Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/55/2013 z 23. 6. 2015
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2015, sp. zn. 9Sžr/55/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:6012200576.1
Najvyšší súd | 9Sžr/55/2013 | ECLI:SK:NSSR:2015:6012200576.1 | 2015-06-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/977e1cdf-70dd-403f-b89d-ec9fca2b66c3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6012200576.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžr/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200576
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6012200576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobkyne: H., bytom M. W.,
zastúpenej: JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, proti
žalovanému: Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za
účasti: O., bytom O., zastúpenému JUDr. Máriom Keletim, advokátom, so sídlom Hlavná 36, Hnúšťa, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo-10/2012-2, k: V-1542/2008 zo dňa 29.05.2012,
a o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 24S/59/2012-54 zo dňa 01.02.2013,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,   č. k. 24S/59/2012-54
zo dňa 01.februára 2013,   p o t v r d z u j e .

Žalobkyni  náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 24S/59/2012-54 zo dňa 01.02.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici podľa
§ 250j ods. 2 písm. a)  Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. Vo-10/2012-2, k: V-1542/2008 zo dňa 29.05.2012 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)  a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy
katastra Žarnovica č. V-1542/2008 zo dňa 18.04.2012 o zastavení návrhu na vklad vlastníckeho práva. O
trovách konania rozhodol krajský súd s prihliadnutím  na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného
na zaplatenie trov konania vo výške    413,62 €  žalobkyni.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplynul záver, že argumentácia žalovaného v otázke
označenia parcely registra „C' alebo registra „E" ako povinnej náležitosti zmluvy nemá oporu v zákone.
Žalovaný priznáva, že povinnosť tohto údaju síce nevyplýva priamo z ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c)
katastrálneho zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy, ale požiadavku identifikácie nehnuteľností
uvedením registra odvodzuje  z ustanovenia § 3 ods. 3, 10 a 11 vtedy platného katastrálneho zákona.
Túto argumentáciu považoval prvostupňový súd za nesprávnu, pretože ani uvedené ustanovenia
nestanovujú konkrétnu povinnosť označovania parciel podľa registrov „C' alebo „E". V tejto súvislosti
krajský súd považoval  za značne rozširujúci namietaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo-KS;
keďže tento rozsudok nebol publikovaný, nevnímal ho ako záväzný judikát, ktorým by sa mali správne
orgány spravovať a podľa neho vykladať všetky nasledujúce rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu



obyčajnou citáciou dotknutých ustanovení katastrálneho zákona nie je možné dospieť k záveru, že by v
zmysle vtedy platného zákona bola oprávnená požiadavka zo strany žalovaného ako i prvostupňového
správneho orgánu na odstránenie vád návrhu, čo do presného označenia parciel registra „C" alebo
registra „E", a preto rozhodnutie, ktoré takúto povinnosť vyžaduje nepovažoval za zákonné (i keď
následná novela katastrálneho zákona takú povinnosť zaviedla).

Taktiež v časti argumentácie ohľadne osobných údajov považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie za
nezákonné. Z obsahu spisu mal preukázané, že nesúlad v osobných údajoch predávajúceho v kúpnej
zmluve nevyplýva ani z obsahu kúpnej zmluvy, resp. z návrhu na vklad, ale tento nesprávny údaj bol
uvedený na LV, ktorým sa dokladalo vlastnícke právo predávajúceho k týmto nehnuteľnostiam. Išlo teda
o chybu, ktorá spočívala v katastrálnych dokladoch samotného správneho orgánu, a nebola chybou či
už predávajúceho alebo kupujúceho v predmetnom konaní. Keď sa táto chyba prejavila, kupujúca, teda
žalobkyňa len overenou kópiu rodného listu predávajúceho potvrdzovala správnosť a pravdivosť údajov
uvedených v kúpnej zmluve a v návrhu na povolenie vkladu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva
medzi predávajúcim a kupujúcou. Podľa názoru krajského súdu  bolo vecou správneho orgánu, aby
tento tzv. nesúlad sám opravil vo vlastných operátoch, a nemohol preto legitímne dôvodiť povinnosťou
účastníkov zmluvy pristúpiť k takejto oprave na základe vlastnej vôle a spoločným konaním. Taká
požiadavka podľa prvostupňového súdu nemá oporu v zákone. Za paradoxné krajský súd považoval
trvanie správneho orgánu na tom, aby sa chyba v nesprávnom osobnom údaji pôvodného vlastníka
na liste vlastníctva opravovala spoločným konaním a spoločnou vôľou obidvoch účastníkov predmetnej
zmluvy, a ak správny orgán akceptuje postoj predávajúceho, ktorý sa oprave evidentne chybného údaju
v doklade preukazujúcom jeho vlastníctvo vzpiera a dokonca ho vydáva za ochranu osobných údajov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie účastník Ľuboslav Izák. Odvolanie odôvodnil
tým, že ustanovenia katastrálneho zákona vyžadovali, aby nehnuteľnosť, okrem iných náležitostí, bola
označená podľa parcelného čísla pozemku v súbore popisných informácií, teda označenia v ktorom
katastrálnom operáte sú parcely evidované. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, ktoré si osvojil
aj krajský súd, že údaje o katastrálnom operáte (registri) bolo potrebné v zmluvách uvádzať až po
účinnosti novely katastrálneho zákona  č. 103/2010 Z. z. Mal za to, že povinné náležitosti zmluvy nie je
možné posudzovať izolovane len podľa jedného ustanovenia, ale obsah zmluvy je potrebné posudzovať
minimálne v rozsahu všetkých v odvolaní citovaných ustanovení katastrálneho zákona (§ 4 ods. 1, § 28
ods. 2, § 3    ods. 3, § 31b ods. 1 písm. f), § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 59 ods. 3)  a vykonávacej vyhlášky
k nemu. Predovšetkým vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu podľa názoru odvolateľa celkom
jednoznačne a dlhodobo rozlišovala údaje o parcelách registra "C" a údaje o parcelách registra "E"
evidovaných na mape určeného operátu.

Podľa názoru odvolateľa práve pri súčasnom vnímaní uvedeného ustanovenia a § 3  ods. 3 katastrálneho
zákona, podľa ktorého sa parcelou sa rozumie geometrické určenie  a polohové určenie a zobrazenie
pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej
parcelného čísla je možné jednoznačne vyvodiť záver, že samotné určenie parcely číslom bez určenia
konkrétneho operátu bolo nepostačujúce a nedostatočné pre splnenie povinných náležitostí akejkoľvek
zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ teda konajúce katastrálne úrady vyžadovali doplnenie zmluvy o
určenie registra (operátu), podľa názoru odvolateľa postupovali správne, v zmysle zákona a aj v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku  sp. zn.  2 Sž-o-KS 153/2006 zo dňa
17.10.2007 jasne vyslovil, že je potrebné, aby v zmluve bol uvedený register, v ktorom sú pozemky
evidované. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú v právnej praxi akceptované ako precedentný prameň
práva, a práve po vynesení uvedeného rozsudku katastrálne úrady prijali do svojej praxe povinnosť
rozlišovať pri parcelách katastrálne operáty, v ktorých sú evidované. Krajský súd sa  s názorom
najvyššieho súdu v uvedenom rozsudku vôbec nevyporiadal, okrem jednej lakonickej vety, že podľa
jeho názoru ide o rozširujúci výklad Najvyššieho súdu SR bez opory v zákone. Stanoviská vyšších
súdov a predovšetkým Najvyššieho súdu SR sa všeobecne rešpektujú ako prameň práva bez ohľadu
na skutočnosť, či boli alebo neboli zverejnené, rešpektovanie uvedeného princípu si vyžaduje stabilita
rozhodovacej praxe, a súd, ktorý vyrieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami
nekoná v súlade s princípom právnej istoty. Namietol tiež, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia
citoval len niektoré ustanovenia katastrálneho zákona a vôbec sa nevyporiadal s citovaným ustanovením



§ 13 ods. 1 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu. Dodal, že krajský súd sa o uvedenom
ustanovení, ktoré jednoznačne operáty rozlišuje ani nezmienil, a to najmä v súvislosti s citovaným
ustanovením § 3 ods. 3 katastrálneho zákona, ktoré používa pojem „mapa určeného operátu".

Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením, že chybný, nesprávny alebo akýkoľvek iný údaj môže opraviť konajúci
katastrálny úrad bez súčinnosti účastníkov konania, a to konkrétne toho účastníka, ktorého sa dotknutý
údaj týka. Postup Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici považoval za správny a zákonný aj z dôvodu,
že v zmysle citovaného ustanovenia katastrálneho zákona a zákona o ochrane osobných údajov (§
7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.) takýto údaj môže správa katastra opraviť alebo pozmeniť len v
súčinnosti s dotknutou osobou. V rozhodnutí podľa názoru odvolateľa absentuje uvedenie dôvodov, z
ktorých ustanovení všeobecne záväzných predpisov krajský súd dospel k záveru, že katastrálny úrad
je samostatne oprávnený vykonať zmenu osobných údajov, najmä za situácie, keď dokument, ktorý má
byť podkladom pre zmenu predloží iná osoba. Uviedol, že v súlade so zákonom o ochrane osobných
údajov má každý úrad povinnosť skúmať listinu, ktorá obsahuje osobné údaje, o to viac za situácie,
keď osoba, ktorá ju predkladá k nej nemá prístup a získala ju spôsobom odporujúcim zákonu. Keďže k
oprave údajov uvedených, resp. neuvedených v kúpnej zmluve nedošlo dodatkom k nej alebo opravnou
doložkou, považoval odvolateľ postup konajúcich katastrálnych úradov za správny.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01.08.2013 priklonil k vyjadreniam odvolateľa v
podanom odvolaní. Zastáva názor, že aj keď v čase vyhotovenia predmetnej kúpnej zmluvy v roku
2008 nebola v § 42 ods. 2 vtedy platného znenia katastrálneho zákona uvedená definícia pozemku
podľa evidovania v registri „C“ alebo v registri „E“, táto požiadavka vyplýva z iného ustanovenia vtedy
platného katastrálneho zákona, a to § 3 ods. 3, ods. 10, ods. 11 katastrálneho zákona ako aj z § 13
ods. 1 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu   č. 79/1996 Zb. Takéto odôvodnenie (potreba
definovania pozemku o údaje o parcelách registra „C“ alebo registra „E“) bolo podľa jeho názoru
podporené nielen požiadavkou praxe, ale vychádzalo priamo z novely katastrálneho zákona č. 173/2004
účinnej od 15.04.2004, hoci to nebolo priamo citované v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona (ako to bolo
po 01.05.2010). Nutnosť rešpektovania zákonnej požiadavky výkladu definovania pozemku údajmi o
registri „C“ alebo „E“ bolo v roku 2007 potvrdené  Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.: 2Sž-o-KS
153/2006 zo dňa 17.10.2007, ktorého právny názor aj citoval v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru
žalovaného si žalobca nesprávne vyložil nutnosť uvádzania potrebnej identifikácie údajov o pozemku,
pričom vychádzal len z porovnávania § 42 ods. 2 katastrálneho zákona poukazujúc na odlišnosti
údajov v ňom uvedených v rozdielnej časovej platnosti katastrálneho zákona. Súhlasil preto žalovaný s
tvrdením, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s vysloveným názorom
Najvyššieho súdu SR v citovanom rozsudku, keď iba konštatoval, že ide o rozširujúci výklad bez opory v
zákone. Rovnako súhlasil s názorom odvolateľa, že obdobné situácie v rozhodovacej činnosti musia byť
rovnakým spôsobom právne posudzované. Pokiaľ ide o odstránenie nesúladu, resp. opravu osobných
údajov na liste vlastníctva, vtedajší katastrálny úrad zaujal svoje stanovisko voči postupu správy katastra
ešte v odvolacom konaní, keď vec po zrušení prvostupňového rozhodnutia vrátil späť správe katastra na
nové konanie a rozhodnutie, a po doriešení a uskutočnení tejto opravy na správe katastra nebol tento
nedostatok už predmetom preskúmavania, a ako nedoriešený zostal len nedostatok ohľadom doplnenia
údajov o parcelách registra „C“ alebo „E“.

Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,    že odvolaniu nie je možné priznať úspech.



Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
krajského súdu  a konštatuje  správnosť jeho  dôvodov (§ 219 ods.2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti
rozsudku krajského súdu uvádza:

Katastrálny zákon má, pokiaľ ide o podstatné náležitosti listín, na základe ktorých katastrálny úrad
vykonáva zápis údajov, povahu hmotnoprávneho predpisu. Preto pri posudzovaní náležitostí zmluvy,
na základe ktorej kataster vykonáva vklad vlastníckeho práva, je potrebné aplikovať ustanovenia
katastrálneho zákona, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Návrh na vklad vlastníckeho práva bol v danom prípade podaný 15.10.2008.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy  zmluva, verejná listina
alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných  v súbore
popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „katastrálny zákon“)
parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej
mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

Podľa § 3 ods. 10 katastrálneho zákona katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky,
zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej
mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny  a označujú sa parcelnými číslami a
spravidla značkami druhov pozemkov.

Podľa § 3 ods. 11 katastrálneho zákona mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú
zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb  a fyzických osôb a
sú zlúčené do väčších celkov.

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, v znení
účinnom od 01.01.2005 údaje o pozemkoch obsahujú parcelné číslo, výmeru, druh pozemku, ak ide o
poľnohospodársky pozemok a lesný pozemok, aj údaj o cene, ak vyjadruje cenu jednotlivých pozemkov,
údaje o vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo o inej oprávnenej osobe a iné popisné údaje. Údaje o
pozemkoch sa členia na a) údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, b) údaje o
parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do
väčších celkov alebo rozdelené   do viacerých parciel; sú k nim založené právne vzťahy a ich hranice
v teréne nie sú zreteľné.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo                   s
výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,



b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené
hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní  pri oprave
chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich
preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné,  sú povinní zúčastniť sa na
tomto katastrálnom konaní.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom krajského súdu, že vyššie citované ustanovenia
katastrálneho zákona a vykonávacej vyhlášky k nemu v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
nestanovovali zmluvným stranám povinnosť v zmluve označovať register, v ktorom sú pozemky
evidované. Nevyžaduje to § 42 katastrálneho zákona, ktorý upravuje povinné náležitosti zmluvy
spôsobilej na zápis. Nevyžaduje to ani § 13 ods. 1 vyhlášky  č. 79/1996 Z. z., ktorý len uvádza na
aké údaje sa členia údaje o pozemkoch, ani § 3 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorý len definuje pojem
parcela, § 3 ods. 10 katastrálneho zákona, ktorý obsahuje legálnu definíciu katastrálnej mapy, ani § 3
ods. 11 katastrálneho zákona, ktorý obsahuje definíciu mapy určeného operátu, a rovnako ani ďalšie
odvolateľom uvádzané ustanovenia katastrálneho zákona a vykonávacej vyhlášky k nemu. V zmysle
zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, preto nebolo možné  zo strany
správnych orgánov vyžadovať od zmluvných strán špecifikáciu, či ide o parcelu registra „C“ alebo „E“.
V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že z LV č.2255, uvedeného v zmluve, vyplýva, že ide o parcelu
registra „C“.

K odvolacej námietke o záväznosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci  sp.
zn. 2Sž-o-KS 153/2006 zo dňa 17.10.2007 odvolací súd uvádza, že jedným zo základných znakov
kontinentálneho systému práva je to, že súd právo nachádza, nie tvorí.  Súd nižšieho stupňa ako aj
správne orgány sú právnym názorom súdu vyššieho stupňa (okrem v zákone taxatívne vymenovaných
prípadov) v zásade viazané len v konkrétnej veci. Uvedený rozsudok nebol uverejnený v  Zbierke
rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu a v ňom vyslovený názor   Ak teda Najvyšší súd SR v inej
právnej veci vyslovil názor, že zmluva musí obsahovať register, v ktorom sú pozemky evidované, ide o
odlišný výklad prameňa práva,  ako ku ktorému dospel odvolací súd v tejto veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že podstatné náležitosti zmluvy spôsobilej na zápis treba posudzovať
podľa § 42 ods.1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy;  od účastníkov zmluvy
nemožno vyžadovať doplnenie údajov nad rámec ustanovenia zákona.

K nesúladu osobných údajov odvolateľa na zmluve a v katastrálnom operáte odvolací súd uvádza, že §
59 ods. 1 katastrálneho zákona predpokladá, že katastrálny úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra,
ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov
katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, pričom vlastníci a iné oprávnené osoby sú v zmysle
odseku 2 § 59 katastrálneho zákona povinní poskytnúť úradu pri oprave súčinnosť.  Katastrálny úrad bol
preto po zistení chyby nie v zmluve, ale v katastrálnom operáte,  povinný sám aktívne vykonať úkony
na odstránenie týchto nedostatkov, a odvolateľ bol povinný mu pritom poskytnúť súčinnosť. Obrana
odvolateľa  a rovnako odkazovanie žalovaného na ochranu osobných údajov v tomto prípade neobstojí.



Na základe vyššie uvedených skutočností námietky ďalšieho účastníka, vznesené v odvolaní, neboli
spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolací súd preto
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219  ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s poukazom
na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo odvolateľ
v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0  (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok