{"guid": "20ecdde4-7bac-4b33-ab4b-bb8f8fb8c41e:b280dfe7-d9d7-422b-9e70-462ef334617d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1", "spisova_znacka": "8Sži/19/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/19/2013 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8Sži/19/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1", "identifikacne_cislo": "6013200597", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b280dfe7-d9d7-422b-9e70-462ef334617d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/19/2013\n6013200597\n26. 03. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200597.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché\nMýto 19, Bratislava, IČO 42 268 559, proti žalovanému: Starosta obce Svätý Anton, Svätý Anton 34,\nzast. JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 16, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, v konaní o\nodvolaní Mgr. O. J. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/82/2013 - 77 zo dňa 19.\njúna 2013 v časti výroku o trovách konania, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Mgr. O. J. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23S/82/2013 - 77 zo dňa 19. júna 2013 v časti výroku o trovách konania, o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej bystrici zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené\nžalobcovi dňa 07.04.2013 ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu doručené žalobcovi dňa\n09.03.2013, keď dospel k záveru o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutí pre nedostatok\ndôvodov.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tretia veta O. s. p. tak, že úspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v povahe sporu,\nnakoľko žalobca požadoval sprístupnenie informácií u 495 obcí len v Banskobystrickom kraji (ako aj v\nďalších štyroch krajoch a žaloby s určitosťou podal v Bratislavskom kraji) takým spôsobom, že obce\nnie vždy boli schopné v lehote reagovať, pričom nepreukázal snahu získať požadované informácie aj\niným dostupnejším a efektívnejším spôsobom ohľadom všetkých obcí (napr. prostredníctvom ZMOS,\nresp. inou formou zaslania žiadosti a pod.), čo značne spochybnilo skutočný úmysel žalobcu získať\npožadované informácie. Podaním množstva žalôb proti obciam, kde žalobca v každom konaní uplatňoval\nnáhradu trov konania v plnej výške (pre obce nie nezanedbateľnej) svedčí o tom, že žalobca mal väčší\nzáujem na priznaní trov konania ako na sprístupnení požadovaných informácií. Podstata žalôb spočíva\nv spore medzi jednotlivými obcami a žalobcom vo veci nesprístupnenia požadovaných informácií v\nzmysle zák. o slobodnom prístupe k informáciám. Prostriedkom k riešeniu týchto sporov by nepochybne\nnemalo byť obštrukčné využívanie tohto zákona. Žalobca svojim chovaním, ktoré je inak právom\ndovolené, sleduje vyvolanie konaní na základe podaných žalôb, ktoré svojou podstatou k poskytnutiu\ninformácií neprispejú. Jednalo sa o zdanlivý výkon práva, pretože jeho účelom nebolo právo vykonať, ale\nsamoúčelne napadnúť postup správneho orgánu opravným prostriedkom, zatiaľ čo dosiahnutie účelu\nsledovaného zákonom bolo pre žalobcu nepochybne vedľajšie.\nKrajský súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že u žalobcu sa jednalo o hromadne podané žaloby, o typovo\nrovnaké veci po skutkovej i právnej stránke. Žaloby boli takmer identické, čím bola daná aj nízka\n\nprávna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby v dôsledku toho, že žaloby\nboli podané elektronicky, boli v nich menené len identifikačné údaje žalovaného, boli v nich nepatrné\nodchýlky, s ohľadom na skutkový stav v konkrétnej veci, pričom ani právna argumentácia v žalobách\nuvedená, vzhľadom na predmet sporu, nebola zvlášť náročná. K otázke primeranosti náhrady trov\nkonania krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3698/10\nzo dňa 14.09.2011 ako aj na § 2 O. s. p., v zmysle ktorého súdy pri prejednávaní o rozhodovaní\nsporov dbajú na to, aby nedochádzalo k poručovaniu práva a právom chránených záujmov fyzických a\nprávnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie Mgr. O. J.,\nadvokát a konateľ spoločnosti Bardač s. r. o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava a navrhol,\naby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného k náhrade trov konania.\nNamietal nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania. V\ntejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd) sp.\nzn. IV. ÚS 248/08, z ktorého vyplýva, že hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy\nnáhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo\nvšeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania a rovnako poukázal\nna nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 24/2010 zo dňa 08.04.2010, z ktorého vyplýva, že nepriznaním\núčelne vynaložených trov konania dochádza v podstate k popretiu úspechu sťažovateľa v súdnom\nkonaní. Krajský súd rozhodol vo výroku o trovách konania o nepriznaní náhrady trov konania bez toho,\naby mu umožnil akokoľvek sa vyjadriť k otázke nesplnenia podmienok pre nepriznanie náhrady trov\nkonania. Týmto postupom podľa jeho názoru krajský súd zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania.\nPoukazujúc na ďalšiu judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08) dal do pozornosti\nnajvyššieho súdu, že nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba\nvykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom\ntreba dbať no to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní voje základné právo no súdnu ochranu, neutrpel\nmateriálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol\núspešný. Nevytvorenie možnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre\nzrušenie napadnutého rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3698/10\nzo dňa 14.09.2011, na ktorý poukazoval aj krajský súd).\nOkolnosti, ktoré krajský súd považuje zo tie, ktoré mali zakladať nepriznanie náhrady trov konania\nžalobcovi, neboli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 250k ods. 1 tretia veta O. s. p. Krajský\nsúd neuviedol, aké konkrétne dôvody osobitného zreteľa mali vyplývať z okolností daného prípadu.\nInformácia, že žalobca podal 495 žiadostí obciam v Banskobystrickom kraji sa nezakladá na pravde,\nnaviac žalobca sa obrátil na súd iba v prípade, že povinná osoba požadované informácie nesprístupnila\na zákonom predpísaným spôsobom nijako nereagovala. Podanie niekoľkých desiatok žiadostí súčasne\nbolo oprávneným výkonom práva, ktorým žalobca realizoval svoj predmet činnosti, žalobca nemohol\npodávať žiadosti s časovým odstupom, aby učinil zadosť predstavám o vhodnosti tohto postupu, ktoré\nsa sformovali až v napadnutom rozsudku.\nOdvolateľ ďalej poukázal, že od doručenia žiadosti do podania žaloby uplynuli viac ako dva mesiace, a\npreto mal žalovaný dostatok času zareagovať na túto žiadosť. Pokiaľ žalovaný nedisponoval potrebným,\nvoľne dostupným programovým vybavením, je otázne v akej lehote by vôbec žalovaný stihol reagovať,\nkeď si toto vybavenie nezaobstaral počas takmer 11 rokov. Naviac táto okolnosť vznikla na strane\nžalovaného, nie žalobcu. Žalobca oslovil žalovaného práve preto, že potreboval autentickú informáciu\nposkytnutú štatutárnym orgánom alebo poverenou osobou, t. j. priamo od povinnej osoby, pre účely\nžalobcu nepostačovalo požadované informácie nájsť „niekde“ na internete. Odvolateľ rovnako namietal,\nže z napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, v akej fáze konania mal preukazovať svoju snahu získať\ninformácie „inak“. Žalobca podal svoju žiadosť emailom a požadované informácie žiadal sprístupniť\nemailom, teda bola zvolená najhospodárnejšia, najjednoduchšia a najlacnejšia forma, a to aj pre\nžalovaného. Krajský súd zrejme za efektívnejšiu formu považoval poštovú komunikáciu, pričom takéto\nzdôvodnenie osobitného zreteľa nepovažoval odvolateľ za logické. Krajský súd neprihliadal na tú\nskutočnosť, že okrem podania žalôb boli vykonané aj iné úkony, a to vyjadrenie k veci samej, ktoré boli\nreakciou na konkrétny vývoj v konaní a rovnako účasť na pojednávaní zo dňa 19.06.2013, ktorý z povahy\n\nveci nemožno považovať za hromadný. Krajský súd si prítomnosť žalobcu na tomto pojednávaní vynútil,\na preto sa právny zástupca musel dostaviť na pojednávanie. Jednalo sa o účelne vynaložené výdavky.\nRozsudku krajského súdu odvolateľ ďalej vytkol rozpor s právom Európskej únie v tom zmysle, že krajský\nsúd vyložil a aplikoval § 250k ods. 1 veta tretia O. s. p. spôsobom, ktorý je v rozpore s Aarhuským\ndohovorom a smernicou 2003/4. Z citovaných noriem vyplýva zákaz znemožnenia, resp. nadmerného\nsťaženia prístupu k informáciám o životnom prostredí, pričom takéto informácie boli súčasťou žalobcovej\nžiadosti adresovanej žalovanému. Poukázal tiež na právnu úpravu konania pred súdom v správnom\nsúdnictve, ktorá pre konanie o žalobe ustanovuje obligatórne zastúpenie advokátom. Nepriznaním\nnáhrady trov konania, v ktorom bol úspešný, je teda formou penalizácie, resp. nadmerného sťaženia\nvýkonu práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO. s. p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s.\np.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu v časti výroku o trovách konania a je namieste odvolanie odmietnuť.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 2 O. s. p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 250ja ods. 1 O. s. p., proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto\nčasti nepoužijú.\nPodľa § 250ja ods. 1 O. s. p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže\nrozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa §§ 219 až 221 tohto\nzákona.\nPodľa § 201 O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\n\nPodľa § 209 ods. 1 O. s. p., súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce\nnáležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní\nalebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého\nstupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nPodľa § 211 ods. 1 O. s. p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací\nsúd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch\nneodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd\nodstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda.\nOdvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám\nvykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých\nnerozhodol súd prvého stupňa.\nPodľa § 218 ods. 1 O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré\na/ bolo podané oneskorene;\nb/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\nc/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;\nd/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,\ne/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.\nPodľa § 24 O. s. p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde\no zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže\nmať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.\nPodľa § 25 ods. 1 O. s. p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené\nadvokátovi nemožno obmedziť.\nPodľa § 28 ods. 1 O. s. p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice\nplnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.\nSkúmajúc podmienky konania o odvolaní najvyšší súd zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského\nsúdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti Bardač s. r.\no. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby vyplýva, že\nplná moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn.\nSpr. 287/2013. Najvyšší súd však nedisponuje originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie\nžalobcu advokátom Advokátska kancelária Bardač s. r. o., a to v žiadnej forme.\nZistiac túto skutočnosť najvyšší súd vyzval Advokátsku kanceláriu Bardač s. r. o. na predloženie originálu\nplnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní (výzva zo dňa 21.01.2015, doručená\n28.01.2015).\nŽalobca na predmetnú výzvu do vydania tohto uznesenia žiadnym spôsobom nereagoval.\nV prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby\nbolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O. s. p., ide o\nnedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto\n\nprocesnej podmienky v každom štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí\nvyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo,\nzaložené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania\núčastníka v konaní.\nObčiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)\npozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech\nide o ktorúkoľvek vec). Pritom, tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej\nsprávy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo\nním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).\nZ uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho\nudelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do\nzápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O. s. p.).\nNa založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala\nInštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich\nzastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené\nvšeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.\nCitovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19.03.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012\nzrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú oprávnené a\npovinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom\nkonaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva\nuschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva.\nAvšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva\nv spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t. j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec\nprejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného\nplnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods.\n1 O. s. p.\nPokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom spoločnosti Bardač\ns. r. o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá. Preukázanie\nexistencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať na\nvyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O. s. p.). Je vecou dohovoru účastníka konania a ním\nzvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie\ntohto ich vzťahu bude existovať.\nNajvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie signované (zaručeným elektronickým\npodpisom) Mgr. O. J., advokáta a konateľa spoločnosti Bardač s. r. o., advokátska kancelária, ktorý\nnapriek výzve najvyššieho súdu nepreukázal svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu\nv tunajšej veci. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je na mieste uzavrieť,\nže odvolanie bolo podané Mgr. O. J. vo vlastnom mene a na vlastný účet.\nPreto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom\nani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v\nmene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nper analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}