{"guid": "ed0fc2d8-0251-4e63-a04a-720a91b63a5a:b068bfa3-9580-45cd-a5f3-47d729d19abb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1", "spisova_znacka": "10Sža/12/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/12/2015 z 15. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. 10Sža/12/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1", "identifikacne_cislo": "6014200700", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-o", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b068bfa3-9580-45cd-a5f3-47d729d19abb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/12/2015\n6014200700\n15. 04. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:6014200700.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.\na z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Q. S.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, prechodne pobytom X. U. XXX/XX, XXX\nXX K., zast. V4 Legal, s.r.o., Žilina, so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície so sídlom Štefánikovo nábrežie č. 7, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014-SK zo dňa 28.03.2014,\nna odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/6/2014-36 zo dňa\n8. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Banskej Bystrici č. k. 1Scud 6/2014-36 zo dňa\n8. októbra 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia zamietol žalobu\nžalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014SK zo dňa 28.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014, ktorým\nbola žalobkyňa podľa § 82 ods. 2 písm. j) a § 82 ods. 2 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov administratívne vyhostená a zároveň jej bol určený podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka s tým, že je vyhostená\npodľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej ľudovej republiky.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom, a preto žalobu žalobkyne zamietol.\nV danom prípade žalobkyňa bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na základe\nustanovenia § 82 ods. 2 písm. j) a písm. o) v spojení s § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2001 Z.z.\no pobyte cudzincov. Vo veci nebola sporná skutočnosť, že žalobkyni bol udelený prechodný pobyt na\núčely podnikania podľa § 22 zákona č. 404/2011 Z. z. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) prechodný pobyt\nna účel podnikania udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude\nkonať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie v pracovnoprávnom vzťahu. V posudzovanom\n\nprípade však v súvislosti s kontrolou v spoločnosti NMP Móda, s.r.o. prvostupňový správny orgán, ale\naj Inšpektorát práce Žilina zistili, že žalobkyňa vykonávala prácu v prevádzke uvedenej spoločnosti\na v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou NMP Móda,\ns.r.o. Prešov. Pracovná zmluva bola dojednaná s nástupom do práce dňa 06.06.2013 na dobu neurčitú\ns tým, že účastníci pracovnej zmluvy sa dohodli aj na skúšobnej lehote v trvaní troch mesiacov. V\nrámci odvolacieho konania žalovaný prostredníctvom dožiadania na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú\nzdravotnú poisťovňu v Žiline zistil, že žalobkyňa bola u týchto poisťovní poistená na základe vyššie\nuvedenej pracovnej zmluvy ako zamestnanec u zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. Uvedené zistenia aj\npodľa názoru krajského súdu jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa mala v čase vykonania kontroly\n(dňa 13.01.2014) uzatvorený platný pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n05.06.2013. Žalobkyňa tento pracovnoprávny vzťah sama pri kontrole v uvedený deň potvrdila tým,\nže zmluvu sama predložila a taktiež vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe predmetnej zmluvy\npotvrdila aj v zápisnici pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 27.01.2014. Úlohou žalovaného\n(prvostupňového správneho orgánu) nebolo v predmetnej veci skúmať úmysel, resp. dôvody a vôľu\nžalobkyne v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy, naviac keď v prvom štádiu (v rámci kontroly\ndňa 13.01.2014 a v zápisnici z 27.01.2014) žalobkyňa existenciu pracovnej zmluvy nepopierala.\nTaktiež nebolo potrebné skúmať ani otázku vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, ani reálny výkon\nzávislej činnosti vzhľadom na predchádzajúce zistenia žalovaného (prvostupňového správneho orgánu)\nuvedené vyššie.\nZ uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne\na stotožnil aj so správnou úvahou žalovaného v súvislosti s určením doby zákazu vstupu na územie\nSlovenskej republiky (najnižšia možná hranica). Krajský súd v konaní nezistil také vady rozhodnutia,\nprípadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo v súlade s ustanovením § 250i ods. 3\nOSP a § 250j ods. 3 OSP, a preto rozhodnutie žalovaného považoval za rozhodnutie vydané v súlade\nso zákonom a žalobu žalobkyne zamietol.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne\nProti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že má za to, že krajský\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda sú tak splnené predpoklady na podanie\nodvolania v zmysle ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) OSP.\nŽalobkyňa sa nestotožnila s názorom krajského súdu, že „žalobkyňa mala v čase vykonania kontroly\n(dňa 13.01.2014) uzatvorený platný pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n05.06.2014“. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) „Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou\nzmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom“, pričom v spojitosti s ustanovením § 18 Zákonníka\npráce „Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa\núčastníci dohodli na jej obsahu“. V predmetnej veci z hľadiska skutkového stavu je spornou skutočnosťou\nfaktický platný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou NMP Móda, s.r.o.,\nso sídlom Jesenského 3513/18, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 46 119 175, zapísaná v\nObchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č.: 24321/P (ďalej len „NMP Móda“) na\nzáklade zmluvy zo dňa 06.06.2013.\nZákladným pilierom pre posúdenie, či ide o právny úkon je preukázanie existencie súladu vôle a jej\nprejavu, nakoľko vôľa aj prejav musia byť v náležitom vzájomnom pomere - v zhode. Žalobkyňa má\nvedomosť o dôvode, z ktorého jej bol udelený prechodný pobyt a jej konanie v žiadnom prípade nemalo\nsmerovať k porušeniu vízového režimu. Má za to že, súd pri posudzovaní otázky existencie zhody vôle\na jej prejavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko žalobkyňa mala v úmysle a jej\n„vôľa“ smerovala k uzatvoreniu mandátnej zmluvy.\nVyššie uvedené tvrdenia preukazujúce vôľu žalobkyne uzavrieť mandátnu zmluvu potvrdzuje aj\nskutočnosť, že žalobkyňa je spoločníkom a štatutárnym orgánom v spoločnosti NPM Móda, pričom\nvykonáva činnosť v zmysle predmetu podnikania a plní funkciu výlučne ako konateľ v súlade s\nustanovením § 133 až 136 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov.\nV tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,\nrozhodnutie sp. zn. 21 Cdo 1850/2001 zo dňa 13.3.2002, v ktorom sa uvádza „pro posouzení veci není\n\npodstatné, jak účastníci takového vztahu smlouvu, která je mezi nimi uzavfena, nazvou (manažérska,\nmandátni, pracovní a pod.). Podstatné je, jaký je obsah této smlouvy“.\nPokiaľ by aj došlo ku uzavretiu pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou a osobou, ktorá je štatutárnym\norgánom spoločnosti, je potrebné považovať takúto zmluvu za neplatnú a to z dôvodu rozdielnosti\nzáujmov. Obdobne sa k názoru žalobkyne o neplatnosti pracovnej zmluvy a pracovného pomeru z nej\nvyplývajúceho priklonil aj Vrchní soud v Prahe, ktorý svojím rozhodnutím sp. zn. 6 Cmo 108/11992 zo\ndňa 21.04.1993, uvádza že „Činnosť statutárního orgánu (poprípade jeho člena, jde-li o kolektívni orgán)\nnevykonáva fyzická osoba v pracovním pomeru... Funkce statutárního orgánu spolecnosti totiž není\ndruhem práce ve smyslu ust. 29 odst. 1 písm. a) zák. práce a vznik a zánik tohoto právního vztahu není\nupraven pracovnéprávnímipredpisy a řídí se obsahem společenské smlouvy.“\nZároveň sa žalobkyňa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že „Taktiež nebolo potrebné skúmať\nani otázku vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, ani reálny výkon závislej činnosti vzhľadom na\npredchádzajúce zistenia žalovaného“.\nZaloženie pracovného pomeru pracovnou zmluvou je výlučný a jediný spôsob prístupný slovenským\nprávnym poriadkom, ktorým môže dôjsť ku založeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer možno\nvymedziť ako individuálny pracovnoprávny vzťah uzatvorený v súvislosti s výkonom závislej práce\nfyzických osôb pre právnické alebo fyzické osoby. V súlade s dikciou § 1 ods. 2 Zákonníka práce „Závislá\npráca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,\nosobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom\nčase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.“\nVzhľadom na uvedené, jedným z pojmových znakov závislej práce je jej odplatnosť, t. j. závislá práca\nje vykonávaná za protiplnenie. Toto plnenie má povahu mzdy alebo resp. odmeny za vykonanú prácu\nak sa jedná o prácu vykonávanú mimo pracovného pomeru. Súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým\nspôsobom nezaoberal faktom, na ktorý poukázala žalobkyňa, a to, že na základe uvedenej zmluvy\nnebolo žalobkyni vyplatené žiadne peňažné plnenie od spoločnosti NMP Móda. V dôsledku absencie\njedného z pojmových znakov závislej práce nemožno právny vzťah, ktorého účastníkom je žalobkyňa,\nposudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce ako pracovnú zmluvu.\nNa základe uvedeného sa žalobkyňa domnieva, že rozhodnutie Policajného útvaru podľa 82 ods. 2 písm.\nj) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum sa v súvislosti\ns uvedeným javí ako neoprávnené, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo ku výkonu inej činnosti, ako\ntej, pre ktorú mu bol udelený prechodný pobyt.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd\nodvolací, v zmysle § 250ja ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nsprávneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny\npotvrdiť.\nUviedol, že pri kontrole vykonanej pracovníkmi cudzineckej polície a inšpektorátu práce dňa 13.01.2014\nna vyzvanie preukázania oprávnenosti vykonávať prácu v kontrolovanom subjekte, žalobkyňa predložila\npracovnú zmluvu spísanú medzi ňou a spoločnosťou NMP Móda, s.r.o. zo dňa 05.06.2013, s nástupom\ndo zamestnania od 06.06.2013. Túto pracovnú zmluvu predložila sama dobrovoľne bez nátlaku.\nŽalobkyňa však v kontrolovanom podnikateľskom subjekte vystupuje na pozícii konateľa a z toho dôvodu\naj žiadala a následne mala udelený prechodný pobyt za účelom podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov s splatnosťou od 23.05.2013 do 23.05.2015.\nVyššie zisteným nesúladom preto vzniklo dôvodné podozrenie z výkonu nelegálneho zamestnávania\nuvedeným subjektom, ako aj výkonu nelegálnej práce žalobkyňou, a preto bolo zo strany Inšpektorátu\npráce Žilina začaté šetrenie v danej veci. Dňa 27.1.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu z\nInšpektorátu práce Žilina doručené pod číslom 2014-2.3/1538 zo dňa 23.01.2014 písomné oznámenie\no dopustení sa priestupku zo strany žalobkyne. V uvedenom oznámení sa konštatuje, že v\n\nkontrolovanej prevádzke, vykonávala žalobkyňa prácu predavačky, obsluhy pokladne, pričom nemá\nudelený prechodný pobyt za účelom zamestnania a povolenie na zamestnanie u právnickej osoby\nspoločnosti NMP Móda s.r.o., ako to vyžaduje osobitný predpis (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore\ns § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no nelegálnom zamestnávaní“).\nNa základe vyššie uvedených skutočností, bola žalobkyňa predvolaná, na prvostupňový správny orgán\nza účelom podania vysvetlenia k daným zisteniam. Dňa 27.01.2014 bola s ňou spísaná zápisnica\npod číslom PPZ-HCP-BB7-5-006/2014-AV, z ktorej vyplýva, že predloženú pracovnú zmluvu spísala\nžalobkyňa z dôvodu, že chcela uzavrieť zdravotné poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni resp.\npoisťovni Dôvera, kde jej údajne pracovníčka oznámila, že poistenie je možné uzavrieť len keď ku\nžiadosti o poistenie predloží pracovnú zmluvu. Z toho dôvodu teda pracovnú zmluvu uzavrela a následne\npri kontrole dňa 13.1.2014 túto predložila aj pracovníkom cudzineckej polície a Inšpektorátu práce Žilina.\nPodľa ďalšieho vyjadrenie si však neuvedomila, že svojim konaním porušila nejaké zákony Slovenskej\nrepubliky a svoj čin ľutuje. Dodala, že pracovná zmluva bola platná od 05.06.2013, avšak v mesiaci júl\n2013 porodila dieťa a od tej doby je na rodičovskej dovolenke.\nSkutočnosť, že žalobkyňa v čase kontroly vykonávala nelegálnu prácu potvrdil aj samotný Inšpektorát\npráce v Žiline vo svojom písomnom oznámení pre prvostupňový správny orgán, spracovaný pod číslom\n2014-2.3/1538 zo dňa 23.01.2014 o dopustení sa priestupku zo strany žalobkyne, podľa ustanovenia §\n7 ods. 1 zákona o nelegálnom zamestnávaní, nakoľko táto vykonávala pre zamestnávateľa prácu bez\npovolenia na zamestnanie a bez povolenia na pobyt za účelom zamestnania a to aj napriek tomu, že to\nvyžaduje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nplatnom znení. Toto písomné oznámenie je súčasťou administratívneho spisu.\nŽalovaný v rámci odvolacieho konania požiadal o spoluprácu aj pobočku Sociálnej poisťovne v Žiline,\nktorá mu písomne pod číslom 363-277/2014-ZA zo dňa 13.03.2014 oznámila, že žalobkyňa je v ich\npobočke poistená a figuruje v nej ako „zamestnanec - pravidelný príjem, pre zamestnávateľa NMP Moda,\ns.r.o., IČO: 46 11 91 75, adresa Jesenského 3513/18, a to od 06.06.2013 do 31.01.2014.“ Táto písomnosť\nje taktiež súčasťou administratívneho spisu.\nŽalovaný v rámci odvolacieho konania požiadal o spoluprácu aj pobočku Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne v Žiline, ktorá mu písomne pod číslom 82591/2014/RR zo dňa 20.03.2014 oznámila,\nže žalobkyňa bola v ich pobočke poistená ako: „zamestnanec od 06.06.2013 do 31.01.2014, u\nzamestnávateľa NMP Móda, s.r.o., IČO: 46 11 91 75.“ Táto písomnosť je súčasťou administratívneho\nspisu.\nNa základe vyššie zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, t. j. že žalobkyňa na území SK\nvykonávala inú pracovnú činnosť než na akú jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom\npodnikania, čo potvrdila aj ona sama vo svojej výpovedi zo dňa 27.01.2014, vydal prvostupňový správny\norgán pod číslom PPZ-HCP-BB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014rozhodnutie, ktorým žalobkyňu\npodľa § 82 ods. 2 písm. j) a písm. o) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhosťuje z územia SR\na určuje jej zákaz vstupu na dobu jedného roku a to v súlade s § 82 ods. 3 písm. c) citovaného zákona a\nžalovaný toto rozhodnutie v odvolacom konaní svojim rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BB2-18-005/2014SK zo dňa 28.03.2014 v celom rozsahu potvrdil.\nTvrdenia žalobkyne, že sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia mal zaoberať mierou prejavu vôle\nžalobkyne pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalovaný považuje za irelevantnú, nakoľko úlohou správneho\norgánu v danej veci nie je skúmať pohnútky, resp. dôvody, pre ktoré bola uzavretá pracovná zmluva ako\ntaká. Žalobkyňa sama dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku pri samotnej kontrole predložila pracovnú\nzmluvu, čo bolo v samotnom konaní niekoľkokrát jednoznačne potvrdené (okrem iného aj zápisnica\no podaní vysvetlenia zo dňa 27.01.2014). Preto ak si bola vedomá toho, že vykonáva v prevádzke\nčinnosť výlučne v rozsahu svojej právomoci ako konateľky spoločnosti, nebol najmenší dôvod predkladať\npracovnú či inú zmluvu pracovníkom vykonávajúcim kontrolu. Polemizovanie o tom, či žalobkyňa pri\nspísaní pracovnej zmluvy prejavila vôľu uzavrieť takúto zmluvu, respektíve zamýšľanie sa nad tým, čo\nžalobkyňa pôvodne myslela podpísaním pracovnej zmluvy, je pre správny orgán irelevantné. Správny\n\norgán vychádza z predložených dokumentov, ktoré následne hodnotí a nemá za úlohu posudzovať\npohnútky, či myšlienky, ktoré sú dôvodom spísania predložených dokumentov.\nŽalobkyňa taktiež uvádza, že žalovaný sa mal zaoberať faktom, že jej nebolo vyplatené žiadne peňažné\nplnenie od spoločnosti NMP Móda, čo je v rozpore s definíciou závislej práce v zmysle Zákonníka práce.\nK uvedenej námietke žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, či žalobkyni bolo vyplatené peňažné\nplnenie od spoločnosti NMP Móda ako zamestnankyni, alebo konateľke spoločnosti je pre samotný\nskutok irelevantná. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola od prvého dňa nástupu do\nzamestnania (podľa pracovnej zmluvy) prihlásená v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, čo potvrdzuje\npísomné oznámenie pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline zo dňa 13.03.2014. Žalovaný má za to,\nže samotné disponovanie finančnými prostriedkami za vykonanú puku je výlučne na dohode medzi\nzamestnancom a zamestnávateľom. V prípade, že by zamestnanec v tomto prípade žalobkyňa nedostala\nvyplatené dohodnuté finančné prostriedky je tu. Predpoklad, že by pracovnú zmluvu rozviazala a\nnezotrvala by pol roka bez vyplatených finančných prostriedkov za odvedenú prácu. Obzvlášť, ak je\nžalobkyňa garantom pobytu svojho maloletého dieťaťa, ktoré iná dňom narodenia na území SR povolený\nprechodný pobyt v tomto štáte. V takom prípade by žalobkyňa nemala žiadne finančné prostriedky na\npobyt, ktoré v zmysle zákona o pobyte cudzincov musí predložiť cudzineckej polícii.\nŽalovaný konštatuje, že žalobkyňa bola evidovaná v sociálnej poisťovni Slovenskej republiky, ako aj vo\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni ako zamestnanec spoločnosti NMP Móda v období od 06.06.2013 od\n31.01.2014, pričom preukázateľne mala v tom čase, t. j. v čase vykonania kontroly (dňa 13.01.2014)\npovolený prechodný pobyt za účelom podnikania žalobca konštatuje, že žalobkyňa svojim konaním\nporušila zákon o pobyte cudzincov a zároveň naplnila zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, nakoľko figurovala ako zamestnanec\nspoločnosti NMP Móda s.r.o., na čo nemala povolenie na zamestnanie, ani povolenie na prechodný\npobyt za účelom zamestnania.\nŽalovaný uviedol, že bližšia genéza rodinného života žalobkyne v spojitosti s jej administratívnym\nvyhostení z územia SR je viac rozpísaná v stanovisku k žalobe spracovanom pre Krajský súd\nBanská Bystrica pod číslom PPZ-HCP-BB2-39-003/2014-SK zo dňa 30.06.2014, ktorý je súčasťou\nadministratívneho spisu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný v rozhodnutí žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014-SK zo dňa 28.03.2014, ktorým\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č.\nPPZ-HCP-BB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014, ktorým bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 2 písm.\nj) a § 82 ods. 2 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov administratívne vyhostená a\nzároveň jej bol určený podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie\nSlovenskej republiky na dobu 1 rok s tým, že je vyhostená podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov\nna územie Čínskej ľudovej republiky, popísal zistený skutkový stav pred prvostupňovým správnym\norgánom, v zmysle ktorého dňa 13.01.2014 vykonali pracovníci prvostupňového správneho orgánu\nspolu s pracovníkmi Inšpektorátu práce Žilina kontrolu podnikateľského subjektu NMP Móda, s.r.o.\nPrešov, prevádzka Žilina, pričom pri kontrole žalobkyňa vykonávala v kontrolovanom subjekte práce\nprislúchajúce zamestnancovi prevádzky a na vyzvanie predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou\nNMP Móda, s.r.o. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplynulo, že žalobkyňa je zamestnancom uvedenej\nfirmy odo dňa 06.06.2013 (dátum uzatvorenia zmluvy dňa 05.06.2013). Ďalej bolo zistené, že žalobkyňa\nvšak v spoločnosti NMP Móda, s.r.o. vystupuje ako konateľ a na základe tejto skutočnosti má aj udelený\nprechodný pobyt za účelom podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej\npoukázal na písomné oznámenie o spáchaní priestupku z Inšpektorátu práce Žilina č. 2014-2.3/1538\nzo dňa 23.01.2014, v ktorom sa konštatuje, že v kontrolovanej prevádzke vykonávala žalobkyňa prácu\npredavačky, obsluhu pokladne, pričom nemá prechodný pobyt za účelom zamestnania a povolenie\nna zamestnanie u právnickej osoby NMP Móda, s.r.o., čo je v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o\nslužbách zamestnanosti a zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. So\nžalobkyňou bola spísaná dňa 27.01.2014 zápisnica, z ktorej vyplynulo, že v čase kontroly okrem iných\ndokladov predložila aj pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi ňou a firmou NMP Móda, s.r.o. Zároveň však\n\nuviedla, že pracovnú zmluvu spísala z dôvodu, že chcela uzavrieť zdravotné poistenie vo Všeobecnej\nzdravotnej poisťovni, resp. Poisťovni Dôvera, kde jej pracovníčka oznámila, že poistenie je možné\nuzavrieť len keď ku žiadosti o poistenie predloží pracovnú zmluvu. Z toho dôvodu uzavrela pracovnú\nzmluvu, ktorú predložila pri kontrole. Zároveň uviedla, že si neuvedomila, že svojim konaním porušila\nzákony Slovenskej republiky a svoj čin ľutuje. Uviedla aj to, že v mesiaci júl 2013 porodila dieťa a je\nod tej doby na rodičovskej dovolenke. Dieťa má povolený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny,\npričom ona je garantom pobytu svojho dieťaťa. V čase kontroly bol v kontrolovanom subjekte aj jej\nmanžel K. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má povolený pobyt v Taliansku. Žalovaný v rámci odvolacieho\nkonania požiadal o spoluprácu aj pobočku Sociálnej poisťovne v Žiline, ktorá listom zo dňa 13.03.2014\noznámila, že žalobkyňa je v ich pobočke poistená a figuruje v nej ako: „zamestnanec - pravidelný\npríjem pre zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. od 06.06.2013 do 31.01.2014“. Aj Všeobecná zdravotná\npoisťovňa v Žiline listom zo dňa oznámila rovnakú skutočnosť, že žalobkyňa bola v ich pobočke poistená:\n„ako zamestnanec od 06.06.2013 do 31.01.2014 u zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. Žalovaný v\nodôvodnení rozhodnutia neuznal námietky žalobkyne, že v čase kontroly vykonávala len činnosti v\nrozsahu svojich právomocí konateľa spoločnosti, pretože bolo preukázané, že od 1. dňa nástupu do\nzamestnania bola prihlásená v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Taktiež neuznal žalovaná ani\nnámietku nedostatočného preukázania závislej činnosti žalobkyne a námietku neskúmania prekážok\nadministratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sama potvrdila\nvo svojej výpovedi dňa 27.01.2014, že jej v domovskej krajine nehrozí akékoľvek nebezpečenstvo,\nprenasledovanie, či smrť, pričom mal za to, že všeobecne známe informácie z verejne dostupných\ninformačných zdrojov nepoukazujú na to, že by Čína bola krajinou nebezpečného návratu. K námietke,\nže žalobkyňa má maloleté 8 mesačné dieťa, a že bude narušený rodinný a súkromný život maloletého\ndieťaťa uviedol, že žalobkyňa má manžela, ktorý má povolený prechodný pobyt na území Talianska\na z dostupných systémov bolo zistené, že nemá povolený žiadny druh pobytu na území Slovenskej\nrepubliky. Ďalej bolo zistené, že aj žalobkyňa má povolený prechodný pobyt na území Talianska. Konanie\nrodičov považoval žalovaný za rozpor so základným právom dieťaťa na rovnakú starostlivosť obidvoch\nrodičov, ku ktorej zrejme podľa žalovaného nedochádza, keď na území SR má povolený pobyt len\nžalobkyňa a maloleté dieťa. Podľa názoru žalovaného v danom prípade boli všetky Ústavou stanovené\npodmienky dodržané, pričom jedná sa o obmedzenie len na dobu určitú a pri určení doby zákazu vstupu\nsa priklonil k najnižšej možnej hranici zákazu vstupu.\nV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.apríla\n2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú\norgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické\nosoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 OSP).\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).\nPodľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení,\n(1) Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti\npodľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\n\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\n(2) Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac\nvšak na tri roky.\nPodľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt\nalebo vízum,\nPodľa § 82 ods. 2 písm. o/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak o) iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil\nvšeobecne záväzné právne predpisy.\nPodľa § 82 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení uložiť zákaz vstupu c) podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014-SK zo dňa 28.03.2014, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCPBB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014, ktorým bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 2 písm. j) a § 82 ods. 2\npísm. o) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov administratívne vyhostená a zároveň jej bol určený\npodľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\nna dobu 1 rok s tým, že je vyhostená podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej\nľudovej republiky.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nOdvolacie námietky žalobkyne boli identické s námietkami uplatnenými v žalobe.\nŽalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho\norgánu podľa 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte, nakoľko podľa žalobkyne z jej strany\nnedošlo k výkonu inej činnosti ako tej, pre ktorú jej bol udelený prechodný pobyt.\nĎalej namietala, že hoci v ustanovení § 82 ods. 2 písm. j/ je uvedená možnosť a nie povinnosť\nadministratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, správny orgán pristúpil k aplikácii uvedeného\nustanovenia, pričom nezohľadnil, že vykonával činnosť pre spoločnosť, na ktorej vedení sa osobne\npodieľal a nezvážil závažnosť takejto sankcie pre žalobcu.\nŽalobkyňa napokon namietala, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nezaoberal\nfaktom na ktorý poukázala a to , že na základe uvedenej zmluvy nebolo žalobkyni vyplatené žiadne\npeňažné plnenie od spoločnosti NMP Móda. V dôsledku absencie jedného z pojmových znakov závislej\npráce nemožno právny vzťah, ktorého účastníkom je žalobca, posudzovať podľa ustanovení Zákonníka\npráce ako pracovnú zmluvu.\nUvedené námietky žalobkyne podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku.\nSo skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú,\nsa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobkyne neboli\nspôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 OSP potvrdil.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobkyne. Odvolací súd považoval námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci\n\nza nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v administratívnom konaní,\nktorý považoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový správny\norgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal\nžiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov,\nktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že boli splnené\ndôvody pre administratívne vyhostenie žalobcu a uloženie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací\nsúd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, z ktorých správny orgán pri\nrozhodovaní vychádzal. Vo veci nebola sporná skutočnosť, že žalobkyni bol udelený prechodný pobyt\nna účely podnikania podľa § 22 zákona č. 404/2011 Z. z. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) prechodný\npobyt na účel podnikania. V posudzovanom prípade v súvislosti s kontrolou v spoločnosti NMP Móda,\ns.r.o. prvostupňový správny orgán zistil a to aj v spolupráci s Inšpektorátom práce Žilina, že žalobkyňa\nvykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt, a to prevádzke uvedenej spoločnosti\no čom svedčí fakt, že samotná žalobkyňa predložila správnemu orgánu pracovnú zmluvu uzavretú so\nspoločnosťou NMP Móda, s.r.o. Prešov.\nPodľa odvolacieho súdu bolo teda spoľahlivo zistené, že žalobkyňa vykonáva inú činnosť, než na akú\njej bol udelený prechodný pobyt.\nToto zistenie správneho orgánu mu umožňovalo na prípad žalobkyne aplikovať ustanovenie § 82 ods.\n2 písm. j/ a o/ zákona o pobyte, teda rozhodnúť o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia SR\na určení zákazu vstupu na územie SR.\nNámietku týkajúcu sa neprimeranosti sankcie, teda vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení\na zákazu vstupu na územie SR, keď žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že tak pri administratívnom\nvyhostení ako aj pri zákaze vstupu zákon o pobyte síce umožňoval avšak správnemu orgánu\nneprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom nezohľadnil skutočnosť, že vykonávala činnosť pre\nspoločnosť, na ktorej vedení sa osobne podieľala, resp. že nezohľadnil skutočnosť, že jej nebolo\nvyplatené žiadne peňažné plnenie od spoločnosti NMP Móda za vykonanú prácu, vyhodnotil odvolací\nsúd ako nedôvodnú.\nSprávny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. j) a o) zákona\no pobyte cudzincov, ktorý umožňuje policajnému útvaru administratívne vyhostiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum,\na ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy,\npričom náležite odôvodnil aplikáciu uvedených ustanovení zákona o pobyte cudzincov, keď uviedol,\nže zohľadnil závažnosť porušenia právnych predpisov, dĺžku protiprávneho konania ako aj okolnosti, za\nktorých k porušeniu zákona došlo.\nV prípade žalobkyne rozhodol o uložení zákazu vstupu na územie SR v dolnej hranici stanovenej\nzákonom a to na základe správnej úvahy o možnosti riešenia protiprávneho konania žalobcu. Preskúmal\nexistenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods.1 2 zákona o pobyte cudzincov ak aj\npodľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to, čl. 3 a 8, a zaoberal sa aj aspektom rodinného\nvzťahu, kedy žalobkyňa má udelený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a jej manžel\nmá udelený pobyt v Talianskej republike a ich spoločné dieťa má udelený prechodný pobyt za účelom\nzlúčenia rodiny k matke ako garantovi pobytu.\nOdvolací súd však poznamenáva, že žalobkyňa nenamietala, že rozhodnutím správneho orgánu došlo\nk zásahu do jej práva na rodinný a súkromný život, preto odvolací súd bol viazaný len rozsahom\nuplatnených námietok žalobkyne, z pohľadu ktorých krajský súd aj posudzoval zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPokiaľ teda krajský súd žalobu žalobkyne zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne podanú,\nnakoľko nezistil žiaden zo zákonných namietaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia,\nodvolací súd považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a ako taký ho podľa § 219 ods. 1\nOSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Scud/6/2014", "guid": "f3031711-43da-4995-a56b-9106a0648f3d:23c4ab46-691a-41bb-b18a-c7c16aefdbec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}