Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/7/2015 z 8. 11. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2015, sp. zn. 1Sžso/7/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:5014200338.2 Najvyšší súd | 1Sžso/7/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:5014200338.2 | 2015-11-08 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon), § 2 zákona č. 455/1991 Zb., OSP, § 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 10 ods. 2 OSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7b36a97-cba6-4a6d-acde-611d45bbef70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5014200338.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200338
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5014200338.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. R., bytom E.L. E., XX-XXX L., D., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo: 8565-3/2014-BA zo dňa 17.01.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.12.2014, č. k. 21Scud/15/2014-54, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 03.12.2014 č. k.
21Scud/15/2014-54, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 03.12.2014 č. k. 21Scud/15/2014-54, zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
číslo: 8565-3/2014-BA zo dňa 17.01.2014, ktorým žalovaná v odvolacom správnom konaní zmenila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo 700-0113/2011-23 zo dňa 09.09.2011 tak, že vo
výrokovej časti rozhodnutia vypustila text: „... nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom
poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 7. apríla 2010.“ a vložila text: „... žalobcovi nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 7.
apríla 2010 podľa slovenskej legislatívy.“ Žalobca namietal, že poistenie podľa slovenských právnych
predpisov v spojení s nariadením čl. 13 ods. 3 základného nariadenia mu vzniklo z titulu pracovnej
zmluvy, ktorú dodatočne uzavrel dňa 07.04.2010 so zamestnávateľom na Slovensku: I. C. G.Z. - GM
CONZULTING Buková 22, Buková (do 24.11.2011), následne Palárikova 76, Čadca, IČO: 45 506 108.

Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané, že táto konala v správnom konaní
a doručovala rozhodnutia aj zamestnávateľovi. Keďže zamestnávateľovi žalobcu zaniklo živnostenské
oprávnenie v celom rozsahu dňom 02.06.2012 a z toho dôvodu stratil status zamestnávateľa,
vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č.461/2003 Z. z.“), v dôsledku čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako
zamestnávateľ žalobcu mal v súvislosti s jeho účasťou na poistení, krajský súd nepovažoval za dôvodné
pribrať označený subjekt za účastníka konania, lebo povinnosti zamestnávateľa, spojené s účasťou
zamestnanca na poistení, by sa mohli vzťahovať len na existujúceho zamestnávateľa. Vo veci samej
podľa názoru krajského súdu nebolo sporné, že žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť
na území Poľskej republiky, avšak v správnom konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by žalobca reálne, fakticky vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa I. C. G.Z. - GM
CONZULTING na území Slovenskej republiky - žalobca nepreukázal, že by od uzavretia pracovnej
zmluvy u označeného zamestnávateľa vykonával dojednaný druh práce, neuviedol konkrétne dôkazy,
ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác za obdobie od 07.04.2010 preukázal. Dospel preto k
záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13(3) nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa



ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v
ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých
členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1“. Z uvedených dôvodov považoval
rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom a preto ho podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že prácu pre
GM Consulting vykonával prísne a pravidelne, čo dokumentoval správami o vykonanej činnosti a
zamestnávateľ mu na ich základe vyplatil odmenu. Svoju prácu (rozdávanie vizitiek) nemohol vykonávať
v sídle zamestnávateľa, ale v teréne, v rôznych obciach Slovenska. Okolnosť, že zamestnávateľ ukončil
svoju podnikateľskú činnosť, nemôže byť dôvodom na prenesenie celej zodpovednosti za jeho konanie
na zamestnanca. Poukázal okrem iného na to, že ani okolnosť, že príjmy zo závislej činnosti sú
nižšie, ako si vyžaduje štátny poriadok na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne, nie je v zmysle
rozsudkov SD EÚ (vo veci 53/81 Levin a C-317/93, Nolte) prekážkou uznať osobu, ktorá ju vykonáva, za
zamestnanca a obmedzená výška odmeny nemôže mať vplyv na štatút zamestnanca (C-10/05, Mattern
a Cikotic). Prijatie predpokladu, že žalobca by mal mať vydaný formulár A1 považuje za porušenie čl.
19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.987/2009; pre zamestnanca má podstatný
význam registračný list, ktorý potvrdzuje prihlásenie zamestnanca do systému sociálneho zabezpečenia
na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiavala dôvodov svojho rozhodnutia a vyjadrenia k odvolaniu.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Zamestnávateľom žalobcu od 07.04.2010 podľa pracovnej zmluvy bol I. C. G.Z. - GM CONZULTING,
IČO: 45 506 108, so sídlom Buková 22, Buková. Zamestnávateľom teda bola fyzická osoba: I. C. G.Z.,
rod. číslo XXXXXXXXXX, bytom XXXXX L. - L., D. S./XX.

Podľa § 2 zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou
je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za
účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby,
ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli
v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku
zodpovednosti, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho
poistenia.

I. C. G. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených
týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť
rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým
povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp.
právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené záver krajského súdu, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia
zamestnávateľovi žalobcu dňom 02.06.2012 a straty jeho statusu zamestnávateľa (§ 7 zákona
č.461/2003 Z. z.) už I. C. G. nemôže realizovať povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s účasťou
žalobcu na poistení, bol nesprávny. Ustanovenie § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje otázku zániku
zodpovednosti v oblasti sociálneho poistenia.



Vzhľadom na uvedené krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral I.
C. G. podľa § 250 ods. X veta druhá O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)
a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania I. C. G., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.