{"guid": "705e4d46-03f5-4da0-990f-963090b4dce2:cb9d5b9d-d7c0-4354-b6d3-8b9b4d05a3fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1", "spisova_znacka": "1So/91/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/91/2014 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 1So/91/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1", "identifikacne_cislo": "6014200230", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb9d5b9d-d7c0-4354-b6d3-8b9b4d05a3fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/91/2014\n6014200230\n28. 04. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nnavrhovateľa: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX\nXXX XXXX X. zo dňa 18.12.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 20Sd/40/2014-21 zo dňa 15.04.2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/40/2014-21\nzo dňa 15.04.2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/40/2014-21 zo dňa 15.04.2014 potvrdil podľa §\n250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O.s.p.“) rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2013, ktorým odporkyňa zamietla\nžiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 27.04.2010, kedy dovŕšil vek 58 rokov s odôvodnením,\nže nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21 a § 174 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\nzabezpečení“), pretože nesplnil podmienky nároku na jeho priznanie od 27.04.2010.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa obsahu evidenčného materiálu navrhovateľ v\nslužbe zaradenej do I. kategórie funkcií považovanej podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení\nza zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b/ - h/ zákona o sociálnom\nzabezpečení získal 16 rokov a 263 dní služby. Nárok na starobný dôchodok mu preto v zmysle § 21\nods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol. Aj keď navrhovateľ splnil jednu z podmienok\nuvedenej v § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom\nzabezpečení, pre nárok je potrebné, aby služba I. kategórie funkcií trvala ku dňu 31.12.1999. Keďže\njeho služobný pomer skončil v roku 1987, nesplnil podmienku trvania služobného pomeru pre priznanie\nstarobného dôchodku a z toho dôvodu nemá nárok na započítanie tejto doby do doby dôchodkového\npoistenia.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, pretože je s poukazom na skutkový a právny\nstav toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽiadal preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 18.12.2013 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 259 ods. l zákona č.\n\n461/2003 Zb. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového\nzabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté,\nsa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z toho dôvodu aj súd posudzoval jeho návrh\npodľa zákona č. 100/88 Zb. Podotkol, že celkom odpracoval viac ako 38 rokov z toho 16 rokov a 263 dní\nv zamestnaní I. kategórii v období od 01.04.1971 do 15.12.1987. Z toho vyplýva, že uplatnený zákon\nč. 100/88 Zb. pôsobí v danom prípade retroaktívne, pretože citovaný zákon nadobudol účinnosť až\n01.10.1988, teda takmer 10 mesiacov po rozhodujúcom období, čím znevýhodňuje tých, ktorí ukončili\npracovný pomer pred nadobudnutím účinnosti zákona a zvýhodňuje tých, ktorí v čase nadobudnutia\núčinnosti zákona boli v pracovnom pomere. Tým je narušená rovnosť možnosti isť skôr do starobného\ndôchodku, čo pôsobí diskriminačne. Krajský súd sa ďalej v odôvodnení odvolával na § 174 ods. 2\nzákona č. 100/88 Zb. o sociálnom zabezpečení, že pre nárok na starobný dôchodok podľa ods. l je\npotrebné, aby služba v I. kategórii funkcií trvala ku dňu 13.12.1999 a jeho služobný pomer skončil\n15.12.1987. Účinnosť citovaný paragraf nadobudol až 07.12.1999 prijatím zákona č. 355/99 Zb., teda 12\nrokov po jeho ukončení pracovného pomeru. Takto boli určité ustanovenia zákona č. 100/88 Zb. účelovo\nupravované a to zákonom č. 235/92 s účinnosťou od 01.06.1992, zákonom č. 376/97 s účinnosťou od\n17.12.1997, aby bolo zabránené odchodu vojakov a policajtov zo služobného pomeru, avšak podmienky,\nktoré určoval prijatý zákon, nemohol splniť, pretože jeho pracovný pomer už netrval, preto logicky zákon\nv jeho prípade bol použitý nesprávne. Uvedený stav upravuje ustanovenie paragrafu 175g ods. 2 zákona\nč. 100/88 Zb., ktorý znie: „Ak o nároku na starobný dôchodok podľa paragrafu 174 zák. č. 100/88 Zb.\nnebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný\ndôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny potvrdiť, pričom argumentovala obdobne dôvodmi uvedených vo svojom rozhodnutí, ako\naj v predošlých svojich podaniach.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n28.04.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok,\nak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov\nveku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.\n\nPodľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok,\nak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).\nPodľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej\nkategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.\n(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená\ndo I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené\nv § 14 ods. 2 písm. b) až h).\nPodľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom\n2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.\ndecembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek\naspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.\na) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v\nslužbe II. kategórie funkcií.\nPodľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok\npodľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali\nk 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v §\n5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých\nkrajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody. Poukazuje pritom\nna ustálenú súdnu prax NS SR v rozhodnutiach napr. sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013; sp. zn.\n9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 alebo sp. zn. 9So/88/2011 zo dňa 25.04.2012.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na starobný\ndôchodok z hľadiska, či navrhovateľ ku dňu 27.04.2010 spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku\na získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle\n§ 65 zákona o sociálnom poistení resp. v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení\ns § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení a § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom\nzabezpečení.\nPodľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-VZ-47, 148-4/2012 zo dňa 01.10.2012 bol\nnavrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok; pre stanovenie výšky výsluhového dôchodku bola\nnavrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcii od 01.09.1971 do 15.12.1987\na doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1971 do 31.08.1971 t. j. v trvaní 16 rokov a 263\ndní služby.\nZ citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že\nnavrhovateľovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov, ak by\nvykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií aspoň 20 rokov. Podmienku trvania tejto služby v\nrozsahu 20 rokov však nesplnil, čo ani netvrdil.\nPredpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 písm. c) zákona\no sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 58 rokov je však nielen splnenie podmienky získania\n\nzamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v\nslužbe I. kategórie funkcií, v rozsahu aspoň 16 rokov, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie\npodmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil.\nZ uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 27.04.2010, kedy\ndovŕšil vek 58 rokov, nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2\na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení\nresp. podľa § 21 ods. 1 písm. a/ a c/ tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval\nza súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne právny potvrdil podľa § 250ja ods.\n3 vety druhej v spojení s § 219 O.s.p.\nOhľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení\nna jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer\nv roku 1987, pričom zákon o sociálnom zabezpečení nadobudol platnosť a účinnosť v roku 1988\nnajvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok,\nktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného\ndôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok,\npričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť\nk splneniu objektívnych podmienok t. z. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v\nustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie\ndo 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.\nNavrhovateľ ďalej nesprávne poukázal na ustanovenie § 259 zákona o sociálnom poistení, pretože\nako vyplýva aj z nadpisu tohto paragrafu („nároky na dávky vzniknuté pred 01.01.2004“), ide o nároky,\nktoré vznikli pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Z vyššie už uvedeného však nárok na\nstarobný dôchodok vzniká až momentom, kedy navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené objektívne\npodmienky, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy\nmalo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok. Odporkyňa ako aj krajský súd preto správne posúdili\ntento skutkový stav podľa ustanovení § 273 a nasl. zákona o sociálnom poistení („Nároky na dôchodkové\ndávky vzniknuté po 31. decembri 2003“).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nv súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom\nkonaní nebol úspešný a odporkyňa náhradu trov nežiadala.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}