{"guid": "018c6466-a91b-4330-92be-f22e8ceaea10:6a718eba-51ff-426a-a478-969f9b51bd2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 z 28. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 2MCdo/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "identifikacne_cislo": "5612207276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Roman Reištetter", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-118"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-118"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a718eba-51ff-426a-a478-969f9b51bd2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2MCdo/13/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5612207276\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MB REAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nÚdernícka 9, zastúpenej spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,\nproti žalovaným 1/ A., bývajúcemu v A., C. a 2/ D., bývajúcemu v T., o zaplatenie 13 996,41 € s\npríslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6 C 80/2012, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27.\naugusta 2013 sp. zn. 6 Co 183/2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2013 sp. zn. 6 Co 183/2013 v častiach\ntýkajúcich sa trov konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 8. januára 2013 č.k. 6 C 80/2012-94 uložil žalovaným 1/ a\n2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 11 240,74 € spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými vo výrokovej\nčasti rozsudku, a to v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšku návrh zamietol.\nŽalobkyni priznal náhradu trov konania 503,70 € a náhradu trov právneho zastúpenia 735,19 €, spolu\n1 238,89 €, ktoré sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,\nBratislava, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne.\n\nProti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa a následne aj žalovaní 1/ a 2/. Po\ndoručení odvolania žalovaných 1/ a 2/ žalobkyni na vyjadrenie, žalobkyňa samostatným podaním z 24.\njúna 2013 podľa § 96 ods. 1 O. s. p. vzala návrh späť v celom rozsahu pričom navrhla, aby súd konanie\nzastavil.\n\nKrajský súd v Žiline na odvolania žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ uznesením z 27. augusta 2013 sp.\nzn. 6 Co 183/2013 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok Okresného súdu Liptovský\nMikuláš č.k. 6 C 80/2012-94 z 8. januára 2013 zrušil a konanie zastavil. Rozhodol, že žalobkyňa je\npovinná nahradiť žalovanému 1/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1\n889,75 € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ JUDr. Zuzany Medveckej, advokátky\nso sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. Garbiarska 695, do troch dní. Ďalej žalobkyňu zaviazal nahradiť\nžalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2 267,70 € a zaplatiť\nich na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ JUDr. Petra Jančiho, advokáta so sídlom v Liptovskom\nMikuláši, ul. Garbiarska 695, do troch dní. V odôvodnení uviedol, že na základe procesného úkonu\nžalobkyne pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania podľa ust. § 208 O. s. p., rozsudok okresného\nsúdu zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd vzhľadom na popísanú procesnú situáciu aplikoval vo veci\nustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p . V dôsledku procesného úkonu žalobkyne (dispozitívny\núkon späťvzatia návrhu) došlo k zastaveniu konania, pričom z dôvodov späťvzatia jednoznačne\nvyplýva, že podnetom k nemu nebolo správanie žalovaných. Procesné zavinenie za zastavenie konania\nteda jednoznačne zaťažuje žalobkyňu. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uložil\n\nžalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným účelne vynaložené trovy, ktoré im vznikli pri bránení ich práva.\nPredmetom konania bol žalobný návrh na zaplatenie sumy 13 996,41 € spolu s úrokmi z omeškania,\nktoré predstavovali sumu 6 242,47 €, čo je spolu 20 238,88 €, pričom žalobkyňa žiadala zaviazať\nobidvoch žalovaných na zaplatenie uplatneného nároku spoločne a nerozdielne. V nadväznosti na\nuvedené stanovil tarifnú odmenu na sumu 370,14 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1\nVyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\n\nProti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2013 sp. zn. 6 Co 183/2013 v častiach týkajúcich\nsa náhrady trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal\nuvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Omyl súdu pri aplikácii práva\npodľa názoru generálneho prokurátora spočíva v nesprávnom výklade ustanovení § 9 ods. 1, § 10 ods.\n2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Uviedol, že odvolací súd tarifnú hodnotu veci stanovil ako súčet hodnoty veci\n(13 996,41 €) a kapitalizovanej hodnoty príslušenstva (6 242 €), napriek tomu, že príslušenstvo nebolo\nžalobkyňou ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec uplatňované. Tým dospel k nesprávnemu\nstanoveniu tarifnej hodnoty veci pre výpočet tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 370,14 €.\nTúto výšku tarifnej hodnoty použil pri výpočte právneho zastúpenia u oboch žalovaných.\n\nŽalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané\nopodstatnene.\n\nV prvom rade treba uviesť, že mimoriadne dovolanie voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu možno\npovažovať za prípustné.\n\nDovolací súd sa pri hodnotení tejto zásadnej otázky opieral o nasledujúce právne úvahy.\n\nPosudzovanie prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nuž dlhší čas významne rezonuje v súdnej judikatúre aj v právnej vede a je spojená s odchylnými\nprávnymi názormi. V praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa spravidla tento mimoriadny\nopravný prostriedok rešpektoval ako účinný prostriedok nápravy tých pochybení, ktoré zákonodarca\ntaxatívnym spôsobom pomenoval v ustanovení § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky pre\njeho uplatnenie určovalo i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Rc 36/2008. Tento procesný\ninštitút akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ako príklad možno uviesť jeho nález sp. zn.\nI. ÚS 118/2013 z 22. januára 2014, ktorým bolo vyslovené porušenie práva sťažovateľky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 2/2011 o zamietnutí mimoriadneho dovolania\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky.\n\nNavyše inštitút mimoriadneho dovolania má mať naďalej svoje nenahraditeľné miesto v civilnom konaní,\nkeďže oba schválené vládne návrhy zákonov - Civilný sporový poriadok (viď ustanovenie § 458 ods.\n1, ods. 2) ako aj Civilný nesporový poriadok (viď ustanovenie § 78 ods. 1, ods. 2) ho znovu upravujú.\nZ dôvodovej správy týchto nových kódexov vyplýva, že jeho legislatívna modifikácia vychádza zo\nštrasburskej judikatúry.\n\nAni Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA,\na.s. v. Slovenská republika (sťažnosť č. 72493/10), PSMA, spol. s r.o. v. Slovenská republika (sťažnosť\nč. 42533/11) a COMPCAR, s.r.o. (sťažnosť č. 25132/13) expressis verbis nevylúčil možnosť kasácie\nprávoplatného súdneho rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní.\n\nPodľa všeobecných zásad (napr. bod 77 rozsudku vo veci DRAFT-OVA, a.s. v. Slovenská republika),\nktoré tento medzinárodný súd zosumarizoval, platí, že „jedným zo základných aspektov právnych\nprincípov je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného požaduje, aby sa právoplatné a definitívne\n\nrozhodnutia súdov nespochybňovali. Tento princíp neumožňuje žiadnej zo strán pokúšať sa o obnovenie\nkonania len preto, aby dosiahla opätovné konanie pred súdom a iné rozhodnutie. Samotná možnosť\nexistencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné konanie. Odklonenie od tejto zásady\nje odôvodnené, len ak existujú okolnosti zásadného a závažného charakteru. Právomoc súdov vyššej\ninštancie rušiť alebo meniť právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie by sa mala realizovať s\ncieľom nápravy zásadných pochybení. Táto právomoc sa musí uplatňovať tak, aby udržiavala v\nmaximálnej možnej miere spravodlivú rovnováhu medzi záujmami jednotlivca a nutnosťou zabezpečovať\núčinnosť justičného systému. Medzi dôležité okolnosti, ktoré v tejto súvislosti treba brať do úvahy, patrí\nnajmä účinok obnoveného konania a nasledujúceho konania na situáciu sťažovateľa a otázka, či k\nobnoveniu konania došlo na žiadosť samotného sťažovateľa; dôvody, na základe ktorých vnútroštátne\norgány zvrátili rozsudok v prípade sťažovateľa; súlad daného konania s procesnými požiadavkami\nvnútroštátneho práva; existencia a fungovanie procesných záruk v rámci vnútroštátneho právneho\nsystému, ktoré majú predchádzať zneužívaniu konania vnútroštátnymi orgánmi; a ďalšie okolnosti\nprípadu. Okrem toho musí preskúmanie obsahovať všetky procesné záruky čl. 6 ods. 1 a musí zaručovať\ncelkovú spravodlivosť konania. Súd pri používaní pojmu „zásadné pochybenie“ v mnohých  prípadoch\nzdôrazňoval, že samotné konštatovanie, že vyšetrovanie v sťažovateľovom prípade bolo „neúplné a\nzaujaté“, alebo viedlo k „chybnému“ oslobodeniu spod obžaloby, nemôže samo osebe - za neprítomnosti\nsúdnych pochybení alebo závažného porušenia súdneho konania, zneužitia právomoci, zjavných chýb\npri uplatňovaní hmotného práva alebo iných závažných dôvodov vyplývajúcich zo záujmov justície -\nindikovať prítomnosť zásadného  defektu v predchádzajúcich konaniach...“.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva teda uplatňovaním vymenovaných princípov vždy v každej posudzovanej\nveci osobitne skúma, či existujú okolnosti podstatného a závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali\nodklon od zásady, že ak súdy právoplatne rozhodli, ich rozhodnutie by nemalo byť spochybňované (napr.\nbod 81 vyššie citovaného rozsudku ESĽP).\n\nMožno uzavrieť, že podľa štrasburskej judikatúry zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom\nopravnom konaní prichádza do úvahy, avšak iba za účelom nápravy fundamentálnych nedostatkov vo\nvýkone spravodlivosti. Nadriadené súdy smú tak využívať svoju prieskumnú právomoc len k oprave\nskutkových a právnych omylov a justičných omylov, nie k novému prejednaniu veci.\n\nSkutočnosť, či existujú podstatné a presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali zásah do právnej\nistoty účastníka konania prostredníctvom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky, je tak vždy nevyhnutným atribútom individuálneho posúdenia každého prípadu.\n\nDovolaciemu súdu je známy aj obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz.\nÚS 3/2015-22 z 18. marca 2015, ktorým, dodržiavajúc zásadu jednotnosti súdneho rozhodnutia,\nzjednotil rozdielne právne názory svojich senátov na povinnosť účastníka konania využiť všetky\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky pred samotným podaním podnetu generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania.\n\nDovolaciemu súdu je rovnako známy aj obsah spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. októbra 2015, ktoré bolo prijaté v nasledujúcom znení: Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky viazaný. Napriek\ntomu, že nejde o formálnu záväznosť (v súlade s ustanovením § 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii\nÚstavného súdu SR a o konaní pred ním sú uznesením jeho pléna výlučne viazané všetky tu pôsobiace\nsenáty), ide o faktickú záväznosť, čiže o tzv. „precedens de facto“.\n\nKardinálnu otázku spojenú s aplikáciou vyššie citovaného uznesenia pléna Ústavného súdu\na spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nobchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však predstavujú ich intertemporálne\ndopady na aktuálnu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu. Generálny prokurátor Slovenskej republiky\n\npostupujúc podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu č. 36/2008 podal do doby konfirmácie\nnázoru Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viacero mimoriadnych dovolaní bez\nakýchkoľvek obmedzujúcich podmienok.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo 6. februára 2008 sp. zn. PL. ÚS 10/04\nkonštatoval, že sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho\nočakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne očakávanie\nvyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským\nzásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne\nočakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne\ndo nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel,\nna ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne\nočakávanie ako princíp právneho štátu.\n\nV ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na\nzáklade dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu\nsklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (PL. ÚS 36/95).\n\nVo všeobecnosti by malo platiť, že zjednocujúce stanovisko pôsobí nielen do budúcna, ako je to\npri zrušení protiústavných právnych predpisoch, ale nový právny názor je aplikovateľný na všetky\npred súdmi prebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd skúmal, či táto\npremisa platí bezvýhradne aj na vzniknutú procesnú situáciu, t. j. na rozhodovanie o mimoriadnych\ndovolaniach generálneho prokurátora podaných do nastúpenia faktických účinkov zjednocujúceho\nstanoviska Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n\nV tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na\ndôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho\nporiadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota\nje ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych\norgánov aplikujúcich právo. Nemožno opomenúť, že k nej patrí aj súdna judikatúra. Práve ochrana\noprávnenej dôvery občanov v právo, ktoré tu predstavoval ustálený výklad právnej normy vo forme\nstanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by mala byť pre podané mimoriadne dovolania\npred novým právnym záverom Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prioritná. Možno\nmať tak za to, že sú tu dané špecifiká výnimočnej situácie, ktorá je založená intenzívnejším\nzáujmom na ochrane legitímnych očakávaní adresátov na riadnom prejednaní mimoriadneho opravného\nprostriedku. Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý podal mimoriadne dovolanie na podnet\núčastníka konania, využil svoje procesné oprávnenie v súlade s dlhoročne zaužívanou právnou praxou\nsledujúc ochranu práv účastníka konania. Ak teda generálny prokurátor Slovenskej republiky už podal\nmimoriadne dovolanie, ide o využitie jeho práv v takej intenzite, že jeho prípadné odmietnutie len\ns poukazom na prelom rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu vyvolaný zjednocujúcim názorom\nÚstavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by znamenal prílišnú tvrdosť retrospektívy nového\nprávneho názoru. Ani od generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ako prostredníka jedného\nz účastníkov konania na mimoriadne opravné konanie, nemožno očakávať, aby v prípade reálneho\nvyužitia svojho mimoriadneho oprávnenia v „tolerantnom právnom prostredí“, mohol odhadovať budúci\nnázorový vývoj Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke výkladu jeho zákonných\npredpokladov.\n\nOdmietnutie podaného mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nlen s poukazom na reštrikcie dané uznesením pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nspoločným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by podľa dovolacieho súdu znamenalo\nneprimerane tvrdý zásah do práv účastníka konania, ktorý neuplatnil včas riadny, resp. tu iný mimoriadny\nopravný prostriedok, lebo spoliehajúc sa na bežnú súdnu prax priamo inicioval u generálneho\nprokurátora podanie mimoriadneho dovolania.\n\nDovolací súd tak v intenciách vyššie uvedeného a podľa kritérií poskytnutých štrasburskou judikatúrou\nskúmal, či je prítomné v konaní okresného, resp. krajského súdu, také pochybenie, ktoré možno označiť\nza elementárne porušenie základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky považuje\nzaň napríklad také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté s konkurenciou\n\njednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov.\n\nPred touto právnou analýzou je nevyhnutné uviesť, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\nmimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.\n2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv.\ninými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom\ndovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ani tzv. iné vady konania namietané,\ntieto neboli ani zistené.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že uznesenie odvolacieho\nsúdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.),\npretože odvolací súd nesprávne stanovil tarifnú hodnotu veci pre výpočet tarifnej odmeny za úkon\nprávnej služby.\n\nPodľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej\nhodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci\nvykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\n\nPodľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného\nplnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o\nktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\n\nPodľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú\nveci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.\n\nPodľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania\na náklady spojené s jej uplatnením.\n\nDovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovaným nárok na zaplatenie\npeňažnej sumy 13 996,41 € spolu s úrokom z omeškania vyjadreným v percentuálnej výške 11,99 % z\nrôznych istín od 29. augusta 2008 až do zaplatenia. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou\nuplatňované ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky z omeškania sú príslušenstvom\npohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú\nuplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných\nvecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok\nna zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2\nvyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon. V predmetnom prípade\nhodnotou veci, z ktorej mal súd vychádzať pri stanovení základnej tarifnej hodnoty za úkon právnej\nslužby bola uplatnená výška pohľadávky 13 996,41 €. Ak by odvolací súd takto postupoval, musel by\nzákladnú tarifnú hodnotu za úkon právnej služby vyčísliť sumou 303,74 €. Z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu však vyplýva,  že tarifnú hodnotu veci stanovil ako súčet hodnoty veci a kapitalizovanej\nhodnoty príslušenstva. Tým dospel k nesprávnemu stanoveniu tarifnej hodnoty veci pre výpočet tarifnej\nodmeny za úkon právnej služby vo výške 370,14 €.\n\nTým, že odvolací súd z tohto aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke\nveci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.\n\nDovolací súd konštatuje, že normy občianskeho práva boli interpretované odvolacím súdom v\nextrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Aj to bol dôvod, pre ktorý najvyšší súd skonštatoval\nprípustnosť a opodstatnenosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v častiach\ntýkajúcich sa trov konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\n\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}