{"guid": "090773b3-d1da-4feb-ba15-fad2724499b9:f6a7a620-0d22-4b73-9f1d-c44b60f59745", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1", "spisova_znacka": "1Sžso/18/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/18/2014 z 25. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2015, sp. zn. 1Sžso/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1", "identifikacne_cislo": "5013200736", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-111.odsek-2", "nazov": "§ 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-111.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-111"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-111"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6a7a620-0d22-4b73-9f1d-c44b60f59745", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/18/2014\n5013200736\n25. 08. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:5013200736.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, XXX XX H. E., zast.: Lion\nLaw Partners, s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Horná č. 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36\n862 461, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, 813 63\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. decembra 2013 č. k. 21S/103/2013-100, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. decembra 2013 č. k.\n21S/103/2013-100 p o t v r d z u j e .\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 83,89 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n\n1. Rozhodnutím č.: 29596-2/2013-BA z 31.05.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 21) žalovaná ako odvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.\n461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 952-21/2013-BB\nz 21.03.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo\nveci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu\nzo dňa 09.11.2003 v sume 549,70 €.\n\n2. V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový orgán poukázal na ustanovenia § 99 a § 111 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. a ustálil rozsah zavinenia poškodeného na hodnote 40%. Vychádzal z protokolu\nInšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-40-27-2/P-J42-03 z 28.11.2003 (ďalej na účely rozsudku len\n„protokol“, resp. „inšpektorát práce“), kde v jeho časti B/ údaje o úraze je uvedené ako príčinná úrazu\n- (7) nedostatočné oboznámenie s podmienkami bezpečnej práce,\n\n- (8) nebezpečný postup práce.\nPodľa § 99 zák. č. 461/2003 Z. z. v relevantnom znení pre prejednávanú vec poškodený má nárok na\nnáhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 111 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak sa zamestnávateľ sčasti\nzbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu\n[§ 196 ods. 2 Zákonníka práce] a osobitný predpis [§ 196 ods. 3 Zákonníka práce] neustanovuje\ninak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v\nsume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného\npredpisu 65) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.\nPodľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce v citovanom znení zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti,\nak preukáže, že\na) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo\npokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne\noboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,\nb) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo\npsychotropných látok,\nc) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa\ntak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom\nbyť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.\nPodľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce v citovanom znení platí, že ak sa zamestnávateľ zbaví\nzodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.\nV prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.\n\n3. V protokole (na str. 4) je podľa prvostupňového orgánu (č. l. 15) ako zistené nedostatky v príčinnej\nsúvislosti s udalosťou uvedené\n- a) zo strany postihnutého žalobcu - zamestnanec vstúpil počas vyprosťovania motorového vozidla\nTATRA 148 (ďalej na účely rozsudku len „motorové vozidlo“) s nadstavbou vrtnej súpravy ZIF - 650M\nbez vedomia vodiča, do koľají z blata za motorovým vozidlom (nebezpečný priestor), čo je v rozpore s\n§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej na účely\nrozsudku len „zák. č. 330/1996 Z. z.“) a\n- b) zo strany zamestnávateľa žalobcu: AuREX TRADE, s.r.o., Banská Bystrica - zamestnávateľ\npreukázateľne nepoučil zamestnancov o zákaze prepravovať časť vrtnej kolóny - jadrovku s vrtnou tyčou\nťahaním za motorovým vozidlom, čo je v rozpore s § 8b ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 330/1996 Zb. v\nnadväznosti na § 7 ods. 5 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych\nbezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a\n- e) zo strany inej osoby D.. O.R., vodiča - tento pri cúvaní s motorovým vozidlom na lesnej nespevnenej\nceste nezastavil, napriek tomu, že stratil z dohľadu žalobcu, následkom čoho došlo k jeho zraneniu,\nčo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského\nbanského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a\nopravách vozidiel.\n\n4. Inšpektorát práce rozhodol o zastavení konania proti zamestnávateľovi žalobcu podľa § 30 ods. 1\npísm. h) zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok).\nVodič D.. K. O. bol trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci uznaný vinným, že ako vodič\nsamohybnej vrtnej súpravy na podvozku nákladného motorového vozidla počas cúvania s motorovým\n\nvozidlom si nevšimol žalobcu stojaceho za uvedeným vozidlom, a teda dopustil sa trestného činu\nublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona.\n\n5. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že žalobca ako poškodený neporušil zákaz prepravovania časti\nvrtnej súpravy za motorovým vozidlom, pretože o tomto zákaze nebol zamestnávateľom poučený, ale\nvstúpením počas vyprosťovania motorového vozidla do koľají z blata za týmto vozidlom bez vedomia\nvodiča, t. j. do nebezpečného priestoru porušil zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci\na zásady bezpečného správania sa na pracovisku.\nZ dôvodu zániku zamestnávateľa prvostupňový orgán pri skúmaní skutkového stavu pre vydanie\nrozhodnutia si nemohol od zamestnávateľa vyžiadať ďalšie doklady.\n\n6. Po podaní odvolania, pričom v odvolaní žalobca najmä namietal nejasnosť miery určenia svojho\nzavinenia vo výške 40%, žalovaná uviedla, že s výškou miery poškodenia na strane žalobcu v rozsahu\n40% určenú zamestnávateľom sa stotožnila, nakoľko ako vedúci zamestnanec hrubým spôsobom\nporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že pri vyprosťovaní\nmotorového vozidla vstúpil bez oznámenia vodičovi za uvedené vozidlo, čím svojím zavinením porušil\n§ 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 330/1996 Z. z.\n\n7. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že závery šetrenia inšpektorátu práce ukazujú,\nže k úrazu došlo priamym konaním postihnutého žalobcu a vodiča D.. O., čo vo svojich výpovediach\npotvrdzujú, pričom žalobca bol poučený dňa 08.08.2003 o postupe vrtu, kde v časti II. je uvedené\npremiestňovanie vrtnej súpravy. Z toho dôvodu zamestnávateľ preukázal sčasti liberačné dôvody tým,\nže konanie poškodeného bolo v rozpore s ustanoveniami zák. č. 330/1996.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu z 09.08.2013 na\nKrajský súd v Žiline.\n\n9. V žalobe najmä zdôraznil to, že pôvodne uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej pracovným\núrazom na okresnom súde bol v časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia\npostúpený žalovanej.\nPo vydaní pôvodného rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.01.2011, bola jeho právna vec prejednaná pred\nKrajským súdom v Žiline s tým, že krajský súd pôvodné rozhodnutie rozsudkom vydaným pod č. k.\n20S/407/2011-32 dňa 24.01.2012 zrušil a následne správne orgány mali byť viazané právnym názorom\nsúdu s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p.\n\n10. Ďalej uviedol, že v nasledujúcom správnom konaní sa žalovaná nemala riadiť týmto právnym\nnázorom krajského súdu a vyhodnotila vec úplne totožné, bez akýchkoľvek iných úvah ako boli\núvahy prezentované v predchádzajúcom konaní, pričom preskúmateľný výpočet miery a zrozumiteľné\nzdôvodnenie zavinenia vôbec nevykonal.\nŽalobca má za to, že spôsob výpočtu miery zavinenia v rozsahu 40% určenej zamestnávateľom nie je\nv rozhodnutí vôbec preukázaný a zdôvodnený, nakoľko žalovaná vychádzala v otázke miery zavinenia\nvýlučne len z údajov predložených zamestnávateľom vo forme jeho prehlásenia.\n\n11. Tiež žalobca namietal, že žalovaná vyložila jednostranne protokol Inšpektorátu práce Banská\nBystrica z 28.11.2003, a to v neprospech žalobcu, pretože vôbec neprihliadla na výpočet nedostatkov\nzo strany zamestnávateľa, ktoré mali priamy vplyv na spôsobenie škody žalobcovi.\nRovnako žalobca poukázal na to, že zamestnávateľ zanikol dňa 17.03.2012 výmazom z Obchodného\nregistra bez právneho nástupcu, a tento zánik zamestnávateľa nemožno vykladať v neprospech\nžalobcu ako slabšieho účastníka konania. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane\nzamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že žalobca porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.\n\n12. Ďalej k povinnosti zamestnávateľa preukázať všetky skutočnosti, ktorých sa dovoláva ako dôvodu\npre čiastočné zbavenie zodpovednosti, poukázal na judikaturu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Cdo 20/2009 ako aj na judikaturu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 71/2001,\na na právne závery z nich vyplývajúce pre túto vec.\n\n13. Vo vzťahu k predmetnej žalobe podala žalovaná písomné vyjadrenie, stotožnila sa so zisteným\nskutkovým a právnym stavom vo veci. Žiadala žalobu zamietnuť.\n\nB)\n14. Krajský súd v Žiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie vrátane postupov správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, a\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ustanovenia § 250j ods.\n2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku, a to pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre\nnezrozumiteľnosť, resp. nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia žalovaného.\n\n15. Svoj zrušujúci rozsudok s odkazom na ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., § 2, § 99, § 110 ods. 2, §\n111 ods. 2, § 195 ods. 1 a 2, § 196 ods. 1 až 7, § 198 ods. 1 a 2, § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a\n§ 195 ods. 1 a § 196 ods. 2 a 3 Zákonníka práce odôvodnil tým, že v priebehu správneho konania sa\nstalo spornou skutočnosťou určenie miery (pomeru) zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniknutom\npracovnom úraze. Navyše počas správneho konania tým, že zamestnávateľ v jeho priebehu zanikol\nvýmazom z obchodného registra (17.03.2012), nevznikol dôvod, resp. odpadol dôvod na prerušenie\nsprávneho konania do výsledku súdneho konania pred okresným súdom.\nPreto všetko dokazovanie vo vzťahu k spornej skutočnosti miery zavinenia ostalo podľa krajského súdu\nna správnom orgáne (§ 195 ods. 3 a § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Podľa názoru krajského súdu\nsprávne orgány bez ďalšieho konštatovali a vychádzali opätovne len z tvrdení zamestnávateľa o rozsahu\nmiery zavinenia zamestnanca vo výške 40%.\n\n16. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal aj na nepreskúmateľné tvrdenie uvedené v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia, že žalobca neporušil zákaz prepravovania časti vrtnej súpravy za\nmotorovým vozidlom, pretože o tomto preukázateľne nebol poučený, pričom v odôvodnení rozhodnutia\nžalovaného je už uvedené, že žalobca bol poučený o postupe premiestňovania vrtnej súpravy, a to\nkonkrétne 08.08.2013.\nTieto protichodné tvrdenia správnych orgánov uvedené v odôvodnení rozhodnutia sú teda vzhľadom na\nuvedené nezrozumiteľné (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).\n\n17. Okrem nutnosti zistiť s poukazom na § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, teda v prípade čiastočnej\nliberácie sa zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, zavinené porušenie povinnosti zamestnanca\nvo vzťahu k vstupu žalobcu do tzv. nebezpečného priestoru je potrebné aj zistiť, či došlo k porušeniu\npredpisov, resp. pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (preprava jadrovky s\nvrtnou tyčou pripojená k závesnému zariadeniu motorového vozidla klinovým remeňom). Následne vo\nvzťahu k týmto predpisom, resp. pokynom zistiť, či teda žalobca svojim zavineným konaním porušil\nprávne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci\nbol s týmito riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.\nTiež je potrebné podľa krajského súdu presne stanoviť pomer - mieru zavinenia, zatiaľ stanovenú na\n40%, ktorá hodnota nie je podľa názoru krajského súdu zatiaľ vôbec preukázaná, vyhodnotiť jednotlivé\nzistenia z protokolu v kontexte s tvrdeniami žalobcu, ako aj vyhodnotiť Technologický postup vrtu a\npokyn na obsluhu a údržbu spojazdneného vrtného agregátu ZIF-650/T-148 (ďalej na účely rozsudku\nlen „postup vrtu“) vo vzťahu k zavinenému porušeniu právnych resp. pokynov na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci, resp. či bol s týmito žalobca riadne a preukázateľne oboznámený.\n\n18. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodnutie žalovaného postupom podľa §\n250j ods. 2 pís. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\nIII.\nOdvolanie žalovanej/stanoviská\n\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.01.2014 (č. l. 110) proti rozsudku krajského súdu žalovaná v\nsúlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedla ako dôvod odvolania, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p./.\n\n20. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalovanej:\n- podanie žaloby až po márnom uplynutí 2 - mesačnej zákonnej lehoty (14.06.2013 - 16.08.2013),\n- proti tvrdeniu inšpektorátu práce, že zamestnávateľ preukázateľne nepoučil zamestnancov (t. j. aj\nžalobcu) o zákaze prepravovať časť vrtnej kolóny - jadrovku s vrtnou tyčou ťahaním za motorovým\nvozidlom, žalovaná brojila odkazom na to, že zamestnávateľ predložil postup vrtu, ktorá obsahuje aj\nčasť 2 - „Premiestňovanie vrtnej súpravy“,\n- doklady, ktoré sú založené v administratívnych spisoch prvostupňového orgánu a žalovanej, jasne\npotvrdzujú záver žalovanej, že k úrazu došlo priamym konaním postihnutého O. a vodiča D.. O.,\n- na základe uvedeného sa žalovaná stotožnila sa s výškou miery zavinenia na strane žalobcu v rozsahu\n40 %, ktorú určil jeho zamestnávateľ.\n21. Záverom žalovaná navrhla zrušiť rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie alebo podľa § 220 O.s.p. prípadne rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že\nnapadnuté rozhodnutie ako aj napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a vydať rozhodnutie aj o\ntrovách konania.\n\n22. Z vyjadrenia žalobcu (č. l. 114) zo dňa 17.02.2014 vyplýva, že\nžalobca podal žalobu na pošte v Banskej Bystrici dňa 14.06.2013 v zákonnej dvojmesačnej lehote,\n\nžalobca tiež zotrval na svojom tvrdení, že nebol poučený o zákaze prepravovať časť vrtnej kolóny jadrovku s vrtnou tyčou ťahaním za motorovým vozidlom,\npoučenie žalovaného o všeobecných predpisoch na zaistenie BOZP zo dňa 17.07.2003 podľa žalobcu\nnemá žiadny relevantný liberačný vplyv na zodpovednosť zamestnávateľa za jeho pracovný úraz.\nZáverom žalobca požadoval rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu\ntrov odvolacieho konania vo vyčíslenej sume 83,89 €.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti\nodvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n24. Najvyšší súd konštatuje, že podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha\npreskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či žalobca svojim konaním spôsobil, že jeho\nzamestnávateľ sa sčasti zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia (pracovný úraz zo dňa 09.11.2003),\na potom aká je miera zavinenia žalobcu ako poškodeného.\n\n25. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na doplnenie niektorých detailov k\nprávnym záverom krajského súdu týkajúcich sa nepreskúmateľnosti argumentácie žalovanej o stanovení\nmiery zavinenia žalobcu, ktorý žalovaná stanovila na výšku 40%.\n\n26. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodné rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. januára 2011\nKrajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/16/2011-102 dňa 24. januára 2012 zrušil a vec vrátil ústrediu\nna ďalšie konanie s právnym názorom, že ak medzi zamestnancom a zamestnávateľom zostala miera\nzavinenia poškodeného a z toho vyplývajúci rozsah zodpovednosti zamestnávateľa sporným, nebol v\ntomto štádiu konania v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. spoľahlivo zistený skutočný stav veci a preto pôvodné\nrozhodnutie žalovanej orgánu bolo predčasné.\n\n27. Nakoľko ani prostredníctvom konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici (toto bolo zastavené 19.\njúna 2012 z dôvodu, že odporca, t. j. zamestnávateľ žalobcu ako právnická osoba zapísaná v obchodnom\nregistri zanikol bez právneho nástupcu) otázka miery nebola uspokojivo vyriešená, žalovaná riešila v\n\nnapadnutom rozhodnutí túto spornú otázku prostredníctvom aplikácie ustanovení § 196 ods. 2 a 3 na\nprejednávanú vec nasledovne.\nPredovšetkým zdôraznila pracovnú pozíciu žalobcu ako vrtmajstra a súčasne vedúceho pracovníka,\nktorý vydal príkaz premiestniť túto vrtnú súpravu po lesnej ceste na iné miesto, pričom žalobca spolu\ns vodičom mali jadrovku s vrtnou tyčou priviazať klinovým remeňom o závesné zariadenie motorového\nvozidla. Pri presune vrtnej súpravy motorové vozidlo zapadlo do blata a pri jeho cúvaní sa zapnutá tyč\ns jadrovkou spriečila. Pri pohybe dopredu sa tyč s jadrovkou uvoľnila a žalobca mal bez upozornenia\nvodiča vojsť do koľají za motorové vozidlo s úmyslom ju odtiahnuť na bok. Motorové vozidlo však začalo\ncúvať, poškodený nestačil odskočiť a tyč s jadrovkou ho zvalila na cestu, pričom motorové vozidlo prešlo\nponad neho.\n\n28. S poukazom na konštatovanie inšpektorátu práce, že žalobca konal v rozpore so zák. č. 330/1996\nZ. z., ďalej že zamestnávateľ predložil postup vrtu, z ktorého má vyplývať pre žalovanú, tiež že žalobca\nbol poučený dňa 08. augusta 2003 o tomto postupe vrátane postupu pri premiestňovaní vrtnej súpravy,\nako aj na vyjadrenie zamestnávateľa prostredníctvom zápisu zo 16. augusta 2004 o Stanovení rozsahu\nzodpovednosti žalobcu za vznik škody a taktiež, že pri svojom konaní za motorovým vozidlom mal a\nmohol vedieť (otázka zavinenia), že si tým môže privodiť ujmu na zdraví, tak žalovaná dospela k záveru\n(str. 10 napadnutého rozhodnutia), že zamestnávateľ preukázal sčasti svoje liberačné dôvody tým, že\nkonanie žalobcu ako poškodeného bolo v rozpore s ustanoveniami zák. č. 330/1996 Z. z. a má za to, že\nkonanie žalobcu bolo ľahkomyseľné, pričom sa spoliehal na to, že si neprivodí ujmu na zdraví a dospela\nk právnemu záveru, že rozsah zodpovednosti na vzniku pracovného úrazu na strane žalobcu vo výške\n40 % je primeraný.\n\n29. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou\nnapĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou\nje právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje požiadavka na riadne odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia.\nV súvislosti s uvedeným však na rozdiel od žalovanej Najvyšší súd dospel po oboznámení sa s obsahom\ndokumentov v pripojenom administratívnom spise k opačnému záveru, t. j. že postup vrtu predložený\nneskôr zamestnávateľom žalobcu nepodporuje tvrdenie žalovanej, že predložením postupu vrtu boli\nnaplnené liberačné dôvody u pôvodného zamestnávateľa žalobcu.\n30. Najmä rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 34/04-1,1/pok/r. zo dňa 15.04.2004\njednoznačne potvrdzuje vyššie uvedené závery spochybňujúce právnu argumentáciu žalovanej:\n„Počas šetrenia udalosti bol predložený technologický postup prác vrtu a pokyny na obsluhu a údržbu\nspojazdneného vrtného agregátu ZIF-650 / T - 148, kde je aj časť „2. Premiestňovanie vrtnej súpravy“.\nZ predloženého technologického postupu však priamo nevyplýva, že súčasti vrtnej súpravy sa nesmú\nprovizórne priväzovať o závesné zariadenie vozidla a tak ťahaním prepravovať z miesta na miesto.“\n\n31. Takisto citovaná časť 2. postupu vrtu s názvom „PREMIESTŇOVANIE VRTNEJ SÚPRAVY“\nvzhľadom na mobilnosť vrtnej súpravy pri jej preprave po cestných komunikáciách kladie dôraz pri\npreprave dodržiavať ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 315/1996 Z. z.“ - platný v čase dňa\npracovného úrazu žalobcu), ktorá požiadavka aj analogicky platí pre premávku motorového vozidla na\nlesných cestách (viď najmä § 2, § 18, § 20, § 24 a iné ustanovenia citovaného zák. č. 315/1996 Z. z.).\nPodľa § 4 ods. 3 písm. i) zák. č. 315/1996 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec vodič nesmie\nohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo\ncesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní.\n\nPodľa § 21 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. v citovanom znení vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných\núčastníkov cestnej premávky.\nPodľa § 21 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. v citovanom znení platí, že ak to vyžadujú okolnosti, najmä\nnedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a\nnáležite poučenej osoby.\n\n32. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení ďalej u Najvyššieho súdu vznikajú pochybnosti\no riadnom správaní vodiča motorového vozidla vo vzťahu k prítomnosti žalobcu, t. j. osoby evidentne\nsa vyskytujúcej na lesnej ceste, ktorá bola inšpektorátom práce vyhodnotená ako nebezpečné miesto.\nPodľa citovaných ustanovení nie žalobca ale vodič sa mal presvedčiť, či svojim cúvaním neohrozí\nžalobcu za situácie, keď ho stratil z dohľadu, lebo nemohol vierohodne vylúčiť jeho prítomnosť\nza vozidlom, kde bola umiestnená ťahaná časť vozidla. Toto však žalovaná v žiadnom prípade\nnevyhodnotila.\nTakisto v lesnom teréne sa pre pohyb motorového vozidla zhoršujú okolnosti pre jeho pohyb. Ide o\nzoskupenie stromov, ktoré môžu brániť vo výhľade, zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva,\nže celá súprava sa v ten deň pohybovala po nespevnenom povrchu, nakoľko v bahnitej lesnej pôde\nsa začali vytvárať koľaje, a toto všetko spôsobovalo stav, ktorý je nutné prinajmenej označiť, ako pre\nvodiča neprehľadný. Za týchto skutkových okolností je potom neudržateľný záver, že žalobca konal\nľahkomyseľne, keď vstúpil do koľají za motorové vozidlo s úmyslom urobiť nápravu na rozpojenom\nspojení motorového vozidla a ťahanej časti.\n\n33. Preto sa Najvyšší súd nemohol stotožniť so stanoviskom pôvodného zamestnávateľa žalobcu,\nktorého liberáciu žalovaná akceptovala.\n\nV.\n\n34. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj argumentácie žalovanej Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnymi názormi tak Najvyššieho súdu\nako aj krajského súdu vyslovenými v ich rozsudkoch až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver.\n\n35. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a\n§ 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorých úspešnému žalobcovi právo na náhradu\ntrov tohto konania vzniklo.\n\nVýška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom zo 17. februára 2014 v\nzmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil a Najvyšší\nsúd uznal:\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.1.1. vyjadrenie k odvolaniu (14) ......... 1 úkon práv. pomoci\n\n61,87 €\n\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu\n\n8,04 €\n\n2. z náhrady 20 % DPH\ntzn. v celkovej sume: 83,89 €\nNakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu\npriznanú náhradu trov.\n\n36. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti rozhodnúť o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods.\n1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}