{"guid": "f139c71e-dc0c-4541-886b-f5b819b9da00:b4cf38a1-f2a7-4028-9f18-59c30e855bb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1", "spisova_znacka": "10Sžr/36/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2015, sp. zn. 10Sžr/36/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1", "identifikacne_cislo": "6013200001", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4cf38a1-f2a7-4028-9f18-59c30e855bb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/36/2014\n6013200001\n11. 02. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:6013200001.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne MBB, a.s., so\nsídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r.o.,\nso sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti žalovanému Okresnému úradu\nBanská Bystrica, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica (predtým Obvodný pozemkový úrad\nBanská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2012/00413 zo\ndňa 24.10.2012, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/1/2013-160 zo dňa 4. decembra 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/1/2013-160 zo\ndňa 4. decembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ako nedôvodnú žalobu žalobkyne proti\nrozhodnutiu a postupu žalovaného č. 2012/00413 zo dňa 24.10.2012, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OP/2012/001774-1/\nHup zo dňa 03.09.2012, ktorým správny orgán rozhodol, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie\núčastníka konania vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby P. O. a spol.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval, že jednotlivé žalobné námietky považoval za\nneopodstatnené. Súd sa síce stotožnil s konštatovaním žalobkyne, že vyznačenie doložky právoplatnosti\nnie je jedinou relevantnou skutočnosťou na preukázanie skutočnej právoplatnosti rozhodnutia, avšak\nmá za to, že ani toto nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobou. Žalovaný,\nako aj prvostupňový správny orgán, rozhodli správne, ak dospeli k záveru nesplnenia podmienok\npriznania žalobcovi postavenia účastníka konania v reštitučnom konaní. Súd mal za to, že dovolávať\nsa nesprávnosti postupu v reštitučnom konaní môže len účastník takéhoto konania, ktorým evidentne\nnebola žalobkyňa, keďže rozhodnutie č. 563/95 bolo vydané dňa 02.05.1995, pričom žalobkyňa\nako obchodná spoločnosť vznikla zápisom v Obchodnom registri dňa 11.01.2000. Ďalej uviedol,\nže ak by aj došlo k tvrdeným vadám v doručovaní dvom známym účastníkom správneho konania\n(oprávneným osobám v reštitučnom konaní), resp. ak by správny orgán nekonal s tým, s kým\nsa konať malo, resp. konal s nimi nezákonným spôsobom, nie je možné takúto vadu v konaní,\nresp. vadu v rozhodnutí, napadnúť po uplynutí zákonom stanovených lehôt na uplatnenie riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že použitím\nopravných prostriedkov disponujú jedine účastníci konania. Nebol by to jediný prípad, kde sa musia\nrešpektovať vydané rozhodnutia, hoci aj nesprávne, nezákonné. Zákonodarca zachovanie stavu právnej\n\nistoty upravuje stanovením lehôt a postupov (opravnými prostriedkami) ako zákonom korektný spôsob\nnápravy v pochybeniach pri postupe a rozhodovaní štátnych orgánov. Krajský súd sa stotožnil so\nstanoviskom žalovaného, že k ukráteniu na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne nemohlo\ndôjsť, pretože žalobkyňa vznikla v roku 2000, t.j. evidentne po vydaní rozhodnutia správneho orgánu v\nreštitučnej veci, pričom či k tomu došlo, sa posudzuje vzhľadom na situáciu v čase vydania rozhodnutia,\nktorým malo dôjsť k dotknutiu na právach. Krajský súd na záver dodáva, že hypoteticky by sa\nopomenutí (dotknutí) účastníci správneho konania, s ktorými sa nekonalo, hoci sa s nimi konať malo,\nresp. sa konalo nezákonným spôsobom mohli dožadovať nápravy v reštitučnom konaní, avšak len v\nzákonom stanovených lehotách. Pokiaľ by sa tieto osoby dovolali nápravy a došlo by k prijatiu záveru\no neprávoplatnosti rozhodnutia v reštitučnom konaní, bolo by možné následne uvažovať o možnom\nvstupe žalobkyne do takéhoto neukončeného správneho konania. Súd sa však stotožnil so žalovaným,\nže pristúpenie MBB, a.s. ako účastníka do reštitučného konania nie je možné žiadnym legitímnym\nspôsobom, nakoľko riadne aj mimoriadne opravné prostriedky bolo možné využiť len účastníkmi konania\nv prekluzívnych lehotách, ktoré už márne uplynuli.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie doplnené podaním zo\ndňa 24.04.2014, v ktorom žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vráti na ďalšie konanie. Svoje\nodvolanie zdôvodnila dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že správny poriadok ustanovuje\nprocesnoprávne predpoklady nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Právoplatné\nje len to rozhodnutie, ktoré sa účastníkovi konania riadne oznámilo a ktoré nemožno napadnúť riadnym\nopravným prostriedkom. Okamih, kedy sa stáva rozhodnutie v konkrétnej veci právoplatným, sa odvíja od\ntoho, ako a kedy boli splnené obidve procesné podmienky - oznámenie rozhodnutia a nemožnosť podať\nodvolanie (rozklad). V prípade, ak nebolo niektorému zo známych účastníkov konania rozhodnutie riadne\noznámené, nemôže nadobudnúť právoplatnosť, a to pre nedostatky v jeho oznámení. Za deň oznámenia\nrozhodnutia správneho orgánu účastníkovi správneho konania sa považuje deň, ktorým je rozhodnutie\ndoručené účastníkovi správneho konania do vlastných rúk. V právnej praxi je pre moment doručenia\npísomného rozhodnutia správneho orgánu účastníkovi správneho konania tiež vyjadrovaný pojmom\n„vykázanie doručenia s právnymi účinkami riadneho oznámenia rozhodnutia správneho orgánu“. V\nnadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je potom úplne zrejmé, že rozhodnutie Pozemkového úradu\nBanská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, a že vyznačenie\nnadobudnutia právoplatnosti dňom 13.06.1995 na predmetnom rozhodnutí je nesprávne a nezákonné.\nNa základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že vyššie uvedené správne (reštitučné)\nkonanie ešte nebolo právoplatne skončené a žalobkyňa je tak zatiaľ stále neprávoplatným rozhodnutím\nPozemkového úradu Banská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 priamo dotknutá na svojich\nvlastníckych právach, pričom je právne bezvýznamné, že žalobkyňa - spoločnosť MBB a.s. vznikla až\ndňa 11.01.2000, pretože v súčasnosti, v stave neukončeného správneho konania, je žalobkyňa ako\nsúčasná vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Q. rozhodnutím Pozemkového úradu\nBanská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 priamo dotknutá na svojich vlastníckych právach tým,\nže na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica číslo 563/95 zo dňa 02.05.1995 by\nmala svoje výlučné vlastníctvo k niektorým pozemkom zapísaným na LV č. XXXX k. ú. Q. stratiť, pričom\nsamotné vyznačenie nadobudnutia právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí považuje za nesprávne\na nezákonné a toto nesprávne a nezákonné vyznačenie nadobudnutia právoplatnosti na predmetnom\nrozhodnutí nemôže samo osebe spôsobiť nadobudnutie právoplatnosti predmetného rozhodnutia a\nsprávne konanie tým ukončiť. V tejto situácii nemožno použiť § 250b O.s.p. ani vo vzťahu k žalobcovi,\npretože toto ustanovenie upravuje konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam, pričom v\ntomto prípade predmetné rozhodnutie ešte právoplatnosť nenadobudlo, ale právoplatnosť je na ňom len\nnesprávne a nezákonne vyznačená. Účastník konania môže podať opravný prostriedok až po tom, čo\nmu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené, pričom dvom známym účastníkom konania, s\nktorými orgán verejnej správy v tomto prípade konal (ide o Y. S. a Ing. Q. F.), nebolo jeho rozhodnutie\nevidentne doručené. Predmetné rozhodnutie teda nenadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty\nna podanie odvolania, nakoľko lehota na jeho podanie u týchto dvoch účastníkov konania ešte ani\nnezačala plynúť. V tejto situácii nemožno použiť § 250b O.s.p. vo vzťahu k týmto dvom účastníkom\nkonania, pretože ide o takých účastníkov konania, s ktorými sa v predmetnom správnom konaní konalo\nako s účastníkmi konania, len im rozhodnutie nebolo doručené, a teda konanie nie je skončené a\nrozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1 Obdo V 101/2005, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 So 171/2007 a Metodické\n\nusmernenie - odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 05.04.2012\nčíslo 10187/2012/SVBP-20054IPi.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, ktorý v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku podáva podrobné vysvetlenie\nnamietaných a dokazovaných skutočností a navrhuje najvyššiemu súdu, aby rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil. Je toho názoru, že dôvody odvolania žalobkyne sú neopodstatnené a sú\ntak všeobecného charakteru (nie je zrejmé, akú inú vadu má konanie, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie, a iné), že sa ďalej nie je možné vecne vyjadriť k odôvodneniu predmetného\nodvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne\nje nedôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd\nverejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 04.12.2013. Odvolací súd nepovažoval za\npotrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným\nzáujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 11.02.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nS účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené obvodné pozemkové úrady\na podľa § 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný\núrad. Do postavenia Obvodného pozemkového úradu Banská Bystrica tak nastúpil z titulu zákonných\nzmien Okresný úrad Banská Bystrica. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť\ntak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo\nsvojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd najmä posudzoval otázku,\nči žalobkyňa uvedeným rozhodnutím mohla byť ukrátená na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch a či rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 563/95 vydané dňa 02.05.1995\nnadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.1995, teda či reštitučné konanie bolo právoplatne ukončené.\n\nZ obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu odvolací súd zistil, že Pozemkový úrad Banská\nBystrica vydal dňa 02.05.1995 rozhodnutie č. 563/95, ktorým rozhodol o vlastníctve k nehnuteľnostiam\nvo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby P. O. a spol., na ktorom vyznačil\nprávoplatnosť dňom 13.06.1995. Žalobkyňa (spoločnosť MBB a.s.) vznikla dňa 11.01.2000. Dňa\n15.11.2011 spoločnosť MBB a.s. oznámila prvostupňovému správnemu orgánu vstup do správneho\nkonania z dôvodu, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu dotknutá na svojich právach a\nprávom chránených záujmoch, nakoľko je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Podľa jej názoru nie\nje reštitučné konanie právoplatne skončené, pretože rozhodnutie č. 563/95 nebolo účinne doručené\nvšetkým účastníkom správneho konania, a teda nemohla začať plynúť zákonom stanovená lehota na\npodanie odvolania, čím rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Prvostupňový správny orgán\nvydal rozhodnutie č. OP/2012/001774-1/Hup zo dňa 03.09.2012, ktorým rozhodol, že žalobkyňa nespĺňa\npodmienky na priznanie účastníka konania vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby\nP. O. a spol. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote\nodvolanie s návrhom, aby príslušný orgán predmetné rozhodnutie zrušil. Žalovaný zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nUstanovenie § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku upravuje legálnu definíciu účastníka správneho\nkonania. Definícia účastníka konania sa skladá zo štyroch častí, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Znakom\núčastníka správneho konania je vo všetkých prípadoch hmotnoprávny pomer určitej fyzickej (právnickej)\nosoby k veci, ktorá je predmetom konania. Odpoveď na to, koho správny poriadok považuje za účastníka\nsprávneho konania, dávajú predpisy hmotného práva, v našom prípade zákon č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „reštitučný zákon“). Podľa jednej z vyššie uvedených definícii, sa za účastníka správneho\nkonania považuje určitá osoba už na základe jej tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho\norgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá. Toto\ntvrdenie však musí byť kvalifikované, teda musí napĺňať zákonom predpokladané náležitosti, aby\nbolo možné konštatovať riadne splnenie povinnosti tvrdenia účastníka. Podstatou riešenia otázky, či\nosoba bude rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach je zistenie, či rozhodnutie správneho orgánu môže zasiahnuť do jej\nhmotnoprávneho postavenia, t. j. či jej hmotnoprávne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné\nako pred jeho vydaním. Keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v roku 1995 a žalobkyňa\nvznikla v roku 2000, niet najmenších pochýb o tom, že žalobkyňa nebola dotknutá na svojich právach\na právom chránených záujmoch vydaním rozhodnutie správneho orgánu, teda že sa jej hmotnoprávne\npostavenie vydaním rozhodnutia č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 nezmenilo, pretože v čase vydania\nspomínaného rozhodnutia žalobkyňa neexistovala. V tejto súvislosti ešte najvyšší súd poukazuje aj na tú\nskutočnosť, že pri rozhodovaní správneho orgánu je pre správny orgán rozhodujúci stav v dobe vydania\n„preskúmavaného“ rozhodnutia, pričom k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia\nsprávneho orgánu treba prihliadnuť len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie\nsprávnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu (pozri judikát R 78/1967). To znamená, že skutkový\na právny stav je v čase vydania rozhodnutia pre správny orgán záväzný a rozhodujúci (v tom čase\nžalobkyňa neexistovala a správny orgán rozhodoval len o nárokoch oprávnených osôb), pričom pri\nrozhodovaní veci nemôže správny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v\nčase vydania rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali,\nteda tú skutočnosť, že v budúcnosti vznikne žalobkyňa, ktorá bude v katastri nehnuteľnosti evidovaná\nako vlastníčka sporných nehnuteľností, o ktorých sa vedie sporové konanie na Okresnom súde v Banskej\nBystrici pod sp. zn. 20C/120/2010. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že žalobkyňa nemohla\nbyť rozhodnutím správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 dotknutá na svojich právach\na právom chránených záujmoch, a teda nemôže byť ani účastníkom správneho konania v reštitučnej\nveci o určenie vlastníckeho práva oprávneným osobám v zmysle tretej definície účastníctva podľa § 14\nods. 1 Správneho poriadku.\nZa predpokladu, ak by aj bola žalobkyňa účastníkom správneho konania, s ktorým sa v správnom konaní\nnekonalo, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2012 zo dňa\n29.02.2012.\nV zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. aktívne legitimovanou na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\n\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia.\nŽalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. musí byť daná pre všetky\nprípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobkyne, t. j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu\n(individuálny správy akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka ich právnej\nsféry.\nPodľa § 250 ods. 2 veta druhá O.s.p. podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa\nv správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nZ posledne citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť záver, že žalobu môže podať aj ten,\nkoho správny orgán ako účastníka správneho konania pominul, či už nesprávnym výkladom práva\nalebo nedopatrením. V prípade, ak správny orgán niekomu práva účastníka správneho konania uprie,\nneoznámi mu začatie konania ani mu nedoručí rozhodnutie, treba postupovať podľa ustanovenia § 250b\nods. 2 O.s.p.\nPodľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo\ndoručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a\nuloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho\nvykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží\nsprávny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu\nsúdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom\nsúd bez zbytočného odkladu upovedomí.\nV ustanovení § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. Ak žalobu podá\nniekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom\nkonania mal konať, súd musí zisťovať nasledujúce skutočnosti:\n- či mala byť žalobkyňa účastníkom správneho konania v zmysle správneho poriadku\n- charakter rozhodnutia, ktoré žalobkyňa žalobou napáda.\nSprávny súd v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka otázku, či žalobkyňa je alebo nie je\nopomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú.\nSúd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo riadne. V zmysle súdnej judikatúry\nustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 O.s.p. a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že\npriznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal\na napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie\nžaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme\ndôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 279/2010-21 zo dňa 25. augusta 2010).\nAk súd dospeje k záveru, že so žalobkyňou sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží\nsprávnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže\nodložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia.\nStanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a\npo uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy na rozhodnutie o žalobe (povinnosť\nsprávneho orgánu informovať súd o tom, že po vykonaní doručenia začal konanie o opravnom\nprostriedku, bola do ustanovenia § 250b ods. 2 doplnená zákonom č. 424/2002 Z. z. s účinnosťou od\n1. septembra 2002).\nOpomenutý účastník sa môže svojho práva podľa § 250b ods. 2 OSP účinne domôcť len v lehote troch\nrokov od vydania rozhodnutia, ktoré mu nebolo doručené (§ 250b ods. 3 OSP). V danom prípade ide\no lehotu prekluzívnu a objektívnu.\nAk by sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 tvrdiac, že uvedené rozhodnutia jej nebolo\n\ndoposiaľ doručené, tak nakoľko ide o rozhodnutie z roku 1995, je zrejmé, že postup podľa § 250b ods. 2\nO.s.p. bude vylúčený, keďže prekluzívna trojročná lehota (podľa § 250b ods. 3 O.s.p.) už uplynula [a to\n04.05.1998 - pondelok (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)]. Nie je preto ani\nna mieste skúmať, či žalobkyňa mala byť účastníkom konania, a či by teda zhora opísaný postup podľa\n§ 250b ods. 2 O.s.p. bol aspoň teoreticky možný (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo 17. augusta 2011).\nTaktiež podľa ustálenej judikatúry správny súd uloží správnemu orgánu doručiť jeho rozhodnutie\nžalobkyni, ktorá tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené, hoci sa s ňou ako s\núčastníkom konania malo konať, len v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorej začiatok sa viaže na deň\nvydania správneho rozhodnutia (pozri bližšie napr. R 89/11).\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd sa otázkou právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu č.\n563/95 vydaného dňa 02.05.1995 nezaoberal, pretože pre posúdenie danej veci je táto bezpredmetná.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak,\nže účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovaný nemá zo\nzákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/1/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13"}], "citovane_v": []}