{"guid": "91c5afc4-3cb1-4f49-ae82-730342c9817f:cc43faa5-d95d-43a6-8e42-6b03d9a642f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1", "spisova_znacka": "8Sžr/40/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/40/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8Sžr/40/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1", "identifikacne_cislo": "6013200538", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4a", "nazov": "§ 4a zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-4a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-4a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc43faa5-d95d-43a6-8e42-6b03d9a642f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžr/40/2014\n6013200538\n26. 03. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: E.\nD., W. XX/XX, W. I., zastúpená JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom Horná 65/A, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia Odvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2013/00095\nzo dňa 19. marca 2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/67/2013 - 45 zo dňa 13. decembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/67/2013-45 zo\ndňa 13. decembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia Odvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2013/00095\nzo dňa 19.03.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej\nSobote č. OPÚ-2013/00108-2-Bn 2068/12-18 zo dňa 24.01.2013, ktorým bolo zastavené konanie o\nžiadosti žalobkyne o vydanie rozhodnutia a uznaní vlastníctva k pozemkom, porastom a inému majetku\npodľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.\nKrajský súd podrobne rekapitulujúc skutkový stav vyplývajúci z pripojeného spisového materiálu dospel\nk záveru, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nebolo rozhodnuté o návrhu nebohej E. N. zo dňa 19.08.1991\na 19.09.1991, konanie o tomto návrhu bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 23S/82/92 zo dňa 30.06.1992, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Pozemkového\núradu v Rimavskej Sobote č. Vn 50/92-14 zo dňa 11.05.1992. O žiadosti bolo rozhodnuté tak, že sa\nnavrhovateľom (E. N., O. I., S. D.) nevydávajú nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č.\n57 kat. úz. R. J. v podiele pod B: 51, 54, vo vložke č. 244, kat. úz. R. J. (parcely odpísané z vložky č. 57),\nvo vložke č. 178, kat. úz. R. J. v podiele pod B: 7a, b a 11a, b vo vložke č. 1, kat. úz. C. D., vo vložke č. 8,\nkat. úz. C. D. v podiele pod B: 32, vo vložke č. 9, kat. úz. C. D. v podiele B: 20, vo vložke č. 17, kat. úz. C.\nD. v podiele pod B: 11, vo vložke š. 32, 131, 160, 161, kat. úz. C. D., ktorých pôvodnými vlastníkmi boli\nI. Q. a Q. Q. a navrhovatelia ani nemajú právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobkyne,\nže prechádzajúce správne konania boli iné, o inom nároku, považoval krajský súd za nekonkretizované\na rozporné s obsahom správnych spisov.\nVo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa stotožnenia návrhu s predchádzajúcimi konaniami, ktoré\nboli založené na inom právnom a skutkovom základe a nedostatku dôvodov na takýto postup, krajský\n\nsúd uviedol, že táto je v rozpore s odôvodnením správnych rozhodnutí. Správne orgány vymenovali\npresnou identifikáciou všetky konania, predmetom ktorých bolo navrátenie vlastníctva k pozemkom\npôvodne patriacim bratom Q. tak podľa zákona č. 229/1991 Zb. ako aj podľa zákona č. 503/2003 Z. z. a\nzákona č. 330/1991 Zb., ktoré skončili právoplatnými rozhodnutiami a bránia tomu, aby vo veci uvedenej\nv žiadosti žalobkyne bolo možné rozhodnúť znova. Správny orgán jasne zdôvodnil, prečo konaniu o\nžiadosti žalobkyne zo dňa 31.07.2012 bráni prekážka rozhodnutej veci tak, že porovnal rozhodnutie vo\nveci Vn 50/92, ďalej vo veci PPLH/P/728/97-Vn 1704/96-9 a OPÚ-2006/034-2-Vn 2003/04 s jednotlivými\nžiadosťami účastníkov v daných konaniach a s poslednou žiadosťou žalobkyne zo dňa 31.07.2012 po\nobsahovej stránke, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa žiadala reštituovať tie isté pozemky, po tých\nistých pôvodných vlastníkoch ako bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami správneho orgánu č. Vn\n50/92-14 zo dňa 11.05.1992, č. Vn 124/92-8 zo dňa 11.06.1992, PPLH/P/728/97-Vn 1704/96 - 9 zo dňa\n03.02.1997 a č. OPÚ-2006/034-2-Vn 2003/04 zo dňa 14.06.2006, čím bola daná totožnosť predmetu\nkonania. Skutkový stav sa nezmenil, lebo je daný minulosťou.\nKrajský súd mal z obsahu pripojených spisov za nepochybné, že matka žalobkyne a žalobkyňa iniciovali\nkonania o nároku na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 229/1991 Zb. a žalobkyňa\naj podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Matka žalobkyne tak urobila žiadosťou zo dňa 19.08.1991 a dňa\n19.09.1991 a žalobkyňa žiadosťou podanou dňa 08.12.1995, ako aj žiadosťami zo dňa 18.12.2000 a\n16.12.2004. Reštitučné konania o navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorých pôvodnými vlastníkmi\nboli bratia Q. boli právoplatne skončené. Rovnako konanie iniciované žalobkyňou spolu s ostatnými\nžiadosťou zo dňa 22.03.2004 podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva k tým istým\nnehnuteľnostiam, ktorých pôvodnými vlastníkmi boli bratia Q., skončilo právoplatným rozhodnutím.\nV skončených správnych konaniach nie je možné robiť žiadne úkony, a to ani zo strany účastníkov ani zo\nstrany správneho orgánu. Žalovaný správne posúdil podanie zo dňa 31.07.2012 podľa obsahu ako novú\nžiadosť, nakoľko bolo zrejmé, je žalobkyňa sa domáhala navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktorých\npôvodnými vlastníkmi boli bratia Q.. Tvrdenie žalobkyne, že predchádzajúce konania boli o inom nároku\nje v rozpore s obsahom spisov, a žalovaný dospel k správnemu záveru, že je tu prekážka brániaca,\naby vec bola prejednávaná znova; bol splnený dôvod pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm.\ni/ Správneho poriadku.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnej žalobkyni právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny\ntak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa,\nvec vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni prizná náhradu trov konania.\nUviedla, že sa domáhala uplatneného reštitučného nároku po bratoch Q. ako po domnelých vlastníkoch,\npričom ani v jednom zo súdnom uvádzaných konaní sa reštitučného nároku z takéhoto titulu\nnedomáhala. Predmetné nehnuteľnosti mali byť po prechode na Maďarské kráľovstvo opätovne\nzapísané do pozemkovej knihy v prospech Dr. I. Q. a Q. Q.. K právne účinnému spätnému prevodu\nvšak nedošlo pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy. Je zrejmé, že práve bratov Q. je potrebné\npovažovať za domnelých vlastníkov. V danom prípade nešlo o prekážku veci rozhodnutej, keďže nebolo\nrozhodované o tej istej veci a na základe odlišnej právnej argumentácie žalobkyne. Všetky konania, na\nktoré poukazoval krajský súd boli o inom nároku, a preto nebol dôvod na ne poukazovať.\nŽalobkyňa namietala, že krajský súd sa nevysporiadal s argumentáciou vo vzťahu k tej skutočnosti, že\nuplatnila nárok o uznanie vlastníctva domnelých vlastníkov podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb., nie ako\nbolo pôvodne uplatňované po pôvodných vlastníkoch pred prechodom vlastníctva na československý\nštát a ani po E. N., či už ako domnelej alebo pôvodnej vlastníčke. Súd nárok žalobkyne posudzoval ako\nnárok po pôvodných vlastníkoch pred prechodom na československý štát, nie ako uznanie po domnelých\nvlastníkoch. Až po vysporiadaní sa s touto argumentáciou možno prijať konečný záver, či v danej veci\nexistovala prekážka veci rozhodnutej.\nK podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 20.03.2014 vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil\ns rozsudkom krajského súdu.\n\nUviedol, že o podaní žalobkyne bolo rozhodnuté zákonným spôsobom. Totožnosť veci bola daná\ntotožnosťou účastníkov konania, totožnosťou predmetu konania a nezmeneným skutkovým stavom v\nporovnaní s predchádzajúcimi konaniami vo veciach návrhov žalobkyne ako aj jej právnej predchodkyne\nE. N. na reštituovanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb., resp. zákona č. 503/2003 Z. z.\nVykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňa žiadala reštituovať tie isté pozemky a po tých\nistých pôvodných vlastníkoch, ako bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami správneho orgánu č.\nVn 50/92-14 zo dňa 11.05.1992, č. Vn 124/92-8 zo dňa 11.06.1992, č. PPLH/P-728/97-Vn 1704/96-9\nzo dňa 03.02.1997 a č. OPÚ-2006/034-2-Vn 2003/04 zo dňa 14.06.2006, čím bola daná totožnosť\npredmetu. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je formálna právoplatnosť rozhodnutia,\nktorej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej\nuž nemožno, s výnimkou podstatne zmeneného skutkového stavu. O všetkých žalobkyňou uplatnených\nnárokoch bolo vecne a právoplatne rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <H.>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nPodľa § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPredmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Odvodného pozemkového úradu v Banskej\nBystrici č. 2013/00095 zo dňa 19.03.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného pozemkového\núradu v Rimavskej Sobote č. OPÚ-2013/00108-2-Bn 2068/12-18 zo dňa 24.01.2013, ktorým bolo\nzastavené konanie o žiadosti žalobkyne o vydanie rozhodnutia a uznaní vlastníctva k pozemkom,\nporastom a inému majetku podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov z dôvodu prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj\ns jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza:\nVo vzťahu k namietanému nedostatku dôvodov ohľadne uplatnenia nároku o uznanie vlastníctva\ndomnelých vlastníkov podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb., nie ako bolo pôvodne uplatňované po\npôvodných vlastníkoch pred prechodom vlastníctva na československý štát a ani po E. N., či už ako\ndomnelej alebo pôvodnej vlastníčke, sa krajský súd so žalobnými námietkami náležite vysporiadal\na zároveň poukázal na jednotlivé správne ako aj súdne rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o\nkonkrétnych nárokoch uplatnených žalobkyňou, resp. jej právnou predchodkyňou podľa zákona č.\n229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\n\nneskorších predpisov ako aj podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o\nzmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.\n30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,\nVan de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry\nÚstavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.\nzn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s\npredmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav\narbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu\nčoho uvedie dostatočné argumenty. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých\ndôvodov dospel krajský súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia.\nSkutočnosť, že krajský súd nerozhodol o podanej žalobe v súlade s predstavami žalobkyne, nemožno\npovažovať za porušenie práva na súdnu ochranu.\nPokiaľ žalobkyňa chcela v správnom konaní použiť odlišnú právnu argumentáciu, ako v už právoplatne\nskončených veciach, nepredstavuje táto okolnosť prelomenie prekážky veci rozhodnutej, najmä pokiaľ\nuž bolo skoršie rozhodnuté aj o žiadosti podanej rovnako podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Je\nnepochybné, že skutkový stav v danej veci je nemenný, vychádza z minulosti, a teda bol tu dôvod pre\nzastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku.\nŽalobkyňou v odvolaní vznesené námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov krajského\nsúdu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\nkeďže žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola a žalovanému v takomto konaní náhrada trov\nneprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}