{"guid": "b0617e3e-ebc3-4878-8966-0e9385dc1f15:0b431e11-700f-4098-a3ba-9c435986ca2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1", "spisova_znacka": "6Sži/43/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/43/2014 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 6Sži/43/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1", "identifikacne_cislo": "6013201456", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b431e11-700f-4098-a3ba-9c435986ca2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/43/2014\n6013201456\n30. 09. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013201456.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. K. H., bytom K. N.X. Č. Ľ. XXXX/\nXX, XXX XX D.-K., zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4\nBratislava, proti žalovanej: C. H.J., starostka obce Dolná Lehota, so sídlom Dolná Lehota č. 162, v konaní\no preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií, o odvolaní žalobkyne proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/268/2013-61 zo dňa 6. mája 2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/268/2013-61\nzo dňa 6. mája 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 24S/268/2013-61 zo dňa 6. mája 2014 podľa\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie vedené pod sp.zn.\n24S/268/2013 z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré nebolo vydané, nemôže byť predmetom preskúmania,\nkeď neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý nemožno odstrániť, a preto je daný dôvod na zastavenie konania\naj podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..\nKrajský súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“)\nneumožňuje povinnej osobe po obdržaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií v zmysle zákona,\nzostať nečinnou, naopak, povinnej osobe sa výslovne v § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ukladá\npovinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Žalovaná ako povinná osoba\npodľa zákona o slobode informácií po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici mala\npovinnosť na základe podanej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 4.5.2012 žalobkyni\npožadované informácie poskytnúť a to v lehote na vybavenie žiadosti (§ 17 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií), alebo v prípade, ak žiadosti hoci len z časti nemienila vyhovieť, mala povinnosť vydať o\ntom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Keďže rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici, ktorým boli prvostupňové i druhostupňové fiktívne rozhodnutia žalovanej v konaní o žiadosti zo\ndňa 4.5.2012 zrušené a bol žalovanej doručený dňa 20.03.2013, žalovaná ako povinná osoba mala\nv prípade, že neposkytla žalobkyni požadované informácie (ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe a ako to\nvyplýva z obsahu administratívneho spisu), postupovať podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií\na vydať rozhodnutie v lehote do 03.4.2013.\nKrajský súd ďalej uviedol, že z tvrdenia žalobkyne v žalobe a z administratívneho spisu vyplýva, že\nžalovaná v tejto lehote rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií požadovaných v žiadosti\nžalobkyne zo dňa 4.5.2012 nevydala a ani informácie žalobkyni v celom rozsahu nesprístupnila. Krajský\nsúd konštatoval, že v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá, že žalovaná vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť žalobkyni informácie. Za deň doručenia sa v tomto prípade\npovažuje tretí deň od plynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17), t.j. 8.4.2013. Proti tomuto fiktívnemu\n\nrozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie, a preto nadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa v zákonnej\nlehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. nepodala žalobu o preskúmanie tohto fiktívneho rozhodnutia žalovanej.\nPokiaľ teda žalovaná dňa 17.06.2013, t.j. po uplynutí lehoty na sprístupnenie informácií podľa § 17\nzákona o slobode informácií, resp. po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií\npodľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, vydala rozhodnutie č. 225/2013-2, ktorým žiadosti\nžalobkyne o sprístupnení informácií podanej 4.5.2012 v bode 3 nevyhovela a odmietla sprístupniť\npožadované informácie, t.j. vydala vo veci rozhodnutie až potom, ako uplynula zákonná lehota na\nvybavenie žiadosti, má sa za to, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Takéto\nrozhodnutie nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo (považuje sa za nulitné,\nresp. ničotné). Vydané fiktívne rozhodnutie má totiž za následok, že vec je rozhodnutá (res iudicata) a\nkonanie o nej je skončené. Vzhľadom na zákaz dvojitého prejednania tej istej veci, po právoplatnosti\nnegatívneho fiktívneho rozhodnutia už žalovaná nemohla znovu vo veci rozhodnúť. Pokiaľ žalobkyňa\nproti takémuto rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom samotná žalobkyňa namietala, že toto vydané\nrozhodnutie č. 225/2013-2 zo dňa 17.6.2013 je nulitné, nemohla nastúpiť ani zákonná fikcia podľa §\n19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. nemožno predpokladať, že odvolací orgán vydal rozhodnutie,\nktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie,\nktoré nebolo vydané, nemôže byť predmetom preskúmania, čím je naplnený dôvod uvedený v § 250d\nods. 3 O.s.p. na zastavenie konania, majúc za to, že neexistencia rozhodnutia je zároveň takým\nnedostatkom podmienok konania podľa piatej časti O.s.p., ktorý nemožno odstrániť, a preto je daný\ndôvod na zastavenie konania aj podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil neúspechom žalobkyne v konaní v zmysle\n§ 250k ods.1 O.s.p..\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6.5.2014 sp.zn.\n24S/268/2013-61, ktorým prvostupňový súd zastavil konanie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nžiadala, aby odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.\nV dôvodoch odvolania žalobkyňa nesúhlasila so záverom prvostupňového súdu, že ak po doručení\nzrušujúceho rozsudku súdu žalovaná nerozhodla v lehote podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií,\nnastúpila podľa § 18 ods. 3 predmetného zákona fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácií.\nDôvodila, že znenie § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií neustanovuje žiadnu\nskutočnosť, ktorá určuje začiatok plynutia lehoty na vydanie fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou\npo tom, ako súd rozhodne o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, skoršie rozhodnutie zruší\na doručí tento rozsudok povinnej osobe. Uviedla, že zákon určil len skutočnosť podmieňujúcu začatie\nplynutia lehoty v tom prípade, keď je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií resp.\nodvolanie a na tento okamih sa viaže začiatok lehoty na vybavenie žiadosti, resp. odvolania a na\nto nadväzujúce vydanie fiktívneho rozhodnutia. Zákon nepočíta s možnosťou, keď súd rozhodne o\nžalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia povinnej osoby, resp. v takom prípade nemôže nastať\nfikcia vydania rozhodnutia (či už v prvom, alebo v druhom stupni) a o tejto žiadosti, resp. odvolaní je\nnevyhnutné rozhodnúť riadnym (nie fiktívnym) rozhodnutím.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že prvostupňový súd doručoval účastníkom konania napadnuté rozhodnutie\na informáciu o tom, kedy si účastníci konania prevzali zásielky, disponuje len prvostupňový súd. Mala\nza to, že z hľadiska právnej istoty nie je prípustné, aby lehota na vydanie rozhodnutia a následne\naj na podanie odvolania uplynula v deň, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené povinnej osobe\n- žalovanej, nakoľko žalobkyňa nemala možnosť vedieť, kedy si žalovaná napadnuté rozhodnutie\nprevzala, a teda kedy podľa názoru krajského súdu nastal okamih začatia plynutia lehoty na vydanie\nrozhodnutia povinnou osobou.\nŽalobkyňa ďalej tvrdila, že ak povinná osoba vydala písomné rozhodnutie o vybavení žiadosti o\nsprístupnení informácií až potom, čo uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti, z hľadiska právnej\nistoty ide o konanie zmätočné. Ak by aj takáto situácia nastala, z hľadiska právnej istoty účastníkov\nkonania, mal prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie\nkonanie.\n\nŽalobkyňa na zdôvodnenie správnosti svojho názoru v danej súvislosti poukázala na odôvodnenie\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/233/2005 zo dňa 25.10.2006, ktorého\nprávny názor citovala: „Súd ďalej preskúmal aj zákonnosť skutočne vydaného rozhodnutia č.\nCD-2005-15571/18261-1: SEKR zo dňa 16.06.2005, ktorým zamietol rozklad a napadnuté rozhodnutie\npotvrdil. Záujem na právnej istote bráni tomu, aby v prípade, keď bolo vydané fiktívne rozhodnutie podľa\n§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žalovaný opäť vo veci rozhodol, pretože aj toto fiktívne rozhodnutie\nmá za následok, že vec je právoplatne rozhodnutá. Vzhľadom na neprípustnosť dvojitého prejednania\nv tej istej veci, nemohol žalovaný rozhodnúť rozhodnutím. Pokiaľ rozhodoval v danej veci druhýkrát,\nnapadnuté skutočne vydané rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá spôsobuje jeho ničotnosť a ako také je\nho potrebné v záujme právnej istoty účastníkov správneho konania, zrušiť.“\nŽalobkyňa v odvolaní poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn.\n6A/118/2000 zo dňa 27.11.2003.\nK otázke ohľadne fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácií žalobkyňa tiež uviedla, že konanie\npovinnej osoby, ktorá nevydá rozhodnutie, je podľa § 18 ods. 1 alebo 2 vždy porušením zákona,\nzdôrazniac, že každé fiktívne rozhodnutie je výsledkom porušenia zákona zo strany povinnej osoby a\ntakýto postup nie je zákonom dovolený a je nezákonný a ide o porušenie ústavného práva žiadateľa.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že súhlasí s rozhodnutím uznesenia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici vydaného dňa 6.5.2014 sp.zn. 24S/268/2013-61. Súčasne uviedla,\nže sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia, ktoré podala k žalobe v prvostupňovom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\nžalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánov verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR).\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPovinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym\norgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.\nPodľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení\ns verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo\nmajetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného\nprostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do\nspisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,\nsprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou\npoštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so\nžiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví\nbez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa\nodstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje\ninformácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nPodľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti\nnevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie\nnevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie\nžiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,\nže vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto\nprípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej\ninformácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia\nlehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie\nvydala alebo mala vydať.\nPodľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\n\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací\norgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v\ntejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté\nrozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na\nvydanie rozhodnutia.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám neustanovuje lehoty, ani právne skutočnosti spôsobujúce\nich plynutie (napr. vrátenie spisového materiálu odvolacím súdom povinnej osobe), na rozhodnutie o\nžiadosti v novom konaní, po zrušení rozhodnutia. Ide o legislatívnu medzeru. Táto je v zásade vypĺňaná\nsubsidiárnou aplikáciou ustanovení správneho poriadku, keď § 22 zákona č. 211/2000 Z.z. na takýto\npostup výslovne odkazuje.\nNa počítanie lehôt v prípade zrušenia správneho rozhodnutia súdom sa použijú ustanovenia § 19 ods. 3\nprvá veta zákona č. 211/2000 Z.z., pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného\nadministratívneho spisu žalovaným správnym orgánom zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia\nžalovaným.\nOdvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že žalovaná ako povinná osoba podľa zákona o\nslobode informácií po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici mala povinnosť na základe\npodanej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 4.5.2012 rozhodnúť. V prípade, ak žiadosti\nhoci len z časti nemienila vyhovieť, mala povinnosť vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné\nrozhodnutie. Rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli prvostupňové i druhostupňové\nfiktívne rozhodnutia žalovanej v konaní o žiadosti z 4.5.2012 zrušené, bol žalovanej doručený dňa\n20.3.2013, ktorá skutočnosť však nepodmieňuje začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti na\nsprístupnenie informácií.\nŽalovaná ako povinná osoba potom, ako jej bol preukázateľné vrátený administratívny spis z krajského\nsúdu, v prípade, že neposkytla žalobkyni požadované informácie, mala postupovať podľa § 18 ods.\n2 zákona o slobode informácií a vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií a to v lehote, ktorej\nzačiatok je stanovený podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dňom vrátenia a doručenia\nadministratívneho spisu povinnej osobe.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaná dňa 17.6.2013\nvydala rozhodnutie č. 225/2013-1, v ktorom vyhovela odvolaniu žalobkyne zo dňa 3.6.2013 a napadnuté\nrozhodnutie zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie. Zároveň vydala rozhodnutie č. 225/2013-2 zo\ndňa 17.6.2013, v ktorom žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií podanej dňa 4.5.2012 v\nbode 3 nevyhovela a odmietla sprístupniť požadované informácie. Voči rozhodnutiam č. 225/2013-1 a\n225/2013-2 podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo žalovanej doručené 27.6.2013.\nPokiaľ žalovaná rozhodla až dňa 17.6.2013, zrejme vydala rozhodnutie až po uplynutí lehoty na\nsprístupnenie informácií podľa § 17 zákona o slobode informácií (vydala rozhodnutie č. 225/2013-2,\nktorým žiadosti žalobkyne zo dňa 4.5.2012 o sprístupnenie informácie v bode 3 nevyhovela a odmietla\nsprístupniť požadované informácie).\nOdvolací súd súčasne poznamenáva, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná v\nkonaní o sprístupnenie informácií na základe uvedenej žiadosti žalobkyne konala svojvoľne a zmätočne,\no čom svedčí aj skutočnosť, žalovaná opätovne žalobkyni zaslala rozhodnutie č. 264/2012-3 zo dňa\n21.8.2012, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 21.5.2013, voči ktorému žalobkyňa tiež podala odvolanie.\nNa počítanie lehôt v tomto prípade sa použije § 19 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, pričom\nzačiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného administratívneho spisu zo súdu a jeho\npreukázateľného prevzatia žalovanou. Keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám osobitne\nnerieši začiatok lehoty a jej plynutie na rozhodnutie o odvolaní po zrušení rozhodnutia žalovaného súdom\na vrátení veci na ďalšie konanie, je pri začatí plynutia lehoty potrebné použiť analógiu legis a počítať ju\nod preukázateľného prevzatia administratívneho spisu žalovaným po jeho vrátení zo súdu. Najvyšší súd\n\nzdôrazňuje, že analógia sa použije len pri začatí plynutia lehoty na rozhodnutie o odvolaní a nie pri dĺžke\nlehoty, pretože tá už je expressis verbis v osobitnom predpise upravená (§ 19 ods. 3 prvá veta zákona).\nAk povinná osoba vydala písomné rozhodnutie, ktorým rozhodovala o žiadosti na sprístupnení\ninformácií, až potom, čo uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti, z hľadiska právnej istoty ide o\nkonanie zmätočné. Z uvedených dôvodov najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu podľa § 221\nods. 1 písm. f/, ods.2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou krajského súdu bude vo veci opätovne ustáliť plynutie lehôt na vydanie fiktívneho odvolacieho\nrozhodnutia žalovanej v intenciách názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeného a vo veci rozhodnúť\nmeritórne.\nO trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}