{"guid": "70bbe931-f323-449c-88de-a35ac2c64a66:80d9e8d1-246e-450f-8570-2b27073e8961", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1", "spisova_znacka": "7MCdo/17/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/17/2014 z 20. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2015, sp. zn. 7MCdo/17/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1", "identifikacne_cislo": "5712219221", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Yvetta Dzugasová", "sudca_id": 125, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-yvetta-dzugasova-125", "datum_vydania": "2015-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "nazov": "§ 243 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80d9e8d1-246e-450f-8570-2b27073e8961", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 7MCdo/17/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712219221\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom\nv Bratislave Pajštúnska č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom\nv Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti odporcovi T. E., bytom K. za účasti vedľajšieho účastníka na strane\nodporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov\nč. 5, o zaplatenie 1.030,33 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.\n9C 169/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline z 20. decembra 2013 sp. zn. 5 Co 566/2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a .\n\nOdporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobným návrhom podaným na Okresnom súde Martin 18. decembra 2012  sa navrhovateľka domáhala\nvoči odporcom (pôvodne odporcovi 1) a 2) zaplatenia sumy 1.030,33 Eur s príslušenstvom a náhrady\ntrov konania.\n\nOkresný súd rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom zo 4. apríla 2013  č.  k. 1 Ro 2916/2012\n- 20, ktorým uložil odporcom 1) a 2) povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu\nzaplatili navrhovateľke spoločne a nerozdielne  žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania,\nalebo aby v tej istej lehote podal proti nemu odpor. Platobný rozkaz bol navrhovateľke doručený 9. apríla\n2013 a odporcovi 2) doručený 8. apríla 2013. Odporcovi 1) nebol platobný rozkaz doručený z dôvodu,\nže tento ho na poštovom úrade v odbernej lehote neprevzal. Odporca 2) sám proti platobnému rozkazu\nodpor nepodal. Následne 11. Septembra 2013 navrhovateľka  voči odporcovi 1) vzala návrh na začatie\nkonania späť. Súd prvého stupňa uznesením zo 4. Septembra 2013  konanie voči odporcovi 1) zastavil.\n\nV priebehu doručovania platobného rozkazu odporcom 1) a 2) písomným podaním doručeným súdu\nprvého stupňa 8. apríla 2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v\nPrešove, Námestie legionárov 5 (ďalej len „Združenie“), že vstupuje do konania ako vedľajší účastník\nna strane odporcov 1) a 2). Ďalším písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 29. mája 2013,\npodalo proti platobnému rozkazu odpor.\n\nSúd prvého stupňa uznesením z 24. júla 2013 č. k. 9 C 169/2013 - 33 odpor Združenia proti platobnému\nrozkazu odmietol. Odmietnutie odporu odôvodnil tým, že bolo podané neoprávnenou osobou, keďže\nodporca 2) sám odpor nepodal. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6 Cdo 207/2011 v zmysle ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného\n(rozkazného) konania nevznikajú, pretože v tomto štádiu konania sa nemôže naplniť zmysel inštitútu\nvedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc v spore (spor začína až podaním odporu odporcom).\n\nKrajský súd v Žiline na odvolanie Združenia uznesením z 20. decembra 2013 sp. zn.  5 Co 566/2013\nuznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie. Poukázal na čl. 7 ods. 1 smernice Rady  č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách, ktorý ukladá členským štátom zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a\nsubjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému\nuplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov\nalebo dodávateľov. Odpor proti platobnému rozkazu je prostriedkom brániacim uplatňovaniu nekalých\npodmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, a preto niet dôvodu vylúčiť možnosť podania\nodporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka ako subjektu zameraného na ochranu\nspotrebiteľov. Vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti\nplatobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu počítanej od dňa doručenia\nplatobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.\n\nNa základe podnetu navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti vyššie\nuvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne\nprávne posúdenie veci v otázke aktívnej legitimácie Združenia podať odpor proti platobnému rozkazu\nv súvislosti s otázkou vzniku účinkov jeho vedľajšieho účastníctva v konaní. Poukazujúc na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na uznesenia sp. zn. 6 Cdo 357/2012 a 7 Cdo 135/2013,\nuviedol, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže\nnaplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže\nbyť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd\nrozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie). Skrátené konanie nadobúda atribúty\nsporového konania až včasným podaním odporu odporcom. Až po takomto úkone odporcu sa môže\nnaplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ v tejto veci Združenie v štádiu skráteného\nkonania oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, nenastali týmto\noznámením účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a preto ani nemohlo byť oprávnenou osobou\nna podanie odporu proti platobnému rozkazu. Navrhol preto, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n\nNavrhovateľka, ani odporca  sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\n\nZdruženie vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedlo, že s týmto nesúhlasia a navrhli,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako nedôvodné zamietol. Je mu známa doterajšia\njudikatúra najvyššieho súdu, z obsahu spisu mu je však zrejmé, že súd prvého stupňa zjavne pochybil\na vydal predmetný platobný rozkaz contra legem, keď uvedené je len jedným z tisícov obdobných\nprípadov pochybení. Niečo nie  je v poriadku pokiaľ súd interpretuje procesný poriadok spôsobom, ktorý\nbráni uskutočneniu materiálnej spravodlivosti. Výklad procesnoprávnych noriem zaujatý v mimoriadnom\ndovolaní popiera zmysel a účel právnej úpravy c § 93 ods. 2 a § 93 ods. 4 veta prvá O. s. p. Stanovisko\no nemožnosti podania odporu proti platobnému rozkazu v tzv. „skrátenom konaní“ diskvalifikuje\nvedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho zákonným oprávneniam za účelom naplnenia účelu svojho\nvstupu do súdneho konania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  (§ 10a ods. 3 O.  s.\np.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O. s. p.) v lehote\njedného roka (§ 243g O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom,\npreskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v\nspojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel\nk záveru, že mimoriadne dovolanie je treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil  za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna\n2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.)\npripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne\nsúvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli\nnapadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\n\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\nPL.z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie. Povinnosť vyčerpať\nprostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP\n(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je povinný vyčerpať všetky\ndostupné opravné prostriedky  až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je možné rozumne\npredpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník má, je (aspoň)\npotenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor účastníka konania\nna účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku nie je\nvýznamný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky, náleží ex officio\nsúdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\n\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O. s. p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom  na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O. s. p.) vždy -\nteda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O. s. p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\n\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach\n§ 243e až § 243j O. s. p.. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol\npodať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\n\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala navrhovateľka možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sama náležite chránila svoje práva\na konala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Navrhovateľka nepodala dovolanie proti\nuzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2013 sp. zn. 5 Co 566/2013. Bez ohľadu na to, v akej\nprocesnej forme odvolací súd rozhodnutie vydal (či rozsudok alebo uznesenie), je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu ak existujú dôvody zmätočnosti rozhodnutia taxatívne vymenované v § 237\nO. s. p.. Pri podaní dovolania dovolací súd z úradnej moci skúma, či tieto podmienky dovolania sú\nsplnené. Dovolanie proti každému rozhodnutiu je prípustné vtedy, ak rozhodnutie niektorou z týchto\nvád trpí, to znamená, že došlo ku skutočnostiam, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v\nrozhodnutí odvolacieho súdu. Dovolaním možno v tomto prípade napadnúť aj uznesenie odvolacieho\nsúdu, ktorým bolo rozhodnutie prvého stupňa zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle\nvyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sama nevyužila dostupný mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotnej navrhovateľky pri včasnej ochrane jej\npráv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného navrhovateľkou.\n\nJednou z podmienok možnosti podania mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p.  je ak to\nvyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a\ntúto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Uznesením Krajského súdu v Žiline\nz 20. decembra 2013 sp. zn.  5 Co 566/2013 odvolací súd uznesenie Okresného súdu Martin z 24.\njúla 2013 č. k. 9 C 169/2013 - 33 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie  s tým, že v prejednávanej veci\nvedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu\npodal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu počítanej od dňa doručenia platobnému rozkazu\nvedľajšiemu účastníkovi a preto súd prvého stupňa svojim postupom, tým, že odmietol odpor proti\nplatobnému rozkazu, odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka napriek\ntakémuto rozhodnutiu má možnosť v ďalšom konaní využiť svoje práva v konaní a svojou argumentáciou\na poukazom už na ustálenú judikatúru chrániť svoje práva v konaní a tým dosiahnuť v konaní inými\nprávnymi prostriedkami ovplyvniť ďalšie konanie súdu prvého stupňa a prípadne ďalšie jeho rozhodnutie.\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania  (viď § 148a ods. 1 a 2 O. s. p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie navrhovateľka. Odporca nepodal návrh na priznanie náhrady trov\nkonania o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o\nmimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). Vedľajší účastník si uplatnil trovy\nprávneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu vo výške\n83,34 Eur. Dovolací súd mu však trovy v dovolacom konaní nepriznal, lebo nepredložil plnú moc pre\nzastupovanie pre dovolacím súdom.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/566/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "40d48997-705a-47d5-80c7-1a0f9779d387:2285618c-c9b9-45ed-b9b4-5c9814aa6447", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7613224323.1", "spisova_znacka": "5Co/566/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/566/2013 z 10. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613224323.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:ccc827de-f7d0-47ab-94f1-7c4ba3038cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1"}, {"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:33eee53d-12c2-4d41-b1a9-409864094e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1"}, {"guid": "ussr:bd688745-90a6-481e-91f0-88859f4cd423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.408.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.408.2016.2"}, {"guid": "ussr:41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1"}, {"guid": "a1b7a2f1-b960-4c15-9b29-380267e878ac:6f1dee9d-303d-4ff2-8f4b-8b1b76ac0482", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4311213710.1", "spisova_znacka": "25Co/119/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/119/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4311213710.1"}]}