{"guid": "52c2829b-40f0-4c52-b53d-ebb7fac97ea6:111d9a90-21b3-44ec-b83e-c4e3c118034a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1", "spisova_znacka": "7Sžo/107/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/107/2014 z 17. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/107/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1", "identifikacne_cislo": "6013201853", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/111d9a90-21b3-44ec-b83e-c4e3c118034a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/107/2014\n6013201853\n17. 12. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013201853.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa:\nY.D., bytom U., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, Žilina,\nv konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 6919/2013 z 28. októbra 2013, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/69/2013-60a zo dňa\n23. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/69/2013-60a\nzo dňa 23. septembra 2014 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) rozhodnutie\nodporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona\nč. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č.\n327/2005 Z.z.“) z dôvodu, že nespĺňal podmienku materiálnej núdze, keď jeho čistý započítateľný príjem\na príjem spoločne posudzovanej osoby (manželky) v posudzovanom období apríl 2013 - október 2013\npresahoval 1,4 násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 470,79 eur a\ntiež 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 eur v mesiaci podania\nžiadosti (október 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného\nobdobia. Neboli teda naplnené kumulatívne požiadavky pre priznanie nároku podľa § 6 ods. 1 písm. a)\naž c) v spojení s § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovenízákona č. 327/2005 Z.z. a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len správny poriadok), citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nv tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne na základe dostatočne a spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, keď vo veci navrhovateľa, v ktorej žiadal o priznanie\nnároku na právnu pomoc mal za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc,\nt.j. navrhovateľ nesplnil podmienku materiálnej núdze, pretože jeho príjem spolu s príjmom spoločne\nposudzovanej osoby - jeho manželky v posudzovanom období, t.j. v mesiacoch apríl 2013 až október\n2013 predstavoval sumu 790,20 eur, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Podľa krajského súdu z\nuvedeného vyplýva, že započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4 násobku\nživotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 470,79 eur a tiež 1,6 násobku životného\nminima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 eur a to v mesiaci podania žiadosti (október\n2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia.\nNámietku navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal tým, že tak on, ako aj jeho manželka sú ťažko\nzdravotne postihnuté osoby, čo významne zvyšuje ich náklady, krajský súd nepovažoval za dôvodnú,\nnakoľko mal za preukázané, že odporca posudzoval sociálnu situáciu navrhovateľa a povahu sporu,\nna základe čoho dospel k záveru, že neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku\npodľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nKrajský súd konštatoval, že z ust. § 6 ods. 1 a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci je\nnepochybné, že jednou z týchto podmienok je, aby išlo o žiadateľa, ktorý si právnu pomoc nemôže\nzabezpečiť zo svojich finančných prostriedkov, nie z dôvodu, že je zadĺžený alebo má vysoké náklady\nna bývanie, ale z dôvodu, že sa nachádza v hmotnej núdzi. K tvrdeniam navrhovateľa, že jeho situácia\nje zhoršená z dôvodu nevyhnutných výdavkov spojených s liečením jeho a manželkinho ťažkého\nzdravotného postihnutia vo výške 53,366 eur mesačne na lieky a lekárske ošetrenie krajský súd uviedol,\nže ani takéto výdavky nemôžu zmeniť posudzovanie jeho situácie tak, aby bolo možné dospieť k tomu,\nže je osobou v hmotnej núdzi.\nSkutočnosť, že navrhovateľ poukazoval na to, že za predchádzajúcej právnej úpravy mu boli v\nsúdnych konaniach viackrát súdom pridelení bezplatní právni zástupcovia vyhodnotil krajský súd\nako právne bezvýznamnú, nakoľko došlo k zmene právnej úpravy prijatím zákona č. 327/2005 Z.z.,\nktorý stanovil podmienku, aby príjem žiadateľa nepresahoval 1,4 násobok sumy životného minima\nstanoveného osobitným predpisom, za splnenia ktorých sa žiadateľovi poskytne bezplatná právna\npomoc. Zároveň uviedol, že zákon zveril do správnej úvahy odporcu, aby v odôvodnených prípadoch\nposkytol právnu pomoc s finančnou spoluúčasťou žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienku hmotnej núdze.\nPodľa krajského súdu bola úvaha odporcu, ktorý po posúdení konkrétnych okolností požadovanej\nprávnej pomoci dospel k záveru, že neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie\nbezplatnej právnej pomoci osobe, ktorá nie je v hmotnej núdzi, v medziach zákonom daných hraníc\nsprávneho uváženia. Vyhodnotenie skutočnosti, že žiadateľ a jeho manželka sú osobami s ťažkým\nzdravotným postihnutím, ktoré zvyšujú ich výdavky na lieky a lekárske ošetrenie o 53eur mesačne a\nskutočnosti, že predchádzajúca právna úprava umožňovala za rovnakej majetkovej situácie žiadateľovi\npriznať bezplatnú právnu pomoc, ako takých skutočností, ktoré nie sú okolnosťami žiadanej právnej\npomoci, odôvodňujúcimi jej bezplatné poskytnutie osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jej poskytnutie,\nje podľa krajského súdu výsledkom logického uvažovania. Krajský súd bol toho názoru, že keďže\nnavrhovateľ nie je v hmotnej núdzi, nie je osobou oprávnenou na poskytnutie právnej pomoci, nemá\npreto na ňu nárok.\nVýrok o trovách konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2\nO.s.p. neúspechom navrhovateľa v konaní. Vo vzťahu k žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych\npoplatkov krajský súd uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ má spolu s manželkou pravidelný\npríjem predstavujúci dávku dôchodkového zabezpečenia starobný dôchodok spolu vo výške 790,20 eur\nmesačne a z čestného vyhlásenia pre dokladovanie pomerov žiadateľa, (v ktorom vyhlásil, že býva\nv rodinnom dome s výdavkami na bývanie - voda, elektrina, teplo spolu 153,50 eur + iné 487,118 eur\nvrátane liekov vo výške 53,36 eur; ďalej jeho úvery v banke predstavuju čiastku 663,60 eur bez uvedenia\nmesačnej splátky a iné úvery od iných osôb ako banky, ktoré označil od troch osôb čiastami po 663,87\neur avšak bez mesačných splátok) dospel k záveru, že majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú\noslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., preto rozhodol tak, že navrhovateľovi\noslobodenie od súdneho poplatku nepriznala uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35\neur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n\nII.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.), v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže návrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil trovy konania.\nPodľa názoru navrhovateľa rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí\nzodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené\nuplatňovať, alebo brániť svoje právo, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého ... „pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové,\ntak aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej, alebo prechodnej povahy a odôvodňujú\nzáver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho\nspravodlivo žiadať...“.\nV odvolaní navrhovateľ ďalej dôvodil tým, že konanie a rozhodovanie súdov a iných orgánov SR musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a pritom dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, ako i v rozpore s\nrozhodnutiami najvyššieho súdu SR, nálezmi Ústavného súdu SR, ktorý v náleze, napr. PL. ÚS 36/95\nvyslovil, že .... „ k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty a\nochrany dôvery občanov v právny poriadok, kde platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal resp. postupoval\nna základe dôvery v platný a účinný predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným\npôsobením právneho predpisu, alebo jeho ustanovenia, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na\nurčitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr.\nI. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99).\nPoukázal taktiež na to, že ...“Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe\nanalogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným\nspôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a\nporušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. l Ústavy SR a čl. 6 ods. l Dohovoru\n- z hľadiska priameho dodržiavania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by bol\nťažko obhájiteľný platný právny stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období tá\nistá sociálna situácia, tých istých osôb bola vyhodnotená viacerými súdmi, vrátane ústavného súdu ako\nodôvodňujúca priznanie práva na oslobodenie od súdnych poplatkov a práva na poskytnutie právnej\npomoci a následne Centrum a súd, vychádzajúc z dikcie neskoršieho zákona zamietne nárok na\noslobodenie a poskytnutie právnej pomoci. Odmietavé rozhodnutia musia byť posúdené a odôvodnené\ni z hľadiska súladnosti s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou SR, ktoré\nmajú aplikačnú prednosť pred dikciou zakona - (napr. ÚS SR I. ÚS 37/95, I. ÚS 26/94, I. ÚS 118/2010,\nIII. ÚS 551/2012-32, I. ÚS 564/2012, rozsudok NS SR 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013).\nS poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/00, PL. 6/04, III. ÚS 328/05 dôvodil, že\ndiametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej\nalebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne\nneudržateľná.\nNavrhovateľ považoval na základe uvedeného rozhodnutie krajského súdu za diskriminačné a\nprotiústavné v rozpore s ustanoveniami čl. 12 ods. l, 2, 4, čl. 13 ods. l písm. a), ods. 3 a\nďalších Ústavy SR, čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, schválenej Organizáciou spojených národov v New Yorku,\n10.12.1948, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a opčného protokolu k nemu,\nschváleného v roku 1966, medzinárodného dohovoru o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach,\nschváleného v roku 1966, medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na\nakomkoľvek základe, schváleného v roku 1979, medzinárodnéhzo dohovoru proti mučeniu a inému\nkrutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu, schváleného v roku 1984,\nmedzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu,\nako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a nálezov Ústavného súdu SR, pretože v iných konaniach\nza tých istých podmienok bol navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu a boli\n\nmu prideľovaní aj bezplatní právni zástupcovia (odvolával sa na odvolanie z 11.11.2013 a rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/61/2013-23 zo dňa 28.01.2014 a č. k. 23Sp/40/2014-23\nzo dňa 11.09.2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013, sp. zn.\n3Sžo/40/2014 zo dňa 01.07.2014).\n\nIII.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. decembra 2014 k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že\nsa plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu a navrhol preto napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdiť. Dôvodil tým, že po preskúmaní podmienok podľa § 6, § 6a zákona č.\n327/2005 Z.z. v platnom znení dospel k záveru, že navrhovateľ sa nenachádza v stave materiálnej\nnúdze, čím nespĺňa jednu z podmienok nároku na poskytovanie právnej pomoci. Zároveň uviedol, že\nodporca zvažoval postup podľa § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. a za týmto účelom skúmal, či existujú\nprimerané okolnosti na poskytnutie právnej pomoci, t.j. posúdil jeho príjem a príjem jeho manželky\nvrátane ich bežných výdavkov, zaoberal sa ich sociálnou situáciou, ako aj povahou sporu. Skonštatoval,\nže v predmetnej veci neexistujú také okolnosti žiadanej právnej pomoci, ktoré by odôvodňovali priznanie\nnároku na poskytovanie právnej pomoci podľa uvedeného ustanovenia cit. zákona. Vzhľadom na\nuvedené žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa potvrdil ako vecne správne napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal\nnárok na poskytnutie právnej pomoci.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nktorým podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ntretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny\norgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach a súčasne rozsahom predmetu rozhodovania správnym orgánom a dôvodmi uvedenými\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nSenát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis\nzistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej v podstate nie je sporný, avšak\nmedzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa nepriznania\nnároku na poskytnutie právnej pomoci z pohľadu aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005\nZ.z., keď navrhovateľ tvrdil, že neprihliadnutie na jeho ťažké zdravotné postihnutie pri posudzovaní\njeho hmotnej núdze je diskriminačné s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a medzinárodné predpisy EÚ a OSN.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie\npostupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\n\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kumulatívnou\nprávnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami. Tomu zodpovedá i čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na\nrešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným\nvýkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu\nzákonných pojmov.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).\nZákon č. 327/2005 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb\na príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci (§ 2).\nPodľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n(§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nopatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.) a nemôže\nsi využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v\nznení neskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nPodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas\ncelého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.\nPodľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej\nnúdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to\nprimerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.\nPodľa § 10 ods. 1 až 6 zákona č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej\nlen „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti\nuvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v\nstave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko\nžiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej\nlehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti\nzabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické\nosoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.\nÚčastníkom konania je žiadateľ.\nŽiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu\nžiadateľa.\nŽiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.\n\nCentrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku\n1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od\ndoručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení\nrozhodnutia.\nRozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní -správny poriadok, v znení neskorších\npredpisov) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.\nPodľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval náležite v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, ako aj v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z., vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval dostatočne\nv súčinnosti s navrhovateľom, v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s otázkami\nnavrhovateľa nastolenými v jeho žiadosti a súčasne pri aplikácii ustanovenia § 6b ods. 2 zákona\nnáležite odôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nje treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď\nrozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalovaný\nsprávny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľ ako\nžiadateľ nesplnil podmienku ustanovenú v právnej norme § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005\nZ.z., v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak\njej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§\n2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nopatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.)a nemôže\nsi využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, ktorá podmienka je jedným z nevyhnutných\npredpokladov na poskytnutie právnej pomoci.\nV zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., s poukazom na to, že úspešným žiadateľom v konaní\no priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch\npodmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 uvedeného zákona.\nOdporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľa na základe jeho žiadosti\no poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový\nstav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným\nzákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo,\nže odpočítateľný príjem navrhovateľa ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4 násobku\nživotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6 násobok životného minima pre dve plnoleté\nosoby v mesiaci podania žiadosti teda v októbri 2013 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, dospel\nk správnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcej\nprávo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z.\n\nVzhľadom na zákonodarcom sledovaný cieľ stanovenia podmienok poskytovania právnej pomoci v\nzákone č. 327/2005 Z.z. nemohol najvyšší súd pri hodnotení materiálnej situácie navrhovateľa prihliadať\nna ním vyčíslené výdavky v podobe splácania prijatých úverov z banky, resp. od iných osôb, nakoľko za\ntieto mu bola poskytnutá protihodnota - peňažná suma poskytnutého úveru.\nOdvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom\nrozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých\nzákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 a teda sa musí zaoberať aj otázkou\nsociálneho a materiálneho stavu žiadateľa ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že krajský súd rozhodol\nv rozpore s ustanovením článku 12 ods. l, 2, 4, čl. 13 ods. l písm. a), ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, článku čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, schválenej Organizáciou spojených národov v New Yorku,\n10.12.1948, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a opčného protokolu k nemu,\nschváleného v roku 1966, medzinárodného dohovoru o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach,\nschváleného v roku 1966, medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na\nakomkoľvek základe, schváleného v roku 1979, medzinárodnéhzo dohovoru proti mučeniu a inému\nkrutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu, schváleného v roku 1984,\nmedzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu, ako\naj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a nálezov Ústavného súdu SR, ktoré citoval v odvolaní dôvodiac,\nže boli porušené jeho práva zaručené vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky\na medzinárodných zmlúv EU a OSN, keď krajský súd nepovažoval uvádzané výdavky navrhovateľa\nv spojitosti s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa vzťahuje na neho, ako aj jeho manželku za\nokolnosti, na základe ktorých by odporca nemal na neho uplatniť ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z.\nZákonodarca v zákone o právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky\njej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní\no žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých fyzických\nosôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva,\nže sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré za splnenia zákonnom ustanovených\npodmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácie, ktorá im neumožňuje\nzabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a právom chránených záujmov, teda aj osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou\nSlovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky\ns právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez\nrozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti,\njazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k\nnárodnostnej menšine, majetok, rod. alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa\nktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu\nneoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a\nsamotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci,\nrozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako\njednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na\núrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku,\nže žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto\nzákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na\nzlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných\npravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie\ns právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje\ndo práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu\nk občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo\nneúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia\nhranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j.\nsystémom „každému a vo všetkom“), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá,\n\nsa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na\nposkytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\nSenát odvolacieho súdu z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že krajský\nsúd v danej veci rozhodol vo vzťahu k jeho žiadosti diskriminačne a tým aj v rozpore s čl. 7 Všeobecnej\ndeklarácie ľudských práv podpísanej v New York dňa 10.12.1948, v zmysle ktorej všetci sú rovní pred\nzákonom a majú právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo\nna rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek\npodnecovaniu takejto diskriminácie.\nSenát odvolacieho súdu taktiež nemohol prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že krajský súd v danej\nveci rozhodol diskriminačne a tým v rozpore s čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaného v Ríme 4. novembra 1950 v spojení s\nďalšími zmluvnými dokumentmi na tento Dohovor nadväzujúcimi, publikovaný v Zbierke zákonov pod č.\n209/1992 Zb., v zmysle ktorých, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu a užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie\nzaloženej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo\niné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod\nalebo iné postavenie.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd SR záverom dáva do pozornosti ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o advokácii, ktoré\npredstavuje alternatívu k bezplatnej právnej pomoci poskytovanej prostredníctvom Centra právnej\npomoci. Je však vždy a výlučne na posúdení advokáta, či klient spĺňa predpoklady pre poskytnutie\nprávnych služieb v režime § 24 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z.z. o advokácii. Ide o súkromnoprávny vzťah\na klient nemôže nútiť alebo autoritatívne od advokáta bezplatné poskytnutie právnych služieb požadovať.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sp/69/2013", "guid": "346a56a6-ca08-4e91-9887-44fd551c78b7:bb4668c3-302d-4e1a-95ea-0bad61a51daa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "d489ebef-6dd7-45ca-a945-b353fa684943:3ac07fa8-3c90-4e99-bb59-14d87e31d4f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1", "spisova_znacka": "23Sp/40/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sp/40/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200803.1"}, {"guid": "b375b3de-6f43-42b8-8f83-8c59f31d92e4:d9733dd7-dc94-47c7-ae54-9d4d3308b38a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6013201649.1", "spisova_znacka": "28Sp/61/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sp/61/2013 z 27. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-01-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201649.1"}], "citovane_v": []}