{"guid": "7e3d39a1-1103-4532-bbf9-65359c147322:1160c119-83c5-4bce-afa5-f65900c104ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1", "spisova_znacka": "2Sžf/32/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/32/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. 2Sžf/32/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1", "identifikacne_cislo": "6013200132", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c", "nazov": "§ 4c zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1160c119-83c5-4bce-afa5-f65900c104ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/32/2014\n6013200132\n18. 03. 2015\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200132.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: PEBEN,\ns. r. o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 650 650, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Aeqitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nčíslo 1100301/1/25954/2013/5172 zo dňa 21. januára 2013 o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/13/2013-117 zo dňa 8. novembra 2013 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 24S/13/2013-130 zo dňa 17. decembra 2013 a s opravným uznesením č. k.\n24S/13/2013-142 zo dňa 6. marca 2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/13/2013-117\nzo dňa 8. novembra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/13/2013-130 zo dňa 17. decembra\n2013 a s opravným uznesením č. k. 24S/13/2013-142 zo dňa 6. marca 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom (v spojení s dvomi opravnými uzneseniami) krajský súd podľa § 250j ods. 2\npísm. a/ a d/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/25954/2013/5172 zo dňa 21. januára\n2013 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600301/5/3355554/2012 zo dňa 14. novembra\n2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol aj o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi\ntrovy konania vo výške 574,48 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 496,68 Eur a iné trovy\nkonania vo výške 77,80 Eur.\nKrajský súd tak rozhodol po zistení, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v súvislosti so stanovenou\nvýškou zábezpeky na daň nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový\nporiadok), podľa ktorého ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak; v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vyporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mal podľa názoru krajského\nsúdu pri stanovení výšky zábezpeky na daň využiť správnu úvahu, v rámci ktorej mal povinnosť vziať do\núvahy všetky skutočnosti majúce vplyv na uloženie, resp. neuloženie povinnosti zaplatiť zábezpeku na\ndaň a stanoviť jej výšku. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu\nmalo jednoznačne vyplynúť, ktoré skutočnosti boli vzaté do úvahy a ktorým bola pripísaná právna\nrelevancia. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu musia byť uvedené dôkazy a skutočnosti,\n\nz, ktorých správny orgán vychádzal a ako boli tieto dôkazy vyhodnotené, pričom správca dane i\nžalovaný boli povinní v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom mali prihliadať na\nvšetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správne orgány mali prihliadať pri určení výšky zábezpeky na\nriziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v, ktorom\nvšeobecne konštatoval, že výška zábezpeky na DPH je stanovená správcom dane na základe rizikových\nidentifikátorov žiadateľa a rizikovosť žiadateľa bola vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie,\nktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií, nespĺňa požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného v zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku. Krajský súd sa stotožnil s\nargumentáciou žalobcu, že povinnosťou správcu dane i žalovaného pri určení výšky zloženej zábezpeky\n(za predpokladu, že by bolo nepochybne zistené, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá má povinnosť\nzložiť zábezpeku na daň v zmysle § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov - ďalej len zákon o DPH), je prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na dani\nzdaniteľnej osoby (v tomto prípade žalobcu) a teda rizikovosť musí byť zohľadnená a posudzovaná\nsprávnym orgánom individuálne, samostatne, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv\nna posúdenie žiadateľa ako rizikového na určenie výšky zábezpeky na daň v takej výške, ktorá bude\nzodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH zo strany konkrétneho žiadateľa. V rozhodnutí\nsprávcu dane i žalovaného potom musia byť tieto kritériá posudzovania uvedené, rovnako musia byť\nv rozhodnutí uvedené konkrétne skutočnosti, z, ktorých správny orgán vychádzal pri stanovení miery\nrizikovosti žiadateľa a tieto musia byť vyhodnotené, teda jeho rozhodnutie musí obsahovať správnu\núvahu, ktorou bol správny orgán vedený pri určení konkrétnej výšky zábezpeky u konkrétneho žiadateľa.\nNie je možné vylúčiť, že pri určení výšky zábezpeky na daň správne orgány môžu podporne využiť\nosobitnú aplikáciu, resp. počítačový program, ktorý čerpá údaje z dátového skladu (ako to vyplýva\nz Metodického pokynu k registrácii za platiteľa DPH), takto získaný dôkaz však nemôže byť jediným\ndôkazom (navyše, ak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a aké údaje boli\nzisťované, aké kritériá boli zohľadnené a ktoré boli považované za rizikové). Výstup z počítačového\nprogramu však rovnako nemôže nahradiť úvahu správneho orgánu, t.j. myšlienkový postup pri dodržaní\npravidiel logického myslenia vo vzťahu k určeniu výšky rizikovosti žiadateľa a následnému určeniu výšky\nzábezpeky.\nPokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH, krajský súd sa stotožnil s\nargumentáciou žalobcu, že zákon v uvedenom ustanovení jednoznačne upravuje podmienky, za ktorých\nje zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň.\nKrajský súd ďalej poukázal na skutočnosť že žalovaný napriek výzve súdu v zmysle § 250d ods. 1\nOSP nepredložil riadne správny spis, pretože v zmysle ustálenej judikatúry sa za riadne predložený\nsprávny spis považuje spis, ktorý bol predložený v origináli a bolo zažurnalizovaný. Žalovaný krajskému\nsúdu predložil nežurnalizovaný spis, pričom jednotlivé listiny boli predložené len vo fotokópii. Krajský\nsúd poukázal na to, že uvedená skutočnosť by zakladala dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného\ni prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 OSP.\nNa základe uvedeného krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho\norgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie a\nnepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. a/\na d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech. Priznal\nmu podľa § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 574,48 Eur.\nZa žalobcove účelne vynaložené trovy konania považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho\npoplatku vo výške 70 Eur, hotových výdavkov vo výške 7,80 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške\n496,68 Eur. Za účelne vynaložené trovy považoval trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastúpenie\nza 3 úkony právnej služby vo výške 390,48 Eur (3 x 130,16 Eur) pri hodnote jedného úkonu právnej\nslužby vo výške 130,16 Eur v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), keďže\n\nvo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti OSP je základná sadzba tarifnej odmeny za 1\núkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu, ďalej režijný paušál vo výške 23,43 Eur (3 x\n7,81 Eur) v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 82,77 Eur,\nkeďže splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil dôkaz.\nVčas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu a žalobu zamietol. Namietal, že z ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1. zákona o DPH nevyplýva,\nže zdaniteľnou osobou, ktorá je povinná zložiť zábezpeku na daň môže byť len osoba, ktorá musí\nspĺňať súčasne všetky podmienky uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení. Žalovaný uviedol, že\nkrajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nekomfortne (poznámka NS - zrejme\nmalo byť použité slovo nekonformne) vyhodnotil podmienky, ktoré majú vplyv na určenie zábezpeky\nna daň zdaniteľnej osoby v danom prípade. Z uvedeného by pre žalovaného vyplývalo, že by nemohol\npovažovať za zdaniteľnú osobu, ktorá by spĺňala len dve podmienky zdaniteľnej osoby (napr. osoba by\nmala ku dňu zániku nedoplatky na dani vyššie ako 1000 Eur a ku dňu podania žiadosti o registráciu\npre daň neboli nedoplatky zaplatené) a nevzťahovala by sa na takúto osobu finančná zábezpeka na\ndaň. Takýto postup by v realizačnej praxi žalovaného viedol k negácii cieľa finančnej zábezpeky na daň.\nĎalšou nesprávne posúdenou vecou, ktorá podľa názoru žalovaného vyplýva z rozsudku krajského súdu\na nadväzuje na vyššie uvedené skutočnosti je určenie rizikovosti zdaniteľnej osoby a z toho vyplývajúcej\nvýšky zábezpeky na daň. Žalovaný by v danom prípade nemá zákonné podmienky na určenie zdaniteľnej\nosoby ako osoby rizikovej ktorej žalovaný musí určiť výšku zábezpeky na daň. Nedoplatky považoval\nžalovaný za jeden rizikový faktor, ktorý bol aj dôvodom na určenie výšky zábezpeky. Za rizikovosť\npovažuje žalovaný skutočnosť, že zdaniteľná osoba už pôsobila ako spoločník spoločnosti, v ktorej\nvznikli daňové nedoplatky vyššie ako 1000 Eur. Pre žalovaného nebolo podstatné, že zdaniteľná osoba\n(v tomto prípade p. V.) už nie je spoločníkom spoločnosti ku dňu podania žiadosti o registráciu na daň;\ntakúto osobu považuje za rizikovú naďalej a preto jej, podľa názoru žalovaného, musí byť uložená\nzábezpeka na daň.\nŽalobca sa odvolal proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že podľa jeho názoru mali byť trovy\nv súdnom preskúmavacom konaní vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky, keďže hodnotu veci bolo\nmožné vyjadriť v peniazoch. V tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/15/2008zo dňa 28.02.2008. Napadnutý rozsudok navrhol vo výroku o náhrade trov konania zmeniť\na priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 2 424,18 Eur.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol žalobca napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne\nsprávny potvrdiť. Výklad ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1. zákona o DPH žalovaným považoval za\nextenzívny a v daňovej oblasti neprípustný. Uviedol, že podľa jeho názoru len v prípade kumulatívneho\nspojenia všetkých troch podmienok vznikne zdaniteľnej osobe povinnosť zložiť zábezpeku na daň. Ďalej\nuviedol, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby povinnosť zložiť zábezpeku na daň vznikla aj v\nprípade splnenia len dvoch podmienok, tak by to takým spôsobom v zákone uviedol. Zotrval na tvrdení,\nže nevznikla povinnosť zložiť zábezpeku na daň, nakoľko nedoplatok na DPH spoločnosti AZTV s.r.o.\nvznikol v čase, keď p. V. nebol jej spoločníkom a preto nie je splnená jedna z troch podmienok na\nvznik povinnosti, ktoré podľa názoru žalobcu musia byť splnené kumulatívne. Mal za to, že keďže p. V.,\nktorý bol v súvislosti so vznikom nedoplatku na DPH podľa počítačového programu rizikový a už v čase\nrozhodovania žalovaného o odvolaní nebol spoločníkom žalobcu, žalovaný mal (podľa názoru žalobcu)\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zrušiť. Tiež uviedol, že použitie programovej aplikácie v\ndanom prípade je dôkazom toho, že údaje čerpané programom z dátového skladu neboli dostatočne\nurčité a aktuálne a program nevedel vyhodnotiť a zohľadniť všetky prípadné okolnosti. Keby tomu tak\nbolo, v takom prípade by program podľa názoru žalobcu musel vyhodnotiť ako irelevantnú skutočnosť,\nže p. V. vstupoval do spoločnosti AZTV spol. s r.o. v čase, keď táto už mala nedoplatok na DPH a v\nžiadnom prípade nemal na základe nej uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\n\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oboznámené v súlade s ustanovením § 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nUstanovenia zákona o DPH (citované v odôvodnení napadnutého rozsudku) upravujú podmienky, pri\nsplnení ktorých vzniká povinnosť zložiť zábezpeku na daň. Rozhodnutie, ukladajúce uvedenú povinnosť,\nmusí obsahovať zákonné náležitosti rozhodnutia, požadované ustanovením § 63 daňového poriadku.\nV prípade, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti, požadované uvedeným zákonným ustanovením,\npovažuje sa v súdnom preskúmavacom konaní za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov. Na tejto zákonnej požiadavke nemôže nič zmeniť Metodický pokyn k zábezpeke\nna daň ani iný právny predpis, ktorý je nižšej právnej sily, ako zákon.\nZ odôvodnenia správcu dane vyplýva len, že k určeniu zábezpeky došlo na základe zistenia, že konateľ\nžiadateľa o registráciu pre DPH je spoločníkom právnickej osoby AZTV, spol. s r. o., ktorá má nedoplatok\nna DPH 1 000 Eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH nebol zaplatený a ktorý\nvznikol v období, v ktorom konateľ bol spoločníkom tejto právnickej osoby. V potvrdzujúcom rozhodnutí\nžalovaného sa ďalej uvádza, že výška zábezpeky na DPH je stanovená správcom dane na základe\nrizikových identifikátorov žiadateľa. V záujme zabránenia subjektívneho rozhodnutia správcu dane o\nvýške zábezpeky je rizikovosť žiadateľa vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie, ktorá\nobsahuje niekoľko desiatok kritérií. Aj podľa názoru najvyššieho súdu z takéhoto odôvodnenia určenia\nzábezpeky na daň a jej výšky nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ani vyporiadanie\nsa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a ani aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu, že rozhodnutia daňových\norgánov bolo potrebné zrušiť pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Druhým dôvodom zrušenia sa podrobnejšie nezaoberal, keďže je\nv ďalšom konaní na daňových orgánoch, aby svoje nové rozhodnutie, vrátane aplikácie ustanovenia §\n4c ods. 1 písm. c/ bod 1. zákona o DPH, náležite odôvodnili.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nAni odvolaniu žalobcu proti rozsudku v časti výroku o trovách konania nebolo možné vyhovieť. Pre\nurčenie trov právneho zastúpenia v konaniach podľa piatej časti OSP platí špeciálna úprava - § 11 ods.\n4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. V takom prípade sa neuplatní všeobecná právna úprava ustanovenia §\n11 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/15/2008 zo dňa\n28.02.2008, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje žalobca, je len ojedinelým vybočením z ustálenej\nsúdnej praxe, lebo zákonné znenie § 11 uvedenej vyhlášky takýto rôzny výklad neumožňuje.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1, § 151 ods. 1 a 2 a § 246c ods. 1 prvá veta OSP. Žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP nevyčíslil\ntrovy odvolacieho konania a keďže mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy odvolacieho konania\nzo spisu nevyplývali, náhrada trov mu nebola priznaná. Ide o prípad, v ktorom najvyšší súd nebol viazaný\nrozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi rozsudkom, ktorým sa konanie končilo (§ 151\nods. 2 OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/13/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}