Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/4/2014 z 28. 10. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 9Sžso/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5013200764.1 Najvyšší súd | 9Sžso/4/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:5013200764.1 | 2015-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e60213a-c392-4599-9dff-a2d7b60caa8e Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200764.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší súd 9Sžso/4/2014 5013200764 28. 10. 2015 JUDr. Viera Nevedelová ECLI:SK:NSSR:2015:5013200764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: K. I., bytom Q., právne zastúpená JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/ BEZ/2013/2958 zo dňa 22.04.2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2013-20 zo dňa 19. novembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2013-20 zo dňa 19. novembra 2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/97/2013-20 zo dňa 19. novembra 2013 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/2958 zo dňa 22.04.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 38 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že v správnom konaní bol spoľahlivo zistený skutkový stav so správnym právnym záverom. Podľa predloženého lekárskeho posudku zo dňa 07.01.2013 bola stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 30%, preto sa nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa krajského súdu nemožno vytýkať žalovanému nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keď samotná žalobkyňa bola v konaní nečinná. Žalobkyňa nedoložila v prílohe k žiadosti ani žalovaným žiadané aktuálne odborné lekárske vyšetrenia (ortopedické, neurologické a interné), preto miera funkčnej poruchy bola hodnotená podľa doloženého nálezu OL a urologického vyšetrenia. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku súvisiacu s úvahou žalobkyne, že prehliadka posudkovou lekárkou nahradí nedoložené aktuálne nálezy odborných lekárov. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o svojom nepriaznivom zdravotnom stave, bolo rozhodnuté v jej neprospech a z toho dôvodu rozhodnutie nie je nezákonné. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie. Namietala, že správny orgán nezistil presne a úplne skutkový stav veci, keď nezistil a ani nedoplnil podklady na posúdenie jej žiadosti. Pre zhoršený zdravotný stav a pokročilý vek (83 rokov) sa nemohla opätovnej lekárskej prehliadky zúčastniť. Túto požiadavku správneho orgánu považovala za nadbytočnú, obštrukčnú a zaťažujúcu. Podrobila by sa však vyšetreniu a posúdeniu zdravotného stavu pred posudkovým lekárom, ktorý ju za tým účelom mohol predvolať, čo však neurobil. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku žalobkyni na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vychádza zo zistených skutočností a opiera sa o odborné lekárske nálezy o zdravotnom stave žalobkyne. Žalobkyňa ani na opakované výzvy nepredložila listiny preukazujúce jej aktuálny zdravotný stav a v odvolacom správnom konaní sa nedomáhala osobnej účasti pri posúdení jej zdravotného stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. októbra 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V preskúmavanej veci bolo potrebné vychádzať z § 249 ods. 2 OSP, podľa ktorého pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP). Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. V zmysle citovaného ustanovenia zákona posudkový lekár nie je povinný vždy vykonať posúdenie zdravotného stavu žiadateľa za jeho osobnej prítomnosti; takú povinnosť má iba vtedy, ak o to žiadateľ o kompenzáciu požiada zákonom predpísaným spôsobom. Žalobkyňa tak v správnom konaní neurobila. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola opakovane vyzvaná na predloženie odborných lekárskych nálezov, pričom bola upozornená, že inak bude správny orgán vychádzať z dostupnej dokumentácie, pričom žalobkyňa na tieto výzvy nereagovala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za nedôvodnú jej námietku, že žalovaný postupoval v rozpore s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), keďže zistenie skutočného stavu veci znemožnila sama žalobkyňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 a § 219 O.s.p.). V prejednávanej veci žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP). Žalovaný nemá zo zákona nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.