{"guid": "e395e8a2-27ea-41d2-b218-e4657396a002:b4104c22-ac9b-435d-a1c0-c68897754ac4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1", "spisova_znacka": "3Sžhuv/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 z 2. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2015, sp. zn. 3Sžhuv/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1", "identifikacne_cislo": "6013200232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/527/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/527/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/435/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/435/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/435-2001/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/527#paragraf-6", "/SK/ZZ/2001/435#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4104c22-ac9b-435d-a1c0-c68897754ac4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhuv/1/2014\n6013200232\n02. 12. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200232.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. B. C., I., právne zastúpený: Pirč, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Kpt. Nálepku 17, Košice, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti: INFOCAR, a.s., Račianska\n30/A, Bratislava, zastúpený: Ing. M. C., C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP\n598-94/P278971 II/149-2012 zo dňa 17. decembra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-124 zo dňa 15. mája 2013 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-181 zo dňa 4. februára 2014 a o odvolaní\nďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-124 zo dňa 15.\nmája 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-181\nzo dňa 4. februára 2014 voči výroku o trovách konania ďalšieho účastníka, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-124\nzo dňa 15. mája 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/34/2013-181 zo dňa 4. februára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 598-94/P278971 II/149-2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nžalovaného č. PP 598-94/patent 278971-I/14-2012 zo dňa 20.02.2012, ktorým bol patent č. 278971\npodľa § 46 ods. 1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 435/2001 Z.z.“) zrušený. Správny orgán konštatoval, že riešenie „Zariadenie na identifikáciu\nlegálneho používania motorového vozidla“ podľa patentu 278971 nebolo v čase jeho podania výsledkom\nvynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a\nzlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/1990 Zb.“), a teda v čase\nudelenia napadnutého patentu neboli splnené podmienky na jeho udelenie.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predložené dôkazy ohľadom skutkových otázok boli logicky\na správne vyhodnotené a súd nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým\nzáverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. V danom prípade išlo o\nrozhodnutia správnych orgánov vydaných na základe povolenej správnej úvahy a súd v takom prípade\nsúd preskúmava iba to, či také rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Krajský súd poukázal aj na § 248 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia,\nktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, ak samy osebe neznamenajú\n\nprávnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide\no zákonnú výluku, ktorá sa vzťahuje na prieskum správnej úvahy pri posúdení technického stavu veci.\nPosúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti žalovaného, ktorý rozhodol na základe\nsvojich technických znalostí. V napadnutých administratívnych rozhodnutiach bola logicky zdôvodnená\nsprávna úvaha, prečo by priemerný odborník v danej oblasti techniky, bez vynaloženia akejkoľvek\nvynálezcovskej činnosti dospel k riešeniu podľa napadnutého patentu v prípade, ak by chcel realizovať\nzariadenie na identifikáciu oprávnenosti používania motorového vozidla, pričom by mal dostupné údaje\nz patentu US 4,965,821.\nV súvislosti so znaleckým posudkom krajský súd uviedol, že prípadné znalecké posudky musia byť\npredložené pred vydaním správneho rozhodnutia, čo sa v prípade posudku znalca Ing. R.. 04/2013\nnestalo. Posúdenie technického stavu veci však patrí do predmetu pôsobnosti Úradu priemyselného\nvlastníctva SR v rámci jeho zákonnej kompetencie, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť\nznalca. Rovnako nie je možné nariadiť konfrontáciu s odbornou členkou komisie prvostupňového\nsprávneho orgánu. K námietke žalobcu, že správny orgán mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia vyjadril k podkladu rozhodnutia, spôsobu zistenia a prípadne nenavrhol doplnenie\ndokazovania prvostupňový súd uviedol, že žalobcovi bol pred vydaním prvostupňového správneho\nrozhodnutia zaslaný návrh navrhovateľa spoločnosti INFOCAR, a.s., na zrušenie patentu s jeho\ndoplnením o úradne overený preklad relevantných častí namietaných patentov s tým, aby sa k návrhu\nv stanovenej lehote vyjadril. Žalobca túto možnosť využil a dňa 08.11.2011 zaslal správnemu orgánu\nsvoje vyjadrenie. Súd prvého stupňa neprihliadal na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR\nč. PP 598-1994/P 278971-I/41-2007 zo dňa 29.03.2007, kde bolo určené, že predmet určenia „systém\npre generovanie písomných dokumentov“ podľa priloženého opisu a obrázkov patrí do rozsahu patentu\nč. 278971 nachádzajúce sa v správnom spise pod č. 70, pretože ako to vyplýva aj z vyjadrení na\npojednávaní, žalobca nebol účastníkom tohto konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2013-124\nzo dňa 15.05.2013 tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. PP 598-94/P 278971 II/149-2012 zo dňa\n17.12.2012, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania vo výške 1.716,34 €,\nprípadne zruší napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch\nodvolania namietal, že súd prvého stupňa nešpecifikoval, ktoré konkrétne namietané vecné pochybenia,\ndotýkajúce sa odborných technických otázok súvisiacich so zrušením patentu predstavujú tú časť\nsprávnej úvahy žalovaného, ktorá je v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p. vylúčená z prieskumu správnym\nsúdom. Podľa názoru žalobcu namietané vecné pochybenia žalovaného netvorili tú časť správnej\núvahy pri posúdení technického stavu veci, ktorá je vylúčená zo súdneho prieskumu. Súd nevymedzil\nrozsah ani dosah správnej úvahy žalovaného, ktorej prieskum vylúčil, a preto nebolo súdom poskytnuté\nriadne odôvodnenie vylúčenia predmetnej neurčitej správnej úvahy zo súdneho prieskumu. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010, v ktorom je uvedené, že rozhodnutia Úradu priemyselného\nvlastníctva SR nepodliehajú zákonnej výluke zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b/ O.s.p., pretože\nposudzovanie technického stavu veci je nevyhnutne spojené s právnym hodnotením pri aplikácii zákona,\na tiež aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž-o-KS 45/2008, sp. zn. 4SžoKS 162/2005 a\nsp. zn. 3SžoKS 153/2006. Proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie\nvždy vyžaduje vykonať správnu úvahu a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho\nuváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Žalovaný disponuje zákonom povolenou úvahou týkajúcou\nsa posúdenia technického stavu veci, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245\nods. 2 O.s.p., nie však vylúčený. Prístup k výkladu § 248 písm. b/ O.s.p. však má byť reštriktívny\n(rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4SžoKS 162/2005 zo dňa 13.12.2007, sp. zn. 1Sžh/1/2007 zo dňa\n19.12.2008). Súd prvého stupňa sa však nezaoberal ani tým, či uváženie správneho orgánu pri posúdení\ntechnického stavu veci znamená alebo neznamená právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania\nalebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti a neodôvodnil, prečo uváženie správneho orgánu,\nna ktoré aplikoval § 248 písm. b/ O.s.p. závisí výlučne od posúdenia technického stavu, teda vôbec nie\nje spojené s právnym hodnotením pri aplikácii zákona. Patent predstavuje formu ochrany duševného\nvlastníctva a s takýmto vlastníctvom je možné podnikať. S patentom možno nakladať spôsobom, ktorý\npredstavuje výkon povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti.\n\nV ďalšej časti namietal nedostatok logiky jednotlivých zdôvodnení žalovaného, ako aj ich nepravdivosť\na nesprávnosť, s čím sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Žalovaný pripisoval prvkom v namietanom\na napadnutom patente vlastnosti, ktoré tieto nemali (s poukazom na odborné stanovisko č. 23/2008 a\nznalecký posudok č. 04/2013 Ing. R.). Nepravdivosť a nesprávnosť tvrdení žalovaného má spočívať v\ntom, že patent žalobcu nie je schopný identifikovať žiadnu konkrétnu osobu - nemá takúto vlastnosť\n(žalovaný tvrdil opak).\nŽalobca tiež namietal vadu tzv. tabuľky (údajnej) ekvivalencie, aj rozpor v tvrdeniach žalovaného,\nktorý tvrdil, že zariadenie podľa napadnutého patentu obsahuje raz dve databázy a inokedy zasa\ntri databázy. Používal tiež neúplné citácie, čím skresľoval ich význam a obsah (str. 13 rozhodnutia\nžalovaného). Žalobca pritom v napadnutom patente zaviedol úplne novú, dovtedy neexistujúcu kategóriu\nidentifikačného prvku, ktorá je definovaná v patentovej listine, pričom táto nemá v namietanom\npatente ekvivalent. Vyslovil názor, že žalovaný nepreukázal, v čom konkrétne spočíva nedostatok\nvynálezcovskej činnosti žalobcu a neuviedol, čo konkrétne má „fiktívny odborník“ z namietaného patentu\nvedieť, aby bez akejkoľvek vynálezcovskej činnosti dospel k riešeniu podľa napadnutého patentu. V\nrozpore s § 250j ods. 7 O.s.p. nerešpektoval ani rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa\n07.12.2012, v ktorom uviedol, že žalobca pri zrušení patentu benefituje jednak z obráteného dôkazného\nbremena (zaťažujúceho správny orgán a navrhovateľa zrušenia patentu), ako aj z prezumpcie splnenia\npodmienok pre udelenia patentu.\nĎalej uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku na str. 12 uviedol, že žalovaný podrobne rozpísal\nporovnanie znakov, prvkov obidvoch patentov, vykonal analýzu vzťahov (Tabuľky 1 a 2) a analýzu\nobsahu patentových nárokov. Žalobca však namieta aj vadu tabuľky ekvivalencie, keďže správne orgány\nneodôvodnili prečo boli do tabuľky vybrané práve tie položky, ktoré boli uvedené v tabuľke a nie\niné, a neodôvodnili v čom konkrétne sa údajná ekvivalencia medzi položkami uvedenými v tabuľke\nprejavuje. Absenciou odôvodnenia žalovaný nepreukázal opodstatnenosť použitej tabuľky, k zostaveniu\nktorej došlo bez vykonania akejkoľvek analýzy alebo porovnania správnym orgánom. Súd preto\nvychádzal z nesprávnej a v konaní nepreukázanej domnienky tvrdenej žalovaným, keď bez akýchkoľvek\nvýhrad považoval predmetnú tabuľku (údajnej) ekvivalencie za dôkaz vykonania analýzy vzťahov a\nanalýzy obsahu patentových nárokov. Jediným „dôkazom porovnania“ a „dôkazom analýzy“ majú byť\nnepreukázané tvrdenia obsiahnuté v napadnutom administratívnom rozhodnutí: „Na základe analýzy\nobsahu patentových nárokov, opisu a výkresov napadnutého patentu a namietaného patentu US 4 965\n821 možno zostaviť porovnanie technických prvkov zariadenia podľa hlavného patentového nároku\nnapadnutého patentu s vybranými relevantnými technickými prvkami zariadenia podľa namietaného\npatentu s rovnakým funkčným určením, tzv. technických ekvivalentov“ (k tabuľke 1 - str. 16, ods. 3); „Z\ntohto porovnania vyplýva, že z namietaného dokumentu US 4 965 821 sú známe nielen všetky technické\nprvky podľa hlavného nároku napadnutého patentu, resp. ich ekvivalenty, ale aj čiastkové prepojenia\nmedzi nimi“ (k tabuľke 2 - str. 17 ods. 1). Aj správna úvaha o technickom stave veci musí byť náležite\nodôvodnená.\nŽalobca ďalej poukázal na § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001\nZ.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 223/2002 Z.z.“), na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sžh/1/2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/60/2009, v ktorom\nkrajský súd konštatoval potrebu úplného a úradne overeného prekladu patentu. Súd prvého stupňa\nvšak zaujal záver, že pokiaľ bolo možné vykonať predmetné porovnania z neúplného prekladu, tak\nzároveň je potrebné takýto neúplný preklad považovať za dostatočný. Krajský súd v Banskej Bystrici\nv rozsudku č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 však určil, že pre presné, úplné a objektívne\nposúdenie a porovnanie namietaného patentu s napádaným patentom je nevyhnutné, aby existoval\nv spise správneho orgánu úplný a úradne overený preklad. Správny orgán bol tak v zmysle § 250j\nods. 7 O.s.p. povinný žiadať od navrhovateľa zrušenia patentu iba úplný úradný preklad. Ani žalovaný\nnerozporoval skutočnosť, že navrhovateľ výmazu patentu predložil iba čiastočný - neúplný úradný\npreklad amerického patentu do štátneho jazyka. Tým bolo potvrdené, že nebol rešpektovaný právny\nnázor súdu vyslovený v právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/60/2009-79\no potrebe úplného a úradne overeného prekladu. Žalobca preto považuje za vadu, keď súd prvého\nstupňa v napadnutom rozsudku stanovil za dostatočný aj neúplný preklad namietaného amerického\npatentu bez toho, aby určil, na základe čoho došlo k zmene jeho právneho názoru v tomto konaní\n\noproti jeho právnemu názoru vyslovenému v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 23S/60/2009. Krajský súd tu uviedol, že nemožno vychádzať z pôvodného\nneúplného a úradne neovereného prekladu namietaného patentu, avšak žalovaný z toho v správnom\nkonaní znovu vychádzal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Baian v. Rumunsko zo dňa 06.12.2007, ktorým tento určil, že vzájomne si odporujúca judikatúra\nje porušením Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K obdobnému záveru\ndospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v rozhodnutiach sp. zn. IV. ÚS\n14/07 zo dňa 17.05.2007 a III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006. S uvedenom námietkou sa súd prvého\nstupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal.\nŽalobca vytýkal súdu, že sa nezaoberal ani jeho námietkou, že žalovaný vychádzal z anglického\noriginálu namietaného patentu, súčasne aj z technickej podstaty riešenia tak, ako to vyplýva z originálu\nnamietaného patentu v anglickom jazyku. Ustanovenie § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z. správnemu\norgánu ukladá taxatívnu povinnosť vyzvať navrhovateľa na predloženie úplného alebo neúplného\nprekladu listín odôvodňujúcich návrh na zrušenie patentu do štátneho jazyka s ich vyznačením v\npôvodnom texte. Vyhláška neumožňuje žalovanému vychádzať z originálu namietaného patentu. Súd\nprvého stupňa sa však nezaoberal oprávnením správneho orgánu vychádzať aj z originálu namietaného\npatentu nad rámec svojho oprávnenia.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca neuviedol text prípadných iných častí amerického patentu,\nktorý nebol predložený a ktorý by mal význam pre rozhodnutie veci, avšak s poukazom na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sžh/1/2010 v prípade zrušenia patentu majiteľ patentu (žalobca v tom\nkonaní) benefituje z obráteného dôkazného bremena, zaťažujúceho žalovaného i navrhovateľa zrušenia\npatentu, ako aj z prezumpcie splnenia podmienok pre udelenie patentu, pokiaľ sa nepreukáže opak.\nPochybnosti pritom nemožno vykladať na ťarchu majiteľa patentu. Žalobcovi teda nemožno pričítať na\nťarchu, že neuviedol text prípadných iných častí namietaného amerického patentu, ktoré by mali význam\npre rozhodnutie veci.\nV zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. môže správny súd vykonať dokazovanie, a preto sa podľa žalobcu\nmal súd prvého stupňa zaoberať znaleckým posudkom č. 04/2013, keďže má možnosť vykonať\ndôkazy nevyhnutne potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Povinnosť správneho súdu\nvychádzať zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu nebráni v\ntom, aby vykonával dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Sú to\npredovšetkým dôkazy na posúdenie odbornej otázky, podstaty námietok proti napadnutému rozhodnutiu\na tvrdení žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Najmä vo vzťahu k žalobcom navrhovanému\nznaleckému dokazovaniu, ako aj znaleckému posudku č. 04/2013 bolo treba posudzovať odbornú\notázku, preto bolo na mieste, aby súd vykonal dôkazy práve v zmysle § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.\nŽalobca namietal odôvodnenie súdu prvého stupňa, že správny súd má prebrať od správneho orgánu\nnielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie, čo nie je v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Sžh/1/2010. Ak je správny orgán pri zrušení patentu zaťažený dôkazným bremenom v zmysle\nuvedeného rozsudku najvyššieho súdu, nemôže od neho správny súd nekriticky prebrať aj dôkazný\na právny stav. Tento záver súdu sa opiera o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžhuv/5/2008 zo\ndňa 19.11.2008, avšak v danom prípade najvyšší súd nerozhodoval o zrušení patentu podľa § 46\nzákona č. 435/2001 Z.z., ale o tom, že predmet určenia nepatrí do rozsahu ochrany patentu podľa\n§ 49 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. V rozsudku 3Sžhuv/5/2008 sa preto nemohli logicky odzrkadliť\nprincípy zrušovacieho konania (obrátené dôkazné bremeno, prezumpcia správnosti splnenia podmienok\npre udelenie patentu), keďže takéto princípy určovacie konanie podľa § 49 ods. 1 zákona č. 435/2001\nZ.z. nepozná. Ďalej argumentoval, že medzi dôkazy v správnom konaní patrilo aj odborné stanovisko\nznalca Ing. R.. 23/2008, s ktorým sa správny orgán ani súd prvého stupňa nezaoberali. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012, v zmysle ktorého je\npotrebné vyhodnotiť aj znalecký posudok a na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze č. k. 6A/139/94-17\nzo dňa 25.02.1997. Preto ak sa správny orgán odchýlil od výsledkov znaleckého dokazovania, resp. pri\nexistencii rozporov v predložených znaleckých posudkoch nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie,\nteda nezistil skutkový stav dostatočne na posúdenie veci, ide o vadu správneho konania, ktorá mala za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\nOhľadne znaleckého posudku Ing. R.. 04/2013 súd prvého stupňa uviedol, že nebol predložený pred\nvydaním rozhodnutia, a preto na neho nebude prihliadať. Predmetný znalecký posudok bol však\nurčený pre toto súdne konanie a nie pre správne konanie. Z podkladov na vypracovanie predmetného\nznaleckého posudku je zrejmé, že znalec mal k dispozícii patentovú listinu napadnutého patentu a\nčiastočný úradný preklad namietaného patentu (to isté, čo posudzoval správny orgán). Znalec tak\npri vyvodzovaní svojich záverov postupoval nezávisle od záverov žalovaného, ako aj od záverov\nžalobcu a vyjadrení navrhovateľa zrušenia patentu. Záver znalca, vychádzajúci z úradne preloženej časti\nnamietaného i napadnutého patentu je v priamom rozpore so závermi žalovaného. Správny orgán dospel\nk iným zisteniam ako znalec, pričom z týchto zistení následne vyvodil záver o nedostatku vynálezcovskej\nčinnosti. Podľa názoru žalobcu tak znalec vyvrátil, resp. spochybnil závery správneho orgánu, o ktoré sa\njeho rozhodnutie o absencii vynálezcovskej činnosti opiera bez toho, aby musel posudzovať samotnú\nvynálezcovskú činnosť a to práve tým, že dospel k celkom iným záverom a zisteniam ako správny orgán.\nObdobne to platí aj pri odbornom stanovisku znalca č. 23/2008 nachádzajúcom sa v patentovom spise\npatentu 278971 pripojenom k súdnemu spisu.\nZáver súdu prvého stupňa, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti\nžalovaného v rámci jeho zákonnej kompetencie, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť\nznalca, rovnako nie je možné ani nariadiť konfrontáciu s odbornou členkou komisie prvostupňového\nsprávneho orgánu nie je správny a žalobcom navrhnuté dôkazy boli nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru žalobcu jediná odborná členka zrušovacej komisie\nprvostupňového správneho orgánu - Ing. I. F. nemá žiadne skúsenosti ani vzdelanie z oblasti riadiacich\na informačných systémov, teda z oblasti, ktorej sa napadnutý i namietaný patent týka, nakoľko vzdelanie\nmá v oblasti stavebníctva. V predmetnej komisii nebola pritom iná osoba, ktorá by posudzovala odbornú\nalebo technickú stránku zrušovacieho správneho konania. Žalobca nespochybňuje, že správny orgán je\nkompetentným ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva, avšak tým, že v\nsprávnom konaní došlo k obsadeniu zrušovacej komisie členmi prvostupňového správneho orgánu, ktorí\nnemali žiadnu odbornosť v oblasti riadiacich a informačných systémov, ktorej sa namietaný i napadnutý\npatent týkajú, došlo v konaní k takej vade, ktorá žalobcovi znemožnila realizáciu jeho ústavného práva\nna inú právnu ochranu garantovanú mu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).\nS touto námietkou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nZo zápisnice súdu o pojednávaní zo dňa 15.05.2013 je zrejmé, že žalovaný doručil pred pojednávaním\nvyjadrenie z 26.03.2013, ktoré nebolo žalobcovi doručené pred pojednávaním a ani na predmetnom\npojednávaní. Zástupkyňa žalovaného prečítala časť z predmetného podania žalobcovi, avšak žalobca\nnemal možnosť sa s predmetným vyjadrením žalovaného k žalobe oboznámiť tak, aby naň mohol\nreagovať a toto mu nebolo poskytnuté ani na nahliadnutie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia §\n18, § 42 ods. 3 O.s.p. Tým, že žalobca nemal k dispozícii predmetné vyjadrenie bol porušený princíp\nrovnosti zbraní a právo na spravodlivé prejednanie veci. Žalobca pritom v konaní pred súdom postupoval\nvždy spôsobom, ktorý plne rešpektoval práva žalovaného, kontradiktórnosť konania a princíp rovnosti\nzbraní. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani touto námietkou.\nV závere odvolania žalobca namietal, že mu nebola zaslaná zápisnica z pojednávania konaného\ndňa 15.05.2013, o ktorej zaslanie elektronického odpisu požiadal. Bola mu doručená až v písomnej\nforme spolu s napadnutým prvostupňovým rozsudkom. Namieta, že obsah zápisnice nie je pravdivý,\nnajmä na pojednávaní neuviedol: „Žalobca na pojednávaní uviedol, že uznáva, že nie je dôležité teraz\nna tomto pojednávaní zaoberať sa technickou stránkou veci, pretože táto vyplýva aj zo samotného\nznaleckého posudku“. Žalobca práve navrhoval vykonať konfrontáciu s odbornou členkou zrušovacej\nkomisie prvostupňového správneho orgánu, navrhoval vykonať znalecké dokazovanie, ako aj doručenie\nznaleckého posudku č. 04/2013. Snaha žalobcu argumentovať technickými skutočnosťami bola súdom\nprvého stupňa okamžite zastavená s tvrdením, že o technických veciach účastníkom argumentovať\nnedovolí. Zásadná nezhoda medzi žalobcom a žalovaným však nie je iba v právnej oblasti, ale aj v\ntechnickej oblasti a v následnom použití právnych predpisov na zistené technické závery a výsledky.\nZáverom si uplatnil na náhradu trovy konania vo výške 1.716,34 €.\nIII.\nK podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril ďalší účastník, ktorý uviedol, že v rozsudku NS SR\nsp. zn. 3Sžh/1/2010 právny názor najvyššieho súdu znel: „pokiaľ vyhláška používa pojem „preklad“, je\n\nňou preklad s náležitosťami podľa § 23 zákona č. 382/2004 Z.z.“. Návrh na zrušenie patentu môže byť\nv zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z. odôvodnený celou listinou alebo časťou listiny. Zákon\nč. 435/2001 Z.z. predpokladá, že patent môže byť zrušený na základe časti určitej listiny, t.j. napr. aj\nna základe časti patentového spisu. Táto časť listiny potom predstavuje materiálny základ rozhodnutia\no zrušení patentu. Otázka, či je potrebné prihliadať k celej listine, alebo len k časti listiny je otázkou\nmateriálnou, teda otázkou vecného, skutkového charakteru. Ak aj Krajský súd v Banskej Bystrici v\nrozsudku č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 vyslovil názor, že je potrebný úplný preklad, tento\nnázor nemožno považovať za právny názor v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., pretože sa netýka právnej\notázky, ale vecnej, materiálnej otázky. Čo možno považovať za právny názor je výklad slova preklad v\npredmetnej vyhláške v zmysle následného rozsudku najvyššieho súdu, ktorý si žalovaný plne osvojil.\nĎalší účastník je v pozícii navrhovateľa zrušenia patentu a ako listinný dôkaz predložil patentový spis US\n4.965.821, avšak nie celý, ale výslovne označil len časť tohto spisu ako relevantnú pre potreby zrušenia\npatentu. Žalovaný už niekoľkokrát rozhodol, že táto relevantná časť patentového spisu US 4.965.821\nje dostatočným materiálnym podkladom a dôvodom na rozhodnutie o zrušení patentu. Žalobca ani na\npojednávaní pred krajským súdom neuviedol takú časť amerického patentu, ktorá by mohla zmeniť\nrozhodnutie vo veci samej a dovoláva sa uplatnenia zásady in dubio pro reo v konaní o zrušení patentu\na následnom preskúmaní rozhodnutia o zrušení patentu súdom. Žalobca sa snaží vyvolať dojem, že v\nkonaní boli nejaké pochybnosti, ktoré teraz súd vykladá na ťarchu žalobcu ako majiteľa patentu. Podľa\nprof. D. je pochybnosť v zmysle zásady in dubio pro reo „taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby\nzapríčinila, aby zaváhala alebo prestala konať pri riešení dôležitej životnej záležitosti“. Žalobca však\npodľa ďalšieho účastníka nedokázal vyvolať odôvodnenú pochybnosť v jeho prospech. Aby preklad\nďalších častí patentového spisu zmenil rozhodnutie žalovaného musel by byť vnútorne protirečivý. Ani\nsamotná protirečivosť by nestačila, aj neúplné technické riešenie sa totiž stáva stavom techniky, z\nktorého môže určité riešenie, ktoré má byť predmetom patentovej prihlášky, pre odborníka v danej oblasti\nvyplývať. Avšak aj neúplné technické riešenie môže predstavovať prekážku patentovateľnosti určitého\nriešenia, pretože to potom nezahŕňa vynálezcovskú činnosť v zmysle § 5 ods. 1 a § 8 zákona č. 435/2001\nZ.z.\nĎalej uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil odborné stanovisko znalca\nIng. R.. 13/2008. So stanoviskom znalca sa zaoberal a vyhodnotil ho ako irelevantné. Patent žalobcu\nnebol zrušený pre nedostatok novosti (§ 5 ods. 1 v nadväznosti na § 7 zákona č. 435/2001 Z.z.), ale\npre nedostatok vynálezcovskej činnosti (§ 5 ods. 1 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z.z.). V\nprípade posudzovania novosti patentu sa skúma, či nie je súčasťou stavu techniky totožný patent či\ntotožné riešenie. Odborné stanovisko Ing. R. sa zaoberá totožnosťou oboch patentových spisov a vo\nsvojom výsledku dokazuje, že patent žalobcu je, resp. v čase podania prihlášky bol nový. Toto však\nžalovaný vo svojom rozhodnutí takisto potvrdil, tzn. že nie je pravda, že by žalovaný dospel k inému\nvecnému či právnemu posúdeniu záležitosti ako znalec. Keďže sa však odborné stanovisko Ing. R.\nnedotýkalo problematiky vynálezcovskej činnosti, t.j. je irelevantné vo vzťahu ku kľúčovej otázke, ktorú\nžalovaný vo svojom rozhodnutí musel riešiť. Problematika vynálezcovskej činnosti je jednou z najťažších\noblastí tak teórie patentového práva, ako aj rozhodovacej praxe patentových úradov na celom svete.\nNeposudzuje sa pritom subjektívna stránka vynálezcu, t.j. kreativita, ktorú fakticky musel využiť na to,\naby dospel k nejakému riešeniu. Posudzuje sa pritom subjektívna stránka fiktívneho odborníka, ktorý je\nmodelovaný tak, že pozná celý stav techniky v danom čase objektívne existujúci, t.j. v tomto konkrétnom\nprípade sa predpokladá, že daný odborník pozná aj relevantnú časť patentového spisu US 4.965.821.\nPosudzuje sa následne, či poznajúc tento spis, takémuto odborníkovi stačí uplatniť pomerne bežné\ntechnické postupy, aby dospel k novému riešeniu, ktoré je predmetom patentovej prihlášky, alebo či\npotrebuje uplatniť vyššiu úroveň kreativity, napr. urobiť nejaký neočakávaný a nepredvídateľný krok v\nrámci nového technického postupu. Žalovaný v tomto konkrétnom prípade v rámci svoje správnej úvahy\nusúdil, že na to, aby odborník z danej oblasti techniky dospel k novému riešeniu podľa patentu PP\n598-94, ktorého majiteľom je žalobca, stačí mu využiť bežné technické zručnosti, ktoré ako odborník v\ndanej oblasti techniky nadobudol a nepotrebuje využívať vysokú dávku kreativity. Ak žalobca nepoznal\npatentový spis US 4.965.821 musel fakticky využiť vysokú dávku kreativity, aby dospel k riešeniu podľa\npatentu PP 598-94, avšak subjektívna stránka faktického vynálezcu je pre potreby konania o udelení\npatentu, resp. konania o zrušení patentu irelevantná.\nIng. R. nie je odborníkom z oblasti patentového práva či práva duševného vlastníctva, nemôže sa\nteda odborne vyjadriť k posúdeniu vynálezcovskej činnosti v prípade konkrétneho riešenia. Tomuto\n\nkritériu sa vo svojom posudku ani nevenoval, t.j. pohyboval sa presne v medziach svojich odborných\nznalostí a zručností a neprekračoval ich. Odborné stanoviská môžu slúžiť ako dôkazný materiál pri\nkonaní o patentoch na Úrade priemyselného vlastníctva SR. V prípade posudzovania vynálezcovskej\nčinnosti však takéto odborné stanoviská budú môcť predkladať odborníci z oblasti patentového práva to prakticky zahŕňa len pracovníkov patentových úradov a patentových zástupcov (zákon č. 344/2004\nZ.z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997\nZ.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z. a zákona č. 14/2004 Z.z. v znení\nneskorších predpisov). Len títo sa totiž v rámci svojej profesie venujú oblasti patentového práva,\nt.j. sledujú a skúmajú teoretické aj praktické aspekty vynálezcovskej činnosti. Iná by bola situácia v\nprípade posudzovania novosti, kde by takéto stanoviská mohli predkladať odborníci z rôznych oblastí\ntechniky. Konfrontácia s členkou odbornej komisie prvostupňového správneho orgánu je nadbytočná a\nnehospodárna.\nPrvostupňový súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Preskúmanie technických záležitostí, spadajúce do správnej úvahy žalovaného správneho\norgánu, nepatria do právomoci správneho súdu. Sudcovia nemajú znalosti z oblasti techniky a nemajú\nani dostatočné odborné znalosti na posúdenie tak náročnej a odbornej veci, ako je vynálezcovská\nčinnosť. Jedinou skutočne odbornou inštitúciou na to je žalovaný. Správny súd nie je súdom skutkovým,\nale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy. Udelenie patentu nie je právnou podmienkou podnikateľskej činnosti či iného výkonu povolania,\na teda ani jeho zrušenie nemôže takúto právnu prekážku predstavovať. Patent, ako aj mnohé ďalšie\nveci možno speňažiť a investovať do ďalšej hospodárskej činnosti, a po zrušení patentu už tak nemožno\nurobiť. Avšak nedostatok finančných prostriedkov nemožno považovať za právnu prekážku výkonu\npovolania, zamestnania alebo podnikateľskej či inej hospodárskej činnosti.\nK zrušeniam patentov dochádza len v ojedinelých prípadoch. Žalovaný pri rešeršovaní patentovej\nprihlášky PP 598-94 z roku 1994 prehliadol patentový spis US 4.965.821. Najvyšší súd v rozsudku\nsp. zn. 3Sžh/1/2010 uviedol: „Právne významnou okolnosťou v danom prípade je, že správnej úvahe\nžalovaného o zrušení patentu predchádza správna úvaha o jeho udelení. (.....) Udelením patentu\npreto pre majiteľa patentu vznikla právna situácia, že benefituje z prezumpcie splnenia podmienok pre\nudelenie patentu pokiaľ sa nepreukáže opak.“ Táto prezumpcia udelenia patentu prakticky znamená,\nže sa v princípe predpokladá, že jedno rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne a v druhom\nrozhodnutí musí opäť žalovaný oveľa podrobnejšie dokázať, že toto rozhodnutie nie je vecne a právne\nsprávne. V tomto konkrétnom prípade to znamená prezumovať platnosť rozhodnutia žalovaného z roku\n1998, ktoré bolo vydané vo veľmi provizórnych podmienkach a opieralo sa o málo rozsiahle podklady a\nspochybňovať rozhodnutie žalovaného z roku 2012, ktoré vydal už ako dobre zabehnutý a materiálne\na ľudsky výborne zabezpečený patentový úrad. Zjavne si dnes Úrad priemyselného vlastníctva dokáže\nsám zabezpečiť rozsiahlejšie podklady na posúdenie predmetného patentového spisu PP 598-94 ako\nv roku 1998. Ďalší účastník uznáva najvyšším súdom uvedenú doktrínu prezumpcie udelenia patentu,\navšak vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že aktuálne rozhodnutie žalovaného o zrušení\npatentu je z hľadiska odborného, z hľadiska zistených podkladov a dôkazov a následne aj z hľadiska\nvecného a právneho oveľa správnejšie ako rozhodnutie žalovaného o udelení patentu, vyneseného na\nzáklade neúplnej, zbežnej a nedostatočnej rešerše v 90-tych rokoch minulého storočia.\nPodľa ďalšieho účastníka prvostupňový súd neprihliadol na skoršie rozhodnutie žalovaného č. PP\n598-1994/P 278971-I/41-2007 zo dňa 29.03.2007. V predmetnom určovacom konaní, ktoré skočilo\nvyššie uvedeným rozhodnutím, on ako navrhovateľ podal žiadosť o určenie, či predmet uvedený a\nopísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany patentu PP 598-94. Opis v skutočnosti tvoril výlučne\nanonymizovaný patentový spis US 4.965.821 a žalovaný rozhodol, že tento opis spadá do rozsahu\nochrany patentu PP 598-94. Argumentáciu z textu predmetného rozhodnutia následne ďalší účastník\nverbatim použil v podanom návrhu na zrušenie patentu PP 598-94. Z tohto rozhodnutia žalovaného\nlogicky a fortiori vyplýva, že v prípade zrušovacieho konania musel žalovaný v súlade so zásadou\nsprávneho konania uvedenou v § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku rozhodnúť v skutkovo\nzhodnom prípade zhodne. Žalovaný tak vo všetkých konaniach týkajúcich sa tejto záležitosti rozhoduje\nnielen konzistentne, ale aj vecne a právne správne. Vzhľadom na podnikateľské aktivity ďalšieho\núčastníka, ktoré sa žalobca snaží obmedzovať prostredníctvom iného súdneho konania, nie je otázka\nurčenia, či patentový spis US 4.965.821 spadá do rozsahu ochrany patentu PP 598-94 vôbec\nmarginálna. Ďalší účastník totiž vyrábal zariadenia, ktoré sú sčasti v súlade s patentom US 4.965.821\n\n(a na ktoré kvôli teritoriálnemu obmedzeniu platnosti predmetného patentu nie je potrebné licencia). Ak\npatentový spis US 4.965.821 spadá do rozsahu ochrany patentu PP 598-94, logicky musí byť neskorší\npatent zrušený, tak ako sa to udialo v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Ak patentový spis US\n4.965.822 nespadá do rozsahu ochrany patentu PP 598-54, žalobca tak nemôže od ďalšieho účastníka\nvyžadovať uzavretie licenčných zmlúv a náhradu škody, resp. ušlého zisku.\nZáverom uviedol, že správne orgány postupovali správne, keď nevyžadovali úradný preklad aj vecne\nirelevantných častí patentového spisu US 4.965.821, ktorého vyžadovanie by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Prvostupňový súd aj žalovaný vyhodnotili znalecký posudok Ing. R., ktorý\nsa netýkal záležitosti, ktorá je v predmetnom konaní kľúčová, t.j. posúdenia vynálezcovskej činnosti.\nŽalobca sa vo svojom odvolaní neopiera o žiadne závažné skutočnosti, ktoré by dokazovali, že\nrozhodnutie žalovaného alebo rozsudok súdu prvého stupňa by boli nezákonné, vecne či právne\nnesprávne.\nIV.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a účastníkom nepriznať\nprávo na náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutie úradu vo veci zrušenia patentu už bolo\npredmetnom prieskumu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa\n13.01.2010 zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného č. PP 598-94/P 278971-II/67-2009, ktorým bol\npatent žalobcu zrušený. Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010, ktorý korigoval odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa\nprávneho názoru najvyššieho súdu sa žalovaný musí pri zrušovaní patentu vyporiadať s odlišnou\nsprávnou úvahou, ktorá viedla k udeleniu patentu a to v porovnaní so správnou úvahou, ktorá viedla\nk zrušeniu patentu, a pri tak závažnej rozhodovacej činnosti ako je zrušenie patentu žalovaný nemôže\nvychádzať z neautorizovaného prekladu listín. Rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu žalovaný\nzabezpečil úradne overený preklad rozhodných častí namietaného amerického patentu a v rozhodnutí\npodrobne uviedol, aké dôvody ho viedli k zrušeniu napadnutého patentu.\nPri posudzovaní technického stavu veci žalovaný disponuje zákonom povolenou správnou úvahou.\nPosúdenie vynálezcovskej činnosti je posúdením technického stavu veci, ktoré je kvalifikované ako\nsprávne uváženie (odborná stránka veci) spojené s procesom aplikácie právnych noriem. Proces\nsubsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu\núvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245\nods. 2 O.s.p. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého\ntolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-oKS 45/2008, 4SžoKS 162/2005, 3SžoKS 153/2003, 3Sžh/1/2010). Prvostupňový súd sa vysporiadal so\nžalobnými námietkami, ktoré sa týkali postupu žalovaného v správnom konaní, keď podrobne vyhodnotil\nžalobcom tvrdené pochybenia žalovaného (preklad namietaného patentu, vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia, potreba znaleckého dokazovania pred žalovaným). Poukaz súdu na ustanovenie §\n248 písm. b/ O.s.p. je nutné vnímať v kontexte ustálenej judikatúry týkajúcej sa právnej otázky\nprípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorých vydanie závidí\nod posúdenia technického stavu veci. Prvostupňový súd v prejednávanej veci neaplikoval § 248 písm.\nb/ O.s.p., keďže konanie o podanej žalobe nezastavil, ale meritórne rozhodol rozsudkom.\nŽalobca vyčítal prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal jeho poukazovaním na nepravdivosť a\nnesprávnosť tvrdení žalovaného v súvislosti s posudzovaním kritéria vynálezcovskej činnosti. Malo\nísť o tvrdenie, že napadnutý patent žalobcu je schopný identifikovať konkrétnu osobu a vady tabuľky\nekvivalencie. Žalovaný uviedol, že jeho správna úvaha nezahŕňala žalobcom žalovanému prisudzované\ntvrdenie, resp. domnienku o schopnosti patentu žalobcu identifikovať konkrétnu osobu. V tejto\nsúvislosti podotkol, že žalobca, keď v súvisiacej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného napadol\nposúdenie vynálezcovskej činnosti vykonané žalovaným, primárne vychádzal, resp. žalovanému prisúdil\n„domnienku uvádzanú vo forme postulátu“, ktorú žalobca považoval za „skutočnosť zásadného\nvýznamu v tomto spore a z ktorej sa odvíjajú ďalšie vážne dôsledky s dopadom na ekvivalenciu\nprvkov namietaného a napadnutého patentu“. Konkrétne žalobca žalovanému prisúdil domnienku, že\nzariadením podľa napadnutého patentu je možné zistiť, kto je majiteľom alebo nájomcom, resp. vodičom\nvozidla, teda konkrétnu osobu. Existenciu tejto domnienky v správnej úvahe žalovaného žalobca vyvodil\nz odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného. Zdôraznil, že argumentácia žalobcu vedúca\n\nk jeho tvrdeniu o existencii predmetnej domnienky uvádzanej vo forme postulátu, ktorú správny orgán\npoužil ako východisko pre ďalšie kroky správnej úvahy pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti a o\njej následnom dopade na posudzovanie ekvivalencie prvkov namietaného a napadnutého patentu je\nnedôvodná, a nemá oporu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia; správna úvaha žalovaného\nnezahŕňala túto žalobcom vykonštruovanú a žalovanému prisudzovanú domnienku. Žalovaný má za\nto, že v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil, uvádzajúc technické\npodrobnosti napadnutého a namietaného patentu, prečo nebolo riešenie podľa napadnutého patentu v\nčase jeho podania výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb.\nK námietke týkajúcej sa prekladu namietaného patentu žalovaný uviedol, že najvyšší súd ako odvolací\nsúd potvrdil povinnosť úradu zabezpečiť úradné preklady, avšak ich rozsah bližšie nešpecifikoval.\nNajvyšší súd korigoval odôvodnenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 23S/60/2009-79,\nteda nemožno tvrdiť, že žalovaný nerešpektoval právny názor súdu. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky č.\n223/2002 Z.z. a § 53 ods. 1, 3 zákona č. 435/2001 v prípade, ak predložený preklad len určitých častí\nlistín je postačujúci na posúdenie veci, nie je dôvodné a účelné požadovať predloženie úplného znenia\nlistín odôvodňujúcich návrh na zrušenie (v danom prípade úplný preklad namietaných dokumentov).\nNavrhovateľ zrušenia na výzvu žalovaného v ustanovenej lehote predložil úradne overený preklad časti\nnamietaných dokumentov, ktoré boli pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na zrušenie napadnutého\npatentu relevantné a rozhodujúce a je z nich zrejmý záver, že riešenie chránené napadnutým\npatentom nespĺňalo, v čase udelenia patentu, podmienku vynálezcovskej činnosti. Preklad ďalších častí\nnamietaných dokumentov by bol zbytočný, keďže by (logicky) nijako takýto záver nemohli zvrátiť. V tejto\nsúvislosti poukázal na to, že ani žalobca nepredložil žiadne také časti namietaného amerického patentu,\nktoré by mali vplyv na rozhodnutie. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Sžh/1/2010 otázku dôkazného\nbremena posudzoval vo vzťahu k správnemu konaniu (konaniu pred žalovaným), pričom uviedol, že v\ntomto konaní majú úrad a navrhovateľ zrušenia patentu dôkazné bremeno na preukázanie podmienok\npre zrušenie patentu. Žalobca však záver najvyššieho súdu ohľadne dôkazného bremena v predmetnom\nsprávnom konaní vzťahuje aj na súdne konanie, keď tvrdí, že žalovaný mal súdu preukázať, že z častí\nnamietaných dokumentov, ktoré neboli úradne preložené, nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mala\nvýznam pre rozhodnutie vo veci. V zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. je povinnosťou žalobcu nielen poukazovať\nna pochybenia žalovaného, ale zároveň uviesť, aký vplyv na rozhodnutie by malo, ak by sa žalovaný\ntakého pochybenia nedopustil, pretože nie každá vada správneho konania má vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, a teda nie každá vada je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia\n(R 122/2003). Žalobca namietal aj nepresnosť a nesprávnosť úradne overeného prekladu namietaného\npatentu.\nV ďalšej časti vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že predložený znalecký posudok nemal byť pripustený\nako dôkaz. V rámci prieskumu správnej úvahy správny súd preskúmava len to, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd preto nemohol pripustiť dôkaz o\nskutočnostiach (o technickom stave veci), v ktorých úrad disponuje zákonom povolenou úvahou. Ak\nžalobca tvrdí, že tento posudok mal byť použitý pre účely súdneho konania mal by sa zaoberať práve\ntouto otázkou - potvrdzovať alebo vyvracať tvrdenia týkajúce sa nedostatku vynálezcovskej činnosti\nako dôvodu pre zrušenie napadnutého patentu. Znalec by však nevyhnutne potreboval napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a z podkladov na vypracovanie posudku, tak ako sú uvedené v úvodnej\nčasti posudku vyplýva, že znalec ich k dispozícii nemal. Skôr predložené stanovisko č. 23/2008 bolo\nzohľadnené ako listinný dôkaz v správnom konaní, ktorý bol podrobne vyhodnotený. V zmysle rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/6/2011, na ktorý poukázal žalobca vyplýva, že správny orgán nemôže\nopomenúť znalecký posudok a nahradiť ho vlastným posúdením odborných skutočností len v tých\nveciach, keď sám nie je kompetentný odborne vec posúdiť. Žalovaný je však ústredným orgánom\nštátnej správy, ktorému je zo zákona zverená právomoc rozhodovať o zrušení patentu a posúdiť všetky\nskutočnosti (najmä odborné), ktoré sú v takomto konaní rozhodné, vrátane skutočnosti, ktorá bola\nrozhodná v predmetnom prípade, konkrétne, či vynález, ktorý je predmetom napadnutého patentu\nje výsledkom vynálezcovskej činnosti. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n6Sžo/150/2009 (Rs 99/2011) a je explicitne vyjadrený aj v rozsudku sp. zn. 3Sžh/1/2010, kde najvyšší\nsúd uzatvoril, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti Úradu priemyselného\nvlastníctva SR, je zákonnou kompetenciou tohto úradu, a preto nie je možné na tento predmet\nustanoviť znalca. Účelom odborného stanoviska č. 23/2008 bolo posúdenie zhodnosti, resp. nezhodnosti\nriešení podľa napadnutého a namietaného patentu. Teda neposudzovala sa v ňom otázka, ktorá bola\n\npredmetom konania, nakoľko žalovaný zrušil napadnutý patent z dôvodu, že vynález nie je výsledkom\nvynálezcovskej činnosti.\nK námietke odbornosti členky zrušovacej komisie prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že k\nzrušeniu žalobcovho patentu došlo v riadnom dvojinštančnom správnom konaní, teda podmienky pre\nzrušenie patentu boli preskúmané odborníkmi úradu v dvoch stupňoch.\nV súvislosti s nedoručením vyjadrenia k žalobe žalobcovi žalovaný poukázal na uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/23/2011 zo dňa 13.10.2011, z ktorého vyplýva, že v prípadoch ak zákon neukladá\npovinnosť súdu doručovať vyjadrenie jednej strany súdneho konania druhej strane, súd tak urobiť\nnemusí, ak toto vyjadrenie nemá zásadný význam vo veci. V správnom súdnictve musí byť rozsah žaloby\nustálený do dvoch mesiacov od doručenia správneho rozhodnutia a žalovaný správny orgán nemá\nmožnosť uvádzať pred súdom nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom jeho správnych rozhodnutí.\nPredmetné vyjadrenie žalovaného k žalobe tak nemohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu.\nZáverom k námietke týkajúcej sa vady zápisnice z uskutočneného pojednávania uviedol, že rozsudok\nvo veci bol vyhlásený priamo na pojednávaní dňa 15.05.2013, a tak mu nie je zrejmé, akým spôsobom\nby reklamácia zápisnice zo strany žalobcu mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu.\n\nV.\nDňa 24.04.2014 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že dňa 26.03.2014\nmu ako majiteľovi patentu č. 278971, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo doručené\nprvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „Úrad“) zo dňa 20.03.2014 č. PP\n598-1994/P 278971 II/62-2014, ktorým Úrad rozhodol o náhrade trov konania vo veci návrhu na zrušenie\npatentu č. 278971 s názvom „Zriadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla“,\npodaného INFOCAR, a.s., ako navrhovateľom predmetného správneho konania tak, že spoločnosti\nINFOCAR, a.s., priznal náhradu trov vo výške 1.250,64 € voči majiteľovi patentu. Následne na to žalobca\npožiadal o zaslanie plnomocenstva oprávňujúceho patentového zástupcu Ing. M. C. konať za INFOCAR,\na.s. Z odpovede sa dozvedel, že plná moc udelená patentovému zástupcovi Ing. C. spoločnosťou\nINFOCAR, a.s., zo dňa 11.05.2005 (resp. 06.05.2005) bola udelená na zastupovanie INFOCAR, a.s., vo\nvšetkých záležitostiach týkajúcich sa výlučne patentov, úžitkových vzorov, dizajnov, ochranných známok\na iných priemyselných práv patriacich INFOCAR, a.s., pred Úradom, ako aj pred inými orgánmi a úradmi\nalebo mimo nich. Ak Úrad akceptoval predmetnú plnú moc v tomto rozsahu v správnom konaní, v\nktorom sa rozhoduje vo veci zrušenia patentu č. 278971, ktorého majiteľom je žalobca a namietaným\nje americký patent US 4,965,821, pričom ani jeden z týchto patentov nepatrí INFOCAR, a.s., a zároveň\nk žiadnemu k týchto patentov INFOCAR, a.s., nemá práva zodpovedajúce rozsahu predmetnej plnej\nmoci (t.j. týkajúcich sa našich patentov), potom konali v správnom konaní na oboch stupňoch s osobou,\nktorá nebola oprávnená INFOCAR, a.s., zastupovať. Podľa názoru žalobcu posúdenie skutočnosti,\nči sa predložená plná moc skutočne vzťahuje na zrušovacie správne konanie a či reálne oprávňuje\nsplnomocnenca konať za splnomocniteľa je jednou zo základných podmienok konania, ktorej splnenie\nmusí správny orgán skúmať ex offo. Správny orgán sa nesmie v konaní uspokojiť s predložením listiny\ns určitým označením (jeho formálnou úpravou) bez toho, aby skúmal aj jej obsah a nevyhodnotil, či\ntáto listina vyvoláva určité účinky aj vo vzťahu ku správnemu konaniu, v ktorom je predložená. Obsah\nplnomocenstva pritom musí vyplývať iba z textu listiny, na ktorej je plnomocenstvo zaznamenané, nestačí\npreto, že jeho účastníkom je jasné, čo je jeho predmetom, ak to nie je zjavné vo vzťahu k jeho písomnej\nforme (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon/227/96 zo dňa 31.07.1996, sp. zn. 29Odo/59/2003 zo dňa\n31.05.2007). Žalovaný preto zásadným spôsobom pochybil, keď sa opomenul zaoberať obsahom plnej\nmoci zo dňa 11.05.2005 (resp. zo dňa 06.05.2005), nakoľko následne konal v predmetnom správnom\nkonaní s osobou (Ing. M. C.), ktorá v tomto konaní nebola oprávnená konať za, ani v mene INFOCAR,\na.s.. Žalobca sa o uvedenom nedostatku plnej moci dozvedel až dňa 11.04.2014 a túto skutočnosť vytkol\nako vadu v rozklade zo dňa 17.04.2014 proti rozhodnutiu Úradu zo dňa 20.03.2014. Táto podmienka\nkonania mala byť skúmaná aj ex offo, bez potreby, aby ju navrhovateľ výslovne namietal. Navrhovateľ\nuviedol, že dňa 26.03.2014 (doručením rozhodnutia Úradu zo dňa 20.03.2014) sa dozvedel o tom, že v\nzrušovacom správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o náhrade trov konania bolo správnym orgánom\nzistené, že plná moc medzi INFOCAR, a.s., a Ing. M. C. zo dňa 11.05.2005 (resp. 06.05.2005) bola\n\ndatovaná spätne. Ak však Úrad zistil, že mu dňa 05.10.2011 bola doručená plná moc, ktorá je spätne\ndatovaná, mal túto skutočnosť vyhodnotiť tak, že predmetná plná moc je absolútne neplatným právnym\núkonom. Platnosť alebo účinnosť právneho úkonu (plnomocenstva) nemožno dojednávať alebo určovať\nspätne. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 91/1998 zo\ndňa 16.09.1998 týkajúci sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov.\nVo vzťahu k postupu výroku žalobca namietal, že rozhodnutie Úradu zo dňa 20.03.2014 považuje za\nprotiprávny zásah do prebiehajúceho súdneho konania, nakoľko ním žalovaný prejudikuje výsledok\nsúdneho konania bez toho, aby bol k takémuto postupu a rozhodovaniu za súčasnej situácie oprávnený.\nÚrad rozhodol rozhodnutím zo dňa 20.03.2014 v čase, kedy pre takéto rozhodovanie existuje zákonná\nprekážka daná uznesením súdu prvého stupňa sp. zn. 23S/34/2013 zo dňa 16.04.2013, právoplatným\na vykonateľným dňa 22.04.2013, ktorým bola vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného odložená do\nprávoplatného skončenia súdneho konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 23S/34/2013.\nSúdne konanie skončené nebolo a nebolo zrušené ani uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/18/2010 zo dňa 25.05.2011,\nktoré bolo zároveň uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2012. Zároveň si\nvyčíslil náhradu trov celého konania vo výške 1.886,79 €.\nVI.\nK vyššie uvedenému podaniu žalobcu (pod bodom V.) žalovaný poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2\nzákona č. 344/2004 Z.z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch a\nzákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z. a zákona č. 14/2004\nZ.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 344/2004 Z.z.“), na § 17 ods. 1 Správneho\nporiadku, a na § 23 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že patentový zástupca Ing. M. C. predložil\nv konaní vo veci zrušenia patentu č. 278971 dňa 05.11.2011 všeobecné plnomocenstvo vystavené\nsplnomocniteľom INFOCAR, a.s. (navrhovateľ zrušenia). Ide o štandardne formulované plnomocenstvo,\nz ktorého poukázal na jednu časť: „Menovaný je oprávnený urobiť všetko, čo k zaisteniu mojich/našich\nzáujmov uzná za vhodné a prospešné a je tiež oprávnený ustanoviť za seba zástupcu s tým istým\noprávnením.“ Po opätovnom preskúmaní predmetného plnomocenstva je žalovaný presvedčený, že toto\nspĺňa všetky zákonné obsahové náležitosti. Aj konanie vo veci zrušenia patentu č. 278971 je konaním\nv záujme splnomocniteľa a spadá pod rozsah udeleného plnomocenstva. Splnomocnený patentový\nzástupca Ing. M. C. predložil dňa 17.07.2012 ďalšie plnomocenstvo s takým istým rozsahom, ktoré je\ndatované dňom 10.12.2009. Rozsudky NS ČR sp. zn. 3Cdon/227/96 a sp. zn. 29Odo/59/2003, na ktoré\nv tejto súvislosti poukazoval žalobca považuje žalovaný za neaplikovateľné na daný prípad.\nV súvislosti so spätným datovaním plnomocenstva predloženým dňa 05.11.2011 žalovaný uviedol, že\npatentový zástupca zastupoval na základe § 17 ods. 1 Správneho poriadku spoločnosť INFOCAR,\na.s. už v roku 2005, kedy na základe a v súlade s udeleným všeobecným plnomocenstvom zo dňa\n06.05.2005 podal žiadosť o určenie, či predmet určenia „monitorovací systém Control Car JM03-D“\npodľa priloženého opisu patrí do rozsahu patentu č. 278971. INFOCAR, a.s., splnomocnil patentového\nzástupcu zastupovaním v konaniach pred Úradom týkajúcich sa priemyselného vlastníctva, aby pre\nobhajobu jeho záujmov urobil všetko, čo uzná za vhodné a prospešné. Predmetné plnomocenstvo nie\nje obmedzené časovo a ani len na určité typy konaní pred Úradom.\nVII.\nDňa 08.07.2013 podal odvolanie voči výroku o trovách konania ďalší účastník. Uviedol, že sa aktívne\nzúčastňoval konania, podporoval argumentáciu žalovaného, a uviedol aj vlastné argumenty. Do konania\nbol prizvaný bez jeho podnetu a svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby. Má oprávnený\na dôležitý záujem na priebehu a výsledku rozhodnutia súdu a má za to, že správny súd môže iné\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vziať do úvahy analogicky na základe ustanovenia § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp.\núčastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. by mala byť\nchápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Od žalobcu je možné spravodlivo žiadať,\naby nahradil vzniknuté trovy, aj keď ide o účastníka, ktorého súd musí pribrať do konania bez návrhu\nžalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/64/2011,\n1Sžr/52/2011, 1Sžr/46/2011, 1Sžr/22/2011 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2009.\n\nNavrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania a priznal mu\nnárok na náhradu trov konania, ktorých výšku vyčísli do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia alebo od\ndoručenia výzvy.\nK odvolaniu ďalšieho účastníka voči výroku o trovách konania sa vyjadril žalobca a uviedol, že\nargumentáciu nepovažuje za takú, ktorá by obsahovala akékoľvek relevantné a odlišné skutočnosti\noproti skoršej argumentácii žalovaného. Ďalší účastník do konania nevniesol žiadne nové skutočnosti,\nresp. významné právne či skutkové zistenia alebo argumenty. Poukázal na osobitné ustanovenie § 250k\nods. 1 O.s.p., ktoré v správnom súdnictve upravuje iba náhradu trov konania úspešného žalobcu a v\npodstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p. Ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. výslovne vylučuje\npriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p. nemožno\nna prejednávaný prípad aplikovať. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý\nvýrok o náhrade trov konania a priznal mu náhradu trov konania za tento úkon právnej služby vo výške\n165,56 €.\n\nVIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods.\n2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a zistil, že rozsudok krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv\nna jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tak, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. v znení účinnom v čase udelenia patentu patenty sa udeľujú\nna vynálezy, ktoré sú nové, sú výsledkom vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné.\nVynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu\ntechniky (§ 6 ods. 1 cit. zák. 527/1990 Zb.).\nPodľa § 5 ods. 1, ods. 2 tohto zákona, vynález je nový, ak nie je súčasťou stavu techniky. Stavom\ntechniky je všetko, čo bolo pred dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi vynálezu právo prednosti\n(§ 27), zverejnené v Slovenskej republike alebo v zahraničí.\nPatenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú\nčinnosť a sú priemyselne využiteľné (§ 5 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z.).\nVynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky (§ 7 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z.).\nVynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým\nspôsobom zo stavu techniky (§ 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z.).\nÚrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že\nneboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia (§ 46 ods.\n1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z.).\nPodľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z., k návrhu na zrušenie patentu navrhovateľ predloží\nokrem údajov podľa odseku 1 odôvodnenie návrhu na zrušenie patentu, označenie dôkazov, listiny\nodôvodňujúce návrh na zrušenie patentu; ak tieto listiny nie sú v štátnom jazyku, úrad vyzve\nnavrhovateľa, aby predložil ich preklad alebo preklad príslušných častí týchto listín do štátneho jazyka\ns ich vyznačením v pôvodnom texte.\nPodľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje\nzákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods.\n1 a § 60.\n\nJe potrebné pripomenúť, že o predmetnej veci už raz prebehlo konanie v správnom súdnictve, kde\nKrajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 na str. 9 vyslovil\nnasledovný záver: „Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade existujú dva rozdielne\nzávery pri posudzovaní a vyhodnotení podmienky na zrušenie slovenského patentu č. 278971 na\nzáklade § 8 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 patentového zákona, a to medzi odborníkmi zo strany\nzamestnancov žalovaného (prvostupňového aj druhostupňového orgánu) a závermi súdneho znalca\nIng. I. R.. Existujúce rozdiely v záveroch obidvoch strán, je možné považovať za rozpory v dôkazoch,\nktoré neboli v konaní pred správnymi orgánmi presvedčivo odstránené. Pre účely objektívneho zistenia\nskutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného bude potrebné v\nďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne príslušným ústavom. Pokiaľ\nsa správnym orgánom nepodarí ani po vykonanom znaleckom dokazovaní odstrániť rozpory vo veci,\nbude v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný pri odôvodnení rozhodnutia musieť zdôvodniť,\nv čom boli rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov nebolo možné rozpory\nodstrániť.“\nV napadnutom rozsudku č. k. 23S/34/2013-124 zo dňa 15.05.2013, ktorý je predmetom súdneho\nprieskumu krajský súd nesprávne vyhodnotil záver z predchádzajúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010, keď uviedol, že nie je možné na posúdenie technického stavu\nv prejednávanej veci ustanoviť znalca, keďže to patrí do predmetu pôsobnosti Úradu priemyselného\nvlastníctva SR. V citovanom rozsudku Najvyšší súd SR jednoznačne na str. 7 bod 24 uviedol, že\nÚrad priemyselného vlastníctva SR sa nemôže zbaviť zodpovednosti za správnu úvahu a dostatočné\nodôvodnenie svojho rozhodnutia, tým, že ustanoví znalca na posúdenie tých skutočností, ktoré patria\ndo predmetu jeho pôsobnosti. Avšak v uvedenom bode Najvyšší súd SR uviedol, že k jednotlivým\nskutkovým okolnostiam môžu účastníci konania predkladať znalecké posudky, ktoré môžu plniť aj\nfunkciu oponentských posudkov k správnej úvahe Úradu. Z toho vyplýva záver, že v prípade, ak\núčastníci konania predložia také znalecké posudky, ktoré spochybnia závery vyslovené Úradom v\njeho rozhodnutiach, je úlohou súdu v správnom súdnictve vykonať kontrolné znalecké dokazovanie\nna odstránenie pochybností, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci. V rámci plnej jurisdikcie môže\nsúd vykonať dokazovanie nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého administratívneho\nrozhodnutia. Správny súd by nariadením kontrolného znaleckého dokazovania nenahrádzal činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len odstránil pochybnosti, ktoré v rámci\nsprávneho konania nastali. Právny predpis správnemu súdu nezakazuje možnosť nariadenia znaleckého\ndokazovania na posúdenie technického stavu veci, ktorý patrí do predmetu pôsobnosti Úradu\npriemyselného vlastníctva SR, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením krajského súdu o nemožnosti\nustanovenia znalca na tento predmet. Ak teda účastník konania predloží také dôkazy, ktoré závažným\nspôsobom spochybňujú závery Úradu priemyselného vlastníctva SR, správny súd má v správnom\nsúdnictve v rámci plnej jurisdikcie možnosť nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Obdobne k potrebe\na možnosti nariadenia znaleckého dokazovania dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.\nk. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010 (str. 9, posledný odsek). Toto je potrebné aj z hľadiska zložitosti\nprejednávanej veci a odstránenia akýchkoľvek pochybností, keďže sa predmetná vec o zrušení patentu\nprejednávala už dva krát na krajskom súde, dva krát na Najvyššom súde SR, ako aj raz na Ústavnom\nsúde SR (sp. zn. II. ÚS 254/2011 zo dňa 09.06.2011).\nK otázke prípustnosti súdneho prieskumu žalovaného Najvyšší súd SR zotrváva na svojom stanovisku,\nktoré uviedol v rozsudku sp. zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010: „Právnou otázkou prípustnosti súdneho\nprieskumu rozhodnutí žalovaného, ktorých vydanie závisí od posúdenia technického stavu vecí (§\n248, písm. b/ O.s.p.) sa senát 3S najvyššieho súdu zaoberal vo svojich rozhodnutiach 3Sž-o-KS\n45/2008 [T.], 4SžoKS 162/2005 [K.], 3SžoKS 153/2006 [F.] a svoje závery zovšeobecnil do pravidla,\nže rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva nepodliehajú zákonnej výluke zo súdneho prieskumu\npodľa § 248 písm. b/ O.s.p., pretože „posudzovanie technického stavu veci je nevyhnutne spojené\ns právnym hodnotením pri aplikácii zákona“. Proces subsumpcie zisteného technického stavu pod\nzákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch\npreskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úrad priemyselného vlastníctva\ndisponuje zákonom povolenou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu vecí (§ 53 zák. č.\n435/2001 Z.z. patentový zákon), ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2\nO.s.p., nie však vylúčený.“\n\nK námietke týkajúcej sa prekladu amerického patentu Najvyšší súd SR uvádza, že pre potreby\nposúdenia zrušenia patentu je potrebné vychádzať z autorizovaného prekladu listín. Preklad je potrebné\ndodať v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na toto posúdenie. Ak má americký patent\nširší rozsah, ako je rozsah zrušovaného patentu, nie je potrebné ísť nad rámec a zaobstarávať aj\npreklad takých častí patentu, ktoré so zrušovaným patentom nesúvisia. Správny orgán sa s touto\nskutočnosťou musí v odôvodnení dostatočne vysporiadať, čo v prejednávanom prípade aj vykonal.\nNie je potrebné zabezpečovať preklad takých častí patentu, ktoré nemajú vplyv na ich vzájomné\nposúdenie. Uvedené vyplýva aj z výpovede Ing. I. F., odbornej členky komisie pre návrh rozhodnutia\no zrušení patentu, keď na pojednávaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vo veci sp. zn.\n9C/154/2012 konanom dňa 09.11.2012 uviedla, že americký patent má širší rozsah než je rozsah\npatentu žalobcu. Porovnávali sa len časti v rozsahu žalobcovho patentu. V zmysle zásady hospodárnosti,\nako aj racionality možno konštatovať, že nie je potrebný úradný preklad takých častí patentu, ktoré\nnemajú pre porovnanie dvoch alebo viacerých patentov význam. Uvedený záver vyplynul z odôvodnenia\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí, preto nie je potrebné ďalej zotrvať na povinnosti predložiť\núplný úradný preklad namietaného amerického patentu, ako je to uvedené v rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010. Ani z ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky č.\n223/2002 Z.z. nevyplýva povinnosť predložiť preklad celých listín, postačuje aj len časť listín.\nK námietke žalobcu ohľadom obsadenia zrušovacej komisie senát odvolacieho súdu uvádza, že v\ntomto prípade sa vychádza z premisy, že správny orgán menuje členov komisie z odborníkov, ktorých\nodborné a morálne vlastnosti sú mu známe a ktorých odbornosť a nestrannosť sú zárukou objektívneho\nrozhodnutia vo veci. Je výlučným právom a zároveň povinnosťou správneho orgánu, aby komisiu,\nktorá má vo veci rozhodnúť zostavil tak, aby jednotliví členovia spĺňali požiadavky zákona. Ak má však\núčastník konania výhrady a námietky k vymenovaným členom, k ich odbornosti a nezaujatosti, má o\nnich správny orgán informovať len čo sa o nich dozvie.\nNámietku žalobcu týkajúcu sa nedoručenia vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.03.2013, ako to vyplýva\naj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.05.2013, považoval senát odvolacieho súdu za dôvodnú s\npoukazom na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp. zn. II. ÚS\n168/2012 zo dňa 30.04.2013, sp.zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, sp. zn. I. ÚS 100/04). „Z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej\nstrane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú\ndo podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany\nmusia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i\nzoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim.“\nÚrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím č. PP 598-94/patent 278971-I/14-2012\nzo dňa 20.02.2012 zrušil žalobcov patent č. 278971 (ako vyplýva z jeho odôvodnenia na str. 8 ods. 7)\nz dôvodu, že riešenie podľa uvedeného patentu nebolo v čase jeho podania výsledkom vynálezcovskej\nčinnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb., teda že v čase udelenia napadnutého patentu neboli\nsplnené podmienky na jeho udelenie.\nPodstata teda spočíva v posúdení, či patent žalobcu je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Na tom,\nže patent nebol zrušený pre nedostatok novosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. resp.\n§ 7 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. sa účastníci konania zhodli, tak ako to vyplýva z napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí a vyjadrení účastníkov konania (napr. vyjadrenie ďalšieho účastníka zo\ndňa 09.08.2013 na str. 5 ods. 5). Aj vzhľadom na uvedené bude potrebné vykonať kontrolné znalecké\ndokazovanie, keďže nedostatok novosti síce neabsentuje, ale absentuje nedostatok vynálezcovskej\nčinnosti. Posúdenie vynálezcovskej činnosti je tak špecifické, že vysloviť záver, že odborník v danej\noblasti techniky by pri poznaní namietaného amerického patentu dospel k riešeniu v napadnutom patente\nžalobcu na základe aplikovania všeobecných znalostí, príp. že takéto aplikovanie známeho riešenia pri\nnávrhu zariadenia umožňujúceho identifikáciu vozidiel vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom zo\nstavu techniky, si vyžaduje dostatočné vysporiadanie sa s danou otázkou. Na jednej strane žalovaný v\nnapadnutých administratívnych rozhodnutiach analyzoval napadnutý slovenský a namietaný americký\npatent, porovnával ich technické prvky, jednotlivé znaky zatriedil do tabuliek a dospel k záveru, že ide\no technické ekvivalenty. Avšak na druhej strane, najmä s ohľadom na závery uvedené v znaleckom\n\nposudku, ktorý predložil žalobca, znalec z odboru „Elektrotechniky“ dospel k záveru, že namietaný a\nnapadnutý patent nie sú kompatibilné. Ak sú teda namietaný a napadnutý patent rozdielne (ako to\nvyplýva z dvoch rôznych odborných posúdení) pre jednoznačné rozhodnutie vo veci, aby bolo možné\nvylúčiť akékoľvek pochybnosti, bude potrebné vykonať kontrolné znalecké posúdenie znalcom z odboru\nPriemyselného vlastníctva.\nPosúdenie vynálezcovskej činnosti, ako jednej z atribútov patentu, je zložitý proces. Vynálezom totiž\nmôže byť akékoľvek nové a tvorivé riešenie technického problému. Nemusí sa týkať len zhotovenia\nnového zariadenia, výrobku, ale môže byť len ďalším vylepšením už existujúceho výrobku alebo postupu.\nVynálezcovská činnosť väčšinou zahŕňa značné úsilie a dlhodobé investície do výskumu a vývoja, avšak\nv súčasnosti vzniká aj veľa jednoduchých technických vylepšení, ktoré však môžu mať vysoký prínos.\nSúd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom\n(§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\nÚlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vysporiadať sa s námietkami účastníkov konania a\nrozdielnymi závermi správneho orgánu a znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca a v prípade\npotreby nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie rozporov, či pri napadnutom patente\nžalobcu absentuje vynálezcovská činnosť.\nAk odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o\nnáhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.)\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/34/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}