{"guid": "c421e7e6-2abf-46fc-aa12-932fdbf4cb2a:f9c15f7b-8485-477b-a943-e4314c8231d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1", "spisova_znacka": "3Sži/46/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/46/2014 z 6. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. 3Sži/46/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1", "identifikacne_cislo": "6013201572", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9c15f7b-8485-477b-a943-e4314c8231d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/46/2014\n6013201572\n06. 10. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:6013201572.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: OLEXOVA VASILISIN,\ns.r.o., IČO: 36 820 059, Gorkého 6, Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici,\nSkuteckého 7, Banská Bystrica, za účasti: Mgr. F. F., C. právne zastúpený: OLEXOVA VASILISIN,\ns.r.o., Gorkého 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 3090/13 zo dňa\n08. augusta 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/299/2013-66 zo dňa 24. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/299/2013-66\nzo dňa 24. septembra 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. Spr. 3090/13 zo dňa 08.08.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. 50/13/S zo dňa 13.06.2013. Týmto prvostupňovým správnym\nrozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o\nslobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Žiadateľ v\nžiadosti o sprístupnenie informácie požadoval zoznam všetkých súdnych konaní, ktoré súčasne spĺňajú\nnasledovné kritériá:\n- ide o sporové konania\n- boli/sú aspoň čiastočne vedené na Okresnom súde Zvolen\n- žalobcu zastupuje advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o.\n- Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p. (t.j. žalovaný nemá\nbydlisko/sídlo v obvode Okresného súdu Zvolen.\nZ takto vybratých konaní požadujeme výstup nasledovných údajov:\n- spisová značka konania\n- meno sudcu\n- informácia, či vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd alebo nie.\nVýstup údajov žiadal doručiť v digitálnej forme na e-mailovú adresu, z ktorej bola žiadosť o poskytnutie\ninformácie odoslaná.\n\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že naďalej trvá na svojom právnom názore vyjadrenom v uznesení\nč. k. 23S/299/2013-31 zo dňa 29.01.2014, podľa ktorého žalobu v danom prípade podala neoprávnená\nosoba. Krajský súd ďalej uviedol, že súd nie je štátnym orgánom, ktorému štát zveril právomoc\nrozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, preto\njeho činnosť nemožno kontrolovať podľa zákona č. 211/2000 Z.z. V danom prípade preto neprichádza\ndo úvahy, aby súd rozhodoval ako orgán verejnej správy o poskytnutí informácií podľa zákona č.\n211/2000 Z.z., lebo by tým bol narušený ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Vzhľadom na špecifické\npostavenie súdov v rámci zákonodarnej, výkonnej moci a vzhľadom na úlohy a funkcie súdov, nie sú\npreto súdy povinné osoby podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Súdy môžu byť povinnou osobou\npodľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť\nsprístupňovať informácie aj inej právnickej alebo fyzickej osobe. Týmto osobitným zákonom je zákon č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 757/2004 Z.z.“) a v zmysle § 82a stanovuje povinnosť súdov zverejňovať súdne rozhodnutia\nna internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a § 82 ods. 5 zároveň stanovuje povinnosť\nsprístupňovať všetky súdne rozhodnutia na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Krajský súd\npoukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. a uviedol, že z okruhu otázok,\nohľadom ktorých žiadal žiadateľ o poskytnutie informácie, sa údaj o tom, či bola vec z dôvodu miestnej\npríslušnosti postúpená na iný súd alebo nie, považuje za informáciu o rozhodovacej činnosti súdu,\ntakúto informáciu súd nie je povinný poskytnúť. Ohľadom ostatných požadovaných informácií krajský súd\nuviedol, že o nich okresný súd nevedie osobitnú evidenciu, a preto by musel takéto informácie vytvárať.\nSprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii.\nŽiadateľ v danom prípade požadoval od Okresného súdu Zvolen informáciu, ktorá by kvalifikovaným\nspôsobom spracovania informácií predstavovala vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Na záver\nkrajský súd podotkol, že požadované informácie, konkrétne o všetkých sporových konaniach, v ktorých\nžalobcu zastupuje advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o. sú už na hranici zneužitia práva, keďže\ntáto advokátska kancelária vykonáva advokátsku činnosť už viac ako desať rokov.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/299/2013-66 zo dňa 24.09.2014 zmenil tak,\nže rozhodnutie žalovaného č. Spr. 3090/13 zo dňa 08.08.2013 a prvostupňové rozhodnutie č. Spr.\n50/13/S zo dňa 13.06.2013 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Domáhal sa toho, aby\nmu Okresný súd Zvolen sprístupnil požadované informácie vo vymedzenom rozsahu. Zároveň si na\nnáhradu uplatnil trovy konania vo výške 217,40 €. V dôvodoch odvolania poukázal na tvrdenie súdu,\nže žiadateľom je F. F. a že žalobca OLEXOVA VASILISIN s.r.o. nie je aktívne vecne legitimovaný na\npodanie žaloby. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Sži/6/2014 zo dňa 05.08.2014 uviedol, že pokiaľ\nosoba, ktorá podala žalobu, nebola žiadateľom informácií, ale označila žiadateľa informácií za účastníka\nodvolacieho administratívneho konania, má sa súd spravovať § 250i ods. 3 O.s.p. a teda má prihliadať\nlen na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nK záveru prvostupňového súdu, že žalovaný nie je povinná osoba podľa § 2 zákona č. 211/2000\nZ.z., a preto nebol povinný sprístupniť požadované informácie žalobca uviedol, že žalovaný je povinná\nosoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože je štátnym orgánom. Žalobca poukázal aj\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014, kde bolo žalobnému návrhu\nvecne vyhovené.\nŽalobca v podanej žalobe zdôvodnil, že povinná osoba má informácie k dispozícii a narába s nimi (§ 3\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Jednotlivé informácie o bydlisku, resp. sídle a existencii/neexistencii aktu\npostúpenia mala povinná osoba v čase žiadosti k dispozícii. Podľa judikatúry ťažkosti s vyhľadávaním a\nani vyhľadávanie a zhromažďovanie informácií z oddelených zdrojov (spisov) neznamenajú vytváranie\nnových informácií. K porušeniu § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. žalobca uviedol, že účelom\ntejto výnimky je ochrana pred zasahovaním do rozhodovacej autority. Tento cieľ nie je naplnený, ak sú\nžiadané informácie, ktorých akékoľvek použitie nemôže ovplyvniť úvahu a rozhodovací proces sudcu\n\na takýmito informáciami sú aj požadované informácie v tejto veci. Ad absurdum by na základe tejto\nvýnimky nemuseli súdy poskytnúť žiadne informácie, keďže sa týkajú rozhodovacej činnosti, a preto je\npotrebné dodržať účel (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011). Žalobca\ntaktiež namietal, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania a len\nodkázal, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu. V odvolaní boli pritom uvedené\nnové argumenty, ktoré popierali argumenty prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný správny orgán\ntak konal arbitrárne, keď len zopakoval závery z prvostupňového správneho konania.\nŽalobca tiež poukázal na to, že vo veci ide o oprávnené využitie práva na informácie. Žalobca požadoval\ninformácie najefektívnejšie ako bolo možné. Žalovaný mohol žalobcu informovať o ťažkostiach so\nsprístupnením a dohodnúť výkon práva. Žalobca sa nebránil osobnému prevzatiu informácií alebo\npomoci pri sprístupnení. Podobne nič nenúti súd posudzovať požiadavku a priori za neoprávnenú, najmä\nnie v akomkoľvek rozsahu a už vôbec nie, ak nepredkladá žiadne dôkazy. Judikatúra Súdneho dvora\nEurópskej únie je dlhodobo postavená na tom, že uplatnenie nároku voči štátu možno považovať za akt\nzneužívania, len ak sú predložené priame dôkazy o úmysle zneužívať a nesporné objektívne skutočnosti\nto podporujúce (napr. SD EÚ vo veci C-504/10).\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že za informáciu možno považovať každé\noznámenie obohacujúce vedomie príjemcu alebo akýkoľvek energetický či hmotný prejav, ktorý môže\nmať zmysel buď pre toho, kto oznamuje, alebo pre toho, kto oznamovanie prijíma. Zo znenia zákona č.\n211/2000 Z.z. nemožno vyvodzovať to, že informáciou by malo byť aj spracovanie údajov do inej formy\nako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo spracovanie údajov podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie\ninformácie žiada. K uvedenému názoru sa priklonil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.\nzn. 23S/92/2011 zo dňa 28.03.2012, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sži/6/2012 zo dňa 21.11.2012. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009. Žalovaný uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ\nsprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných a neslúži na flagrantné zneužívanie práva,\nza účelom získať informácie, na ktoré sa zákon č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje, ani na šikanózny výkon\npráva za účelom neprimerane personálne a technicky zaťažiť pri spracovaní informácií povinnú osobu.\nŽalovaný sa stotožnil so záverom krajského súdu, že súd nemá postavenie povinnej osoby podľa § 2\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale súdy môžu byť povinnou osobou pre sprístupňovanie informácií len\npodľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. a aj to len v rozsahu povinností určených osobitným zákonom\nč. 757/2004 Z.z.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia\nzverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, že dňa 10.06.2013\nbola Okresnému súdu Zvolen elektronickou formou doručená žiadosť oprávnenej osoby o sprístupnenie\ninformácií, špecifikovaných v časti I. tohto rozsudku. Ako žiadateľ o sprístupnenie informácií bol\noznačený Mgr. F. F., OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Dunajská 18, Bratislava a\nžiadateľ požadoval informácie zaslať na e-mailovú adresu, z ktorej bola žiadosť odoslaná, a teda\nmargetin@ovlegal.sk <mailto:margetin@ovlegal.sk>. Správny orgán prvého stupňa mu požadované\ninformácie nesprístupnil. V rozhodnutí č. Spr. 50/13/S zo dňa 13.06.2013 uviedol, že ustanovenie §\n11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje obmedzenie prístupu k informáciám, pokiaľ sa\ntýkajú rozhodovacej činnosti súdu. Jedinou prípustnou výnimkou, ktorú zákon v tomto smere pripúšťa,\nje informácia o rozhodnutí alebo výsledku konania a aj to len za predpokladu, ak jej sprístupnenie\nnezakazujú osobitné predpisy. Zákon teda neobmedzuje sprístupnenie takých informácií, ktoré sa týkajú\n\nkonkrétneho žiadaného rozhodnutia alebo výsledku konkrétneho špecifikovaného konania (ktoré je\nuž žiadateľom identifikované v jeho žiadosti, a to minimálne údajmi o účastníkoch, spisovej značke\na predmete sporu), nie však informácií, ktorých obsahom je samotná existencia určitého konania.\ninformácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sú obsiahnuté v súdnom spise. Zákon č. 211/2000\nZ.z. nerozlišuje medzi evidenčnými informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti ani kvalitatívne\nnerozčleňuje informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu okrem informácií o rozhodnutí alebo\no výsledku konania. Taxatívne výnimky z tohto pravidla ustanovuje § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n211/2000 Z.z. Informácie, ktoré požadoval sprístupniť žiadateľ sú informáciami, ktoré obsahuje súdny\nspis a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Zákon č. 211/2000 Z.z. neukladá\npovinnej osobe povinnosť vytvárať za základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente žiadosti\nneexistujú. Povinná osoba nie je povinná spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa\nz nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie (rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.02.2010).\nV odvolaní podanom v správnom konaní žiadateľ uviedol, že všetky informácie, ktoré požadoval mala\npovinná osoba k dispozícii, len ich nemala zhromaždené v takej forme, ako to požadoval žiadateľ.\nPovinná osoba má k dispozícii informácie, ktoré konania vedie, ktoré z týchto konaní sú sporové (z\ntypu registra), v ktorých z týchto konaní zastupuje žalobcu konkrétny zástupca (zo spisov alebo z\nkorešpondencie), v ktorých z týchto konaní nie je dodržaný všeobecný súd žalovaného (z evidencie\núčastníkov), aké majú spisové značky a sudcu (z evidencie konaní) a ako bola vybavená miestna\nnepríslušnosť (zo spisov). Pri uvedenej postupnosti sa výber len za pomoci mechanického spracovania\nrýchlo zúži na požadované informácie. Podľa ustálenej judikatúry za vytváranie nových informácií\nnemožno považovať vyhľadávanie a zhromažďovanie zhodného typu informácií z oddelených zdrojov u\npovinnej osoby (napr. rozsudok NSS ČR sp. zn. 4As/57/2007, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 7S/33/2009). Obmedzenie sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. sa nemá\nvzťahovať typovo napr. na štatistické údaje súvisiace s rozhodovaním konkrétnych sudcov, informácie\nči bol podaný návrh na začatie konania, ktorému sudcovi bol pridelený a aká je spisová značka (napr.\n§ 5 ods. 3 Inštrukcie MS ČR M - 1827/1999 k rovnakému obmedzeniu alebo Korbel, F. a kol.: Právo na\ninformace. Komentář. Praha: Linde Praha, a.s., 2004, str. 89), keďže sú to otázky uzavreté. Na otázku\nmiestnej príslušnosti sa v sporových konaniach vzťahuje koncentrácia podľa § 105 ods. 1 O.s.p., tzn.\nže od určitého momentu je ďalšie rozhodovanie o tejto otázke vylúčené. Požadované informácie sa tak\npodľa žiadateľovho názoru netýkajú rozhodovacej činnosti tak, ako to predpokladá ústavno-konformný\nvýklad zákona č. 211/2000 Z.z.\nOdvolací správny orgán rozhodnutím č. Spr. 3090/13 zo dňa 08.08.2013 napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil a uviedol, že zo žiadosti oprávnenej osoby vyplýva, že požadované informácie\nsa netýkajú činnosti okresného súdu, ale sa viažu na činnosť súkromnoprávnej osoby a výkonu\njej podnikateľskej činnosti a týkajú sa účastníka konania, ktorý sa v konaní pred súdom nechá\nzastúpiť označenou advokátskou kanceláriou. Žiadateľ explicitne požiadal informácie, ktoré sa týkajú\nzastupovania dotknutou advokátskou kanceláriou. Odvolací správny orgán sa stotožnil s argumentáciou\nprvostupňového správneho orgánu, že povinná osoba požadované údaje nemá k dispozícii. Poukázal\ntiež na pojem „sporové konania“, ktorý je len pojmom právnej teórie, pričom najmä vymedzenie\nkonaní, ktoré patria do tzv. nesporových konaní je v teórii civilného procesného práva diskutabilné.\nOtázka miestnej príslušnosti je vecou právneho posúdenia zákonného sudcu a skutočnosť, či bola vec\npostúpená je možné zisťovať len ako novú informáciu a vytvárať ju, pretože súd takouto informáciou z\ndostupnej evidencie nedisponuje. V druhostupňovom správnom rozhodnutí bol ako žiadateľ označená\nprávnická osoba: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa\nosobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\n\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať\ninformácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 3) napríklad zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 149/1975 Zb. o archívnictve\nv znení neskorších predpisov.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nV prvom rade je potrebné posúdiť otázku postavenia súdu v konaniach o poskytnutí informácií podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že súd nie je povinnou osobu\npodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Uviedol, že súd nie je štátnym orgánom, ktorému štát zveril\nprávomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy, preto jeho činnosť nemožno kontrolovať podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Tiež uviedol, že súdy\nmôžu byť povinnou osobou pre sprístupňovanie informácií podľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z.,\npodľa ktorého môže osobitný zákon ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej\nalebo fyzickej osobe. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 757/2004 Z.z.\nS uvedeným záverom krajského súdu sa nie je možné celkom stotožniť najmä s ohľadom na čl. 26 ods. 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), v zmysle ktorého majú orgány verejnej moci povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Krajský súd vykonal v predmetnej veci\nlen jazykový výklad bez zohľadnenia ústavnej konformnosti. Medzi orgány verejnej moci možno zaradiť\norgány moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Zákon č. 211/2000 Z.z. vo svojom ustanovení § 2 bližšie\nšpecifikuje okruh povinných osôb. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. možno vymedziť\nnasledovný okruh povinných osôb:\nA. štátne orgány, obce, vyššie územné celky,\nB. ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\nDôvetok „ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy“, ktorý krajský súd vyhodnotil, že sa vzťahuje aj na skupinu\npovinných osôb uvedených v bode A. je možné aplikovať len pri povinných osobách uvedených v bode\nB. Z toho vyplýva, že špecifikácia povinných osôb z hľadiska ich právomoci rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických alebo právnických osôb verejnej správy sa vzťahuje len na vymedzené\nprávnické a fyzické osoby. Táto špecifikácia sa netýka štátnych orgánov, obcí a vyšších územných\ncelkov. Rovnako aj znenie dôvetku „a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“ môže v praxi\nvyvolávať aplikačné problémy. K uvedenému možno poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007: „všetky povinné osoby\nvyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione\nmateriae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby\na fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií,\npretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa\ntýka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti. (....) Podľa názoru ústavného súdu treba\nvychádzať predovšetkým z charakteristických znakov, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Ako\nto už bolo uvedené, ide o náplň ich činnosti, hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s\nmajetkom štátu alebo obce a príslušnosť do oblasti verejného alebo súkromného práva. Z uvedeného\npohľadu štátne orgány, obce (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) a právnické osoby zriadené\nzákonom (§ 2 ods. 2 zákona o slobode informácií) sa vyznačujú spravidla všetkými tromi už uvedenými\ncharakteristickými znakmi. Realizujú totiž práva a povinnosti verejnej moci, hospodária s verejnými\nfinanciami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obcí a boli kreované zákonmi, resp. na základe\nzákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva. (....) Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym,\nresp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu\nkvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie\n\ns verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na\nuplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.“\nNa základe uvedených skutočností je nepochybné, že súd je štátnym orgánom, ktorý realizuje práva a\npovinnosti verejnej moci a hospodári s verejnými financiami. Pre lepšie pochopenie možno poukázať aj\nna právnu úpravu sprístupňovania informácii v Českej republike zákonom č. 106/1999 Sb. o svobodném\npřístupu k informacím v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/1999 Sb.“),, ktorý do značnej\nmiery ovplyvnil znenie zákona č. 211/2000 Z.z. Zákon č. 106/1999 Sb. v § 2 definuje okruh povinných\nosôb a na rozdiel od slovenskej právnej úpravy tieto okruhy rozdelil do jednotlivých odsekov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 106/1999 Sb. povinnými subjekty, které mají podle tohoto zákona povinnost\nposkytovat informace vztahující se k jejich působnosti, jsou státní orgány, územní samosprávné celky\na jejich orgány a veřejné instituce.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 106/1999 Sb. povinnými subjekty jsou dále ty subjekty, kterým zákon svěřil\nrozhodování o právech, právem chráněných zájmech nebo povinnostech fyzických nebo právnických\nosob v oblasti veřejné správy, a to pouze v rozsahu této jejich rozhodovací činnosti.\nHospodárenie s verejnými financiami je jedným z rozhodujúcich kritérií, ktoré zakladá záujem na\nposilnení transparentnosti fungovania štátnych orgánov, a preto takéto orgány, a teda ani súdy,\nnemôžu byť vylúčené z pôsobnosti zákona č. 211/2000 Z.z., ako to uviedol krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Z dôvodovej správy k § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva: „Vymedzujú\nsa subjekty, ktoré majú povinnosť sprístupňovať podľa zákona informácie. Povinnými osobami sú\nštátne orgány, orgány územnej samosprávy, ktoré takto označuje aj ústavný text ako subjekty povinné\nsprístupňovať informácie. Štátnymi orgánmi sú nielen vláda, ministerstvá a iné orgány štátnej správy,\nale aj orgány zákonodarnej moci a ďalšie subjekty, ktoré utvárajú štát a rozhodujú, resp. konajú v jeho\nmene (orgány prokuratúry, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a\npod.). Orgánmi územnej samosprávy sú v súčasnosti orgány obecnej (mestskej, miestnej) samosprávy.\nPo utvorení samosprávy vyšších územných celkov sa zákon bude vzťahovať aj na orgány tohto stupňa\núzemnej samosprávy.\nĎalšími povinnými osobami sú subjekty, ktoré na základe zákona rozhodujú o právach a povinnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tieto subjekty rovnako musia podliehať\nverejnej kontrole a informácie na základe, ktorých boli vydané rozhodnutia, informácie o procese\nrozhodovania majú mnohokrát kľúčový význam pre výsledok konania. Informačná povinnosť bola\nobmedzená iba na oblasť verejnej správy, nakoľko oblasti podliehajúce záujmovej samospráve majú\nvlastné informačné mechanizmy a zákon o slobode informácií je zameraním určený na oblasť verejných\ninformácií.“\nS poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že povinnými osobami s plnou informačnou\npôsobnosťou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sú štátne orgány, obce a vyššie územné celky. Dôvetok\n„ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy“ sa vzťahuje len tie fyzické a právnické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v\noblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnosť rozhodovať v oblasti\nverejnej správy nemožno vzťahovať na štátne orgány, obce a vyššie územné celky. Štátne orgány sú\nnielen orgány výkonnej moci, ale aj orgány zákonodarnej a súdnej moci. Pojem štátny orgán nie je\nmožné zamieňať s pojmom správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Medzi štátne orgány možno bez\npochybností zaradiť všetky orgány, ktoré sú definované v Ústave, a teda aj súdy.\nZ hľadiska vymedzenia okruhu povinných osôb (v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené pod bodom\nII.) podľa zákona č. 211/2000 Z.z., konkrétne: „fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveruje\nprávomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“ možno vyvodiť záver, že povinnými\nosobami podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa stanú aj tie subjekty, ktoré síce nie sú štátnymi orgánmi,\nobcami a vyššími územnými celkami, ale v rozsahu v ktorom rozhodujú v oblasti verejnej správy majú\ninformačnú povinnosť v tejto ich rozhodovacej činnosti. Aj tu je rozhodujúce kritérium, že predmetnú\n\nčinnosť nevykonávajú ako svoj súkromný záujem, ale ako realizáciu verejného záujmu, preto je v tomto\nprípade potrebná transparentná kontrola zo strany verejnosti. Samozrejme, že aj táto verejná kontrola\nmá byť vykonávaná v súlade so zdravým rozumom v primeranej miere a nemá slúžiť na šikanu povinných\nosôb a zneužívať toto právo.\nK otázke aktívnej legitimácie na podanie žaloby senát najvyššieho uvádza, že v tejto veci pochybil už\nodvolací správny orgán. Identifikovanie žiadateľa v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. má význam\nnielen z hľadiska určenia okruhu účastníkov v následnom preskúmavacom konaní pred správnym\nsúdom. Odvolací správny orgán mal jednoznačne identifikovať, či žiadosť o poskytnutie informácií podal\nMgr. F. F. ako fyzická osoba len s využitím pracovnej e-mailovej adresy, alebo ako predstaviteľ právnickej\nosoby v mene ktorej informácie požadoval. Potom by nevznikli nejasnosti, ako v tomto prejednávanom\nprípade, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí č. Spr. 50/13/S zo dňa 13.06.2013 je ako žiadateľ\noznačená fyzická osoba - F. F. a v druhostupňovom správnom rozhodnutí č. Spr. 3090/13 zo dňa\n08.08.2013 je ako žiadateľ označená právnická osoba - OLEXOVA VASILISIN s.r.o., bez akéhokoľvek\nodôvodnenia tejto zmeny. Uvedené pochybenia správnych orgánov však nie je možné pričítať na ťarchu\nfyzickej alebo právnickej osoby ako účastníkovi správneho konania. Pre zabránenie vzniku obdobných\nnedorozumení a pochybení je však nevyhnuté, aby aj žiadatelia o poskytnutie informácií podľa zákona\nč. 211/2000 Z.z. jednoznačne identifikovali subjekt, ktorý o poskytnutie informácií žiada a vyhnú sa\ntak zastaveniu súdneho preskúmavacieho konania z dôvodu, že žalobu na súd podala iná osoba ako\núčastník správneho konania.\nK námietke samotného odmietnutia poskytnutia informácií z dôvodu, že povinná osoba nemá\npožadované údaje k dispozícii a musela by ich vytvárať senát najvyššieho súdu uvádza nasledovné:\nŽiadateľ v podanej žiadosti špecificky vymedzil informácie o súdnych konaniach, o ktorých sprístupnenie\nmá záujem. V žiadosti špecifikoval, že má ísť o sporové konania a až na pojednávaní pred krajským\nsúdom dňa 24.09.2014 upresnil, že má ísť o konania v zmysle § 80 O.s.p. Aj takto spresnený údaj je však\nz hľadiska vecí prejednávaných okresným súdom a zapisovaných do jednotlivých registrov veľmi široko\nkoncipovaný. Pre vyhľadanie veci, ktorá je sporová alebo nie, by musel okresný súd prezrieť každú\njednotlivú vec a z obsahu spisu posúdiť, či ide o sporovú vec alebo nie. Uvedené by bolo nielen časovo\nveľmi náročné, ale záviselo by aj od posúdenia konkrétneho pracovníka, ktorý by žiadosť podľa zákona č.\n211/2000 Z.z. vybavoval a v neposlednom rade by išlo o vytvorenie novej informácie. Súd nemá osobitný\nsúdny register, do ktorého by sa zapisovali výlučne sporové konania, tak ako to definoval žiadateľ\nv podanej žiadosti. Opis súdnych registrov sa nachádza v rozvrhu práce každého súdu Slovenskej\nrepubliky.\nĎalšia špecifikácia - boli/sú aspoň čiastočne vedené na Okresnom súde Zvolen. Senát najvyššieho\nsúdu poukazuje, že na Okresný súd Zvolen len v roku 2013, kedy bola podaná žiadosť podľa zákona\nč. 211/2000 Z.z. napadlo 25 464 vecí.\nÚdaj o právnom zastúpení žalobcu vo veci je tiež informácia, ktorú by musela povinná osoba nanovo\nvyhľadávať v každom jednotlivom spise. Žalobca dňa 17.07.2015 predložil odvolaciemu súdu snímok\nprogramu súdneho registra, v zmysle ktorého si môže povinná osoba tento údaj vyhľadať do niekoľkých\nsekúnd zo súdneho registra. Najvyššiemu súdu nie je zrejmý pôvod tohto snímku, avšak z jeho činnosti\nmu ani nie je známe, že by bol takýto údaj vedený v súdnom registri a bolo ho možné takto jednoducho\nvyhľadať. Ani v súdnom registri, ktorý používa najvyšší súd nie je uvedený údaj o právnych zástupcoch\núčastníkov konania, a preto ani nie je možné jednoduchým zadaním požadovaných kritérií vyhľadať tie\nsúdne spory, v ktorých by bol právnym zástupcom konkrétny advokát, či advokátska kancelária. Tento\núdaj by bolo možné opätovne zistiť len fyzickým nahliadnutím do každého jednotlivého spisu. Čo je\nopätovne vytvorenie novej informácie.\nTaktiež informáciu o všeobecnom súde žalovaného podľa § 85 O.s.p. nie je možné zo súdneho registra\nvytiahnuť zadaním požadovaných kritérií. Tiež je ju možné zistiť len kontrolou každého spisu.\nNajvyšší súd oceňuje snahu žiadateľa, že mal úmysel pomôcť pri sprístupnení požadovaných informácií,\navšak povinná osoba mu nemohla umožniť nahliadnuť do jednotlivých spisov za účelom zistenia\npožadovaných informácií. Pri nápade vecí na Okresný súd Zvolen len za rok 2013 vo výške 25 464\nvecí je aj takéto zisťovanie ťažko predstaviteľné. Povinná osoba nemala v úmysle zatajovať požadované\n\ninformácie, avšak sprístupnenie informácií tak, ako to žiadateľ uviedol v podanej žiadosti zo dňa\n10.06.2013 v súčasnosti nie je objektívne možné a vytvorenie takéhoto súboru údajov by znamenalo\nvytvorenie novej informácie. Iná situácia by nastala samozrejme v tom prípade, ak by bolo možné\npožadované kritériá zadať do súdneho registra a postupnosťou mechanických krokov zúžiť výber na\npožadované informácie.\nNa záver najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1As/141/2011\nzo dňa 09.02.2012: „Jako kýžené kritérium sa teda nabízí rozlišováné mezi případy, kdy je povinný\nsubjekt schopen požadované informace sestavit ze „zdrojových“informací, ktorémi disponuje, v zásadě\nmechanickým způsobem, a situacemi, v nichž sestavení požadované informace překračuje rámec\ntakových jednoduchých úkonů.“\nTaktiež najvyšší súd poukazuje aj na svoj skorší rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009:\n„Informáciou nie je poskytovanie obsahu spisov, prípadne informáciou v zmysle zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám nie je (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp.\npokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada.“\nOtázku zneužitia práva je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade veľmi citlivo, v súlade s\nústavnými princípmi, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti. Uvedený prípad by mohol byť vzhľadom\nna okolnosti prípadu považovaný, že je zneužitím práva, najmä s ohľadom na rozsah požadovaných\ninformácií.\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/299/2013-66 zo dňa 24.09.2014 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/299/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}], "citovane_v": []}