{"guid": "98534109-905d-433e-acb3-cb8845252b83:8aa2a86c-f461-4f84-b504-7c4aef893487", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1", "spisova_znacka": "6Sžo/103/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/103/2014 z 25. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. 6Sžo/103/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1", "identifikacne_cislo": "6014200803", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b", "nazov": "§ 6b zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8aa2a86c-f461-4f84-b504-7c4aef893487", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/103/2014\n6014200803\n25. 11. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:6014200803.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: H. J., bytom Y. XXX, Y. - F., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina,\nso sídlom Národná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 3752/2014KaZA zo dňa 2. mája 2014, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23Sp/40/2014-23 zo dňa 11. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/40/2014-23\nzo dňa 11. septembra 2014, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu sp. zn. 3752/2014-KaZA zo dňa 02.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 78,16 €.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže odporca nesprávne právne posúdil uplatnený nárok navrhovateľa na bezplatnú právnu pomoc, a\npreto napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bol vydaný v\nrozpore so zákonom a odvolacie dôvody navrhovateľa odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na\nďalšie konanie.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení (zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) a súčasne v intenciách ustanovení\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len ,,správny poriadok“),\ncitujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.\nKrajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu mal preukázané, že odporca rozhodnutím\nsp. zn. 3752/2014-KaZA zo dňa 02.05.2014 vo veci žiadosti navrhovateľa o priznanie bezplatnej právnej\npomoci rozhodol tak, že jeho žiadosti nevyhovel a bezplatnú právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005\n\nZ. z. mu nepriznal. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že v súlade s ustanovením § 2 zákona č.\n601/2003 Z. z. o životnom minime, 1,4 násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby\npredstavuje sumu 470,79 € a 1,6 násobok sumy životného minima predstavuje sumu 538,05 €; čistý\nzapočítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom\nobdobí (október 2013 až apríl 2014) predstavoval starobný dôchodok žiadateľa a starobný dôchodok\njeho manželky v októbri 2013 až v decembri 2013 v sume 790,20 € mesačne a v januári 2014 až apríl\n2014 v sume 807,80 € mesačne; žiadateľ a jeho manželka ako spoločne posudzovaná osoba, majú\ntiež príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 10,87 € ročne; započítateľný príjem\nžiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické\nosoby, t. j. sumu 470,79 € a tiež sumu 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby,\nt. j. sumu 538,05 € v mesiaci podania žiadosti (apríl 2014) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch,\nt. j. počas celého posudzovaného obdobia; centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa,\nnakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a\nteda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Odporca - Centrum právnej pomoci, sa zaoberalo aj otázkou\nnevyhnutných výdavkov navrhovateľa, pričom vychádzalo aj z toho, že obidvaja manželia sú ťažko\nzdravotne postihnuté osoby. Záverom Centrum dospelo k záveru, že žiadateľ nespĺňa s ohľadom na\nsvoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej\nnúdze a zároveň Centrum nezistilo také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., poukazom na to, že na použitie ust. § 6b\nods. 2 tohto zákona nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto\nustanovenie použije.\nĎalej krajský súd zistil, že navrhovateľ dňa 02.04.2014 požiadal centrum právnej pomoci o poskytnutie\nprávnej pomoci v ôsmich veciach, ktoré napadli na Najvyššom súde Slovenskej republiky, Krajskom\nsúde v Žiline, Okresnom súde v Žiline a Okresnom súde v Martine. V danom prípade navrhovateľ žiadal\no poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti - sťažnosť proti Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 5Cdo/234/2008), Krajskému súdu v Žiline (sp. zn. 6Co/292/2005, 8Co/2/2008,\n6Co/224/2008, 9Co/315/2013), Okresnému súdu v Žiline (sp. zn. 6C/99/2003, 18C/99/2003),\nOkresnému súdu v Martine (sp. zn. 5C/220/2007).\nKrajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi odporca nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v\npodstate z toho dôvodu, že nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej\npomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, pričom odporca posudzoval žiadosť navrhovateľa\nsúčasne v zmysle § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. a v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nnezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa §\n6b ods. 2 tohto zákona, konštatujúc, že na použitie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.\nnie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije.\nKrajský súd konštatoval, že skutočnosť, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b\nzákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú také skutočnosti\npredpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať, prihliadnuť\nna celkovú situáciu žiadateľa.\nKrajský súd po preskúmavaní veci a postupu správneho orgánu - žalovaného dospel k záveru,\nže odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že právny rámec\nrozhodovacej činnosti odporcu nie je tvorený iba zákonnou úpravou, ale aj Ústavou SR a Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnené v zbierke zákonov ako oznámenie č.\n209/1992 Zb.), ktoré ako pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo\nveciach poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia prístupu k súdom osobám, ktorým to materiálne\npodmienky neumožňujú. Mal za to, že je potrebné, aby odporca zohľadnil celkovú sociálnu situáciu\nnavrhovateľa a nemôže sa postaviť do situácie „centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa,\nnakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a\nteda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci nenachádza sa v stave materiálnej núdze, poukazom na to, že navrhovateľ a jeho manželka sú osoby\ns ťažký zdravotným postihnutím.\n\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v\nkonaní úspešný, priznal mu náhradu trov konania, pozostávajúce z cestovného, podania odvolania a\nkopírovania.\nII.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil a rozhodnutie č. 3752/2014-KaZA\nzo dňa 02.05.2014 potvrdil.\nV dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci\nvyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Trval na argumentácií\nuvedenej v napadnutom rozhodnutí vysloviac názor, že v preskúmavanej veci rozhodol v súlade so\nzákonom č. 327/2005 Z. z., ako aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dostatočne a správne zistil\nskutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ nemá\nnárok na poskytnutie právnej pomoci. Odporca tvrdil, že centrum v danom prípade zvážilo možnosť\nposkytnutia právnej pomoci podľa ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorom je\npremietnuté právo každého občana na prístup k bezplatnej právnej pomoci v zmysle citovaných článkov\nÚstavy a Dohovoru, v prípade, ak síce podmienky poskytnutia bezplatnej právnej pomoci nespĺňa,\navšak jeho sociálna situácia, zdravotný stav a okrem iného aj okolnosti samotného sporu, odôvodňujú\npriznanie právnej pomoci. Ďalej uviedol, že centrum podľa tohto ustanovenia postupovalo, a to aj napriek\ntomu, že centrum nemá povinnosť sa zaoberať možnosťou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b\nods. 2, nakoľko jeho znenie nie je podstatnou a zákonom vyžadovanou náležitosťou rozhodnutia, keď\nzákon ponechal výlučne na úvahu centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije, v ktorej\nsúvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/29/2012-49 zo dňa\n22.03.2013. Konštatoval, že v konaní o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu centra bolo úlohou súdu\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia, teda či správny orgán konal v súlade so zákonom a či pri použití\nsprávnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk daných zákonom. Vytýkal krajskému súdu, že v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku sa prakticky vôbec nezaoberal odôvodnením rozhodnutia, úvahou správneho\norgánu v rámci posudzovania nároku podľa ustanovenia § 6b ods. 2. Dal do pozornosti rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Sp/7/2012 zo dňa 20.08.2012; nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.\nÚS 56/01 č. 62/2002. Ďalej namietal, že pokiaľ krajský súd poukazuje na nesúlad zákona č. 327/2005\nZ. z. s Ústavou a Dohovorom, tu je potrebné zdôrazniť, že nie je v právomoci centra posudzovať\nprípadný nesúlad a pokiaľ je krajský súd názoru, že tu je nesúlad, môže sám iniciovať konanie pred\nÚstavným súdom SR. Poukázal tiež na právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorým boli predchádzajúce rozhodnutia centra o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci\nnavrhovateľa potvrdené, a to: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/17/2013 zo\ndňa 31.10.2013, sp. zn. 6Sžo/59/2012 zo dňa 20.03.2013, ktoré zároveň priložil v prílohe.\nIII.\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vecne správny potvrdiť.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že Centrum právnej pomoci svojimi odmietavými rozhodnutiami na\nposkytnutie bezplatnej právnej vo veciach ochrany jeho, sústavne porušovaných ľudských práv a\nzákladných slobôd, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, deklarácie\nOSN proti akejkoľvek diskriminácii a ochrany občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, nezohľadňuje\nťažko zdravotne postihnutých občanov, ktorí k svojej existencii potrebujú omnoho vyššie finančné\nprostriedky ako zdraví občania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie odporcu považuje za diskriminačné.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\n\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nodporcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím navrhovateľovi\nnebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nktorým podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu\nprvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na\nne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ntretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny\norgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach a súčasne rozsahom určený predmetom konania a rozhodovania správnym orgánom a\ndôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nSenát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis,\nzistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej v podstate nie je sporný, avšak\nmedzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa nepriznania\nnároku na poskytnutie právnej pomoci z pohľadu aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005\nZ. z., keď navrhovateľ tvrdil, že neprihliadnutie na jeho ťažké zdravotné postihnutie pri posudzovaní\njeho hmotnej núdze je diskriminačné s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a medzinárodné predpisy EÚ a OSN.\nPodľa čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vzhľadom k uvedenému je teda povinnosťou štátneho orgánu aplikujúceho\nprávo ho interpretovať ústavne konformným spôsobom, vychádzajúc z účelu a cieľa zákonodarcom\nsledovaného v zákonnej úprave, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri\nvýkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej\núnie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti\nvýkladu právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. upravujúcej\nnárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci, a preto zameral pozornosť k správnosti postupu a\nrozhodovania žalovaného správneho orgánu, keď v danom prípade ustálil svoj právny záver o nepriznaní\nbezplatnej právnej pomoci navrhovateľovi aj z dôvodu aplikácie § 6b ods. 2 uvedeného zákona.\nPodľa § 6b ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z., ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,\nmôže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.\nAk príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc\ns finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).\nZákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb\na príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci (§ 2).\nPodľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\n\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n(§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nopatrenia Ministerstva práce. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.) a nemôže\nsi využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom.\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nhodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení\nneskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nPodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas\ncelého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.\nPodľa § 10 ods. 1 až 6 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej\nlen „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti\nuvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v\nstave materiálnej núdze, nesmú byt' staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko\nžiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej\nlehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti\nzabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické\nosoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.\nÚčastníkom konania je žiadateľ.\nŽiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu\nžiadateľa.\nŽiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.\nCentrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku\n1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od\ndoručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení\nrozhodnutia.\nRozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších\npredpisov) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.\nPodľa § 25 ods.1 zákon č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní -správny poriadok, v znení neskorších predpisov).\nPodľa § 3 ods.1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého\nstupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade nepostupoval náležite v súlade so zákonom č.\n327/2005 Z. z., a teda ani v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, vo veci si nezadovážil dostatok\nskutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní nepostupoval dostatočne v\nsúčinnosti s navrhovateľom, v odôvodnení rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal s otázkami\nnavrhovateľa nastolenými v jeho žiadosti a posudzujúc žiadosť navrhovateľa súčasne v intenciách\nustanovenia § 6b ods. 2 zákona si pre ustálenie svojho záveru nezabezpečil dostatok skutkových\npodkladov a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite neodôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých\ndôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za predčasné a teda nesúladné\n\nso zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď v danom prípade rozhodnutie\nodporcu napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nVychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém\nposkytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom\nfyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne\nuplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril\nprávomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať\nrelevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32\nods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola\nzistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť\no tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky\npre priznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa\ncentrum nemôže zbaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol súhlasiť s argumentáciou odporcu\nuvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že centrum nemá povinnosť sa zaoberať možnosťou\nposkytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods. 2, nakoľko jeho znenie nie je podstatnou a zákonom\nvyžadovanou náležitosťou rozhodnutia, keď zákon ponechal výlučne na úvahu centra ako správneho\norgánu, či toto ustanovenie použije. Odvolací súd sa stotožnil s konštatáciou súdu prvého stupňa, že\nskutočnosť, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej\npomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú také skutočnosti predpokladané zákonom,\nneznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať a prihliadnuť na celkovú situáciu\nžiadateľa.\nOdvolací súd síce súhlasí s tvrdením odporcu, že v konaní o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu\ncentra je úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia, teda či správny orgán konal v súlade\nso zákonom a či pri použití správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk daných zákonom, avšak\npovinnosťou správneho úradu pre ustálenie právneho záveru aj na základe správnej úvahy je vychádzať\nzo skutkových podkladov preukazujúcich v prejednávanom prípade materiálnu pravdu a svoju správnu\núvahu aj náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné, aby odporca zohľadnil celkovú\nsociálnu situáciu navrhovateľa a nemôže sa postaviť do situácie „centrum bližšie neskúmalo majetkové\npomery žiadateľa, nakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu\nmateriálnej núdze, a teda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie\nprávnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, poukazom na to, že navrhovateľ a jeho\nmanželka sú osoby s ťažký zdravotným postihnutím. Žalovaný správny orgán svoju správnu úvahu\nnemôže odôvodniť len tým, že žiadateľ nemá právny nárok na priznanie právnej pomoci pri aplikácii § 6b\nzákona č. 327/2005 Z. z., ako aj že v danom prípade nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 tohto zákona. Takéto odôvodnenie právnej\núvahy odporcu vykazuje znaky formalizmu a arbitrárnosti, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho\nporiadku.\nOdvolací súd nesúhlasil s námietkou odporcu, ktorou namietal, že pokiaľ krajský súd poukazuje na\nnesúlad zákona č. 327/2005 Z. z. s Ústavou a Dohovorom, tu je potrebné zdôrazniť, že nie je v\nprávomoci centra posudzovať prípadný nesúlad a pokiaľ je krajský súd názoru, že tu je nesúlad, môže\nsám iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého\nprvostupňového rozsudku, krajský súd konštatoval, že právny rámec rozhodovacej činnosti odporcu\nnie je tvorený iba zákonnou úpravou, ale aj Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (uverejnené v zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.), ktoré ako\npramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo veciach poskytovania právnej\npomoci a zabezpečenia prístupu k súdom osobám, ktorým to materiálne podmienky neumožňujú. Z\nuvedenej konštatácie súdu prvého stupňa nie je možné vyvodiť záver súdu prvého stupňa o nesúlade\nzákona č. 327/2005 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky alebo s Dohovorom, ale zdôraznenie potreby\nkonformného výkladu zákona s ústavou a s medzinárodnými zmluvami pri aplikácii relevantnej právnej\núpravy. V danej súvislosti odvolací súd dáva opätovne do pozornosti odporcu, že zákonodarca v zákone\no právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu\nk žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie\nprávnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých fyzických osôb nachádzajúcich sa v\n\nmateriálnej núdzi, ale z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na sociálne\nodkázané fyzické osoby, ktoré za splnenia zákonnom ustanovených podmienok sa nachádzajú v takej\nsociálnej, finančnej a majetkovej situácie, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci na\nochranu ich práv a právom chránených záujmov, teda aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.\nCieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam\nfyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým\nfyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej\nna akomkoľvek dôvode. Zákonodarca súčasne tak ustanovuje aj kritériá, podľa ktorých sa posudzuje\noprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami\na kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania\nprávnej pomoci.\nOdvolací súd nemohol prihliadať ani na argumentáciu odporcu, pokiaľ poukazoval na iné rozhodnutia\nsúdov. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré odporca v odvolaní\npoukázal a ktorými najvyšší súd rozhodoval v obdobnej veci. Odvolací súd však nemohol prihliadať\nna závery najvyššieho súdu uvedené v citovaných rozhodnutiach, pretože najvyšší súd v týchto\nrozhodnutiach ustálil svoj právny záver, vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci a v procese\nsúdneho prieskumu veci bol viazaný rozsahom opravného prostriedku navrhovateľa a postupom a\nrozhodovaním odporcu, ktorý bol rozdielny ako v danom prípade. Odvolací súd v tejto súvislosti\nopätovne poznamenáva, že súd v procese súdneho prieskumu je viazaný konkrétnymi okolnosťami\nprípadu posudzovanej veci a súdny prieskum môže vykonať výlučne v rozsahu námietok navrhovateľa\nuvedených v opravnom prostriedku, pričom je súčasne viazaný rozsahom predmetu postupu a\nrozhodnutia správneho orgánu a teda aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu ako individuálneho správneho aktu. Preto, ak v danom preskúmavanom prípade žalovaný\nsprávny orgán posudzujúc nárok navrhovateľa v intenciách ust. § 6b zákona č. 327/2005 Z. z.\nustálil svoj záver, správnosť ktorého opravným prostriedkom namietal navrhovateľ, bolo povinnosťou\nsúdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu aj z pohľadu tejto námietky\nnavrhovateľa.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 151 ods.1,2 O.s.p. tak,\nže v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože ich náhradu si v\ntomto konaní neuplatnil a ich výšku nevyčíslil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}