{"guid": "3c049fc5-d867-4f69-8bbc-4fae322343ca:6fde8ad7-41f0-478a-aa6c-3ac4b8b5a3f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1", "spisova_znacka": "6Sžo/6/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/6/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 6Sžo/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1", "identifikacne_cislo": "6013200093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fde8ad7-41f0-478a-aa6c-3ac4b8b5a3f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/6/2014\n6013200093\n25. 02. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200093.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci žalobcu :\nQUERCUS, s.r.o., so sídlom v Lučenci, Fiľakovská cesta 290, IČO: 31 603 688, zastúpeného URBÁNI\n& Partners s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, proti žalovanému : Národný inšpektorát\npráce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. S/2012/03153-2.1, O-242/2012 z 20. decembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/10/2013 -53 z 11. októbra 2013, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/10/2013 -53 zo\ndňa 11. októbra 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)\nrozsudkom č. k. 24S/10/2013 -53 zo dňa 11. októbra 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: S/2012/03153-2.1, O-242/2012\nzo dňa 20. decembra 2012, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k.: 97/12-1.0/pok/r. z 18. októbra 2012, ktorým\nuložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 125/2006\nZ.z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) pokutu v celkovej výške 34.000,- Eur za porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona (z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3):\n1. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 124/2006 Z.z.“ alebo „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci“) v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod č. 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006\nZ.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov\n(ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako\nzamestnávateľ nezabezpečil, aby bubnová sekačka na drevný odpad tvoriaca súčasť linky na sekanie\ndrevného odpadu, na ktorej je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktorý môže spôsobiť úraz\n- nebezpečné zbiehavé miesto nachádzajúce sa na spodnej vetve vstupného pásového dopravníka\nbubnovej sekačky - medzera vbiehania dopravného pásu na spodný napínací valec, bola v čase vzniku\nzávažného pracovného úrazu p. H. vybavená krytom, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni\nprístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné\n\nčasti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, za čo bola uložená pokuta vo výške\n33.000 Eur,\n2. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti\nna § 5 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a\npoužívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z.“)\nspočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ neposkytol svojmu zamestnancovi\np. H. vykonávajúcemu prácu kuriča - regulácia kotolní na pevné palivo, pracovný odev a obuv v zmysle\nvlastného zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov schváleného Z.,\nkonateľom spoločnosti vo februári 2010, za čo bola uložená pokuta vo výške 1.000 Eur.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia o uložení pokuty\nžalobcovi za porušenie povinnosti stanovenej v § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti\nna § 5 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. (bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného\ni prvostupňového rozhodnutia), pretože žalobca ako zamestnávateľ neposkytol svojmu zamestnancovi\np. H. vykonávajúcemu prácu kurič - regulácia kotolne na pevné palivo vo februári 2010 pracovný odev\na obuv v zmysle vlastného zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov\nschváleného Z., konateľom spoločnosti. Uvedená skutočnosť (porušenie zákona) navyše nebola medzi\núčastníkmi konania sporná, žalobca v žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia v tejto časti a\nnerozporoval ani výšku uloženej pokuty, ktorá bola stanovená vo výške 1.000 Eur.\nŽalobca v žalobe vo vzťahu k správnemu deliktu uvedenému v bode 1 rozhodnutia žalovaného i\nprvostupňového správneho orgánu namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený\nskutkový stav veci. Nesprávnosť právneho posúdenia mala podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný i\nprvostupňový správny orgán pri hodnotení získaných dôkazov nesprávne aplikovali predpisy hmotného\npráva vo vzťahu, či sa jednalo o pracovný úraz. Žalobca tvrdil, že k vzniku úrazu nedošlo pri plnení\npracovných úloh, keďže z Príkazného listu č. 110 125 z 25.01.2011 vyplýva, že povinnosť čistenia sa\nvzťahovala výlučne na vynášací pás a k úrazu došlo v dôsledku svojvoľného konania p. U. a vloženia jeho\nruky do vnášacieho pásu. Súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že ust. § 195 ods.\n2 a § 220 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré citoval, definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré\nbolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle\nod jeho vôle krátkodobým, náhlym a následným pôsobením vonkajším vplyvov. Plnením pracovných\núloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná\nna príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty a ako pracovný úraz sa\nposudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Z dokazovania vykonaného\nsprávnym orgánom vyplýva, že poškodený zamestnanec žalobcu p. U. vykonával v rozhodnom čase (v\nčase vzniku úrazu) prácu na svojom pracovisku, pričom vykonával pracovné povinnosti vyplývajúce z\npracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou, plnil pracovné úlohy vyplývajúce z náplne\npráce a na základe pokynu zamestnávateľa, o.i. aj z Príkazného listu konateľov žalobcu č. 110 125 z\n25.01.2011. Predmetný príkaz bol vydaný „z dôvodu neustálych porúch na sekačke drevného odpadu a\ndopravných pásoch“, pričom s ním boli preukázateľne oboznámení všetci zamestnanci kotolne, vrátane\nH.. Predmetným príkazom bolo uvedeným zamestnancom (vrátane H.) nariadené o.i. na vnášacie pásy\ndo sekačky vkladať materiál maximálne do hrúbky 10 cm, materiál vhadzovať na pás tak, aby nedošlo\nk upchatiu sekačky, množstvo materiálu musí obsluha na páse priebežne sledovať; vynášacie pásy za\nsekačkou kontrolovať a čistiť priebežne každú hodinu, pričom v prípade nesplnenia uvedených činností\nmal byť voči zamestnancom vykonaný disciplinárny postih. Z výpovede poškodeného H. i ostatných\nzamestnancov žalobcu zaznamenaných v zápisniciach o podaní informácie vyhotovených v súvislosti\nso šetrením pracovného úrazu správnym orgánom vyplýva, že medzi pracovné povinnosti kuričov patrila\nobsluha kotla na drevnú pilinnú štiepku, kontrola dopravníkov na drevnú štiepku, kontrola štiepkovača,\nčistenie priestoru okolo pásových dopravníkov a štiepkovača vonku pred halou drevovýroby, pričom\nčistenie okolo štiepkovača sa vykonávalo 1x za hodinu a bol čistený priestor pod pásovým dopravníkom\na vedľa štiepkovača. Čistenie priestoru sa vykonávalo spôsobom podrobne opísaným v predmetných\nvýpovediach, pričom obsluha kotolne pásové dopravníky a bubnovú sekačku počas čistenia nevypínala.\nU žalobcu bolo zaužívané, že zamestnanci čistili celý priestor okolo bubnovej sekačky od napadanej\nštiepky, vrátane priestoru pod pásovými dopravníkmi, čistenie priestoru pred bubnovou sekačkou nebolo\nžalobcom zakázané, priestor bol voľne prístupný a žalobca neurčil podmienky, resp. podrobnosti, akým\nspôsobom majú zamestnanci čistenie vykonať, neurčil, aké pracovné prostriedky majú zamestnanci\npoužiť a nestanovil ani činnosti, ktoré by boli v súvislosti s čistením bubnovej sekačky vrátane\ndopravníkových pásov zakázané. Prvostupňový súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu, že v\n\npredmetnom prípade sa jednalo o pracovný úraz a správny orgán posudzoval porušenie povinností\nžalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma\nna zdraví správne, t.j. zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a tvrdil, že žalovaný neprihliadol\nna výpovede ostatných zamestnancov, obsah príkazného listu a nevykonal navrhovanú rekonštrukciu\nskutkového deja, ktorá mohla podľa žalobcu preukázať, že k úrazu nedošlo pri plnení pracovných\núloh a ani spôsobom popisovaným v rozhodnutí, prvostupňový súd aj túto námietku vyhodnotil\nako nedôvodnú. Uviedol, že z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán\nvykonal vo veci náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to správou z vyšetrovania\npríčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu vyhotovenú samotným žalobcom za účasti\nautorizovaného bezpečnostného technika, vrátane jej príloh a fotodokumentácie, zápisnicami o podaní\ninformácií potrebných na výkon inšpekcie práce vyhotovenými správnym orgánom s autorizovaným\nbezpečnostným technikom p. G., zamestnancami žalobcu H., U., zápisnicami o ohliadke miesta úrazu\ns fotodokumentáciou a protokolom o zmapovaní pôvodného stavu dejiska úrazu, príkazným listom\nkonateľov žalobcu z 25.01.2011, pracovnou zmluvou a náplňou práce. Uviedol, že z odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov\nsprávne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali, tieto dôkazy boli riadne vyhodnotené, pričom pri\nhodnotení vykonaných dôkazov správne orgány postupovali podľa zásad logického myslenia a v súlade\ns pravidlami zakotvenými v § 34 ods. 4 a 5 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\"). Výsledkom tohto procesu bol riadne\nzistený skutkový stav a to tak vo vzťahu k záveru, že k úrazu došlo pri plnení pracovných úloh (t.j.\nže sa jedná o pracovný úraz), tak aj vo vzťahu k spôsobu, akým došlo k pracovnému úrazu a ako\nbol popísaný v napadnutom rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný\nvychádzal pritom zo zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného správnym orgánom, pričom z\ndokazovania vyplynulo tak miesto úrazu, ako aj úrazový dej tak, ako ho popisuje žalovaný a z dôkazov\nzadovážených správnym orgánom, ktoré sú súčasťou správneho spisu vyplýva aj to, že bubnová\nsekačka nebola vybavená ochranným krytom, resp. iným ochranným zariadením, miesto úrazu bolo\nvoľne prístupné (miesto, kde sa zbiehal gumový pás a valec), pričom predmetná linka bola zložená\nžalobcom z jednotlivých strojných zariadení a táto bola čistená za chodu strojného zariadenia, ktorá\nskutočnosť vyplýva z výpovede zamestnancov žalobcu, poškodeného i majstra výroby. Záver správneho\norgánu o tom, že miesto úrazu bolo voľne prístupné vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj z\npredloženej fotodokumentácie, pretože pracovný stroj nebol v mieste úrazu zabezpečený krytom a\nsamotný žalobca vo svojej správe z 02.04.2012 uvádza v bode VIII.B, že „k úrazu došlo z dôvodu\nnedokonalosti technického zariadenia. Úrazu sa mohlo predísť dokonalejším krytovaním pracovného\nstroja, čo zamestnávateľ na základe zistených skutočností deja úrazu a nariadenia IP previedol.\nZamestnávateľ vydal písomný príkaz na výkon predmetnej činnosti (čistenie a kontrola stroja), ale neurčil\nv ňom rozsah vykonávanej práce, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ neoznačil pracovný prostriedok výstražnými, zákazovými\na príkazovými bezpečnostnými značkami v zmysle bodu 2.15. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č.\n392/2006 Z.z..“ Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím\nz 15.03.2012 zakázal používať predmetnú linku na sekanie drevného odpadu od 13.03.2013 a po\ntom, ako sa predmetný úraz stal, bolo strojné zariadenie doplnené krytom, retiazkou, piktogramami a\nbezpečnostným lankom, po zatiahnutí ktorého dôjde k vypnutiu strojného zariadenia. Zo svedeckých\nvýpovedí zamestnancov vyplynulo, že nikto z nich nebol oboznámený o bezpečnom pracovnom postupe\npri čistení strojného zariadenia. Žalobca nestanovil poškodenému ani ostatným zamestnancom presný\npostup ako sa má čistenie vykonávať, nestanovil nebezpečný priestor a z výpovede zamestnancov je\nzrejmé, že takýmto spôsobom vykonávali túto činnosť aj ostatní zamestnanci. K námietke žalobcu, že\nk predmetnému úrazu nedošlo spôsobom popisovanom v rozhodnutí, prvostupňový súd poukázal na\nzistenia žalovaného vychádzajúce najmä zo zápisnice o podaní informácie poškodeného p. U., ktorý\nuviedol, že drevená trieska bola zachytená pod pásovým dopravníkom asi vo výške 100 cm, predklonil sa\na ľavou rukou chcel triesku odraziť, aby vypadla a nedostala sa medzi valec a pás pásového dopravníka.\nPo navinutí ruky na napínací valec až po zápästie sa poškodený snažil, aby mu ruku ďalej nevťahovalo,\nsnažil sa privolať pomoc, pričom bol v podrepe pod dopravníkom a kričal do haly cez otvor, ktorým\nvychádzal pásový dopravník cez stenu výrobnej haly. Krajský súd uviedol, že vynútená poloha tela\n(v podrepe pod pásovým dopravníkom) po pracovnom úraze nepotvrdzuje, že postihnutý vliezol pod\npásový dopravník tak, ako to uvádza žalobca, a takto vykonával odstraňovanie zachytenej drevnej\ntriesky. V čase vzniku predmetného pracovného úrazu neboli na mieste očití svedkovia, ktorá skutočnosť\n\nvyplýva z ich výpovedí, a preto úrazový dej tak, ako ho popisuje žalobca (t.j. že poškodený vliezol\npod pásový dopravník a ľavú ruku zozadu strčil do pásového dopravníka), nebolo možné preukazovať\nsvedeckými výpoveďami a žalobca takéto tvrdenie nepreukázal ani žiadnymi dôkazmi. Z výpovede\nsamotného poškodeného i vypočutých zamestnancov vyplynulo, že títo sa na miesto dostavili až potom,\nako počuli krik poškodeného p. U., pričom v tom čase mal už ruku navinutú na valec, kolegovia vypli linku\nna sekanie drevného odpadu a vyslobodili mu ruku z dopravníka. Z predmetných výpovedí nepochybne\nvyplýva, že zamestnanci žalobcu neboli očitými svedkami celého úrazového deja, videli až následok,\nkeď p. U. mal už ruku v stroji a vynútená poloha tela bola evidentne následkom predmetného úrazového\ndeja. Fotodokumentácia s vyznačením šípkami presne lokalizuje miesto, kde sa poškodený v čase jeho\nnájdenia zamestnancami nachádzal. Správny orgán z vykonaného dokazovania mal za preukázané,\nže p. U. pred odstraňovaním zachytenej drevnej triesky neodstraňoval z predmetného strojového\nzariadenia žiadne ochranné zariadenie (pevné ochranné kryty, blokovacie ochranné kryty so zaistením\na bez zaistenia, samočinne sa zatvárajúce ochranné kryty, prípadne snímacie ochranné zariadenia).\nBez ochranného zariadenia nebezpečného priestoru boli teda zamestnanci vystavení mechanickému\nohrozeniu a pri vykonávaní pracovných činností sa mohli dostať do rôznych rizikových situácií. U žalobcu\nbolo zaužívané, že zamestnanci čistili celý priestor okolo bubnovej sekačky od napadanej štiepky,\nčistenie priestoru pred bubnovou sekačkou nebolo žalobcom zakázané, priestor bol voľne prístupný\na bol znečistený od napadanej štiepky. Súd mal za to, že správny orgán z vykonaného dokazovania\nzistil skutkový stav dostatočne, pričom zadovážené podklady postačujú na vyvodenie záveru správneho\norgánu o mechanizme úrazového deja tak, ako to správny orgán popísal v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného i v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.\nPokiaľ žalobca namietal, že správne orgány mohli vykonať dokazovanie aj ďalšími dôkaznými\nprostriedkami s cieľom zabezpečiť objektívne zistenie podkladov pre rozhodnutie, a to vypočuť\nzamestnanca J. Alberta, ktorý asistoval pri vyslobodzovaní poškodeného p. U. a bol podľa žalobcu\nočitým svedkom, ako aj vykonať rekonštrukciu na mieste samom za účelom preverenia svedeckých\nvýpovedí a mechanizmu vzniku zranenia, prvostupňový súd uviedol, že z administratívneho spisu\nvyplýva, že správne orgány pri šetrení predmetného pracovného úrazu venovali náležitú pozornosť, ako\nk pracovnému úrazu došlo, miestu vzniku úrazu, mechanizmu úrazového deja, bola vykonaná ohliadka\nmiesta vzniku závažného pracovného úrazu, bola vyhotovená fotodokumentácia a videozáznam, boli\nvypočutí zamestnanci žalobcu, pričom pri vykonaní úkonu - podania informácie fyzickými osobami\n(zamestnancami žalobcu) o predmetnom úraze správny orgán informoval konateľa žalobcu o tejto\nskutočnosti, pričom o.i. vypočul aj všetkých zamestnancov, ktorých navrhol vypočuť konateľ žalobcu.\nSprávne orgány vychádzali pri rozhodovaní aj z podkladov získaných od samotného žalobcu, ktorý\nbol v zmysle § 17 ods. 4 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. povinný registrovať pracovný úraz tak,\nže bol povinný zistiť príčinu okolností jeho vzniku za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný\npracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav a za účasti príslušného zástupcu\nzamestnancov pre bezpečnosť, v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví bol zamestnávateľ\npovinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika. Správny orgán\nteda pri zisťovaní a následne pri hodnotení skutkového stavu vychádzal aj z predloženej správy\nžalobcu o vyšetrovaní závažného pracovného úrazu predloženej správnemu orgánu, ktoré vyšetrovanie\nbolo vykonané za účasti autorizovaného bezpečnostného technika. Zistené nedostatky boli zistené\ninšpektormi práce na základe ohliadky počas vyšetrovania predmetného pracovného úrazu a tiež\nna základe fotodokumentácie vykonanej bezprostredne po vzniku pracovného úrazu prizvaným\nautorizovaným bezpečnostným technikom p. Anderkom, pričom miesto úrazu bolo zdokumentované a\nzistený nedostatok bol preukázaný. Vzhľadom na to, že správny orgán v konaní zabezpečil výsluch\nzamestnancov, ktorí sa dostavili na miesto úrazu v čase, keď už mal poškodený p. U. ruku zakliesnenú v\nstroji a pomáhali mu ju uvoľniť, pričom videli len skutočnosť, v akej polohe sa nachádzal po vtiahnutí ruky\ndo stroja, prvostupňový súd mal za to, že vypočutie týchto zamestnancov postačovalo na riadne zistenie\nskutkového stavu, z ktorého správny orgán vyvodil správne skutkové i právne závery. Vypočutie ďalšieho\nzamestnanca (žalobcom označeného H.) nepovažoval prvostupňový súd /rovnako ako správny orgán/\nza potrebné vzhľadom na to, že tento sa rovnako ako ostatní už vypočutí zamestnanci, dostavil na miesto\núrazového deja až v čase, keď už p. U. mal ruku zakliesnenú, a preto nepovažoval súd jeho nevypočutie\nza takú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nresp. prvostupňového správneho orgánu v tom zmysle, že nevypočutie tohto svedka by mohlo mať za\nnásledok iné zistenie skutkového stavu, než aké bolo správnym orgánom v konaní zistené. Rovnako\nsa prvostupňový súd stotožnil so záverom správneho orgánu vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že\nmala byť vykonaná rekonštrukcia predmetného úrazového deja, resp. vyšetrovací pokus pre zistenie\n\nskutočností rozhodujúcich pre vyšetrenie udalosti, keďže správny orgán si vykonaným dokazovaním\nzabezpečil dostatok podkladov, z ktorých nemal pochybnosť pri určovaní príčin a mechanizmu úrazu,\nako aj pri zisťovaní jednotlivých nedostatkov zo strany žalobcu v súvislosti s predmetným pracovným\núrazom, a preto vykonať vyšetrovací pokus nepovažoval za potrebný. Navyše takýto vyšetrovací pokus,\nresp. rekonštrukciu mohol v rámci šetrenia príčin registrovaného pracovného úrazu vykonať samotný\nžalobca. Pre úplnosť prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zák. č.\n125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa\nfyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov\npre BOZP, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka\nv prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktorá sa týkajú uplatňovania predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv\n.\nPrvostupňový súd dospel tiež k záveru, že nedôvodná je i námietka žalobcu, že správny orgán v konaní\nnepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami\núčastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Uviedol, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky náležitosti stanovené\nv § 46 a § 47 správneho poriadku, v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu\nsprávneho spisu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol, uviedol, z akých dôkazov\nvychádzal, tieto citoval, vyhodnotil a vysporiadal sa i s námietkami účastníka konania (o.i. aj s námietkou\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nedostatočne vykonaného dokazovania, nesprávneho\nprávneho posúdenia úrazu ako pracovného úrazu a pod.), pričom z obsahu odôvodnenia vyplýva,\nže napadnuté rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo\nnesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého\nvýroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď je výrok vnútorne rozporuplný,\nprípadne keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo\nkto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom\na odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí\nspočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú\nskutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia,\nprípadne ak rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované\nalebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia\nzistené. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru prvostupňového súdu však takýmito chybami netrpí.\nVo vzťahu k uloženej sankcii - pokute vo výške 34.000 Eur žalobca v žalobe v podstate namietal,\nže výška uloženej pokuty je pre neho likvidačná, pričom odôvodnenie uloženia pokuty za správny\ndelikt špecifikovaný v bode 1. výroku je podľa žalobcu nepreukázateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti týkajúce sa samotného správneho deliktu uvedeného v bode 1. napadnutého rozhodnutia\ni prvostupňového rozhodnutia a vzhľadom na oprávnenie správneho orgánu uložiť pokutu za splnenia\npodmienok § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce - v zmysle ktorého\nzamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2\nods. 1 písm. a/ v 1. až 3. bode a 6. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv možno uložiť pokutu až do 100.000,- Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný\núraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, pokutu najmenej 33.000,- Eur prvostupňový súd skonštatoval, že v prípade, ak bolo porušenie povinností na strane zamestnávateľa\n(v tomto prípade žalobcu) zistené, správny orgán bol oprávnený uložiť pokutu v stanovenej výške.\nV prejednávanom prípade uložil správny orgán za porušenie uvedenej povinnosti špecifikovanej v\nbode 1.výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu pokutu v\nminimálnej výške tak, ako to ukladá citované ustanovenie zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, pričom\nsprávny orgán odôvodnil výšku uloženej pokuty závažnosťou nedostatku a jeho dôsledku tak, ako je\nuvedené v prvostupňovom, resp. druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu.\nPo preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho\nkonania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, dospel súd k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie a predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a\npreto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol\n\ns poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov\nkonania nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd rozhodol\nnesprávne, keď si osvojil závery žalovaného správneho orgánu o tom, že sa jednalo o pracovný úraz\naj napriek tomu, že zamestnanec utrpel úraz v dôsledku svojvoľného konania, v rozpore s obsahom\npracovnej zmluvy, príkazného listu konateľa a racionálneho uvažovania.\nPodľa názoru žalobcu k vzniku úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh, pretože z príkazného listu\nkonateľa č. 110125 z 25.01.2011 jasne vyplýva, že povinnosť čistenia sa vzťahovala výlučne na vynášací\npás (viď druhá odrážka listu - t.j. ten pás, ktorý vedie na výstupe z budovy a nie na vstupe do sekačky!).\nK úrazu zamestnanca tiež došlo v dôsledku jeho svojvoľného konania a vloženia ruky do vnášacieho\npásu (t.j. ten, ktorý vedie do sekačky), keď prekonal priečnu prekážku.\nŽalobca považoval za nesprávny záver (na č.l. 14 rozhodnutia prvého stupňa), že „postihnutý\njednoznačne vykonával prácu na pracovisku a plnil si pracovnú úlohu\" pretože nikdy nebol poverený\ntakouto úlohou ani k čisteniu bez náradia. Keďže správny orgán cituje z príkazného listu konateľa\núčelovo, pretože z neho nevyplýva žiadny príkaz ohľadne vnášacieho pásu ani liezť pod stroj\" alebo\nčistiť stroj na danom mieste .,holými rukami\", podľa názoru žalobcu možno ustáliť, že zamestnávateľ\nvykonal všetko čo bolo v jeho silách v danom prípade, aby zamestnanec k žiadnemu úrazu neprišiel a aby\nzamestnanec vykonával prácu riadne. Správny orgán aj napriek množstvu dôkazov nezistil dostatočne\nskutkový stav, pretože žalobca nikde nevidí oporu pre závery o tom, ako k úrazu došlo! Žalobca uviedol,\nže nemožno ignorovať príkazný list konateľa a jeho porušenie zo strany zamestnanca. Pracovné úlohy\nzamestnancov vyplývali z pracovnej zmluvy, náplne práce ako aj príkazov zamestnávateľa. Nakoľko\npán U. bol zamestnancom kotolne, nikdy nemal dôvod čistiť vnášací pás - toto bolo vecou výroby\nv hale. Z pracovnej zmluvy pána U., jej príloh, ani príkazov zamestnávateľa nevyplýva povinnosť\nčistenia VNÁŠACIEHO PÁSU. Príkazný list má dokonca písomnú formu aj preto, aby bolo jeho obsah\nnepopierateľný pre prípad porušenia zo strany zamestnancov. Uviedol, že konanie zamestnanca je v\nrozpore s logikou, ráciom i obsahom pracovno-právneho vzťahu. Žalobca zastával názor, že v príčinnej\nsúvislosti nebola absencia akéhokoľvek ochranného krytu predmetného zariadenia, a to aj s ohľadom\nna predchádzajúce inšpekcie, pričom nikde nie je právne v rozhodnutí uvedené s odkazom na príslušný\nprávny predpis, čo presne zamestnávateľ porušil a na základe čoho by dospel inšpektorát k záveru, že\nna stroji chýbal kryt (stroj bol predsa riadne uvedený na trh). Uviedol, že k úrazu utrpenému pánom\nU. nedošlo zachytením človeka pohybujúceho sa popri páse, ako by sa mohlo zdať z rozhodnutí alebo\nvýpovede poškodeného, ale v dôsledku „konania nad rámec\". Miesto, kde došlo k úrazu menovaného\ntotiž nie je voľne prístupné, nemožno sa k nemu dostať predklonením, ale len podlezením pod predmetný\nstroj, popod priečnu tyč zabraňujúcu prechodu poza stroj. Z tohto dôvodu už k odvolaniu boli priložené\nfotografie.\nŽalobca zdôraznil, že zamestnávateľ nemôže niesť zodpovednosť za niečo, čomu nemohol ani pri\nnajlepšej vôli zabrániť a zamestnanec vykonával svoju pracovnú činnosť dostatočne dlho na to, aby\npoznal pracovný postup, bol pravidelne školený. Rovnako tak si menovaný svojím ľahkomyseľným a\nnezodpovedným konaním privodil ujmu, ku vzniku ktorej nemohlo dôjsť pri bežnom výkone práce. K\nvzniku tohto úrazu nemohlo dôjsť ani vtedy, ak by sa v blízkosti stroja nachádzala tretia osoba, vôbec\nnepoučená a neznalá pracovného postupu, pretože sa nejednalo o zachytenie osoby pohybujúcej sa v\nblízkosti stroja! Rozhodne zavádzajúcim je aj tvrdenie inšpektora na č.l. 11 prvostupňového rozhodnutia,\nže „postihnutý sa nachádzal na bežne prístupnom mieste v priestore, kde pravidelne vykonávali poverení\nzamestnaní kontrolu a čistenie\". Zdôraznil, že na mieste, kde menovaný utrpel úraz sa predtým NIKDY\nNIKTO NENACHÁDZAL, nakoľko sa tam nedá voľne dostať a nebol žiadny dôvod sa o to pokúšať a\npráve výpoveďami iných zamestnancov mal inšpektorát zistiť, že sa nejednalo o štandardný výkon práce\n- aj toto tvrdenie inšpektora nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní výsledkom čoho je absolútne\nnesprávny záver, že KONANIE POSTIHNUTÉHO p. U. NEBOLO POSÚDENÉ AKO KONANIE PROTI\nPREDPISOM NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI!!!!\nPokiaľ ide o skutkový stav, v napadnutom rozhodnutí inšpektor konštatoval, že v čase udalosti neboli na\nmieste žiadni iní zamestnaci, takže neboli očitými svedkami udalosti. Aj toto tvrdenie je podľa žalobcu\nzavádzajúce s cieľom poprieť svedectvá svedčiace o pravdivom spôsobe vzniku udalosti, pretože\ninšpektor ďalej konštatoval, že „na miesto úrazu sa dostavili až po vzniku pracovného úrazu\". Práve\n\ntáto skutočnosť je relevantná, pretože menovaný H. bol stále zakliesnený v skrčenej polohe pod strojom\nso zachytenou rukou, a preto títo zamestnanci videli presne p. U. na mieste, kde k úrazu došlo ako aj\njeho polohu v stroji (z ktorého ho vyslobodzovali), pretože až títo zamestnanci stroj vypli - takže boli\nprítomní pri vzniku úrazu. Mechanizmus zranení skončil až momentom vypnutia stroja za prítomnosti\nzamestnancov. Ak by bolo pravdivé tvrdenie zamestnanca, tento by si predsa pás zastavil stlačením\ntlačítka STOP na stene haly! To však nemohol urobiť, lebo vliezol pod stroj.\nŽalobca uviedol, že tvrdenie správneho orgánu v rozhodnutí, ktorým odôvodňuje uloženie pokuty pre\nbod 1 výroku je nepreukázateľné, pretože správny orgán opätovne uviedol, že išlo o plnenie pracovných\npovinností na mieste voľne prístupnom, hoci takúto skutočnosť nezistil. Potom by zamestnávateľ musel\nstrážiť aj priestor pod zaparkovanými vozidlami a pod., a vykladať voľný prístup maximálne extenzívne\nako priestor, do ktorého možno vložiť končatinu alebo za vykonania „nadpráce\" doň vliezť inak, ako\nbežnou činnosťou. Vzhľadom k uvedenému žalobca považoval aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej\nBystrici za nesprávne z pohľadu skutkových zistení a právneho posúdenia veci vychádzajúceho z\nnesprávneho rozhodnutia žalovaného, pretože nezohľadnilo žalobcom tvrdené skutočnosti, nevyvodilo\ndôsledky z predložených dôkazov a obsahu správneho spisu, a preto zamietnutie žaloby považoval za\npredčasné.\nZ uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolaniu vyhovel a rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici , č.k. 24S/10/2013-53 z 11. 10.2013 v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p.\nzmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie, pričom žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote 3\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/10/2013-53 zo dňa 11.10.2013, ktorý považuje za vecne\nsprávny a zákonný.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\n\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nNie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu\nodvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany\npred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo\nvydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie\npresvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací\nsúd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom\nkonaní.\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého\nrozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní uvádza\nnasledovné.\n\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovaného, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nInšpektorátu práce Banská Bystrica č.k.: 97/12-1.0/pok/r. z 18. októbra 2012, ktorým uložil žalobcovi\npodľa § 19 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. pokutu v celkovej výške\n34.000 Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona :\n1. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod č.\n2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných\npožiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca)\nako zamestnávateľ nezabezpečil, aby bubnová sekačka na drevný odpad tvoriaca súčasť linky na\nsekanie drevného odpadu, na ktorej je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktorý môže spôsobiť\núraz - nebezpečné zbiehavé miesto nachádzajúce sa na spodnej vetve vstupného pásového dopravníka\nbubnovej sekačky - medzera vbiehania dopravného pásu na spodný napínací valec, bola v čase vzniku\nzávažného pracovného úrazu p. H. vybavená krytom, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni\nprístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné\nčasti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, za čo bola uložená pokuta vo výške\n33.000 Eur,\n2. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 395/2006\nZ.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných\nprostriedkov spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ neposkytol svojmu\nzamestnancovi p. H. vykonávajúcemu prácu kuriča - regulácia kotolní na pevné palivo, pracovný odev\na obuv v zmysle vlastného zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov\nschváleného Ing. Jánom Koškom, konateľom spoločnosti vo februári 2010, za čo bola uložená pokuta\nvo výške 1.000 Eur.\nVýkon inšpekcie práce pri ktorom bol zistený uvedený nedostatok sa uskutočnil v dňoch 13., 14., 15.,\n19., 28.3., 27.4. 2012 v súvislosti s vyšetrovaním závažného pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy\nna zdraví pána H., zamestnanca žalobcu, ktorý sa stal dňa 9.3.2012 o 9,15 hodine, následkom ktorého\nmenovaný utrpel amputáciu ľavej ruky v zápästí.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za\nporušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo\nfyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za\n1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000\neur do 200 000 eur,\n2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.\nPodľa § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods.\n3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní\nsa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.\nPodľa § 1 zák. č. 124/2006 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné\npodmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov\npodmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,\npracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali\nbezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.\n\nPodľa § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nprostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne\nposkytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné\nosobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.\nPodľa § 4 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. (1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť,\naby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym\npožiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje\ninak. (2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania\nzodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.\nPodľa § 5 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. ak bezpečnosť pracovného prostriedku závisí\nod podmienok jeho inštalácie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie kontroly pracovného\nprostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly po jeho inštalovaní na inom\nmieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu pracovného prostriedku a jeho správne fungovanie. Kontrolu\nvykonávajú oprávnené osoby podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci.\nPodľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi\nspôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle\nkrátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.\nPodľa § 220 ods. 1 a 3 Zákonníka práce (1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností\nvyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,\nktorá je predmetom pracovnej cesty. (3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec\nutrpel pre plnenie pracovných úloh.\nPrvostupňový súd za účelom posúdenia opodstatnenosti žaloby preskúmal, či v posudzovanej veci boli\nsplnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2\npísm. b/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z., a to za porušenie v napadnutom rozhodnutí uvedených povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona.\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu ako podstatnú námietku uviedol, že v\nposudzovanej veci nešlo o pracovný úraz, pretože k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh,\nale v dôsledku svojvoľného konania poškodeného pána U.. Správne orgány oboch stupňov,\nvrátane prvostupňového súdu, podľa jeho názoru pri rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, odvolací súd zistil,\nže krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\nuvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané\ndokazovanie bolo správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov prvostupňový súd\nnezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu, že k úrazu poškodeného pána U. došlo :\n- pri vykonávaní pracovnej činnosti štandardným spôsobom, keď chcel odstrániť zaseknutú drevenú\ntriesku, za účelom zabezpečenia plynulého chodu linky na sekanie drevného odpadu, pričom čistenie\nlinky sa vykonávalo za chodu bez povinnosti jej vypnutia,\n- pri plnení svojich pracovných povinností na mieste v čase úrazu voľne prístupnom, kde poverení\nzamestnanci pravidelne vykonávali kontrolu a čistenie od napadaných triesok, štiepok, pričom\nzamestnávateľ nezabezpečil, aby bubnová sekačka na drevný odpad tvoriaca súčasť linky na sekanie\ndrevného odpadu, na ktorej je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktorý môže spôsobiť úraz,\nbola v čase vzniku závažného pracovného úrazu vybavená krytom alebo iným ochranným zariadením,\nktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa\nnebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.\n\nVo veci bola nesporne preukázaná škoda na strane zamestnanca (amputácia ľavej ruky v zápästí),\nobjektívna skutočnosť - udalosť, ktorá musí nastať pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti\ns ním (p. U. vykonával svoju bežnú pracovnú činnosť, pri ktorej mu dopravný pás zachytil ľavú ruku\nmedzi pás a spodný napínací valec pásového dopravníka pred bubnovou sekačkou, pričom mu ruku\nnavinulo na valec až po zápästie dlaňou hore) a tiež príčinná súvislosť medzi škodou a objektívnou\nskutočnosťou (udalosťou).\nZa stavu, keď všetky zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 195 ods.2 Zákonníka práce, ako aj\n§ 220 ods.1 a 3 Zákonníka práce, pre vznik pracovného úrazu boli v posudzovanom prípade splnené,\nargumentácia žalobcu o neexistencii pracovného úrazu neobstojí.\nVo veci bolo preukázané, že k pracovnému úrazu zamestnanca došlo pri práci so strojom, ktorý pre\nsvoje nedostatky za účelom zabezpečenia bezpečnosti práce, nemal byť vôbec v prevádzke, čím došlo\nna strane žalobcu ako zamestnávateľa, k porušeniu základných predpisov o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola príčina úrazu - chýbajúce ochranné zariadenie\na zabezpečenie - stanovená po komplexnom a dôkladnom posúdení všetkých zadovážených dôkazov\na zistených skutočností.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou zamestnávateľa je poskytnúť zamestnancom vyhovujúci a\nbezpečný pracovný prostriedok, pričom je neprípustné, aby zamestnanci pri výkone pracovnej činnosti\nkompenzovali svojím správaním nedostatky strojného zariadenia.\nZa stavu, že postihnutý pán U., nemal príkazným listom konateľov spoločnosti č. 110125 a ani iným\ndokumentom určené podmienky, akým spôsobom sa má čistenie vykonať, ani aké pracovné prostriedky\nmá použiť a vykonával svoje bežné pracovné činnosti, ktoré boli od neho vyžadované, nie je možné\ndospieť k záveru, že konal svojvoľne a proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci.\nPokiaľ žalobca namietal, že povinnosť čistenia sa vzťahovala výlučne na vynášací pás a nie na\nvnášací pás, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vnášací dopravník, sekačka drevného odpadu\na vynášacie dopravníky tvoria jeden celok, pracujú ako jeden celok a tiež sa vypínajú ako jeden celok.\nZ dôvodu, že zamestnanci žalobcu vykonávali čistenie podlahy, dopravníkov od napadaných triesok v\ncelom priestore v okolí bubnovej sekačky, táto námietka žalobcu je pre posúdenie veci irelevantná.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nDôsledným oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného správneho orgánu senát\nodvolacieho súdu dospel k jednoznačnému záveru, že procesný postup správnych orgánov v\nposudzovanej veci bol v plnom súlade so zákonom.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli\ntotožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd\nnáležite vysporiadal.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/10/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}