Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/29/2014 z 4. 5. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. mája 2015, sp. zn. 4Sži/29/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200996.1 Najvyšší súd | 4Sži/29/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:6013200996.1 | 2015-05-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 218 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47fa3793-d8c2-4f43-a3d7-4fa0b9f09882 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200996.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sži/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200996
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200996.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom
811 03 Bratislava, Suché Mýto č.19, zastúpený: Bardač, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková
č. 4, proti žalovanému: Obec Ladomerská Vieska, so sídlom Ladomerská Vieska 132, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 5. februára 2014 č.k. 23S/221/2013-25, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/221/2013-25 zo dňa 5. februára 2014 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu,
že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka. Žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
09.03.2013, ako aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
07.04.2013. Žalobca požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) e-mailom zaslaným dňa
22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť žalobcu obsahovala zaručený elektronický
podpis, pričom žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, a preto nemal možnosť technicky
komunikovať so žalobcom. Žalovaný nemal možnosť prílohu doručovanú mu do počítača otvoriť
a poznať jej obsah. Národný bezpečnostný úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia
elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10
ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 215/2002 Z.z.) a žalovaný, podľa tohto
zoznamu, nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od bežne používanej v internetovom styku, nemá právne účinky
doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca
síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným spôsobom. Doručenie len tela e-mailu
nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o
poskytnutie informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Ak žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom,
t.j. nemohlo dôjsť ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o



poskytnutie informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti, a preto nemôže platiť ani právna
domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. neplatí fikcia,
že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Tým,
že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a preto nie je ani
daný predmet súdneho prieskumu.

II.

Proti uzneseniu krajského súdu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/221/2013-25 zo dňa 5. februára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca pripojil k
svojej žiadosti viaceré prílohy, z ktorých vyplýva, že svoju žiadosť žalovanému podal. Žalobca, resp. jeho
právny zástupca má k dispozícii e-mailovú schránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom, ktoré odosielal žalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému
doručené. Ak by žalobca dostal priestor na pojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo
nahliadnutím do danej e-mailovej schránky. Konajúci súd by sa priamo mohol oboznámiť aj so znením
podaní zaslaných daných e-mailom žalovanému, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej verzie.
Prípadne v rámci plnej jurisdikcie (§ 250i ods. 1 O.s.p.) by bolo možné vyhotoviť v rámci znaleckého
dokazovania napr. hašovacou funkciou príslušným programovým vybavením tzv. digitálny odtlačok
podania (súborov) odosielaného žalobcom, ako aj digitálny odtlačok príloh, pripojených k e-mailu so
žiadosťou žalobcu. Po vypočítaní oboch týchto odtlačkov by bolo zrejmé, že oba súbory (t.j. tak súbor
odoslaný e-mailom žalobcom, ako aj súbory prijaté žalovaným v e-mailovej schránke) majú totožný
digitálny odtlačok vyhotovený hašovacou funkciou, čo by bolo vylúčené, ak by išlo o rôzne súbory. Tiež
by bolo zrejmé, že tieto súbory sú aj obsahovo zhodné s prílohami pripojenými k žalobe. Záver krajského
súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.

Žalobca je toho názoru, že svoju žiadosť doručil a podal žalovanému zákonom stanoveným spôsobom.
Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. spočíva v znížení formálnosti podaní podávaných
povinným osobám podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Toto ustanovenie predstavuje zjednodušenie
podávania žiadostí povinným osobám a odstránenie všetkých formálnych obmedzení pri podávaní
žiadostí. Z toho dôvodu zákon č. 211/2000 Z.z. umožňuje podanie žiadosti povinnej osobe aj akýmkoľvek
technicky vykonateľným spôsobom, čo § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. aj explicitne uvádza.
Prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky
vykonateľný spôsob prijatia podania. Žalovaný je totiž obcou a z tohto dôvodu napr. vykonáva na
úseku stavebného konania prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný je teda správnym orgánom a
to aj na iných úsekoch štátnej správy a samosprávy. Ako správny orgán je preto v zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len správny poriadok) žalovaný povinný prijímať podania zaručeným elektronickým podpisom. Pre
žalovaného predstavuje doručenie podania elektronickou poštou podpísanou zaručeným elektronickým
podpisom technicky vykonateľný spôsob, pretože z jeho vlastnej činnosti správneho orgánu mu takáto
povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 správneho poriadku. Podaná žiadosť preto vyvolávala tie právne
účinky, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyplýva, že ak je súčasťou
zákonného ustanovenia úprava prípustných druhov podaní účastníka konania, vyplýva z toho danému
orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky pre prijímanie daného druhu podania. Ak teda
zákon umožňuje podať účastníkovi konania elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, vzniká orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky na prijímanie takých podaní.
Aj bez zriadenia elektronickej podateľne je možné oboznámiť sa s podaním podpísaným zaručeným
elektronickým podpisom. Poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 150/08-102 zo dňa
24.06.2008, I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08,
II. ÚS 151/08, II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný si nevytvoril
príslušné podmienky na prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijímať. Na prijatie podaní podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom žalovanému úplne postačuje pošta a prostriedok na overenie
elektronického podpisu. Medzi tieto prostriedky patria napr. softvérové programy na overovanie platnosti
zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam
týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného
bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide o 18 softvérových produktov, spomedzi ktorých sú
niektoré bezplatne prístupné na internete. Žalovaný teda nemusel mať automatizovanú elektronickú



podateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných 18 softvérových produktov, schválených
Národným bezpečnostným úradom.

Na záver žalobca uviedol, že žalovaný má povinnosť prijímať podania podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti žalobcu podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti. Doručenie žiadosti
technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce pre vyvolanie tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne
doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Takúto žiadosť mal žalovaný
vybaviť zákonom predpokladaným spôsobom. K tomu však nedošlo, čo malo za následok vydanie
fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.

III.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety
prvej O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k
záveru, že nie sú naplnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici a je namieste odvolanie odmietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského
súdu sa nenachádza originál alebo úradne osvedčené plnomocenstvo udelené žalobcom advokátskej
kancelárii Bardač s.r.o., na zastupovanie v tejto veci. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná moc na
zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. Spr.
č. 287/2013. Najvyšší súd však plnomocenstvom preukazujúcim zastúpenie žalobcu advokátskou
kanceláriou Bardač s.r.o., nedisponoval, a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť, najvyšší súd v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p., vyzval advokátsku kanceláriu Bardač s.r.o., na predloženie originálu plnomocenstva pre
zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní v lehote sedem dní od doručenia (výzva zo dňa 10. marca 2015,
doručená 27. marca 2015). Vo výzve bola advokátska kancelária poučená, že v prípade nedoručenia
plnomocenstva bude podané odvolanie odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca doručil
najvyššiemu súdu riadnu plnú moc dňa 16.04.2015.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby
bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o
nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto
procesnej podmienky v každom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí
vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo,
založené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania
účastníka v konaní.

Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)
pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech
ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej
správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo
ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).

Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho
udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do
zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.).



Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala
Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich
zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené
všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č.
10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené
ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom
konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva
uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie
rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp.zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011,
5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na
obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise
súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a
rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva
žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátskej kancelárii
Bardač s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá.
Existencia plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať na
vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním
zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie
tohto ich vzťahu bude existovať.

Najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie zo dňa 17. marca 2014 signované
(zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., doručené krajskému
súdu elektronicky dňa 20. marca 2014. Odvolaním napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 3. marca 2014. Lehota na podanie odvolania v tomto
prípade uplynula dňa 18. marca 2014 (utorok). Odvolanie bolo doručené súdu až dňa 20. marca 2014.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie bolo podané oneskorene, postupoval podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a odvolanie ako oneskorene podané odmietol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo
odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.