súdny exekútor (na základe uznesenia opatreného doložkou právoplatnosti) postupom v súlade s §\n165 ods. 1 Exekučného poriadku finančné prostriedky z dražby poukázal oprávneným osobám podľa\nschváleného rozvrhu výťažku. Následne súd uznesením z 28. 6. 2007 opäť schválil rozvrh výťažku\nz dražby, proti ktorému podala odvolanie tak oprávnená (Sociálna poisťovňa), ale aj záložný veriteľ\n- navrhovateľ, ktorý zmenu v osobe záložného veriteľa Fondu národného majetku (na navrhovateľa)\ntitulom postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom na majetku povinného oznámil súdnemu\nexekútorovi podaním zo 14. 7. 2006 (a žiadal vydať nové uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby\nnehnuteľností). Krajský súd uznesením z 25. 9. 2007 (sp. zn. 14 CoE 83/2007) uznesenie súdu prvého\nzmenil tak, že rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností konanej 23. 5. 2005 neschválil. Teda potom, čo\nsúdny exekútor už plnil na základe neprávoplatného uznesenia z 22. 7. 2005 (pre podané odvolanie\noprávnenou), ale s vyznačenou právoplatnosťou dňom 18. 8. 2005. Aj keď bola na uznesení z 22.\n7. 2005 nesprávne vyznačená právoplatnosť (a uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom) dospel k\nzáveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmenne a doplnení\nniektorých zákonov nesprávnym úradným postupom t. j. vyznačením právoplatnosti na neprávoplatnom\nuznesení. Súd prvého stupňa, ktorý dospel k inému záveru (dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu\nškody titulom nesprávneho úradného postupu) nesprávne zistil skutkový stav veci a nevysporiadal sa s\nlistinnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že Fond národného majetku SR (záložný veriteľ) do 5. 6. 2006\n(postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom na navrhovateľa) nevyužil žiadne opravné\nprostriedky, aby zvrátil stav vzniknutý nesprávnym vyznačením právoplatnosti na uznesení z 22. 7.\n2005 tým, že nepodal proti nemu opravný prostriedok (odvolanie podala len oprávnená). Poukázal\nna to, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé na\núvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou ako jedného z rozhodujúcich\npredpokladov zodpovednosti za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom\njednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré\nviedli k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností. Ak navrhovateľ tvrdí, že je\n\ndaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, ktorým mu vznikla škoda a vznikom\nškody, túto príčinnú súvislosť ničím nepreukázal. Bolo práve na Fonde národného majetku SR v čase\nrozhodnom konať a konať mal a mohol. Tým, že nekonal, opravný prostriedok nevyužil, nepreukázal\nnavrhovateľ vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a vznik škody nemohol byť v\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Predmetné rozhodnutie súdu\n(uznesenie z 22. 7. 2005) by bolo nadobudlo právoplatnosť a nenadobudlo ju len z dôvodu odvolania\npodaného oprávnenou (Sociálna poisťovňa). Ak odvolanie podala len oprávnená a len z tohto dôvodu\nbola nesprávne vyznačená právoplatnosť, navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody\npodľa uvedeného zákona (nebyť odvolania oprávnenej, rozhodnutie by pre nečinnosť záložného veriteľa\nnadobudlo právoplatnosť). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142\nods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa uznesením z 27. apríla 2011 sp. zn. 2 Cdo\n129/2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že\nodvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich\nzáklade aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie\n(zopakovanie alebo doplnenie), ktorý postup bol v rozpore s § 213 ods. 3 O.s.p. Tým, že si odvolací\nsúd nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132\nO.s.p., jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery sú predčasné. Preto je konanie odvolacieho\nsúdu postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (241 ods.\n2 písm. b/ O.s.p.).\nKrajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým) rozsudkom z 13. októbra 2011 sp. zn. 16 Co\n188/2011 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov\nkonania. Po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní (13. októbra 2011) zotrval na svojich\nprávnych záveroch vyslovených v rozsudku z 18. februára 2010. Uviedol, že proti uzneseniu, ktorým\nokresný súd schválil rozvrh výťažku z dražby č. k. 1 Er 55/05 - 137, právny predchodca navrhovateľa\n(Fond národného majetku) odvolanie nepodal, nevyužil opravné prostriedky, aby zvrátil stav uvedený v\npredmetnom uznesení. Teda, pokiaľ by oprávnený (Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Rimavská\nSobota) nepodal odvolanie, bol by nastal stav právnym predchodcom navrhovateľa tolerovaný a\nočakávaný. Preto nie je možné, aby navrhovateľovi vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným\npostupom, pozostávajúcim z nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti. Predpokladom vzniku\nkaždej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym úkonom a škodou, pričom sa vyžaduje, aby boli splnené kumulatívne všetky uvedené\npredpoklady. Aj podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Keďže\nodvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) škoda\nnesprávnym úradným postupom okresného súdu vyznačením doložky právoplatnosti na rozhodnutí,\nktoré právoplatnosť nenadobudlo, nevznikla, nezaoberal sa ďalšími námietkami a tvrdeniami účastníkov\nkonania. O náhrade trov (prvostupňového a odvolacieho konania) rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.apríla 2013 sp. zn. 7 Cdo 52/2012 rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je zaťažené vadou\npodľa § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol pritom, že vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušenie rozsudku\nodvolacieho súdu t. j. nepreskúmateľnosti jeho právneho záveru - úplnej absencie vysporiadania sa zo\nvšetkými konkrétnymi okolnosťami danej veci vyplývajúcimi tiež z charakteru predmetnej exekučnej veci\n(z postupu v ktorej vyvodzuje navrhovateľ vznik škody) ako aj z postavenia účastníkov exekučného a\ndaného konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou rozsudku, ani ďalšími námietkami uvedenými v\ndovolaní.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporkyne (v poradí tretím rozhodnutím) uznesením\nzo 6. novembra 2013 sp. zn. 16 Co 279/2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na doterajšie rozhodnutia v danej veci, úpravu zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a citoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003\nZ. z. Následne sa osobitne zaoberal jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v\nprípade spôsobenia škody orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci t. j. protiprávnym úkonom\nresp. škodovou udalosťou, vznikom škody a príčinnou súvislosťou (kauzálnym nexusom). Stotožnil\n\nsa s právnym názorom prvostupňového súdu, že nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti na\nuznesení z 22. júla 2005 o schválení rozvrhu výťažku z dražby dňom 18. augusta 2005 (proti ktorému\npodala Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota odvolanie doručené súdu 16. augusta 2005 a\nktoré krajský súd uznesením z 21. februára 2006 sp. zn. 14 CoE 2/2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie) došlo k nesprávnemu úradnému postupu a konštatoval, že túto skutočnosť nespochybňoval\nani v predošlých rozhodnutiach v danej veci. Dospel tiež k záveru, že nesprávnym úradným postupom\ndošlo ku škode, sporná je len výška škody. Preto uložil súdu prvého stupňa zistiť skutočnú výšku\nškody vzniknutú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom okresného súdu (vyznačením doložky\nprávoplatnosti), ktorou nie je hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva,\nale len ich pomerná časť, ktorá by navrhovateľovi pripadla pri dodržaní zákonného postupu pri rozvrhu\nvýťažku z dražby pri zoradení nárokov jednotlivých veriteľov podľa poradia ustanoveného zákonom.\nPokiaľ ide o príčinnú súvislosť uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k protiprávnemu úkonu - vyznačeniu\nprávoplatnosti na rozhodnutí, ktoré právoplatné nebolo, ako aj ku vzniku škody v dôsledku nesprávneho\núradného postupu okresného súdu, výkonom exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nebol\nprávoplatný, nie je sporným, že je daný kauzálny nexus medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.\nKu škode došlo v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.\nOtázkou zavinenia sa odvolací súd nezaoberal poukazom na právny názor vyslovený dovolacím súdom\nvychádzajúci z § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne\nprvostupňový súd v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/\nO.s.p.) spočívajúce v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho\nstupňa. Poukázala na to, že odvolací súd zmenil právny názor napriek tomu, že dovolací súd nikdy\nneskúmal vecnú správnosť uvedených právnych záverov, ale vždy vzhliadol iba procesnú vadu a vo\nsvojom rozhodnutí sa nevysporiadal s jej špecifikovanými námietkami. Uviedla, že dovolací súd uložil\nodvolaciemu súdu zaujať komplexné stanovisko k otázke príčinnej súvislosti, tento svoj pôvodný záver o\nabsencii príčinnej súvislosti (z dôvodu, že navrhovateľ resp. jeho právny predchodca nepodal odvolanie\nvoči uzneseniu, na ktorom bola nesprávne vyznačená právoplatnosť) zmenil, avšak bez akéhokoľvek\nvysvetlenia, pričom poukázala na aktuálnosť pôvodných záverov a existenciu ďalších dôvodov pre záver\no absencii príčinnej súvislosti. Odvolací súd nezaujal ani stanovisko k zásadnej otázke, či bolo treba\nuplatniť pred nárokom na náhradu škody nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od tretej osoby,\nkeď význam tejto otázky sám pripustil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Odvolací si nepovšimol\nani ďalšie jej námietky ohľadom existencii škody a jej výšky.\nNavrhovateľ navrhol dovolanie odmietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie\npodala včas odporkyňa, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento\nopravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O s.p.).\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej úpravy je dovolanie proti\nuzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež\nproti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací\nsúd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\npo právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2\npísm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil,\nnerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1\n\npísm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu\nrozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho\nrozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\nDovolanie odporkyne preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.\nPrípustnosť dovolania odporkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v\nktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver\no prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nOdporkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu\nnezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nOdporkyňa namietala vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. t. j. odňatie jej možnosti konať pred súdom\na spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd dospel k záveru, že\ndovolanie je dôvodné, lebo uznesenie odvolacieho súdu je touto vadou postihnuté.\nPod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.\nO vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nPostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach a záväzkoch (...).\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom a\núčelom základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nje zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by\ndošlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej\nosoby (napr. I. ÚS 35/98).\nKonaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať\nurčitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,\nktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho\n\npriebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s\ndôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo\nvzťahu k výroku.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a čl. 6 ods.\n1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03, III.\nÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. 260/06).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nprocesu, čo jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“). Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\nZásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl.\n6 ods. 1 dohovoru) teda vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutie na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci (III. ÚS 305/08).\nPrávo účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným\nprávom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv\na právom chránených záujmov.\nZákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je\npredovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu\nsúdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na\nto, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby\nodôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy,\no ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a\nskutočností, ktoré mala preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných\nzákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok zostáva\nnepreskúmateľný.\nV preskúmavanej veci si navrhovateľ (jeho právny predchodca) voči odporkyni uplatňoval nárok titulom\nnáhrady škody podľa zákona č. 514 /2003 Z. z. vo výške 5 517 556,40 Sk, spôsobenej mu nesprávnym\núradným postupom súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod\nsp. zn. 1 Er 55/05, spočívajúcim v nesprávnom vyznačení doložky právoplatnosti na neprávoplatnom\nuznesení Okresného súdu Rimavská Sobota z 22. júla 2005 sp. zn. 1 Er 55/05 - 137 o schválení rozvrhu\nvýťažku z dražby (dňom 18. augusta 2005) nehnuteľností vo vlastníctve povinného (M - STAVBÁR, spol.\ns.r.o.). V dôsledku takéhoto postupu nedošlo k uspokojeniu jeho pohľadávky (z výťažku dražby) ako\nzáložného veriteľa (jeho právneho nástupcu) zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam (vo\nvlastníctve povinného - záložcu) zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej 14.\napríla 1997 a prihlásenej v exekučnom konaní.\nSúd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, lebo mal preukázané splnenie všetkých\npredpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľom vyplývajúcich z\npríslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na obsah spisu Okresného súdu Rimavská\nSobota č. k. 1 Er 55/05 (a exekučného spisu EX 21/0) v právnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne\nBratislava proti povinnému M-STAVBÁR, spol. s.r.o., z ktorého vyplýva, že okresný súd uznesením z 1.\njúna 2005 a právoplatným 17. júna 2005 schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Róbertom\nTutkom (poverenie na vykonane exekúcie vydané 22. apríla 2005) k špecifikovaným nehnuteľnostiam\nv prospech vydražiteľa V. W. (urobil najvyššie podanie vo výške 14 145 496 Sk). Uznesením z 22.\njúla 2005 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností (vykonanej 23. mája 2005), na ktorom\nvyznačil právoplatnosť dňom 18. augusta 2005. To napriek tomu, že po odvolaní oprávnenej (Sociálnej\npoisťovne) krajský súd (uznesením z 21. februára 2006) uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\n\nna ďalšie konanie. Navrhovateľ podaním zo 14. júla 2006 oznámil exekútorovi zmenu v osobe záložného\nveriteľa (z Fondu národného majetku na navrhovateľa) titulom postúpenia pohľadávky zabezpečenej\nzáložným právom na majetok povinného. Po žiadosti navrhovateľa okresný súd (opätovne) uznesením\nz 28. júna 2006 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, ktoré uznesenie krajský súd po\nodvolaní oprávnenej a navrhovateľa uznesením z 25. septembra 2007 zmenil tak, že rozvrh výťažku\nz dražby nehnuteľností neschválil. Nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti (dňom 18. augusta\n2005) na uznesení z 22. júla 2005 považoval súd prvého stupňa za nesprávny úradný postup, v\ndôsledku ktorého navrhovateľovi vznikla škoda zodpovedajúca hodnote nehnuteľností, ku ktorým bolo\nzriadené záložné právo v jeho prospech (resp. právneho predchodcu) ako záložného veriteľa. V\nporovnaní s ním odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (rozsudku z 13. októbra 2011)\ndospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. Zhodne so súdom prvého stupňa považoval za preukázaný len jeden z predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup súdu t. j. vyznačenie právoplatnosti (18. augusta\n2005) na neprávoplatnom uznesení z 22. júla 2005. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k\nzáveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody (preto námietkou vo vzťahu k výške škody sa ani nezaoberal). Takýto\nzáver vyvodil z nečinnosti navrhovateľa (právneho predchodcu) z hľadiska (ne) využitia opravného\nprostriedku, lebo odvolanie podala „len“ oprávnená (navrhovateľ ho nepodal), keď iba stroho konštatoval:\n„Predmetné rozhodnutie (uznesenie z 22. júla 2005) okresného súdu by bolo nadobudlo právoplatnosť\na nenadobudlo ho len v dôsledku odvolania Sociálnej poisťovne. Ak odvolanie podala len Sociálna\npoisťovňa, a len z toho dôvodu došlo k nesprávnemu vyznačeniu právoplatnosti na predmetnom\nuznesení, navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym\núradným postupom. Nebyť odvolania Sociálnej poisťovne, by predmetné uznesenie okresného súdu\nv dôsledku nečinnosti FNM bolo nadobudlo právoplatnosť“. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri\ntakomto odôvodnení právneho záveru o súčasnom (kumulatívnom) nesplnení všetkých zákonných\npredpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným\npostupom súdu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti\nodôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a rovnako ani požiadavky, ktoré vyplývajú z práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uviedol: „Pokiaľ odvolací súd\nna rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, že nesprávnym úradným postupom súdu (vyznačení\ndoložky právoplatnosti) nevznikla navrhovateľovi škoda a tým nie je daná ani príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody, bol povinný svoj odlišný právny záver v kontexte\nkonkrétne aplikovanej právnej normy vysvetliť vo vzťahu ku všetkým relevantným skutkovým zisteniam\nvyplývajúcim z konkrétnych okolností danej veci. Len skutková okolnosť (zistenie), že navrhovateľ (jeho\nprávny predchodca) ako záložný veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku voči záložcovi (povinnému) v\nexekučnom konaní, nepodal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o schválení rozvrhu výťažku\nz dražby, keď je nepochybné, že takéto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť (odvolanie podala\noprávnená - Sociálna poisťovňa) a v konečnom dôsledku (zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu)\nrozvrh výťažku predložený súdnym exekútorom schválený nebol, sama osebe nemôže byť postačujúca\npre riadne a presvedčivé zdôvodnenie právneho záveru o nesplnení predpokladov zodpovednosti za\nškodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu neumožňuje verifikáciu\nsprávnosti takéhoto ním prijatého právneho záveru z dôvodu úplnej absencie vysporiadania sa zo\nvšetkými konkrétnymi okolnosťami danej veci vyplývajúcimi tiež z charakteru predmetnej exekučnej veci\n(z postupu v ktorej vyvodzuje navrhovateľ vznik škody) ako aj z postavenia účastníkov exekučného a\ndaného konania.“ Následne vo všeobecnosti poukázal (zdôraznil) aké predpoklady, v súlade s platnou\nprávnou úpravou, treba pre vznik nároku na náhradu škody preukázať a uzavrel, že „ skutočnosť, či\nv danej veci (nesprávnym) vyznačením doložky právoplatnosti rozhodnutia navrhovateľovi (ne) vznikla\nškoda spôsobená (výlučne) takýmto nesprávnym úradným postupom, bude musieť odvolací súd posúdiť\nkomplexne a dôsledne zo všetkých uvedených hľadísk a svoje závery, ku ktorým na ich základe\ndospeje, odôvodniť spôsobom umožňujúcim preskúmanie ich správnosti.“ Dovolaním napadnuté\n(predchádzajúce) rozhodnutie odvolacieho súdu dovolací súd teda zrušil z dôvodu, že bolo zaťažené\nvadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou\nsprávnosťou právnych záverov odvolacieho súdu. Napriek tomu odvolací súd v napadnutom uznesení,\nbez akéhokoľvek vysvetlenia, a bez toho, aby dovolací súd preskúmaval správnosť právnych záverov\nodvolacieho súdu, ku ktorým dospel odvolací súd v predchádzajúcom (zmeňujúcom) rozhodnutí, zmenil\n(v napadnutom uznesení) svoje právne závery vo vzťahu k preukázaniu splnenia predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu uplatňovanú navrhovateľom - škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a\nnesprávnym úradným postupom okresného súdu. Stotožnil sa tým, v porovnaní so svojimi skoršími\n\nprávnymi závermi, bez náležitého odôvodnenia a vysvetlenia, s právnymi závermi prvostupňového súdu,\npodľa ktorých došlo ku škode, keď sporná je len jej výška, a je daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom\nškody a nesprávnym úradným postupom. Rozhodnutie prvostupňového súdu potom zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie len z dôvodu (pri stotožnení sa s jeho právnymi závermi o splnení všetkých\npredpokladov vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľom podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z.) „zistenia skutočnej výšky škody vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym úradným\npostupom okresného súdu...“.\nAj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušuje prvostupňové rozhodnutie a vec vracia na ďalšie\nkonanie, musí však dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká je naň kladená čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda jeho enunciát musí mať potrebný právny základ\nv ustanoveniach procesného práva, ako aj náležitú oporu v odôvodnení. To znamená, že v danom\nprípade mal odvolací súd náležite vysvetliť a zdôvodniť, na základe akých skutočností dospel k iným\nprávnym záverom (ako v predchádzajúcom zmeňujúcom rozhodnutí) o splnení (všetkých) predpokladov\nzodpovednosti odporkyne za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Pre odvolací súd síce nevyplýva\nz § 226 O.s.p. jeho viazanosť vlastným právnym názorom, ale jeho rozhodnutie musí byť v potrebnej\nkvalite, musí byť z neho súdu prvého stupňa zrejmé, z čoho vyplýva naplnenie zrušovacích dôvodov,\nprečo považuje jeho právne závery za správne (v porovnaní s jeho predchádzajúcim rozhodnutím) a to s\npotrebnou mierou konkrétnosti a vymedzením argumentov, ktoré ho viedli k zmene pôvodného právneho\nnázoru. Len všeobecné konštatovanie bez vysvetlenia dôvodov zmeny právneho názoru, keď dovolací\nsúd vecnú správnosť jeho pôvodných právnych názorov nepreskúmaval, nedáva dostatočnú odpoveď\nna otázku, prečo odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa najprv zmenil, následne zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nZ uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu je zaťažené vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., existencia ktorej je\nvždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreto zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b\nO.s.p.). Dovolací súd sa vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého uznesenia opätovne nezaoberal\nsprávnosťou právnych záverov odvolacieho súdu.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}